Úvod
Materská škola Zemplínska v Prešove je dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému mesta. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť tejto inštitúcie, pričom zohľadňuje jej vplyv na rozvoj predškolskej výchovy v Prešove.
História obce a jej vplyv na školstvo
Históriu každej obce vytvárajú svojou prácou a tvorivými činmi jej občania. Myšlienka, že pamäť ľudstva je ukrytá pod zemou, nachádza svoje vyjadrenie v archeologických pamiatkach objavených počas záchranných výskumov v tejto obci. Najstaršie nálezy v chotári obce sú z mladšej doby kamennej a patria roľníckemu ľudu, ktorý bol nositeľom bukovohorskej kultúry (4700 - 4000 pred n. l.). Sídlisko roľnícko-pastierskeho ľudu a ich kultúry s kanelovanou keramikou sa nachádza v polohe Várdomb. V polohe Konopianky bolo počas záchranného archeologického výskumu Zemplínskeho múzea v Trebišove odkrytých 20 objektov s bohatým zastúpením keramiky (misky, amforovité nádoby a pod.), štiepaných a brúsených kamenných nástrojov vyhotovených z obsidiánu a kameňa (kliny, sekery, dláta).
Neskorá doba kamenná je na rozhraní chotárov Zemplínskeho Hradišťa a Trebišova zastúpená ľudom, ktorý bol nositeľom tiszapolgárskej kultúry (3250 - 3000 pred n. l.). Nálezisko v lokalite Kamenčovaté bolo osídlené ľudom s kanelovanou keramikou (2700 - 2300 pred n l.). V chotári obce v polohe Veľký Hószak bolo objavené sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej patriace ľudu, ktorý bol nositeľom kultúry Gáva. Z tejto lokality pochádzajú aj neskolaténske nálezy maľovanej keramiky. V polovici 13. storočia sa v listine Jágerskej kapituly, uloženej vo fonde Drugeth v ŠOBA Prešov, ktorá bola napísaná v roku 1328, nachádza doposiaľ najstaršia písomná správa o obci Hradyscha / Hradischa /. Jágerská kapitula v nej oznamuje kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou, že ohraničila chotár hradného panstva Trebišov, ktorý patril Viliamovi Drugethovi. Dôkazom toho, že názov obce vznikol zo slovenského slova hradište, sú aj neskoršie maďarské názvy Hradischa (1328), Hradissa (1387), Hradzicza (1430) a Haradyscha (1454). Z uvedeného možno predpokladať, že obec vznikla pri opevnenom hradisku ešte pred obsadením tohto územia Maďarmi, teda už v 11. storočí.
Maďarská monografia Zemplén vármegye (Zemplínska župa) odvodzuje názov obce od rodiny Hardicsaiovej, ktorá mala v obci majetok. V 13 - 16. storočí patrilo Zemplínske Hradište k hradnému panstvu Trebišov. Ničivý vpád oddielu krymských Tatárov v roku 1566 znamenali aj spustošenie obce, ktorá mala o rok neskôr iba 6 opustených poddanských domov a 4 rodiny želiarov. O rozvoji obce svedčí aj jej zdanenie. V roku 1582 bola zaplatená daň od 5,5 porty (z latinského porta - brána, celá udalosť). Prameň z roku 1598 potvrdzuje majetkovú držbu Juraja Drugetha, vlastníka hradného panstva Trebišov. Koncom 16. a začiatkom 17 storočia je uvedené aj majetkové vlastníctvo Juraja Széchyho a roku 1637 Jána Drugetha. V roku 1600 mala obec podľa zachovanej štatistiky 25 obývaných domov. V prvej polovici 17. storočia žila v Zemplínskom Hradišti vrstva slobodných vojakov, ktorí mali poddanské usadlosti, ale boli oslobodení od poddanských dávok, pretože zabezpečovali v prípade potreby obranu hradu Parič.
S usídľovaním valašského obyvateľstva v okolí Trebišova súviselo rozširovanie chovu oviec, ktorý nadobudol značný rozsah v polovici 17. storočia. Okolo roku 1620 Drugethovci odovzdali Zemplínske Hradište do zálohy za 3 000 uhorských zlatých Gašparovi Szécsimu. V 40. - 50. rokoch 17. storočia Hradišťania chovali kone, hovädzí dobytok, ovce a ošípané. Značne rozvinuté bolo aj včelárstvo. V roku 1644 bolo v Hradišti 168 volov, 138 kráv, 10 koňov, 113 kusov mladého dobytka, 294 ošípaných, 948 oviec a 108 včelstiev. V rokoch 1682 - 1701 však dedina postupne upadla až napokon začiatkom 18. storočia zanikla. Jedným zo zdrojov obživy Hradišťanov bolo aj rybárstvo. V 30. rokoch 17. storočia bolo v Zemplínskom Hradišti 16 rybárov s dedičným právom rybolovu, medzi ktorými boli aj slobodníci. Zemepánovi platili daň 80 denárov ročne.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Koncom 17. storočia mala Ruthénska kolonizácia značný vplyv na doosídľovanie obce zničenej a vyľudnenej počas protihabsburských povstaní. Po roku 1720 prichádza na trebišovské panstvo hlavný prúd prisťahovalcov. Počas kolonizácie bola v Zemplínskom Hradišti rozšírená konfesijná príslušnosť k východnej cirkvi. Kolonizácia výrazne urýchlila rast počtu obyvateľstva obce v 18. storočí. Keď v roku 1715 má Hradište len 15 domácností, tak v roku 1787 žilo už v 106 domoch 659 obyvateľov. Pokračujúca kolonizácia Zemplína obyvateľstvom zo severovýchodnej častí východného Slovenska, ktoré prichádzalo za úrodnou pôdou, pokračovala aj v prvej tretine 19. storočia. Svedčí o tom aj informácia o počte obyvateľstva z roku 1828, podľa ktorej žilo v obci v 154 domoch už 1136 obyvateľov.
Koncom 18. storočia, počas Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831, vyslali Hradišťania poslov do Trebišova, aby zistili, či tamojší poddaní budú odovzdávať dežmu. V prípade, že by ju neodovzdávali, mali byť s nimi solidárni aj Hradišťania. Anton Szirmay de Szirma (1747 - 1812) písal vo svojej notácii vydanej v Bude roku 1803 o Zemplínskom Hradišti ako o obci prvej triedy s úrodnou rovinatou pôdou, pričom uvádzal, že obecný chotár mal 741 katastrálnych jutár. V obci žilo v tomto čase zmiešané obyvateľstvo s prevahou Maďarov kalvínskeho vierovyznania. Vlastníkom prevažnej častí nehnuteľností boli za Szirmayových čias rodiny Almássyovcov a Bernáthovcov. V 19. storočí zdedili prevažnú časť nehnuteľnosti Andrássyovci. Alexander Andrássy, ktorý sídlil vo Veľatoch, mal v obci veľkostatok.
Koncom 19. storočia, po vzniku ČSR, bola hlavným problémom obyvateľstva obce pozemková reforma. V rámci pozemkovej reformy, na základe záberového zákona č. 215 zo 16.4.1919, bolo v Zemplínskom Hradišti rozdelené pozemkové vlastníctvo rodiny Andrássyovcov na výmere 2648,1 katastrálnych jutár, z toho 2069 katastrálnych jutár tvorila poľnohospodárska pôda. Prídelové konanie sa v obci začalo v decembri 1923 Na veľkostatkoch Alexandra Andrássyho v Zemplínskom Hradišti a vo Veľatoch pracovalo pred uskutočnením pozemkovej reformy 48 zamestnancov, ktorí bezprostredne po nej stratili pracovné príležitosti. V rokoch predmníchovskej ČSR malo v obci dominantné postavenie poľnohospodárstvo, zeleninárstvo a ovocinárstvo. O sociálnych pomeroch v Zemplínskom Hradišti priniesli 1.10.1937 správu Slovenské zvesti. Pod titulkom "Exekúcie - všedná vec" sa v článku uvádza, že roľníkovi, ktorý zasial 2,5 merice pšenice, sa urodilo iba toľko, čo spotrebovala jeho rodina. Mäso videli len na významné sviatky. Posledné roky hospodárskej krízy priniesli Hradišťanom veľkú biedu a roľníci boli značne zadlžení. Z demografických údajov vyplýva, že v rokoch 1869 - 1910 neboli v počte obyvateľov obce zaznamenané podstatnejšie zmeny.
Ťažké roky druhej svetovej vojny nepriaznivo doľahli na život a osudy Hradišťanov. Jednotky 18. armády IV. ukrajinského frontu dosiahli koncom novembra 1944 tok rieky Ondava, prekonala ju a vytvorila na jej západnom brehu predmestie. Pokračovala v útoku a 1. decembra 1944 vstúpili jej jednotky aj do Zemplínskeho Hradišťa. Ľudské a materiálne škody spôsobené vojnou možno len ťažko zrátať. Z hlásenia obce vyplýva, že na železobetónovom a drevených mostoch v Zemplínskom Hradišti. Medzi odvlečenými vojenskou kontrarozviedkou NKVD do ZSSR bol aj jeden občan zo Zemplínskeho Hradišťa. V roku 1940 žilo v Hradišti 1429 obyvateľov. V povojnových rokoch mal demografický vývoj mierne vzrastajúcu tendenciu.
Vývoj školstva v Prešove
V Prešove a jeho okolí sa školstvo vyvíjalo postupne, pričom zohľadňovalo potreby miestnej komunity. Materské školy zohrávali kľúčovú úlohu v príprave detí na základné vzdelávanie.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Materská škola Fraňa Kráľa
Materská škola (MŠ) Fraňa Kráľa je po zateplení energeticky úspornejšia. MŠ na ulici Fraňa Kráľa, ktorá ako jediná v Prešove má vlastnú telocvičňu, bola postavená v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Rekonštrukciou získala modernejší vzhľad, pričom sa znížila energetická náročnosť celého objektu. Zároveň v škôlke vymenili podlahu v kuchyni, ktorá bola v havarijnom stave a spôsobovala vlhnutie steny v južnej časti. Tiež sa operatívne riešila aj zistená porucha na teplovodnom potrubí.
Materská škola Zemplínska: Významné míľniky
Rekonštrukcia a modernizácia
Na MŠ Zemplínska vymenili strechu. Súčasťou rekonštrukcie MŠ na Zemplínskej ulici bola výmena strechy, podláh či maľovanie interiéru. „Som rada, že sa nám podarilo dokončiť všetky opravy v interiéri, ktoré bolo nutné spraviť v súvislosti s rekonštrukciou strechy. Deti sa teraz môžu hrať a učiť nielen v bezpečnejšej, ale aj krajšej škôlke. V rekonštrukcii ďalších materských i základných škôl v Prešove pokračujeme aj naďalej,“ uviedla primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová. Projekty boli vyčíslené na viac ako 200-tisíc eur.V meste Prešov zrevitalizovali dve školské zariadenia.
Zapojenie do projektu Technické škôlky
Prešovská Materská škola (MŠ) na Zemplínskej ulici sa zapojila do projektu Technických škôlok. Ide o prvú MŠ tohto formátu v Prešove a 40. na Slovensku. Hlavnou myšlienkou projektu je vzbudiť u detí záujem o techniku a prírodovedné poznanie, upevniť celkovú technickú a vedeckú gramotnosť. U detí dochádza k zlepšeniu schopnosti porozumieť základným poznatkom vedy a techniky pomocou technických aktivít hravou formou, primeranou vekovým možnostiam detí. Zároveň sa podporuje a rozvíja technické myslenie, tvorivosť, manuálne zručnosti a verbálne schopnosti.
"Konceptom projektu je oboznamovať deti so základnými vlastnosťami materiálov a možnosťami ich spracovania. Zároveň bádateľskou činnosťou získavajú elementárne prírodovedné poznatky a skúsenosti. Deti si následne vytvoria vlastný projekt, ktorý konzultujú s učiteľom a potom si podľa svojich predstáv, s pomocou učiteľky, samy vyrobia funkčný model študovaného technického objektu," povedala riaditeľka MŠ Zemplínska 2 Valéria Kalatovičová. MŠ na Zemplínskej patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Prešov, ktoré finančne a organizačne prispelo na materiálne vybavenie. Na Slovensku je v súčasnosti do projektu zapojených 40 materských škôl s celkovým počtom 1250 detí v predškolskom veku.
Iné materské školy v Prešove a okolí
Okrem MŠ Zemplínska existujú aj ďalšie materské školy v Prešove a jeho okolí, ktoré poskytujú predškolské vzdelávanie:
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
- Materská škola Čergovská 14 v Prešove sa nachádza na sídlisku Sekčov a patrí k najmladším MŠ. V prevádzke je od 1.2.1991.
- Naša materská škola je v súčasnosti najstaršou materskou školou v Prešove.
Vzdelávacie aktivity a programy
Materská škola Zemplínska sa zameriava na komplexný rozvoj detí, pričom ponúka rôznorodé vzdelávacie aktivity a programy.
Technické aktivity
Vďaka zapojeniu do projektu Technické škôlky sa deti oboznamujú so základnými vlastnosťami materiálov a možnosťami ich spracovania. Bádateľskou činnosťou získavajú elementárne prírodovedné poznatky a skúsenosti. Deti si následne vytvoria vlastný projekt, ktorý konzultujú s učiteľom a potom si podľa svojich predstáv, s pomocou učiteľky, samy vyrobia funkčný model študovaného technického objektu.
tags: #materska #skola #zemplinska #presov