Článok sa zaoberá problematikou vylúčenia žiaka z materskej školy, pričom sa zameriava na podmienky, legislatívny rámec a s tým súvisiace aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto citlivú tému a objasniť práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán.
Výchovné opatrenia v školskom poriadku
Školský zákon č. 245/2008 Z. z. v § 58 ods. 2 uvádza podmienečné vylúčenie a vylúčenie žiaka zo školy ako výchovné opatrenia. Otázka je, či je možné tieto opatrenia zahrnúť do školského poriadku materskej školy. A ak áno, či by sa týkali iba žiakov, ktorí nespĺňajú kritériá pre zaradenie do obvodu školy, v minulosti mali zníženú známku zo správania a sústavne porušujú školský poriadok. Je dôležité si uvedomiť, že udeľovanie výchovných opatrení v základnej škole je konkretizované vo vyhláške MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole a tiež v Metodickom pokyne č. z 22.
Právo na vzdelanie a povinná školská dochádzka
Ústava Slovenskej republiky v článku 42 ods. 1 garantuje každému právo na vzdelanie a ustanovuje povinnú školskú dochádzku. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanovuje zákon. To znamená, že právo na vzdelanie je priznané každému bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť alebo vierovyznanie. Povinná školská dochádzka má za cieľ zdôrazniť a chrániť právo každého dieťaťa na vzdelanie.
Vylúčenie žiaka za hrubé porušenie školského poriadku
Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z., ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu udeliť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.
Legislatívne požiadavky na materské školy z hygienického hľadiska
Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku. Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z. V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.). Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z. Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.
Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. pobyt detí vonku najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. (§ 8 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Základné školy a legislatíva verejného zdravotníctva
Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z. Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.) Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z. Hygienické podmienky na školách a školských stravovacích zariadeniach upravuje na úseku verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z. z. Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Pri voľbe umiestnenia zariadení vylučujeme miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené. Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň. Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu. V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne. Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodené zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň. v učebniach bolo 20m3/hod. v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy 30 m3/hod. v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu 20m3/hod. v umyvárňach 30 m3/hod. v sprchách 150 m3/hod. až 200 m3/hod. v záchodoch 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod.
Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Potrebné je uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce. Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží. Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky). Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nesprávne realizovaná výchovno-vzdelávacia činnosť spôsobuje najmä vznik únavy a neurotických prejavov, ako dôsledok neprimeranej záťaže žiakov v škole. Únava sa prejavuje hlavne poruchou činnosti centrálnej nervovej sústavy a znížením celkovej výkonnosti organizmu. U žiakov možno pozorovať nezáujem o prácu, zníženú schopnosť zapamätať si učivo, slabú pozornosť a koncentráciu, bolesti hlavy a pod. Neurotické prejavy, niekedy podobné prejavom únavy, spočívajú v somatických poruchách (neúmerná duševná a telesná únavnosť, nechutenstvo, pocit na zvracanie, resp.
Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách. Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje (3). V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút, v 3. a 4. ročníku 15-20 minút, v 5. a 6. ročníku 25-30 minút a vo vyšších ročníkoch 30-35 minút. Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, delí sa vyučovacia hodina na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov. Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová. Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov. Denný limit predstavuje povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie. Je odstupňovaný podľa veku žiakov: v 1. roč. 5 hod., v 2. a 3., roč. 5,5 hod., v 4. a 5. roč. 6 hod., v 6. a 7. roč. 6,5 hod., v 8. roč. 7 hod., vo vyšších ročníkoch 7 až 8 hodín. Celkový počet povinných vyučovacích hodín v jednom dni sa má pohybovať v rozsahu 3 - 4 hodín v najnižších ročníkoch a 6 - 8 hodín v najvyšších ročníkoch. Voľba nepovinných predmetov a záujmových krúžkov musí zohľadňovať celkové časové zaťaženie a fyziologické možnosti žiaka. Pedagógovia by mali zadávanie domácich úloh koordinovať tak, aby neboli prekračované limity časovej pracovnej záťaže žiakov v škole a doma. Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždňovému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, resp. nenáročnými. V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, t.j. na koniec vyučovacieho dňa. V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné. Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, príp. športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia. Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín. Povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok zariadenia a predložiť ho na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravot…
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Podmienky prijímania detí do materskej školy
Spôsobilosť dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie obsahuje údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého bodu až šiesteho bodu a písm. b), formu organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 28 ods. 2 a vyučovací jazyk, v ktorom má byť predprimárne vzdelávanie poskytované. podľa osobitného predpisu.47) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. do 15. v ktorej majú trvalý pobyt. ako tri mesiace. škole. na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. aj v čase školských prázdnin. Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. zástupcu. lekára pre deti a dorast. O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy34) do 15. začať. Riaditeľ školy do 30. poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods.
Kritériá pre prijímacie konanie na stredné školy
Kritériá podľa odsekov 4 a 5 oznámi riaditeľ školy do 30. len do prvého ročníka. Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. webovom sídle do 15. školu s osemročným vzdelávacím programom. júna. týždni augusta. prijímacej skúšky. O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne35) riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. školstva. a zoznam ostatných uchádzačov. dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. a prípravy rozhodne riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. do 31. mája. prihlášku do 31. júla. podmienky prijatia na štúdium. rade školy. na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. neplnoletého uchádzača. počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. určí a zverejní najneskôr do 30.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová