Úvod
Obec Radošovce, malebná dedinka s bohatou históriou, ukrýva príbehy siahajúce až do 13. storočia. Táto obec, ležiaca v srdci Chvojnickej pahorkatiny, sa môže pochváliť nielen krásnou prírodou, ale aj kultúrnym bohatstvom a silnou komunitou. V súčasnosti je Radošovce modernou obcou s dobrou infraštruktúrou, ktorá sa snaží zachovať si svoj historický odkaz a zároveň poskytovať kvalitné služby svojim obyvateľom. Jedným z dôležitých pilierov obce je aj materská škola, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo výchove a vzdelávaní najmladšej generácie.
História osídlenia územia Radošoviec
Územie, na ktorom sa rozprestierajú Radošovce, bolo osídlené už v dávnych dobách. Dôkazy o existencii pravekého človeka boli objavené v neďalekom Čáčove, kde sa našli mamutie stoličky a úlomky kostí, čo naznačuje, že toto územie bolo táboriskom pravekých lovcov mamutov približne pred 250 tisíc rokmi. Náleziská z mladšieho paleolitu sa nachádzajú aj v okolitých obciach ako Častkov, Rohov, Rybky, Smrdáky a Kunov, kde boli nájdené kamenné nástroje používané Homo sapiens pred 32 tisíc rokmi.
V priebehu mladšej doby železnej prenikali na toto územie Kelti, ktorí ovplyvnili včasnú históriu Slovenska. Na prelome letopočtov sa Záhorie dostalo do kontaktu so starovekým Rímom, o čom svedčia nálezy v Sotinej a Čáčove, ktoré obsahovali jantárové ozdoby, čínsky hodváb a rímske mince. V 8. storočí bolo toto územie zasiahnuté veľkomoravskou kultúrou.
V 11. storočí vytvorili Maďari v tejto oblasti pohraničný pás, tzv. konfínium, ktorý bol prísne strážený. Do južnej časti Záhoria sa prisťahovali kočovné kmene príbuzné Maďarom, ktoré vytvorili sieť strážnych pevností. Neskôr uhorskí králi rozšírili do tejto oblasti administratívnu sieť, tzv. pohraničné komitáty. Okolie Senice patrilo do Holíčskeho komitátu.
V 13. storočí sa kráľovské komitáty premenili na šľachtické župy a územie Holíčskeho komitátu sa začlenilo do Nitrianskej župy. Oblasť okolo Senice sa odpútala od Holíča a dostala novú dominantu, hrad Branč, ktorý sa stal administratívnym a hospodárskym strediskom oblasti.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
História obce Radošovce
Prvá písomná zmienka o obci Radošovce pochádza z rokov 1208-1209, kedy uhorský kráľ Ondrej II. daroval svojmu magistrovi Šebešovi zem Veľké Kostoľany. V listine sa obec uvádza ako villa Radichov. Ďalšia listina z roku 1229 uvádza Radošovce pod menom Wradichov. Miestny názov obce je starobylý a vznikol spojením slovanského mena Radoš a privlastňovacej prípony -ovci, Radošovci.
Poloha obce na trase významnej obchodnej cesty - tzv. Českej cesty - bola príležitosťou pre hospodársky rast. V 14. storočí sa Radošovce stali trhovým mestečkom s lokálnym významom. K obci inklinovali aj blízke osady Vieska a Kobylany, ktoré sú dnes jej súčasťou.
Obyvatelia obce Radošovce
Obyvatelia Radošoviec boli odpradávna Slováci. V 16. storočí sa do obce začali sťahovať Chorváti, z ktorých sa niekoľko usadilo aj v Radošovciach. Menšiu skupinu obyvateľov tvorili od polovice 18. storočia Židia a Cigáni.
V urbári panstva Dobrej Vody z roku 1569 je uvedené 27 mien poddaných, väčšinou slovenských. Niektoré mená poukazujú na chorvátsky pôvod (Horváth, Kepozovič, Valachovič, Mikovič), nemecký (Stiblad, Iglubo, Kadvan) a maďarský (Zabo, Karmany, Zvara, Ody). V urbariálnom súpise hradu a panstva Smoleníc z roku 1614 je v Radošovciach 38 mien sedliakov a želiarov, z ktorých už iba jedno meno Krman nasvedčuje na nemecký pôvod. Mnohé mená sú zakončené na -ič, čo predpokladá chorvátsky pôvod.
Po tureckom plienení sa do Radošoviec prisťahovali Slováci zo severného Slovenska, čoho dôkazom sú mená odvodené od názvov obcí na severe Slovenska (Turanský, Varínsky, Sučanský, Ilavský, Lednický, Drietomský, Súlovský).
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Presídľovanie a útek poddaných z jedného panstva na druhé bolo vo feudalizme bežné. Po zrušení poddanstva v roku 1848 a po urbárskom patente v roku 1853, kedy sa sedliaci stali vlastníkmi pozemkov, nemali už obyvatelia príčinu opúšťať svoje domy.
V roku 1831 prepukla v Radošovciach cholera, ktorá si vyžiadala 49 obetí.
Najstaršie údaje o počte obyvateľov v Radošovciach sú z roku 1782, kedy bolo v obci 346 obyvateľov (340 katolíkov a 6 Židov). V roku 1869 mala obec 380 obyvateľov. Počet obyvateľov postupne narastal až do roku 1940, kedy dosiahol 545. Najvyššieho vrcholu dosiahol počet obyvateľov ku koncu vojny, v máji 1945, kedy bolo v obci do 600 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne začal počet obyvateľov upadať. V roku 1991 bolo v Radošovciach 355 obyvateľov. V súčasnosti má obec 406 obyvateľov.
Radošovskí rodáci
Radošovce dali cirkvi viacerých kňazov. Medzi významných rodákov patrí Martin Valovič, ktorý bol v roku 1675 promovaný za bakalára a v roku 1676 dosiahol hodnosť magistra filozofie na Trnavskej univerzite. Ďalším významným rodákom bol Martin Remenár, ktorý bol členom Slovenského učeného tovarišstva v rokoch 1793-1796 a pôsobil ako farár v Kremnici, Kunešove a Háji pri Turčianskych Tepliciach. Jozef Grman študoval teológiu v seminári sv. Štefana a kaplánoval v Modre, Starej Turej, Mestečku a Borskom sv. Mikuláši. Páter Vít Ušák, salezián, sa narodil v Radošovciach v roku 1923 a po úteku do Talianska bol v roku 1953 vysvätený za kňaza.
Rádové sestry z Radošoviec
Z Radošoviec pochádzalo niekoľko rádových sestier. Anna Remenárová (Tereziných) vstúpila do rehole sestier sv. Kríža v roku 1922. Vilma Tomovičová (Karoléch) vstúpila do rehole Sestier sv. Kríža v roku 1925. Júlia Tomovičová (Cyreléch) vstúpila do rehole Sestier sv. Kríža v roku 1927. Melánia Machovičová (Babušéch) vstúpila do Kongregácie sestier sv. Kríža v roku 1935. Rozália Krajčovičová (Kokánech) vstúpila do rehole sv. Uršuly v roku 1927. Paulína Chovancová vstúpila do rehole sv. Vincenta v roku 1937.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Súčasnosť obce Radošovce
V súčasnosti žije v Radošovciach 1850 obyvateľov. Obec sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu z Trnavy do Českej republiky. Cez obec preteká riečka Chvojnica. V roku 1991 bola vyhlásená Prírodná rezervácia Chvojnica.
V obci sa nachádza základná škola, ktorú navštevuje 300 žiakov z Radošoviec i okolitých obcí, materská škola pre 80 detí, zdravotné stredisko, zubný technik a lekáreň. V obci je pobočka pošty a svoje služby ponúka niekoľko podnikateľov. Veľký kultúrny dom slúži občanom na kultúrne i súkromné podujatia. Dominantou obce je farský kostol Narodenia Panny Márie.
