Už Ježiš na kríži nám Máriu zveril za matku. Má však mariánska úcta význam aj pre dnešných ľudí? A neodsúva Boha na druhú koľaj? Tento článok sa zaoberá významom materinskej lásky a mariánskej úcty v kontexte Písma a súčasného života. Skúmame, ako sa veriaci utiekajú k Márii ako k nebeskej Matke, a či táto úcta podporuje alebo oslabuje ich vzťah s Bohom.
Materinské Srdce a Zmysel pre Starostlivosť
„Každé dieťa občas potrebuje prísť k mame,“ vníma Juraj Švec zo Združenia mariánskej mládeže, do ktorého patrí vyše 1 000 mladých. Pri problémoch, ťažkostiach či zlomenom srdci pýta pomoc od mamy. „Materinské srdce dokáže meniť pohľad na svet, názory, postoje človeka. Panna Mária bola sama tínedžerkou, keď počala Ježiša, porodila v maštali, musela utiecť z domoviny a znášala ťažkosti života. Panna Mária a jej uctievanie majú podľa sestry Alžbety Lukasovej, SMVS, aj dnes rovnaký význam, ako mali pre apoštolov, prvotnú Cirkev i našich predkov. „Tie isté ľudské srdcia okrem toho neustále túžia po materinskej láske a Mária je Matka, ktorá nás všetkých miluje a vedie nás ku Kristovi.
Verbista a mariánsky ctiteľ Ján Kušnír poukazuje na Ježišove slová „Žena, hľa, tvoj syn!“ a „Hľa, tvoja matka“. „Tým, že Mária pod krížom prijíma Božiu vôľu, ako to už vo svojom živote urobila mnoho ráz, prijíma aj svoju novú úlohu matky. Boh takto pozval a začlenil Máriu do svojho plánu spásy ako matku veriacich. Mariánski ctitelia k nej majú osobný vzťah. „Keď sa Panna Mária pred 176 rokmi zjavila dvom deťom v La Salette, bola celá zahalená vo svetle, ktorého zdrojom bol Ježiš na kríži na Máriinej hrudi. Plakala a dôvodom jej sĺz bolo odvrátenie jej detí od Boha. A jej starostlivá láska a záujem o človeka sú aktuálne aj v dnešnej dobe. „Slzy nežnej Matky sa dotýkajú sŕdc a dávajú veľkú váhu jej posolstvu. To je aj podstata zdravej mariánskej úcty, ktorá nestojí na emóciách a senzáciách. Vyzdvihuje Boha a sama ostáva v úzadí. „Nekráčam k Márii, ale kráčam s Máriou k Ježišovi.
Mariánska Úcta ako Cesta k Nasledovaniu Krista
Mariánska úcta podľa Jána Kušníra, SVD, spočíva v tom, že „Máriu vezmem k sebe, prijmem ju do svojho životného príbehu ako mamu, ktorú budem milovať, ku ktorej sa budem utiekať ako jej syn a od ktorej sa budem učiť, ako nasledovať jej Syna“. Cestou nasledovania Krista tak nekráčame osamotení. Sestra Alžbeta Lukasová z Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta - satmárok nás pozýva zamyslieť sa nad udalosťou na svadbe v Káne. Keď Mária zbadala, že chýba víno a novomanželia sa dostávajú do ťažkej situácie, šla za synom. „Prosila ho, dôverovala v jeho pomoc, pretože ho ako matka dobre poznala. Na tieto slová ako na Máriin testament reaguje aj kňaz Ján Kušnír. „Mária nechce byť cieľom nášho života, vonkoncom si na to nerobí nárok. Na prvé miesto len ukazuje. Sestra Alžbeta Lukasová, SMVS, nás preto povzbudzuje, aby sme sa nebáli prichádzať k Márii a povedali jej o „víne, ktoré nám chýba. Juraj Švec zo Združenia mariánskej mládeže