Často sa stretávame s tým, že deti majú problémy s učením. Tento článok sa zameriava na identifikáciu príčin a ponúka riešenia pre rodičov a pedagógov.

Úvod

"Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť." Toto príslovie možno nie je úplne vhodné pre harmonickú domácnosť, ale zdôrazňuje dôležitosť vzájomného porozumenia a komunikácie. Ak chcú členovia rodiny spoločne vychádzať, musia sa naučiť venovať pozornosť a počúvať jeden druhého.

Počúvanie ako základ úspechu

Veľmi častým argumentom mamičiek, ak sa rozhodnú v komunikácii so svojimi deťmi alebo partnerom/partnerkou niečo zmeniť, je - „začala som počúvať samu seba a nebola som nadšená z toho, čo som si vypočula“. Prečo? Pretože veľakrát v hraničných situáciách používame frázy naučené z detstva. Často od rodičov, ale nemusia to byť nutne len oni. Ak chcete, aby to vo vašej domácnosti vyzeralo ináč, je treba začať od seba, milé mamičky.

Skúsenosť čitateľky

"Uvedomila som si, že chcem zmenu, keď sme spoločne s dcérkou ležali v objatí. Po škaredej hádke. Pre akú sprostosť sme sa to zase pohádali? Prečo som na ňu kričala? Mali sme presne stanovenú večierku a opäť ju nedodržala. Nahnevalo ma to, lebo som si myslela, že to robí naschvál. Kričala som - hovorím ti to už tisíci-krát! Prečo ma nepočúvaš?" - pýtala sa mama.

Prečo by ale dcérka mala počúvať, keď jej mama hneď začne kričať? Miesto aby sa zaujímala o to, čo ešte chce dokončiť, pre aký dôvod pretiahla večierku? Tak som sa jej spýtala, lebo som sa jej chcela priblížiť - ona sama ma totiž začala objímať, keď videla, ako sa stále hnevám: Ako sa cítiš? A to moje malé srdiečko mi vysvetlilo: ´Cítim sa smutná. Vieš, keď na mňa začneš kričať, prestanem byť šťastná a ono sa to zníži a začnem byť smutná a zúfalá.´

Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch

Keď som jej vysvetlila, že je to pre mňa dôležité, zamyslela sa a dodala: ´Ale ja vlastne neviem, ako sa cítim a nechcem ťa klamať.´ Odpovedala som, že je dôležité vedieť popísať svoje pocity. Aj keby nevedela presne, neznamená to, že klame. Znamená, že sa snaží prísť na to, čo cíti a popísať to. A to je dôležité. Popísala som jej aj ja svoje pocity. Že sa nehnevám na ňu, ale len hnevám, lebo považujem za dôležité, aby mala dostatok spánku. A potom sme prešli na spôsoby, ako riešiť spoločnú večierku.“ Eva, dcéra 8 rokov.

Ako rozprávať s deťmi?

Ako rozprávať na deti, aby nás počúvali? Hlavne kedy na ne rozprávať, ako pritiahnuť k nám ich pozornosť a prečo je to dôležité? Ako zmeniť frázovanie a výber slov? Ak aj vás priťahujú pozitívne zmeny vo vzťahu k ostatným členom a členkám rodiny, tu je navrhovaných 10 zmien a jedno základné upozornenie.

Základné upozornenie: Nerozprávať, keď nie je šanca na počúvanie

Keď mi chce moja dcérka (prípadne partner) chce niečo oznámiť a ja mám veľa roboty, mávnem rukou a počas jej rozprávania a vysvetľovania sa ďalej venujem práci. Tak veľmi si na to zvykla, že mi často rozpráva aj vtedy, keď nemávnem, ale pracujem, teda vôbec nepočujem, čo odo mňa práve potrebuje. Vzniklo z toho mnoho nedorozumení a pár hádok. Pretože presne takto začala aj ona „počúvať“ mňa. Počas venovania sa inej činnosti. Stala sa mojím zrkadlom.

