Materská Škola: Prečo je Dôležitá pre Rozvoj Dieťaťa

Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa a jeho ďalšom vývoji. Ako prvá inštitúcia mimo rodiny, ktorú dieťa navštevuje, má nezastupiteľný význam v procese jeho socializácie a edukácie. Tento článok sa venuje významu a funkciám materskej školy v kontexte počiatočnej edukácie, procesu adaptácie, spolupráci s rodinou a praktickým radám pre rodičov.

Úvod do Problematiky Materskej Školy

Aktuálne je svet školstva svedkom udalostí, ktoré poukazujú na dôležitosť materskej školy. Diskusie o povinnom predškolskom vzdelávaní od 5 rokov veku odzrkadľujú rôzne pohľady na funkciu a poslanie materskej školy. Verejnosť vníma materské školy rôzne - ako miesta pre hru a socializáciu, prípravu na základnú školu, alebo ako inštitúcie nahrádzajúce rodinnú výchovu. Avšak, materská škola je jedinečná inštitúcia, ktorá spája výchovu, vzdelávanie a starostlivosť, čím poskytuje deťom komplexný rozvoj.

Materská Škola ako Inštitúcia Socializácie a Edukácie

Materská škola je inštitúcia, v ktorej prebieha zámerná, cielená a cieľavedomá socializácia jedinca i skupín. Tiež je v nej profesionálne a odborne zabezpečovaný proces edukácie. Táto inštitúcia je určená pre deti od narodenia (v našich podmienkach od dvoch rokov veku) až po vstup do základnej školy. Je teda prvou školou, ktorú dieťa navštevuje a vzhľadom na to je v tomto prípade vhodné hovoriť o počiatočnej edukácii. Počiatočnú edukáciu dieťaťa chápeme ako učenie sa a vyučovanie, ktoré je sociálno-afektívne - výchova, kognitívne - vzdelávanie a perceptuálno-motorické - výcvik.

Učiteľstvo materských škôl hľadá prepojenie, ktoré je založené na edukačných princípoch medzi tým, čo má, čo by malo a čo by mohlo dieťa vedieť, poznať a byť spôsobilé robiť, respektíve urobiť samé, vo dvojici, v skupine a podobne. Učiteľstvom sa zaoberá náuka o učiteľstve - didaktika, ktorá sa zameriava na oblasť plánovania, projektovania, programovania a výučby a je interakciou vyučovania a učenia sa, kde je dôležitý edukačný obsah.

Materská škola nenahrádza rodinnú výchovu a ani ju nedopĺňa. Realizuje to, čo nikdy nebude z personálneho, odborného, kvalifikačného, technického a technologického hľadiska v spôsobilosti rodiny. Základnou charakteristikou a cieľom počiatočnej edukácie je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, aby každý jedinec bol schopný adekvátne nažívať v konkrétnom sociálnom prostredí. Postmoderná koncepcia materskej školy akceptuje dieťa ako aktívny subjekt svojho rozvoja. Je chápaná ako životné miesto dieťaťa a prostredie na získavanie edukačne hodnotných skúseností.

Prečítajte si tiež: Rozvoj dieťaťa v materskej škole

Problematikou - pripisuje materskej škole dynamickú rolu, kreativitu, neustálu kontrolu svojich aktivít, skúmanie a vytváranie nových pedagogických a kurikulárnych projektov.

Funkcie materskej školy:

• Edukačná funkcia: zabezpečovanie výchovy a vzdelávania. najmä z hľadiska riešenia globálnych problémov ľudstva. účinnosti výchovy závisí aj ďalšie prežitie ľudstva. nielen rodina, ale aj škola a spoločnosť. alebo spoločnosť, zlyháva aj výchova. výchovu chápať ako výchovu pre život. sociálneho postavenia rodiny, v ktorej žije. človeka. príp. do 7-mich rokov veku dieťaťa (Vygotskij, Piaget). jednej zo zložiek školskej zrelosti. rozširuje ich a obohacuje. komunikácie dieťaťa. správania požiadavkám sociálneho prostredia. dospelými, ale aj inými deťmi. dlhodobá dochádzka do materskej školy. zabezpečovanie výchovy, vzdelávania, výcviku, učenia, rozvoja osobnosti dieťaťa a procesu výučby na odbornej a profesionálnej úrovni.
• Kultúrna funkcia: koordinovanie kultúrnych aktivít danej spoločnosti.
• Kompenzačná funkcia: korigovanie rozdielov, sociokultúrnych nevýhod a individuálnych diferencií (handicapov).
• Preventívna funkcia: rešpektovanie nespôsobilosti a psychických ťažkostí dieťaťa.

Edukačné ciele materskej školy by mali vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa, ktoré sú zabezpečované kurikulom materskej školy, zo sociokultúrneho a historického kontextu, z rekvalifikovania vzťahov medzi materskou školou a inými inštitúciami, kde je potrebné zabezpečovať edukačnú kontinuitu a z úsilia predchádzať nežiaducim situáciám.

Ciele Materskej Školy

Problematika cieľov materskej školy vychádza z demokratických a humanistických princípov. Demokracia nám umožňuje byť slobodnými, ale zároveň musíme byť zodpovední za svoje zámery, myšlienky, činy a podobne. Aj jedinci, ktorí navštevujú materskú školu budú v blízkej budúcnosti nútení niesť takúto zodpovednosť, preto je potrebné ich na túto celospoločenskú úlohu ich riadne pripravovať už počas počiatočnej edukácie. Každá ľudská činnosť, ktorá má byť účelná, musí byť opatrená vopred stanoveným cieľom, orientovaná na cieľ, cielená, cieľavedomá. V činnostiach ako je edukácia to platí ešte výraznejšie. Vedný odbor, ktorý sa touto problematikou zaoberá, sa nazýva teleológia. Skúma ju tiež pedagogika, didaktika a metodika.

Kľúčovým momentom v edukačnom procese je konkretizácia cieľa, pretože výsledky tohto procesu sú merané v súvislosti s vytýčeným cieľom. Na základe konkretizácie cieľa môže učiteľ vypracovať metodológiu a metodiku viažucu sa na detské uvažovanie a aktuálnu úroveň rozvoja detí. Pri konkretizácii cieľa si učiteľ musí položiť otázky o tom, ako bude vyučovať, teda koho, o čom, kvôli čomu, čím, ako, s akým zámerom, kedy a kde bude vyučovať.

Skupiny cieľov počiatočnej edukácie

Didaktika rozlišuje tri skupiny cieľov počiatočnej edukácie:

Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj

• Všeobecné ciele: hlavné, prioritné ciele, ktoré má dieťa dosiahnuť v edukačnom procese. Sú prítomné v celom školovaní dieťaťa v materskej škole. Ich dosiahnutie je požiadavkou výstupu školovania dieťaťa, sú prítomné vo výstupoch jednotlivých kurikulárnych projektov v upravenej - redukovanej podobe a môžu slúžiť tiež ako hodnotiace kritérium v jednotlivých etapách školovania v materskej škole. Štruktúra a charakter týchto cieľov sú integrované. Všeobecné ciele sa dosahujú nepriamo. Tieto ciele formulujeme ako sloveso v neurčitku, nakoľko sa majú postupne dosiahnuť.
• Špecifické ciele: presnejšie špecifikované definície a formulácie, ktoré sú vytvorené priamym rozkladom všeobecných cieľov na menšie položky. Umožňujú postupné dosahovanie všeobecných cieľov prostredníctvom pedagogicko-didaktických aktivít. Ich charakter je otvorený a štruktúra multilaterálna (mnohostranná) a viacvrstvová. Tieto ciele sú dosahované nepriamo. Špecifické ciele formulujeme pomocou slovesných podstatných mien, pretože ide o priebežné, opakujúce sa, postupné - longitudinálne dosahovanie cieľov. Špecifický cieľ má definovať stav, ktorý sa má dosiahnuť a má byť kontrolovateľný a merateľný.
• Čiastkové ciele: sú odrazom všeobecných a špecifických cieľov. Dosahujú sa prostredníctvom akcií, činov detí v pedagogicko-didaktických aktivitách.

Obsah Počiatočnej Edukácie

Ľudské činnosti, podľa Šveca, v ktorých predmetnej náplni je zahrnutý obsah sociokultúry aj korelujúci vzdelávací obsah:

• Poznávanie: gnozeologický komponent obsahu.
• Hodnotenie: axiologický komponent obsahu.
• Konanie: praxiologický komponent obsahu.
• Dorozumievanie sa: semiologický komponent obsahu.
• Bytie: ontologický komponent obsahu sociokultúry.

Ľudské potreby podľa Šveca:

• Poznávať (myslieť, vysvetľovať, predvídať) - filozofia poznávania a poznatkov: epistemológia, gnozeológia.
• Hodnotiť (rozhodovať, vyberať, voliť) - filozofia hodnotenia a hodnôt: axiológia.
• Konať (utvárať, pretvárať) - filozofia konania a výkonov: praxológia.
• Dorozumievať sa - filozofia dorozumievania sa a znakov: semiológia.
• Byť - filozofia bytia: ontológia.

Činnosti vyplývajúce z vyššie uvedených potrieb, na podklade ktorých sa uskutočňuje učenie:

• Učenie sa poznávaním.
• Učenie sa hodnotením.
• Učenie sa konaním (a pôsobením).
• Učenie sa komunikovaním.
• Učenie sa byť bytím.

Oblasti detských mimoškolských životných skúseností - dieťa získava skúsenosti priamo, nezámerne, prevažne prostredníctvom situačného učenia sa. V nich sa uskutočňuje a rozvíja učenie sa a osobnostný rozvoj (t.j. všetky podliehajú integratívnemu hľadisku (v konaní subjektov sú navzájom na od seba neodčleniteľné).

Organizácia obsahu počiatočnej edukácie cez oblasti detskej edukačnej skúsenosti si vyžaduje plánovanie jednotlivých pedagogicko-didaktických aktivít, tak, aby každá obsahovala komplex vzájomne prepojených cieľov. Samotná realizácia pedagogicko-didaktických aktivít by mala stimulovať všetky kapacity dieťaťa a rozširovať jeho kompetencie, poznatky, hodnoty a postoje.

Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola

Proces Počiatočnej Edukácie

Pre organizáciu edukácie v materskej škole je podstatné, aby sa kládol dôraz na kompetencie učiteľa viesť tento proces ako vzájomnú interakciu medzi jej účastníkmi. Proces výučby je zložený z procesu vyučovania a procesu učenia sa, ktoré sa navzájom dopĺňajú a viažu sa na učiaci sa subjekt. Zo strany učiteľa predstavuje príprava na edukačný proces zložitú činnosť.

Sedenie/diskusia je základnou organizačnou formou procesu výučby, ktorý sa realizuje kontinuálne. Deti si počas sedenia v diskusnej skupine privykajú na otvorený dialóg a nachádzajú riešenia problémov a otázok v triede. Učiteľ počúva interpretácie a návrhy detí a na základe porozumenia detských myšlienok môže vypracovať metodológiu korešpondujúcu s detským myslením. Deťom je potrebné umožniť aktívne vstupovať do pedagogicko-didaktických aktivít, čo im umožní byť autonómnymi aktívnymi subjektami, ktoré si uplatňujú právo na sebarealizáciu, sebaaktualizáciu, sebavyjadrovanie a podobne. Napriek tomu, že deti sa zúčastňujú rozhodovacieho procesu, jeho celková organizácia je v plnej réžii učiteľa.

Výsledkom spoločnej činnosti detí a učiteľa pri tvorbe systémov na podporu rozhodovania je optimálne a zmysluplne uskutočnený proces výučby. Do tohto procesu učiteľ pridáva pedagogicko-didaktickú hodnotu a deti majú možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní. Sedenie/diskusná skupina slúži na uskutočnenie cieľa a plní nielen didaktickú funkciu, ale aj špecifickú funkciu v komplexe pedagogicko-didaktických cieľov.

Túto organizačnú formu výučby chápeme ako organizačný model, ktorý garantuje kontinuitu pomerov medzi dospelými a deťmi a tiež medzi deťmi navzájom. Je to vonkajšie usporiadanie procesu výučby a podmienok, v ktorých sa realizuje obsah edukácie.

Materská Škola ako Priestor pre Rozvoj Dieťaťa

Priestor v materských školách nie sú len funkčné miesta s nábytkom, kobercami či didaktickými pomôckami. Už samotný spôsob ich usporiadania ovplyvňuje pocity detí a motivuje ich - alebo naopak demotivuje - ku konkrétnym činnostiam. Hračkárska miestnosť môže ponúkať mnoho možností, ale ak chýba miesto na pohyb, koberec je studený a drsný a farby skôr uspávajú ako povzbudzujú, tento priestor neplní svoju úlohu. Dobré navrhnutý priestor v materskej škole by mal reagovať na konkrétne potreby detí podľa funkcie jednotlivých zón - pohyb, kreativita, oddych a podobne. Rozdelenie a vybavenie by mali podporovať aktivitu, poskytovať pocit stability, ale zároveň umožňovať zmeny.

Farby nábytku, dekorácií a stien majú obrovský vplyv na atmosféru v miestnosti. Môžu podporovať jej funkciu, alebo pôsobiť naopak. Teplé farby ako červená, oranžová alebo žltá sú povzbudzujúce - ideálne do zón na hranie a integráciu. Červená pridáva energiu, ale v nadbytku môže byť únavná a rušivá. Žltá podporuje teplú atmosféru a buduje pocit komunity. Chladnejšie farby upokojujú a podporujú koncentráciu - napríklad odtiene modrej sa skvele hodia do zón učenia a čítania. Dôležité sú aj saturácia a kontrast. Pre mladšie deti sú odporúčané jemnejšie odtiene a subtílnejšie kontrasty - silné podnety ich môžu rozptyľovať alebo vyvolávať nepokoj.

Kľúčové zóny v materskej škole

Aby deti mohli rozvíjať svoje schopnosti všestranne, materská škola by mala obsahovať niekoľko kľúčových zón:

• Kútik na hranie: zóna aktivity a tematických hier. To je srdce miestnosti - miesto na hranie rolí, pohybové cvičenia alebo hry s bábikami a autíčkami. Často sa tu nachádza kuchyňa, dielňa, obchodný pult alebo iný nábytok na hranie. Ak priestor umožňuje, môže byť užitočné pridať domček alebo vnútorné ihrisko so šmykľavkou. Farebnosť by mala byť jasná, teplá a povzbudzujúca.
• Kútik na stavanie: zóna na stavenie a pohyb. Toto je miesto na hry vyžadujúce priestor: skladanie kociek, pohybové hry, hry v kruhu. Ideálne sa tu hodí mäkký koberec. Subtílne farby slúžia ako základ, a farebné akcenty dodávajú energiu.
• Kreatívna zóna/kútik na tvorbu: Pre prácu na projektoch a stolné hry sú potrebné stoly a stoličky a vhodné farby podporujúce koncentráciu - napríklad chladné odtiene modrej alebo fialovej.
• Kútik na čítanie a odpočinok: Toto je priestor na relaxáciu, spracovanie podnetov a oddych. Potrebné sú mäkké pohovky, taburetky alebo vankúše. Prírodné, tlmené farby vytvárajú pokojovú atmosféru.

Použite regály, paravány, podesty alebo skrine na kolieskach na lepšie usporiadanie priestoru. Týmto spôsobom môžete oddeliť zónu aktivity od zóny na oddych, prispôsobiť priestor veku detí alebo ľahko vytvárať menšie skupiny. V materských školách často chýba miesto - podesty alebo poschodové konštrukcie pomáhajú „rozšíriť“ priestor do výšky. Dávajú deťom príležitosť na šplhanie, jazdenie, stimulujú motoriku a ponúkajú nové perspektívy.

Hluk ovplyvňuje komfort detí. Zabezpečte akustickú izoláciu - najmä v okolí zón na oddych. Pomôžu tomu akustické panely, paravány, záclony alebo rolety. Siahnite po nábytku, ktorý plní viacero funkcií - napríklad pódiá s miestom na uloženie, skladacie postele, penové kocky slúžiace aj ako sedačky, senzorické steny. Materská škola je dynamické prostredie - potreby sa menia z hodiny na hodinu.

Pripravenosť Dieťaťa na Vstup do Školy

Dieťa považujeme za pripravené na vstup do školy, keď má takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky školy. Vstupom dieťaťa do školy sa jeho život radikálne zmení a to najmä v prípade, ak predtým nenavštevovalo predškolské zariadenie. Obdobie bezstarostných hier sa preň končí a na rad prichádzajú prvé vážne povinnosti.

V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku. Zákon tiež hovorí o tom, že nie je možné nikoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Možné je len dieťa oslobodiť od povinnosti dochádzať do školy. K zápisom do prvých tried sa musia dostaviť všetky deti, ktoré k 31. 8. dosiahnu šesť rokov veku.

Spôsobilosť dieťaťa pre školskú dochádzku, znamená dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý dieťaťu umožňuje úspešne sa adaptovať na školské prostredie a osvojovať si školské vedomosti. Dieťa má byť na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole. Budúci žiak má ovládať určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov.

Oblasti pripravenosti dieťaťa na školu

• V oblasti hrubej motoriky by mal mať osvojené základné pohybové znalosti, ako napr.
• V oblasti jemnej motoriky by mal vedieť trhať a strihať papier, lepiť, modelovať, navliekať korálky na šnúrku. Do týchto činností sa zapájajú dlane a prsty, čo je dôležité pre písanie. Pre správny rozvoj grafomotoriky je dôležité, aby mali deti uvoľnené kĺby ruky, ( rameno, lakeť, zápästie). Tie sa uvoľňujú krúživými pohybmi vo vzduchu, na veľkej ploche výkresu…
• Pre písanie je tiež dôležité, aby ruka, ktorou bude dieťa písať, bola dostatočne uvoľnená a pripravená. A by prváka nebolela ruka pri písaní, musí správne držať pero. Musí vedieť urobiť pohyb, akoby chcel soliť prstami.
• Zraková pamäť predstavuje vlastnosti dieťaťa uchovávať zrakové podnety.
• V oblasti sluchovej percepcie by mal vedieť rozlíšiť slová vo vete. Slová a slabiky sa učí vytlieskavať alebo vyťukávať, určovať ich počet a následnosť. Vníma jednotlivé hlásky v slovách…

Materská škola teda nadväzuje na rodinnú výchovu, dopĺňa ju a obohacuje o podnety, ktoré rodina svojimi špecifickými funkciami nedokáže zabezpečiť. Dieťa by malo dosiahnuť takú fyzickú, psychickú a celkovú úroveň rozvoja osobnosti, aby bolo schopné ľahkej adaptácie v školskom prostredí a dokázalo zvládnuť požiadavky 1. Napríklad dieťa živo reaguje na konflikty medzi rodičmi, na vzťahy medzi súrodencami, rovesníkmi alebo dospelými osobami. V skutočnosti nedokáže ešte veľa vecí slovne vyjadriť, tieto však vplývajú na jeho celkový citový postoj voči ľuďom a svetu.

Spánok a Odpočinok v Materskej Škole

V materských školách je dôležitý vyvážený denný režim, kde sa aktívne činnosti striedajú s odpočinkom. Deti (najmä 5-6, príp. alebo skupinovým činnostiam. úloh z rozvíjania poznania alebo matematických predstáv, napr. predškolákov. značný vplyv na celkové fungovanie detí počas dňa.

Z času na čas každé dieťa odmietne zaspať poobede, bez ohľadu na vek či dĺžku nočného spánku. V materskej škole je spánok nie menej dôležitý ako jedlo, pitie či bezpečnosť našich detí. Má významný dopad na rozvoj ich tela i mysle. Je dôležité, aby mali deti vyhovujúce podmienky.

Potreba odpočinku predškolákov:

1. potreba odpočinku je individuálna, po 5. jeho potreba zväčša klesá
2. hodín
3. až 12 hodín denne
4. spánok prináša dieťaťu regeneráciu celého organizmu
5. detský organizmus zbavuje únavy a dodáva energiu
6. zlepšuje imunitu organizmu
7. situácie

Učiteľka vytvára v triede intímnu citovú atmosféru. zaspávanie detí sa uľahčuje spievaním uspávaniek alebo počúvaním reprodukovanej hudby. MŠ 2-3 ročné (príp. aj 3-4 ročné) deti a to okolo dvoch, príp. trvať odpočinok dlhšie).

Adaptačný Proces: Ako Uľahčiť Dieťaťu Nástup do Škôlky

Proces nástupu dieťaťa do materskej školy predstavuje na pohľad jednoduchú etapu ľudského života. Adaptačný proces je u nás bezplatný. Proces nástupu do škôlky nemusí byť taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Odlúčenie od rodičov, výchova inou osobou, ktorej sa dieťa bude musieť naučiť dôverovať, režim, pravidlá alebo kolektív. Veľmi dôležitým je aj vzťah a spolupráca medzi vychovávateľom, rodičom a dieťaťom.

Fázy adaptácie

Adaptácia má niekoľko fáz a trvá zhruba tri týždne. V prvom týždni sa dieťa orientuje v novom prostredí. V druhom sa snaží presadiť v novom kolektíve, v treťom dochádza k upokojeniu. Dieťa sa orientuje v novom prostredí, získava informácie, stáva sa pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých sa stáva súčasťou. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky nové podnety.

• Orientačná fáza: V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko je vo veľkom strese.
• Kontaktná fáza: V tejto fáze sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky.
• Fáza ukľudnenia: Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie.

Každá fáza sa u detí môže líšiť dĺžkou aj intenzitou prejavu, preto nie je vhodné vopred stanovovať limity jej trvania, ani deti porovnávať.

Rady pre rodičov

Práve rodičia môžu cielenou prípravou veľmi uľahčiť nástup detičiek do materskej školy. Aby neprišlo k separačnej úzkosti, dieťa by malo byť včas pripravené na prechod z domu do škôlky. Je potrebné začať s odlúčením postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Aby si dieťa na svoju novú rolu škôlkara ľahko zvyklo, musí mať podporu v tom, čo pozná - v svojej rodine.