na Márii obdivuje, že nám nielen rozumie, ale „má aj od Boha moc zasiahnuť a pomôcť. Nie je len človekom, čo zalomí ruky a poľutuje nás, ale skutočne sa stará a s nasadením vstupuje do našich životov, aby nás zachránila, pomohla nám“. Nie nadarmo ju Cirkev nazýva aj prosiacou všemohúcnosťou. Uvedomuje si však, že (nielen) pre mladého človeka je neraz problém mať s Pannou Máriou úprimný vzťah, keďže ju fyzicky nevidíme a necítime jej objatie. „No aj o to môže Božiu Matku poprosiť - nauč ma mať s tebou vzťah. Dodáva, že niečo podobné hovorí aj každý člen združenia pri zasvätení Panne Márii. „Ty si ma prijala za svojho syna tam pod krížom. Pre mnohých veriacich nemá Panna Mária v ich duchovnom živote veľa miesta. „Nie je to preto, že si myslíme, že už nie sme deti, že nimi ani nechceme byť, a preto nepotrebujeme Matku?“ pýta sa sestra Alžbeta Lukasová, SMVS. Z vlastnej skúsenosti hovorí, že Boh vkladá do srdca človeka túžbu byť dieťaťom - malým dieťaťom nebeského Otca i veľkej Mamy Panny Márie. Za príklad nám dáva veľkých pápežov posledných storočí od Jána XXIII. až po súčasného Františka. „Panna Mária mala v živote každého z nich svoje významné miesto a cez ňu a spolu s ňou kráčali k Bohu a týmto smerom viedli aj Boží ľud, ktorý im bol a je zverený. Denne sa modlili ruženec, mnohí nie iba jeden.
Podľa Jána Kušníra, SVD, môžu byť pre nás povzbudením aj svätci, ktorí vzťah s Pannou Máriou a k mariánskym pobožnostiam budovali postupne. Ako karmelitánska sestra svätá Terézia z Lisieux, ktorá sa vyjadrila: „Keď sa mám modliť ruženec (je mi hanba to priznať), stojí ma to viac, ako používať nejaký kajúci nástroj. Cítim, že sa ho modlím tak zle! Pritom s Máriou v detstve prežila krásnu osobnú skúsenosť, keď sa na jej príhovor a skrze jej úsmev uzdravila. Verbista preto poukazuje na to, že Terezka nezabudla, že na nás Márii záleží. „Jej srdce je úplne zajedno v láske so srdcom Ježišovým. Dôležité je preto začať Máriu lepšie a pravdivejšie poznávať a prihovárať sa jej. „Poznávanie a dialóg, teda modlitba. Poznávať Máriu vo svetle Písma. Katechizmus Katolíckej cirkvi totiž spája vieru Krista s učením o Panne Márii. Ján Kušnír, SVD, dopĺňa, že náš vzťah k Márii vychádza zo vzťahu s Kristom. „Nedá sa správnym smerom rozvíjať vzťah s Máriou, ak v prvom rade nerozvíjam svoj vzťah s Kristom.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Sion ako Symbol Božieho vzťahu k ľudu a Materinskej Lásky
Sion je jedným z vrchov, na ktorých bol postavený Jeruzalem. Pôvodne to bola pevnosť, ktorú dobyl kráľ Dávid. Neskôr sa pomenovanie Sion rozšírilo na celú oblasť chrámu a aj na mesto. V našom čítaní symbolicky označuje náboženskú pospolitosť Izraela. Židovské náboženstvo je jediné, ktoré je viazané na región, zem, mesto Jeruzalem, vrch Sion a Chrámovú horu. Samotný vrch Sion je považovaný za najdôležitejší z vrchov Izraela a vďaka nemu je celé mesto i oblasť považovaná za posvätnú. Vrchy Sion a Moria tvoria základ sveta, lebo podľa Talmudu bol vo svätyni svätých na vrchu Morja „kameň z čias skorších prorokov, zvaný založenie“, ktorý sa chápe ako základný kameň, z ktorého sa rozrástol svet. Môže to značiť aj patriarchov, ktorí sú dodnes základom viery, ktorá stojí pevne ako vrch. Jeruzalem je osobitným objektom lásky Boha, ktorý si toto miesto vyvolil pre svoje prebývanie. „Brány Siona“, to značí brány spravodlivosti (Ž 118,19), sú metaforou pre vstup do sveta, kde vládne poriadok stanovený Pánom, a preto sa otvárajú len pre toho, kto má ruky nevinné a srdce čisté (Ž 24,4). „To najslávnejšie, čo sa mohlo v meste povedať, bolo Božie meno, vyslovované priamo a v celej jeho sláve.“ (MidrTeh)
Nachádzame sa v dobe Babylonského exilu a Izraeliti sa cítia opustení a zabudnutí Bohom. Paradoxom je, že Izaiáš začína svoje proroctvo opačným tvrdením: „Opustili Pána, zhrdli Svätým Izraela, odcudzili sa.“ (1,4) V prvom rade je to Izrael, kto opúšťa Boha. Slovo „zabudnúť“ sa v týchto dvoch krátkych veršoch nachádza štyrikrát. Rečníckou otázkou sa chce povedať, že je dosť nepravdepodobné a neprirodzené, aby matka zabudla na dieťa, ktoré dojčí. Boh je vo vzťahu k Izraelu viac ako matka; on nezabudne. Napriek tomu sa spoliehame, aj na Božie zabúdanie. Ježiš sa na kríži modlí slová Žalmu 22: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Toto zvolanie v najväčšej núdzi je súčasne istotou božskej odpovede, istotou spásy - nie len pre Ježiša samotného, ale pre „mnohých“. Žalm upriamuje pozornosť na dôležitú eschatologickú perspektívu, keď v podstate predpovedá, že Pán ukončí nepriateľstvo medzi národmi, no nie skrze nejaký ničivý zásah proti nim, ale práve tým, že sa im dá spoznať ako Boh všetkých. Miestom ich spoločnej oslavy Boha sa stane posvätný vrch Sion, miesto, ktoré si Pán vyvolil.
Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“ Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? Prorok teda o Sione uvažuje ako o opustenej žene, ponechanej svojím manželom v ťažkostiach. Obraz Boha ako „ženícha“ svojho ľudu je v Starom Zákone rovnako - ak nie viac - častý ako obraz Boha ako Pastiera. Obidva tieto obrazy sú však akoby prekonané novým, dovtedy nevídaným obrazom Boha ako milujúcej matky. Tento obraz Boha ako matky je v úryvku rozdelený do dvoch na seba nadväzujúcich myšlienok. Prvá myšlienka ukazuje tragickú možnosť, že aj matka môže občas opustiť svoje dieťa. Ľudská láska môže totiž občas zlyhať, alebo okolnosti môžu znemožniť starostlivosť matky o dieťa. Ale Boh nie je človek. Navzdory všetkým zlým ľudským skúsenostiam s láskou ľudí Boh sľubuje, že nie je ako človek - jeho láska je verná, neotrasiteľná, nezrušiteľná. Proroci, vrátane Druho-Izaiáša, odkazovali tomuto ľudu - či už tomu v Judsku alebo v Babylone - od Pána prísľub obnovy Jeruzalema, najmä jeho chrámu, ale k naplneniu tejto zvesti akosi neprichádzalo dlhé roky. Pánovi verní, či v Jeruzaleme, alebo v Babylone, si pripadali ako Bohom opustení a zabudnutí. Boh Otec neopustil svojho Syna Ježiša Krista.