Obec podporuje futbalový klub Chvojničan Radošovce, bežecký klub, hasičský šport a organizovanie menších športových a rekreačných aktivít. Obec podporuje rozvoj a činnosť svojej knižnice.
Obec organizuje niekoľko kultúrnych podujatí, ako sú plesy, obecná zabíjačka, Radošovský Hurbánek, Deň otvorených búd, radošovské hody a Beh radošovským vinohradom.
Materská škola v Radošovciach v kontexte histórie a súčasnosti obce
Konkrétne informácie o histórii a súčasnosti materskej školy v Radošovciach sú v poskytnutých dátach obmedzené. Vieme, že:
- Naša materská škola funguje od 1.9.2005 ako súkromné zariadenie.
- I. MŠ je samostatnou rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou od 1.1.
- Materská škola Skalica, Námestie slobody č.
- Prevádzka materskej školy, starostlivosť o deti predškolského veku.
- V Radošovciach sa nachádza materská škola s kapacitou pre 80 detí.
- Obec dokončila rozsiahlu rekonštrukciu budovy materskej školu. Investícia vo výške 300 tisíc eur bola hradená z vlastných prostriedkov obce.
Na základe týchto informácií môžeme konštatovať, že materská škola v Radošovciach zohráva dôležitú úlohu v živote obce. Poskytuje kvalitnú starostlivosť a vzdelávanie pre deti predškolského veku. Jej kapacita je 80 detí. V roku 2005 sa stala súkromným zariadením. Obec investovala do rozsiahlej rekonštrukcie budovy materskej školy, čo svedčí o jej záujme o rozvoj školstva a výchovy v obci.
Ľudový odev v Radošovciach
Najstarší obrazový materiál zachytávajúci Radošovčanov v ľudovom odeve pochádza z prvej a druhej dekády 20. storočia. Ľudový odev možno rozdeliť na detský odev a odev dospelých, ženský a mužský, pracovný, sviatočný a slávnostný.
Do polovice 19. storočia boli súčasti odevov strihovo jednoduché a zdobili sa hlavne na švíkoch. Po zrušení poddanstva sa na trh dostávali nové továrensky vyrábané materiály. Model odievania sa sformoval pod silným vplyvom módnych vzorov v čase vzostupu panstva Holíč.
Radošovský ženský ľudový odev charakterizuje línia v tvare X so širokou zvonovitou sukňou a bohato nazberanými rukávcami a materiálová náročnosť. Ďalej výzdoba čipkami, mašľami, výšivkami s rastlinnými motívmi v pestrej farebnosti a doplnkami s výšivkami zlatou a striebornou niťou s filigránskymi ornamentmi doplnenými sklenými a kovovými aplikáciami.
Na krst dostalo dieťa vyšívaním zdobenú košieľku a čepček. Spodnú bielizeň žien predstavoval konopný rubáš. Na pracovný deň sa obliekala kartúnová alebo modrotlačová sukňa. Prednú časť sukne prekrývala zástera. Driek pokrývali rukávce a živôtik. V chladnejších dňoch nosili vatované kabátiky. Na sviatok sa na rubáš nosila jedna a viac bielych tuho naškrobených spodných sukieň. Sviatočný živôtik bol hodvábny s modrými okrajmi. Sviatočná sukňa bola zhotovená z piatich polí látky, bohato nazberaná a podšitá. Doplnkom k sviatočnému odevu boli stuhy vyšité kyticami ruží, čipkový golier a čepce. Sviatočne si obúvali čižmy s opätkom alebo poltopánky.
Základný mužský odev bol zhotovený z konopného plátna a pozostával z košele s dlhým rukávom a nohavíc. Sviatočný odev bol zhotovený zo súkna. Mladší muži a mládenci z modrého, starší chlapi z čierneho súkna. V lete nosili mládenci a mladí muži brokátovú vestu. V zime nosili teplejšiu súkennú vestu s kovovými gombíkmi, prípadne kabát do pása s veľkou fazónou. Ako doplnok nosili hodvábnu viazanku a klobúk s úzkou strieškou. Mládenci nosili za klobúkom perá.