Preto ak chcete, aby vás deti začali počúvať, ukážte im do zrkadla obraz, ktorý by malo nasledovať. Teda ak sa s vami chce zhovárať, prestaňte sa venovať, čomu sa práve venujete, obráťte naňho plnú svoju pozornosť - teda počúvajte telom, tvár na úrovni jeho tváre, očný kontakt, sústredenie a doplnkové otázky. Ak sa mu práve venovať nemôžete, požiadajte ho o minútku a dokončite, čo práve páli.

To isté bude následne platiť aj pre neho - teda ak s dieťaťom potrebujete rozprávať vy, nech dokončí činnosť, ktorej sa práve venuje, zatiaľ naň nerozprávajte, a až keď sa k vám obráti celým telom, spustite.

Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"

A čo ak dieťa nepočúva a práve súrne potrebujete, aby vás počúvalo? Záleží od situácie. Keď som sa na to pýtala známeho, ktorý má energického, neposedného syna, vysvetlil mi: "Snažím sa ráznejšie ho osloviť. Zvyčajne naňho takto nehovorím, takže keď zvolím rázny tón, vie, že sa niečo deje a hneď mi venuje pozornosť. Čo potrebujem, musím ale vysloviť veľmi stručne a jasne, aby hneď porozumel. Zopakujem to, keď treba. Aby som si bol istý, že rozumie. Prípadne sa ho spýtam, čo som práve povedal.“ Braňo, syn 9 rokov.

10 účinných zmien vo vyjadreniach

Takže, aby vás deti začali počúvať, aby si uvedomili, že niečo je inak a práve teraz si to vyžaduje ich pozornosť, že stojí za to dávať pozor, pretože sa to týka ich osoby, skúste tieto zmeny:

1. Namiesto príkazu ponúknite voľbu:

   • NIE: Už ti to opakujem 100-krát! Sprav to!
   • ÁNO: Chcela by si to spraviť vlastným spôsobom, alebo ti nejako pri tom pomôžem ja?Teda miesto opakovania jedného a toho istého, čo vaše dieťa nejako nedokáže rozhýbať, dajte mu možnosť voľby a výber tak, aby to vyhovovalo aj vám. Napr.: Chceš si sama zvesiť kabátik z vešiaka alebo ti pomôžem ja? Obuješ sa sám, skúsiš si zaviazať šnúrky?

2. Namiesto predvídania nešťastia sa pýtajte na prípravu:

   • NIE: Dávaj pozor! Buď opatrná! Spadneš! Ublížiš si!
   • ÁNO: Na čo potrebuješ dbať?Teda nahradiť posudzujúce a predvídajúce otázky, ktoré možno s realitou nemajú veľa spoločného, otázkami ako: Čo si potrebujeme zopakovať predtým, než sa do toho pustíš? Na čo nesmieš zabudnúť? Čo si treba pamätať?Možno vám to nepríde, ale ide o uvedomenie si dôsledkov a spôsob, ako sa chrániť predtým, než sa dieťa pustí do nejakej činnosti. Učíte ho rozvíjať kritické myslenie, učíte ich uvedomiť si dôsledky. To si môžu spojiť so skúsenosťou a predchádzaním chýb.Pridaná hodnota: Nezabudnite dieťaťu vyjadriť podporu a dôveru. Napr.: Verím, že toto zvládneš. Vieš sa o seba postarať. Ako to spravíš? Je fajn sa trochu báť. Aj ja to mám tak. Čo ti pomôže, aby si sa cítil/a lepšie?

3. Namiesto kriku žiadajte tichší prejav:

   Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti

   • NIE: Nekrič! Nevrieskaj po mne!
   • ÁNO: Prosím, rozprávaj tichšie. Ak sa potrebuješ vykričať, vybehni do svojej izbičky, ja tu na teba počkám.Nie každé dieťa je rovnaké. Niektoré sú prirodzene tichšie, pokojnejšie a tak vyzerajú aj prípadné hádky, do ktorých sa spoločne dostanete. Iné sú temperamentnejšie, energickejšie, hlasnejšie a viac kričia - nie v hneve, ale prirodzene.Ak sa ale v kriku stratia, niekedy stačí jemný dotyk, očný kontakt a stíšiť vlastný hlas a máte ich pozornosť. Dbajte ale aj na to, čo poviete a akým tónom. Deti sú na to citlivé.„Moja dcérka mi stále opakovala: povedz to ešte raz, inak! Povedz to ešte viac inak! Pretože tak reagovala na môj podráždený, odsudzujúci tón. Na podľa nej „zlý“. Nedokázala sa sústrediť na nič iné, nereagovala.“ Mama Monika, dcérka 5 rokov.

4. Namiesto zákazu plaču ponúknite pochopenie:

   • NIE: Nerev! Neplač!
   • ÁNO: Vidím, že si potrebuješ poplakať. Je to v poriadku.Súvisí s predchádzajúcim - hnev alebo iné silné emócie môže dieťa ventilovať plačom, čo je úplne prirodzené, bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Čiže žiadne - dievčatká plačú, chlapci neplačú. Na toto upozorňujú aj mnohí psychológovia a psychologičky. Pri psychoterapii u dospelých badajú, že ženy na hnev reagujú plačom, muži to majú naopak - miesto plaču zvolia hnev, pretože ako deťom im nebolo umožnené plakať.Je dôležité a vy to určite viete, deťom emócie nielen odhaliť, aby sa necítili zmätené a vydesené, čo sa to s nimi deje, ale ich aj podporiť v tom prekonať ich, čo neznamená potlačiť, poprieť, ale precítiť: Je v poriadku cítiť sa byť smutná. Aj ja to tak mám. Poznám túto emóciu. Verím, že vieš, čo robiť, verím, že si potrebuješ poplakať, vykričať sa, vyhnevať.Každá emócia má svoj začiatok aj koniec. Aj to nezabudnite zdôrazniť deťom, aby sa emočného stavu pre svoje zdesenie zbytočne „nedržali“. A ak sa dieťa upokojí, nebojte sa ho spýtať - ako sa teraz cítiš? Ako si sa cítil? Čo si cítil? Vidím, že sa necítiš dobre - vieš mi popísať, čo sa v tebe deje?

5. Namiesto výčitiek sa zamerajte na budúce riešenia:

   • NIE: Tak ti treba! Veď si to robila už tisíckrát! Mala si to vedieť.
   • ÁNO: Čo/ako to nabudúce spraviť inak? Čo sme sa z toho naučili?Možno sa vám to nezdá, ale „tak ti treba!“ je jeden zo spôsobov, ako dieťa vypne pozornosť, prestane počúvať, pretože sa cíti nepochopené, navyše ešte viac podráždené, pretože si podľa vás za to môže samo, je vinné, ale ono sa nechce cítiť vinné, cíti sa ukrivdené, cíti, že mu nerozumiete.A to nie je cesta k jeho vnútornej motivácii, ako sa nabudúce vyhnúť chybe, ako sa z nej poučiť, ako sa z nej učiť a ako ju napríklad privítať ako niečo nie negatívne, ale naopak - poučné.

6. Namiesto zákazu ukážte správny postup:

   • NIE: Nerob to! Prestaň s tým!
   • ÁNO: Mohla by si to prosím spraviť takto?Čo tak neukazovať dieťaťu, že stále robí niečo nesprávne, ale naopak ukázať mu, ako si predstavujete, že by to mohlo byť a budete s tým oveľa spokojnejší?Skúste pridať ešte jeden detail: „Potrebujem, aby si …“ A učte deti, že takto potrebujete aj vy, aby s vami komunikovalo ono. Je dobré vedieť odlíšiť, čo je potrebné, od toho čo potrebné nie je. Aj aký význam to pre vás má.Nezabudnite pridať - „Pozri, verím, že to spravíš, ako najlepšie budeš práve teraz vedieť. Som tu, aby som ťa v tom podporila.“ Poskytujete dieťaťu podporu miesto okamžitej záchrany. A ak vidíme, že sa do činnosti pustil, neopravujme ho, nekorigujme, nekritizujme, radšej sa sami nadýchnime, vydýchnime a venujme zatiaľ pozornosť niečomu inému, čo nám odpomôže deťom vstupovať do konečne činnosti, o ktorú sme ich žiadali.

7. Namiesto naliehania hľadajte rýchle riešenia:

   • NIE: Rýchlo, ponáhľame sa!
   • ÁNO: Ako najrýchlejšie sa dokážeme obliecť?U nás doma sa už nereaguje na „rýchlo, ponáhľame sa“ - pretože sa to aplikovalo na priveľa situácií, ktoré napokon skončili úplne inak - teda my sme prišli prví a všetci ostatní meškali. Alebo sa termín zrušil. Preto volíme ponáhľanie sa len vtedy, keď to je skutočne potrebné a ostatné razy sa snažíme fungovať v móde pokoja. Deti sa totiž môžu naučiť reagovať na termíny stresom - berte to ako devízu do budúcnosti.Ak sa neponáhľate, ale potrebujete sa predsa len do istej hodiny dostať von, skúste to aj s klasickým - dávame ti posledných desať minút. Už len päť. O minútu vyrážame, takže sa poďme poobliekať - zaviažeš si šnúrky sám, zvesíš si bundičku sama?

8. Namiesto odmietnutia navrhnite odloženie:

   • NIE: To ti nekúpim! Povedala som žiadne hračky!
   • ÁNO: Pridáme to na zoznam vecí, ktoré kúpime k narodeninám/Vianociam?Čo deti v žiadnom prípade nechcú počuť v takýchto situáciách, je NIE, nekúpime. My sme sa to naučili riešiť tak, že si dopredu povieme, do akého obchodu ideme, čo potrebujeme kúpiť, a že čo sa nám zapáči momentálne nemôžeme kupovať. Ale ak deti náhodou nájdu naozaj niečo, čo sa im veľmi zapáči, spoločne si to dávame na zoznam budúcich nákupov k narodeninám či iným sviatkom.A zoznamy aktualizujeme po čase, pretože tam tých vecí pribúda celkom dosť. Decká sa naučili si takto vyškrtávať veci, na ktorým im už nezáleží a stratili o ne záujem. A ponechávame tie, za ktoré sú ochotné utratiť vlastné vreckové.

9. Namiesto odmietnutia z dôvodu veku navrhnite dočasné obmedzenie:

   • NIE: Ešte nie si dosť starý. Ešte si na to príliš malý.
   • ÁNO: Zatiaľ ti to nedovolím - ale len zatiaľ.Jednou z najčastejších otázok našich detí je PREČO. Nezabudnite na ňu ani v tomto prípade. Ak sa o deti bojíte, pretože sa rozhodli sami za seba spraviť niečo, s čím nie ste stotožnená, že to dokážu - vedzte, že oni to dokážu, ak si to myslia a rozhodli sa.Naše obavy sa týkajú len nás, našich snáh deti chrániť od všetkého zlého, aj od chýb a zlyhania, aj od pádov, ktoré sú podľa lekárov, lekárok, ale aj psychológov a psychologičiek pre učenie sa a budúcnosť veľmi dôležité.Áno, stať sa môže aj to, že malé dieťa precení svoje schopnosti, pretože minule ho na tom múriku držala za ruky babka a predsa sa mu nič nestalo. Vtedy sa nebojte dieťaťu vysvetliť, prečo mu to nedovolíte - ale nie preto, že by spadlo, ale preto, že sa obávate, že by mohlo spadnúť. Že ide o vaše emócie, strachy, preto tentokrát nie, ale nabudúce sa rozhodnete.Nezabudnite ho nechať poplakať si, uznať mu pocity a navrhnúť alternatívy, z ktorých si môže vybrať. Všetky strany budú víťazmi. A že to nefunguje? Nič nie je dokonalé. Radšej malými krôčikmi vpred, ako dosiahnuť neexistujúcu dokonalosť hneď.

10. Ponúknite možnosť rozhodnúť:

    • NIE: Na tomto mi nezáleží.
    • ÁNO: Vidím, že tebe na tom záleží. Takže sa rozhodni ty sám/sama.Na záver pridávame vynikajúcu príležitosť, ako dať do rúk dieťaťa pomyselnú moc, že môže rozhodnúť aj za vás. Ak sa to týka situácie - koncertu, oslavy, návštevy galérie, úlohy, na ktorej vám až tak nezáleží, resp. vám je jedno, či bude splnená, nechajte ho vybrať si a pridajte sa k nemu.Má možnosť si vyskúšať, aké to je viesť. Aké to je prebrať za seba zodpovednosť.