• Rozprávajte sa s dieťaťom: Čo najviac sa s dieťaťom pred začiatkom škôlky rozprávajte o tom, prečo je škôlka pre detičky dôležitá a dobrá, že sa tu naučia množstvo nových vecí, spoznajú nových kamarátov a môžu sa hrať s cudzími hračkami.
• Režim: Skúste aplikovať dostatočne vopred (aj niekoľko mesiacov) režim, ktorý bude škôlka vyžadovať.
• Návšteva škôlky: Ak to režim škôlky umožňuje, navštívte ju počas leta niekoľko krát (i bezprostredne pred prvým septembrom), aby dieťa vstupovalo do relatívne známeho prostredia. Hovorte detailne o režime, ktorý škôlka vyžaduje.
• Zoznámenie s deťmi: Ak vám to situácia umožňuje, pokúste sa zoznámiť a spriateliť s deťmi, ktoré nastúpia do vašej triedy ešte pred začiatkom roka.
• Tréning v súkromnej škôlke: Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo odlúčenie od vás niesť obzvlášť ťažko a finančná situácia vám to umožňuje, zvážte dočasný pobyt v súkromnej škôlke. Pokúste sa s dieťaťom nástup do materskej školy jednoducho natrénovať v súkromnej škôlke. Cca 3 mesiace pred nástupom do škôlky začnite so začleňovaním do kolektívu.
• Prvé dni v škôlke: Ak vám to učitelia dovolia, poproste ich o možnosť prvé dni zostať nejaký čas v triede. Snažte sa však dieťa nekontaktovať a napríklad si čítať. Každý deň tento čas skracujte a pomaličky sa po veľmi rýchlej rozlúčke s dieťaťom vytraťte.
• Žiadne ďalšie aktivity: Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.
• Snack po škôlke: Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia.
• Hovorte o strachu: Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta?

Aby si dieťa na nový sociálny systém a svoju novú rolu škôlkara v ňom dobre a ľahko zvyklo, musí mať podporu v tom, čo pozná - v svojej rodine, v najbližších vzťahoch. Nie je možné očakávať bezproblémovú adaptáciu, pokiaľ rodičia nie sú samotní na odlúčenie od dieťaťa primerane emocionálne nastavení.

Ako Vybrať Ideálnu Materskú Školu

Podľa čoho ale rodič vie, ktorá materská škola je tá ideálna? Blíži sa február - čas zápisov, kedy sa rodičia začínajú rozhliadať po ponuke súkromných alebo verejných škôlok, jaslí či detských centier.

• Vzdialenosť a otváracie hodiny: Vzdialenosť materskej školy od Vášho bydliska či práce je dôležitým kritériom ale nemalo by byť na úplne prvom mieste. Materská škola v blízkosti domu alebo pracoviska môže byť z určitého pohľadu výhodné riešenie avšak všetko záleží od Vašich možností a podmienok. V tejto súvislosti je potrebné taktiež spomenúť aj otváracie hodiny materskej školy. Je potrebné, aby boli zosúladené s Vašim pracovným časom či už pri prinesení dieťaťa do materskej školy alebo jeho vyzdvihnutí.
• Rozpočet: Výber materskej školy bude závisieť aj od výšky Vášho rozpočtu. Nemenej dôležitý je v tomto smere aj individuálny prístup k deťom.
• Atmosféra a vybavenie: Dôležitý je aj prvý dojem a to, ako celkovo na Vás a Vaše dieťa pôsobí atmosféra materskej školy. Aké je jej vybavenie, moderné zariadenie, či je prostredie podnetné, bezpečné a aké aktivity majú deti možnosť robiť.
• Strava: Je dôležité sa informovať aj o zabezpečení stravy v materskej škole.
• Pedagógovia: Najdôležitejším kritériom je samotný prístup pedagógov k deťom. Zoznámte sa a porozprávajte aj s učiteľkami, zistite aké majú vzdelanie a prax.
• Referencie: Pomôcť Vám vo výbere môžu aj referencie od ostatných rodičov na Vami vybranú škôlku.

Spolupráca Rodiny a Pedagógov

Veľmi dôležitá je dobrá spolupráca s učiteľkami. Princípom adaptácie je, aby si dieťatko vytvorilo s vychovávateľom vzťah, aby mu dôverovalo a cítilo sa s ním v bezpečí. Samozrejme, ako v každom inom prípade aj tu je potrebný čas. Každému dieťatku to trvá rôzne dlhú dobu.

tags: #materska #skola #preco #existujeme