Nový Jeruzalem a Božie Milosrdenstvo
Mária zostáva novým Jeruzalemom, v ktorom sa narodil Spasiteľ a Vykupiteľ. V jej sviatkoch teda môže spievať, mysliac na Krista (verš 7). O Márii sa hovoria úžasné veci a skutočne každý z nás môže povedať, že sa narodil na Máriinej viere. Hlavné zasľúbenia, ktoré Boh dal Abrahámovi, sú národ, ktorý z neho vzíde, a zem, v ktorej má bývať. Keď Izrael počúval svojho Boha, dobre sa mu darilo, ak Ho nepočúval, Pán ich trestal. Trestal ich cez pohanské národy, ktorým mali byť za príklad a za svetlo. Ešte tvrdším trestom bolo, keď ich zo zeme vyhnal. Zavlečenie do Asýrie a do Babylona a ich čiastkový návrat sme už spomenuli. Vyhnanie Židov na dobu oveľa dlhšiu (takmer 2000 rokov) malo iba prísť a stalo sa to v 1. a 2. storočí n. l. Najprv bol v roku 70 n. l. zborený Chrám a v nasledujúcich dekádach prebiehajú prenasledovania a Židia sú buď braní do otroctva, alebo sami utekajú. Skaza je dokončená za cisára Hadriána, keď je Jeruzalem úplne rozborený a v roku 131 n. l. je na jeho mieste postavené mesto podľa rímskeho vzoru Aelia Capitolina. Stalo sa však niečo zvláštne a izraelský národ, hoci sa rozpŕchol po celom svete, neprestal byť národom a prežil. Prečo? Lebo Boh svoj ľud nikdy nezavrhol.
Kresťania sú presvedčení, že Mesiášom (semenom, v ktorom budú požehnané všetky národy) je Ježiš Kristus. Mesiáš je väčšie zasľúbenie ako zasľúbenie o národe a zemi. Narodil sa v presne určenom čase (Dan 9) a naplnili sa nespočetné proroctvá o Jeho pôvode, mieste narodenia, ale aj o tom, akým spôsobom bude žiť a zomrie. No, žiaľ, vlastní zatvrdili svoje srdcia a Ježiša Krista neprijali. O to viac otvorili svoje srdcia pohania a Ježiša Krista ako Mesiáša mnohí ochotne prijali, to však neznamená (pre zdôraznenie opakujeme) koniec Izraela. Sme vďační, že v týchto posledných časoch Boh nielen obnovuje Izrael, ale napráva aj videnie o ňom v cirkvi. Veď Pavol jasne píše: „Ak sa však ich (Židov) poklesok stal bohatstvom pre svet a ich previnenie bohatstvom pre pohanov, o čo viac ich plnosť. (…) Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie prechodom zo smrti do života?“ (Rim 11,12;15)
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Výzva k Obráteniu a Cesta na Sion
Je čas, aby sme sa „prebudili sa zo spánku“ (Rim 13,11) - rezonujú mi tieto slová Písma, ktoré sú výzvou k obráteniu. Trvalé znamenie na nás čaká nie len v Medžugoriu, ale táto cesta na Sion chce zanechať trvalé znamenie v tvojom srdci! Najbližších 120 dní, od 5.2.2022 až do slávnosti Zoslania Ducha Svätého 5.6.2022, budeme postupovať podľa posolstiev a 5.tich kamienkov. 5 kamienkov je skutočná skala Sionu, je to 5 kamienkov, ktorými zdolal Dávid Goliáša a tak mohol vystúpiť na Sion a vybudovať Dávidovo mesto. Veríme, že tento program pomôže aj tebe vybudovať Sväté mesto, Nový Jeruzalem tvojho srdca tak, ako o tom píše sv. Panna Mária nás pozýva prijímať svojho Syna skrytého v Eucharistii čo najčastejšie. Prijímaj Eucharistického Krista s vierou a s láskou! Avšak aj v tomto bode chceme nechať priestor tebe samotnému a tvojmu duchovnému rozlišovaniu, ako si naplánuješ. Náš Pán hovorí: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ Všetky aktivity stanovené programom Sion 120 je dôležité konať vo vnútornej slobode. Nerobiť to ako niečo, že si odškrtnem aktivitu.
Posilniť ducha modlitby a modlitebný život je možné viacerými spôsobmi. Mohlo by úplne zničiť modlitbu, ak by sme ju konali ako nabaľovanie jednej modlitby za druhou. Každý z nás má taktiež svoj vlastný modlitebný život a praktizuje niektoré formy, ktoré ho posúvajú vpred a ktoré mu Boží Duch zjavil pre daný čas ako podstatné. Nie je cieľom nabaľovať ďalšie aktivity v zmysle kvantity. A predsa je tu 5 kamienkov, ktoré sú kľúčové a ktoré by mali byť súčasťou nášho duchovného života:
- každý deň sa zaväzujeme počas tejto duchovnej púte pomodliť svätý ruženec.
- každé ráno sa chceme zasvätiť Ježišovi Kristovi, jeho Božskému srdcu, skrze zasvätenie sa Panne Márii a obetovať deň na jej úmysly.
- Adorácia: odporúčame 30 min. aspoň raz do týždňa. Nájdi si v rámci týždňa čas na tichú adoráciu.
- Božie slovo čítajme a rozjímajme nad ním každý deň.
Materstvo ako Vzor Lásky a Sprevádzania
Je to v nás, ženách. Každá máme túžbu byť tou najlepšiu mamkou pre svoje deti. No často si robíme aj výčitky, keď túto úlohu nezvládame tak, ako by sme chceli. Ktorá z nás si ešte nič nevyčítala? Byť matkou je náročná úloha. Vzorom nám môže byť Mária, Ježišova matka. Síce nevieme o jej materstve veľa, ale môžeme sa pozrieť aspoň na dve krátke zmienky vo Svätom písme, ktoré nás naučia niečo dôležité. Rozoberieme si dva Ježišove zázraky - prvý a posledný, a prenesieme si niečo z nich do nášho života. Akú úlohu v nich zohrávala Mária? „Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena?
Nemáme zmienky o tom, ako Ježiš vyrástol v muža, ale vieme, že keď začal svoje verejné účinkovanie, Mária bola pri tom. Na svadbe sa minulo víno. Mária oslovuje Ježiša, pretože vie, že on je ten, ktorý s tým môže niečo urobiť. Pozná ho. Verí mu. Jeho odpoveď vyznieva možno ako necitlivá, no Mária neprotestuje. Prijíma. Základom každého dobrého vzťahu je vzájomne sa poznať. Ak dobre poznám svoje dieťa, viem, čo môžem od neho očakávať. Ale aj napriek tomu nastanú situácie, keď mi pripadá to moje dieťa nejaké cudzie. Urobí niečo, čo mi k nemu „nepasuje“. Prijmi to a uč sa dôverovať mu. Nechaj ho konať. Mária to mohla vziať do svojich rúk. Keď Ježiš akoby odmietol vyriešiť situáciu s chýbajúcim vínom, sama mohla skúsiť niečo s tým urobiť. Ona však vedela, že to nie je jej úloha. Daj si pozor, aby si nerobila veci za svoje dieťa. To, čo dokáže urobiť samo, nech robí samo. Začni malými vecami - uložiť si hračky, odniesť niečo, ísť do obchodu. A pokračuj väčšími, nech z neho vyrastie samostatná bytosť. Uč ho zodpovednosti. Voláva si s kamarátmi? Tak prečo zaň voláš doktorovi? Objednať sa zvládne aj samo. Nerob zaň veci, ktoré by zvládlo aj samo. Aké ťažké je pre nás mamy prijať niektoré rozhodnutia našich detí. My by sme to chceli inak. Mali sme iné plány. Máme viac skúseností, tak snáď vieme, čo by bolo pre ne lepšie. Učme sa od Márie. Nemanipulujme. Aj keď by sme to my chceli inak. Povedať svoje si môžeme, to áno. Aj Mária upozornila Ježiša, že chýba víno. Nechala mu však priestor urobiť si svoje. A pokorne ho v tom podporila. Nechýba nám občas pokora voči našim deťom? Staviame sa do pozície nad ne, akoby boli naším vlastníctvom. Našou úlohou však nie je rozhodovať za naše deti.
„Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Mária bola tam, keď Ježiš trpel, keď umieral. A hoci sa jej určite chcelo zachrániť ho, bola tam ticho, uplakaná. Trpela s ním. Veľkú bolesť prežíva každá matka, keď vidí svoje dieťa trpieť. Zvlášť, ak ho vidí umierať. Nejedna matka si pýta preniesť tie bolesti na seba, len nech nevidí svoje dieťa trpieť. Aká je vtedy úloha matky? Dať dieťaťu svoju prítomnosť. Prejaviť lásku službou. Aj Mária bola tam, pod krížom. Dávaj dieťaťu súcit. Prežívaj s ním plač, bolesť, radosť, očakávanie… Buď pri ňom. Teš sa z jeho úspechov a buď medzi prvými, kto ho podporí, ak potrebuje slová povzbudenia. Ak už má tvoje dieťa vlastnú rodinu, to neznamená, že mu máš zmiznúť zo života. Maj otvorené dvere. Ježiš sa s nami delí o svoju matku. Na kríži ju odovzdal aj nám, nie iba Jánovi. Mária je matkou nás všetkých. A tak aj my - nemáme byť matkami iba svojim deťom. Materstvo je úlohou každej ženy, aj bezdetnej. Spočíva v rozdávaní sa druhým. Sprevádzať núdznych, chorých, slabých… Aj tak môžeme byť matkami. Prakticky sa môžeme správať ako matka ku každému. Okrem svojho muža. =) V starobe môžeš byť matkou dokonca aj svojim rodičom. Učme sa od Márie a buďme mamkami, ktoré sú vždy blízko svojim deťom. Matkami, ktoré nechajú priestor druhým a v tichosti a pokore sú vždy prítomné - sú „poruke“ tam, kde treba pomáhať. sa začína veľmi vzdialená príprava na Vianoce. rastom pod srdcom mamy, tak je to aj s Vianocami. stane matkou Mesiáša. nielen holý historický fakt, ale niečo viac. predovšetkým posolstvom. na túto lásku odpovedajú a mali by odpovedať. aby človek premýšľal o tom, aká má byť skutočná láska. sama, ale nie je to vždy tak. vzťah a že všetko je a bude v poriadku, ale zrazu to tak nebolo. Je viacero druhov lásky. kresťanskej, ubolenej, šťastnej, priateľskej, sebeckej… každá má svoje charakteristiky. by sme mali mať v sebe všetci. záväzne vstupuje do niečoho, čo ešte nepozná. zväčša veľkým problémom prijať zodpovednosť za vzťah. vzťahy. neprestajne necháva otvorené zadné dvierka. podstata, teda láska. mohli by sme povedať, vnútorne nedospejú. dnes veľmi veľa. prihlásiť. Viac chcem poukázať na vnútorné prijatie. vyrastá). Nevie, do čoho vstupuje, to všetko sa ešte ukáže. matka prežíva strach o svoje dieťa, ale je pri ňom. vidieť na Márii. sebe. vstupuje do lásky bez podmienok. a Jozefovi vracal k myšlienke, že ich život bol pozmenený. niekoho druhého. Je to niečo, čo nás môže aj vystrašiť. predstáv a očakávaní? A neplatí to aj pre lásku? prebádať, preto nás neraz prekvapí. naopak. Byť schopní milovať, znamená milovať bez podmienok. toho druhého takého, aký je. nie pretvoriť. Samozrejme, je to vážna vec. dopriať podobu, ktorá sa nám zdá lepšia. že to nemusí byť práve tak, ako si to predstavujem ja. platí nielen o vzťahu k človeku, ale aj k životu. a potom ho môžeme aj pretvárať. Materská láska v pravom význame slova je láska bez podmienok. miluje svoje dieťa už preto, že je. ako by sme chceli. Materská láska je princípom istoty. aj lásku materskú, ktorá miluje nepodmienene. sebe, k iným i k životu. „Staň sa“ je vyjadrením takéhoto postoja. láska je partnerstvo s Bohom. je aj výzva na spoluprácu, na rozvoj. vecou, bola by súčasne uzatvorením sa. aj čosi viac. úmyslov. Opäť je to vec veľmi dôležitá. ľudská láska čerpá z absolútnej Lásky. neprestajne očisťovali a robili pravou. partnermi, teda mali by sme hľadať Božiu vôľu. stať naozaj milujúcim. Bohom. celý život. príbehov. iba čaká, namiesto toho, aby vedela aj dávať. samého. Pravou láskou je Boh.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti matky s dieťaťom s Downovým syndrómom