Odmietanie školy: Príčiny a riešenia

Keď dieťa opakovane nechce ísť do školy, rodiča zasiahne strach, bezradnosť a často aj vina. Odmietanie môže mať rôzne podoby - od občasného lámania nervov do poslednej chvíle až po pravidelné plačlivé, fyzické alebo úzkostné reakcie, ktoré znemožňujú návštevu školy. Tento jav nie je len „neposlušnosťou“: ide o signál, že dieťa prežíva niečo, čo nevie zvládnuť.

Príčiny odmietania školy

Odmietanie chodiť do školy môže mať viacero príčin. U mladších detí často ide o separačnú úzkosť - strach z odlúčenia od rodiča, najmä pri náhlych zmenách (nové súrodenca, sťahovanie, zmeny dennej rutiny). U starších detí môžu dominovať sociálne problémy: šikana, konflikt s učiteľom či spolužiakom, pocit neadekvátnosti alebo akademický tlak. Niektoré deti majú obavy z konkrétnych situácií (napr. prezentácie, testy, ďalšie vystavovanie sa tlaku), iné môžu trpieť všeobecným úzkostným poruchám, depresiou alebo poruchami spánku, ktoré zhoršujú rannú schopnosť vstávať. Fyzické ochorenia, neštandardný spánkový režim, neurologické alebo vývinové poruchy (napr. autizmus, ADHD) môžu situáciu sťažovať. Niekedy je odmietanie spôsobené aj motiváciou mimo školy - deti, ktoré majú priestor tráviť čas s rodičom doma (pozornosť, spoločné aktivity), môžu podvedome preferovať tento režim.

Ako spoznať, že ide o viac než „len zlý deň“?

Hľadajte opakujúce sa vzorce: dieťa niekoľko dní po sebe plače pri odchode do školy, sťažuje sa na somatické ťažkosti (bolesti brucha, hlavy), má výraznú zmenu spánku či apetítu, zanedbáva školské povinnosti, alebo sa doma javí vysoko úzkostne a vyhýba sa najmä situáciám, ktoré sú spojené so školou. Ak sa situácia zhoršuje alebo trvá viac týždňov, treba konať aktívne.

Praktické kroky

• Zostaňte pokojní a láskaví. Panika a hnev často situáciu zhoršia. Uznajte dieťaťu jeho pocity slovami typu: „Vidím, že sa veľmi bojíš. Je to pre teba ťažké.“
• Skontrolujte zdravie. Najprv vylúčte fyzické príčiny: návšteva pediatra, overenie spánku, stravovania a prípadné lieky, ktoré by mohli ovplyvniť náladu či energiu.
• Zistite konkrétnu príčinu. Pýtajte sa otvorené otázky bez obviňovania: „Čo sa ti dnes stalo v škole?“ alebo „Kedy sa cítiš najviac nepríjemne?“ Niekedy deti potrebujú viacero rozhovorov, nie jednu konfrontačnú otázku.
• Urobte rannú rutinu predvídateľnou a bezpečnú. Stabilný režim, dostatok spánku, pokojná snídaně, príprava vecí večer predtým a krátke rituály pri odchode (objatie, povedať jedno povzbudivé slovíčko) znižujú stres.
• Namiesto ultimát riešení skúste malé kroky. Ak dieťa úplne odmieta školu, dohodnite s ním prvý krok: prísť do školy, ostať 30 minút alebo stretnúť sa s učiteľom. Postupná expozícia je efektívna pri úzkosti.
• Dohodnite náhradný plán pri krízach. Povedzte dieťaťu, že ak príde do školy a necíti sa dobre, existuje bezpečné miesto (detská izba, sála u vrátnika, psychologická kancelária), a že sa budete snažiť spolu riešiť, nie trestať.
• Zapíšte si udalosti. Denník identifikujúci, kedy a čím situácia začala, pomôže pri hľadaní vzorcov.

Komunikácia so školou

Komunikácia so školou je kľúčová. Dohodnite si stretnutie s triednym učiteľom alebo školským psychológom.Príklady viet, ktoré môžu uľahčiť rozhovor:

• „Chcela by som porozprávať o tom, že náš syn/môj syn/dcéru nútia rána do školy veľmi ťažko. Môžeme spolu nájsť spôsob, ako mu pomôcť?“
• „Zaujímalo by ma, či ste si všimli nejaké konflikty so spolužiakmi alebo zmeny v správaní v triede.“

Spolupracujte na individuálnom pláne: dočasné úpravy (skrátený deň, presun do inej triedy, mentoring, bezpečná osoba v škole), dohoda o monitorovaní a pravidelných krátkych hovorech medzi vami a učiteľmi. Zaznamenávanie absencií a dôvodov je užitočné pri ďalšom postupe.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak odmietanie trvá viac ako dva až štyri týždne, ak dieťa vykazuje známky depresie (dlhodobý smútok, strata záujmu o aktivity), ak sú prítomné sebapoškodzovanie alebo myšlienky na samovraždu, alebo ak domáce stratégie nezaberajú, kontaktujte školského psychológa, detského psychológa alebo psychiatra. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je pri školskom odmietaní často účinná, rovnako ako terapie zamerané na separačnú úzkosť a sociálne zručnosti. V závažných prípadoch môže byť potrebný lekársky zásah, skupinová terapia alebo rodinné sedenia.

Právne a administratívne aspekty

Povinná školská dochádzka sa líši podľa krajiny a miestnych predpisov; informujte sa v škole či na úrade. Dlhodobé absencie môžu viesť k administratívnym krokom, preto je lepšie mať dokumentovanú komunikáciu so školou a odborníkmi, aby bolo jasné, že situáciu riešite zodpovedne.

Dlhodobá pomoc

• Budujte sociálne zručnosti mimo školy: klub, krúžok alebo hobby, kde dieťa stretne priateľov v menšom, bezpečnom prostredí.
• Posilňujte sebavedomie cez úspechy: malé ciele, odmeny za snahu, akceptovanie neúspechov ako príležitosti učiť sa.
• Spolupracujte s učiteľmi na primeraných nárokoch a pozitívnej spätné väzbe.
• Pomáhajte dieťaťu vypracovať plán zvládania stresu: dýchacie techniky, krátke prestávky, rozpoznanie varovných signálov.

Starostlivosť o rodiča

Nezabúdajte na seba. Rodičia často v tomto čase prežívajú silný stres. Vyhľadajte podporu u partnera, priateľov alebo poradcu. Dajte si povolenie na vlastný oddych a vyhnite sa samonadávaniu. Efektívnejšia pomoc dieťaťu začne tým, že vy sami budete v relatívnej psychickej pohode.

Záver k odmietaniu školy

Školské odmietanie nie je zriedkavé a nie je dôvodom na zahanbenie. Ide o signál, že dieťa čelí ťažkostiam, ktoré môže zvládnuť s pomocou pokojného, konzistentného a spolupracujúceho prístupu rodičov, školy a odborníkov. Identifikujte príčiny, implementujte malé, postupné kroky, spolupracujte so školou a včas vyhľadajte odbornú pomoc, ak situácia neustupuje.

Ako sa úspešne učiť s ADHD

Nová kniha Ako sa úspešne učiť s ADHD je od skúsených autorov Fabiana Grolimunda a Stefanie Rietzlerovej. „Pri komunikácii s rodičmi detí s poruchami ADHD cítime, ako túžia nájsť jedno univerzálne riešenie, jedinečnú metódu, ktorá razom zaženie zo sveta všetky starosti,“ tvrdia autori. „Takéto riešenie neexistuje. Ako sa darí rodinám s deťmi s ADHD zvládnuť školské obdobie? V knihe nájdete jednoduché, ale efektívne riešenia, ako zvýšiť koncentráciu a pozornosť detí odfiltrovaním rušivých stimulov z prostredia, aj ako podporiť ich motiváciu k učeniu. Touto knihou chcú autori podporiť a zlepšiť vaše znalosti o vašom dieťati a nájsť riešenia pri učení a riešení domácich úloh, ktoré sú pre vás vhodné. To, čo robí knihu Ako sa úspešne učiť s ADHD mimoriadne atraktívnou, sú praktické návody na zvládanie života s ADHD. Nájdete v nej množstvo konkrétnych príkladov, s prihliadnutím na typ poruchy pozornosti, ktorými svojmu dieťaťu sprehľadníte, zjednodušíte a spríjemníte učenie.

Rôzne príčiny zlých známok

Zlé známky zďaleka neznamenajú, že vaše dieťa nič nevie, že sa nechce učiť alebo má poruchu učenia. Príčiny neuspokojivých školských výsledkov môžu byť rôzne. Napríklad mu môže chýbať správna motivácia. Každé dieťa je iné a každé sa učí nové veci iným spôsobom. Ľudia sa od seba odlišujú aj tým, ktoré zmysly prednostne uplatňujú pri prijímaní informácií a pri učení sa. Niekto sa lepšie učí počúvaním iných, iný čítaním, ďalší prezeraním obrázkov, grafov, schém a ďalší manipulovaním s predmetmi.

Učebné štýly VARK

Jedna z klasifikácií učebných štýlov podľa zmyslových preferencií sa označuje akronymom VARK, čo je skratka pozostávajúca z prvých písmen anglických slov Visual (vizuálny - zrakový), Aural (auditívny - sluchový), Read / write (čítať / písať - verbálny, slovný), Kinestetic (kinestetický - pohybový). Rozdielne učebné štýly detí vyžadujú rôzne učebné pomôcky a odlišný spôsob motivácie.

Typové skupiny detí a motivácia

Odborníci v súvislosti s učením uvádzajú tiež niekoľko typových skupín detí, ktoré je dobré poznať kvôli tomu, aby sme ich vedeli správne motivovať pri učení. Ak má dieťa problémy pri učení alebo dostáva zlé známky, môže to súvisieť napríklad s jeho povahovými vlastnosťami alebo prístupom k povinnostiam.

Nervózne a ustráchané dieťa

Vaše dieťa môže v škole patriť na vyučovaní k tým najlepším. Vyučovanie s nadšením sleduje a aktívne sa doň zapája. Akonáhle sa ale píše písomná práca alebo nejaký test, ako by si nemohlo na nič spomenúť. Aj napriek tomu, že vlastne všetko vie, nedarí sa mu dostať lepšiu známku ako trojku. Keď mu učiteľka spontánne kladie otázky z tej istej učebnej látky, zodpovedá ich všetky správne. Problém v tomto prípade spočíva v tom, že dieťa nedokáže svoje myšlienky preniesť na papier. Byť nervózny pred skúškami je normálne. U žiakov vzniká strach, problém však je, keď prerastie až do paniky. Vtedy dieťa nedokáže správne vnímať otázky ani zopakovať naučenú látku. V uvoľnenom a bezstarostnom stave prebiehajú mozgové vlny plynulo bez prerušenia, človek správne myslí a môže nachádzať riešenia. Strach však mozgovú aktivitu blokuje, príjem informácií a ich spracovanie je narušené, následkom čoho si dieťa nevie na učivo spomenúť.

V takejto situácii odborníci radia pomôcť dieťaťu tak, že mu dáte najavo, že ho máte radi za všetkých okolností, a to nezávisle na jeho školských i iných úspechoch či zlyhaniach. Pomôžete mu tak nadobudnúť väčší pokoj. Vysvetlite dieťaťu, ako strach v jeho mozgu funguje a čo všetko spôsobuje. Dieťa by si malo tieto vety v duchu opakovať tak dlho, kým sa neupokojí a nezačne sa cítiť lepšie. Učiteľ môže dieťaťu pomôcť tak, že mu vysvetlí, že dôležité nie sú len známky z písomných prác a že výsledná známka na vysvedčení sa skladá z mnohých čiastkových oblastí jeho výkonu. Aj toto môže tlak na dieťa značne znížiť.

#

tags: #moje #dieta #sa #nevie #ucit