Vyspelé štáty sa zameriavajú na vytváranie priaznivých podmienok pre budúce generácie, najmä prostredníctvom ochrany rodiny a podpory rodičov, predovšetkým žien (a mužov) starajúcich sa o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Slovenská republika poskytuje pomerne vysokú úroveň ochrany žien (matiek) v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Dávky v tehotenstve a materstve, ako sú vyrovnávacia dávka, materské, rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa, sú relatívne štedré z hľadiska počtu a dĺžky ich poskytovania.
Ochrana žien a mužov starajúcich sa o dieťa v zmysle Zákonníka práce
Pracovnoprávna ochrana tehotných žien, matiek a mužov starajúcich sa o dieťa je zakotvená v Zákonníku práce (§ 160 - § 170 ZP). Základné zásady článku 6 ZP zabezpečujú tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.
Zároveň sa ženám i mužom zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne. To znamená, že nie je dôvod na uprednostňovanie ženy pri starostlivosti o deti a obom rodičom sa majú zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré rovnako chránia ich pracovný pomer. Podľa článku 8 ZP majú zamestnanci právo na hmotné zabezpečenie v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení a pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.
Uvedené vyplýva z článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Taktiež z článku 38 Ústavy SR, ktorý garantuje ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky s tým, že podrobnosti upraví zákon. A z článku 41 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zaručuje žene v tehotenstve osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
Podrobnosti o týchto právach sú upravené v Zákonníku práce a ich hmotné zabezpečenie v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy
Zamestnávateľ je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Ak osobitný predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou, ktorá tieto predpoklady spĺňa.
Zamestnávateľ nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, rodinných pomeroch, bezúhonnosti (s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa vyžaduje bezúhonnosť), politickej, odborovej alebo náboženskej príslušnosti. Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.
Zamestnávateľ nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, čo znamená, že vzhľadom na spoločenskú funkciu oboch rodičov nie je opodstatnené uprednostňovanie žien. Ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania bez diskriminácie z dôvodu pohlavia. Ak by zamestnávateľ nezamestnal ženu s deťmi z obavy, že bude častejšie absentovať z dôvodu starostlivosti o choré dieťa, išlo by o diskrimináciu.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti sociálneho zariadenia a bezpečnosti
Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.
Je potrebné, aby zamestnávateľ bol informovaný o tehotenstve alebo dojčení zamestnankyne písomnou formou (§ 40 ods. 6 a 7 ZP). Tehotná zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá o svojom stave písomne informovala zamestnávateľa a predložila o tom lekárske potvrdenie. Dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene (§ 161 ods. 2 ZP).
Dočasná úprava pracovných podmienok a preradenie na inú prácu
Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak to nie je možné, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy. Ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnankyňu, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnankyne na prácu a zamestnávateľ má prihliadať na to, aby táto práca bola pre zamestnankyňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu [§ 55 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 3 a 5 ZP].
Ak žena dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Uvedené platí rovnako aj pre ženy - zamestnankyne - matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj pre dojčiace ženy - zamestnankyne.
Pracovný čas a úprava pracovných zmien
Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti (§ 164 ZP). Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
V prípade tehotnej ženy, ženy alebo muža trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej ženy alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, je možné zamestnávanie prácou nadčas iba s ich súhlasom. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad ustanovený rozsah (t. j. nad 150 hodín) ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene materská dovolenka po dobu 28 týždňov, resp. 37 týždňov a rodičovská dovolenka až do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto doba sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť v práci. V prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Materská dovolenka pri náhradnej rodinnej starostlivosti sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, resp.
Materská dovolenka sa môže v niektorých zákonom stanovených prípadoch aj prerušiť. Ide o situácie, ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materská dovolenka môže byť v niektorých prípadoch aj kratšia. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Počas materskej dovolenky sa žene poskytuje dávka nemocenského poistenia, a to materské podľa zákona č. 461/2003 Z.
Čas nástupu na materskú dovolenku určí lekár, v starostlivosti ktorého tehotná žena je. Zákonník práce určuje hranicu, kedy môže žena najskôr nastúpiť na materskú dovolenku - t. j. najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (§ 167 ods. 1 ZP). Počas čerpania tejto materskej dovolenky nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto materskej dovolenky (do 28 týždňov, resp.
Rodičovská dovolenka muža
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno aj mužovi už od narodenia dieťaťa, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa. Počas čerpania tejto rodičovskej dovolenky muža nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto rodičovskej dovolenky (do 28 týždňov, resp. 37 týždňov), je zamestnávateľ povinný muža zaradiť opätovne na pôvodnú prácu a pracovisko (§ 157 ZP).
Materské ako dávka nemocenského poistenia
Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu, príp. ušlú mzdu) počas materskej dovolenky. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem.
Nárok na materské má poistenkyňa (zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba), ktorá spĺňa podmienky ustanovené v ustanoveniach § 30 až § 31 a § 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z. Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Poslednou z podmienok je skutočnosť, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu, ani na iný príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby poslednou z podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky - t. j. materského.
Započítanie právnej praxe pre účely odmeňovania zdravotníckych pracovníkov
Ministerstvo zdravotníctva SR analyzovalo možnosť započítať čas materskej a rodičovskej dovolenky do „odpracovaných rokov“ pre účely odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. Po zhodnotení aktuálnej právnej úpravy ministerstvo konštatuje, že čas materskej a rodičovskej dovolenky nie je možné započítať do času odbornej praxe, pretože odborná prax je v zákone definovaná ako vykonávanie odborných špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností zdravotníckym pracovníkom.
V pripravovanej právnej úprave sa preto upraví spôsob zápočtu „odpracovaných rokov“ vrátane obdobia materskej a rodičovskej dovolenky pre účely odmeňovania. Predmetné započítanie obdobia počas materskej a rodičovskej dovolenky do “odpracovaných rokov” (t.j. doba výkonu zdravotníckeho povolania u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) zdravotníckeho pracovníka je výlučne vo vzťahu k výpočtu jeho mzdy (predmetné započítanie sa nebude uplatňovať v iných prípadoch, ako napr. ak je počet rokov odbornej praxe kvalifikačným predpokladom pre riadiacu pozíciu alebo získanie špecializácie a pod.).
Hornú hranicu počtu rokov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ktoré bude možné započítať do “odpracovaných rokov” - pričom z už platnej právnej úpravy § 6 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z.) je hranica stanovená na maximálne 6 rokov súhrnne - odporúča Ministerstvo zdravotníctva SR zapracovať aj do pripravovanej novely zákona.
tags: #materska #zapocitanie #pravnej #praxe