Tento článok sa zameriava na definíciu materského príbuzného v priamom rade v kontexte slovenského práva, najmä v súvislosti s určením závislých osôb pre účely transferového oceňovania a ďalších právnych oblastí. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s prihliadnutím na Občiansky zákonník, zákon o dani z príjmov a ďalšie relevantné právne predpisy.
Blízke osoby a príbuzní v priamom rade
Podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Príbuzní v priamom rade sú všetci priami predkovia a priami potomkovia bez ohľadu na počet zrodení, resp. generácií medzi nimi. V praxi sú príbuznými v priamom rade deti a ich rodičia, vnúčatá a ich starí rodičia, a prípadne pravnúčatá a ich prastarí rodičia.
Závislé osoby a transferové oceňovanie
Definícia závislých osôb je dôležitá pre účely transferového oceňovania, ktoré upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Od roku 2018 sa za závislú osobu považuje:
- Blízka osoba
- Ekonomicky alebo personálne prepojená osoba alebo subjekt
- Osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku
- Inak prepojená osoba alebo subjekt
Vzťah blízkych osôb je jedným zo vzťahov, na základe ktorého vzniká vzťah závislých osôb. Zákon o dani z príjmov na účely definície závislých osôb priamo nedefinuje pojem „blízke osoby“, ale odkazuje pri ňom na § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v ktorom je uvedená definícia blízkych osôb. Podľa Občianskeho zákonníka je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Príbuznými v priamom rade je potrebné rozumieť priamych predkov (rodičia, starí rodičia a podobne) a priamych potomkov (deti, vnúčatá a podobne) danej osoby.
Ekonomické a personálne prepojenie
Ekonomické a personálne prepojenie je definované ako:
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
- Účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu.
- Vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu.
- Vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, v ktorých má tá istá osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel.
Účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy, nepriamy alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, hlasovacích právach alebo zisku. Účasťou na vedení je vzťah členov štatutárnych, dozorných alebo iných obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo subjektu.
Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi. Nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa počítal, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu.
Konsolidovaný celok
Závislé osoby vznikajú aj na základe toho, keď sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku. Inými slovami povedané, osoby alebo subjekty, ktoré patria do jedného konsolidovaného celku, sú medzi sebou navzájom závislými osobami. Konsolidácia a konsolidovaný celok súvisia s konsolidovanou účtovnou závierkou. Zákon o dani z príjmov preto v súvislosti s takto prepojenými osobami odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Konsolidovaný celok je definovaný v § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve.
Konsolidovaný celkom je skupina účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo. A do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Definícia materskej účtovnej jednotky a dcérskej účtovnej jednotky je následne uvedená v § 22 ods. 3 až 7 zákona o účtovníctve. Vzťah medzi materskou a dcérskou účtovnou jednotkou je založený hlavne na väčšine hlasovacích práv a práve vymenúvať a odvolávať väčšinu členov štatutárneho a dozorného orgánu. Do výpočtu hlasovacích práv sa pritom započítavajú aj hlasovacie práva vykonávané na základe dohody s inými, vykonávané prostredníctvom dcérskych účtovných jednotiek alebo prostredníctvom tretích osôb.
Iné prepojenie
Iným prepojením sa rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Ako už vyplýva z definície iného prepojenia, je potrebné ho pri každom jednotlivom prípade skúmať s náležitou starostlivosťou na konkrétne okolnosti danej transakcie. Nedá sa totižto všeobecne povedať alebo číselne vyjadriť, kedy je nejaká transakcia vytvorená skôr za účelom zníženia základu dane, než na seriózne podnikateľské účely.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Blízke osoby a výkon práce vo verejnom záujme
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme upravuje obmedzenia pre zaraďovanie blízkych osôb do vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal účtovnej kontrole druhého. Podľa § 7 tohto zákona, zamestnanci, ktorí sú blízkymi osobami, nemôžu byť zaradení do vzájomnej priamej podriadenosti. Na účely tohto zákona sa za blízku osobu považuje príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Starostlivosť o chorého člena rodiny a Zákonník práce
Zákonník práce (ZP) upravuje dôležité osobné prekážky v práci, vrátane starostlivosti o chorého člena rodiny. Podľa § 141 ods. 1 ZP, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas ošetrovania chorého člena rodiny. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, manželka, vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič zamestnanca, jeho manžel, manželka, súrodenec zamestnanca a manžel jeho súrodenca, ako aj osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Okrem pracovného voľna má zamestnanec, ktorý sa stará o chorého člena rodiny, za splnenia určitých podmienok nárok na ošetrovné, čo je dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou.
Rodinné podniky
Novela zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch s účinnosťou od 1. júla definuje rodinný podnik ako obchodnú spoločnosť, družstvo alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ak členovia spoločnej rodiny spĺňajú zákonné požiadavky. Medzi členov spoločnej rodiny patria okrem iného aj príbuzní v priamom rade.
Nelegálna práca a zamestnávanie
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívny dopad na zamestnancov, podnikateľské prostredie i na celú spoločnosť. Nelegálna práca je definovaná ako práca, ktorú vykonáva cudzinec v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, alebo ak medzi zamestnávateľom a pracujúcim nie je založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 55/2017 Z. z.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov