Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa a jeho ďalšom vývoji. Ako prvá inštitúcia mimo rodiny, ktorú dieťa navštevuje, má nezastupiteľný význam v procese jeho socializácie a edukácie. Tento článok sa venuje významu a funkciám materskej školy v kontexte počiatočnej edukácie.
Úvod do problematiky materskej školy
Aktuálne je svet školstva svedkom udalostí, ktoré poukazujú na dôležitosť materskej školy. Diskusie o povinnom predškolskom vzdelávaní od 5 rokov veku odzrkadľujú rôzne pohľady na funkciu a poslanie materskej školy. Verejnosť vníma materské školy rôzne - ako miesta pre hru a socializáciu, prípravu na základnú školu, alebo ako inštitúcie nahrádzajúce rodinnú výchovu. Avšak, materská škola je jedinečná inštitúcia, ktorá spája výchovu, vzdelávanie a starostlivosť, čím poskytuje deťom komplexný rozvoj.
Materská škola ako inštitúcia socializácie a edukácie
Materská škola je inštitúcia, v ktorej prebieha zámerná, cielená a cieľavedomá socializácia jedinca i skupín. Tiež je v nej profesionálne a odborne zabezpečovaný proces edukácie. Táto inštitúcia je určená pre deti od narodenia (v našich podmienkach od dvoch rokov veku) až po vstup do základnej školy. Je teda prvou školou, ktorú dieťa navštevuje a vzhľadom na to je v tomto prípade vhodné hovoriť o počiatočnej edukácii. Počiatočnú edukáciu dieťaťa chápeme ako učenie sa a vyučovanie, ktoré je sociálno-afektívne - výchova, kognitívne - vzdelávanie a perceptuálno-motorické - výcvik. Učiteľstvo materských škôl hľadá prepojenie, ktoré je založené na edukačných princípoch medzi tým, čo má, čo by malo a čo by mohlo dieťa vedieť, poznať a byť spôsobilé robiť, respektíve urobiť samé, vo dvojici, v skupine a podobne. Učiteľstvom sa zaoberá náuka o učiteľstve - didaktika, ktorá sa zameriava na oblasť plánovania, projektovania, programovania a výučby a je interakciou vyučovania a učenia sa, kde je dôležitý edukačný obsah.
Materská škola nenahrádza rodinnú výchovu a ani ju nedopĺňa. Realizuje to, čo nikdy nebude z personálneho, odborného, kvalifikačného, technického a technologického hľadiska v spôsobilosti rodiny. Základnou charakteristikou a cieľom počiatočnej edukácie je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, aby každý jedinec bol schopný adekvátne nažívať v konkrétnom sociálnom prostredí. Postmoderná koncepcia materskej školy akceptuje dieťa ako aktívny subjekt svojho rozvoja. Je chápaná ako životné miesto dieťaťa a prostredie na získavanie edukačne hodnotných skúseností. Problematikou - pripisuje materskej škole dynamickú rolu, kreativitu, neustálu kontrolu svojich aktivít, skúmanie a vytváranie nových pedagogických a kurikulárnych projektov. Primárnymi funkciami materskej školy sú edukačná a socializačná.
Funkcie materskej školy
V súčasnosti sa uplatňujú štyri funkcie, ktoré plní materská škola:
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
- Edukačná funkcia: zabezpečovanie výchovy, vzdelávania, výcviku, učenia, rozvoja osobnosti dieťaťa a procesu výučby na odbornej a profesionálnej úrovni.
- Kultúrna funkcia: koordinovanie kultúrnych aktivít danej spoločnosti.
- Kompenzačná funkcia: korigovanie rozdielov, sociokultúrnych nevýhod a individuálnych diferencií (handicapov).
- Preventívna funkcia: rešpektovanie nespôsobilosti a psychických ťažkostí dieťaťa.
Edukačné ciele materskej školy by mali vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa, ktoré sú zabezpečované kurikulom materskej školy, zo sociokultúrneho a historického kontextu, z rekvalifikovania vzťahov medzi materskou školou a inými inštitúciami, kde je potrebné zabezpečovať edukačnú kontinuitu a z úsilia predchádzať nežiaducim situáciám.
Ciele materskej školy
Problematika cieľov materskej školy vychádza z demokratických a humanistických princípov. Demokracia nám umožňuje byť slobodnými, ale zároveň musíme byť zodpovední za svoje zámery, myšlienky, činy a podobne. Aj jedinci, ktorí navštevujú materskú školu budú v blízkej budúcnosti nútení niesť takúto zodpovednosť, preto je potrebné ich na túto celospoločenskú úlohu ich riadne pripravovať už počas počiatočnej edukácie. Každá ľudská činnosť, ktorá má byť účelná, musí byť opatrená vopred stanoveným cieľom, orientovaná na cieľ, cielená, cieľavedomá. V činnostiach ako je edukácia to platí ešte výraznejšie. Vedný odbor, ktorý sa touto problematikou zaoberá, sa nazýva teleológia. Skúma ju tiež pedagogika, didaktika a metodika.
Kľúčovým momentom v edukačnom procese je konkretizácia cieľa, pretože výsledky tohto procesu sú merané v súvislosti s vytýčeným cieľom. Na základe konkretizácie cieľa môže učiteľ vypracovať metodológiu a metodiku viažucu sa na detské uvažovanie a aktuálnu úroveň rozvoja detí. Pri konkretizácii cieľa si učiteľ musí položiť otázky o tom, ako bude vyučovať, teda koho, o čom, kvôli čomu, čím, ako, s akým zámerom, kedy a kde bude vyučovať.
Skupiny cieľov počiatočnej edukácie
Didaktika rozlišuje tri skupiny cieľov počiatočnej edukácie:
- Všeobecné ciele: hlavné, prioritné ciele, ktoré má dieťa dosiahnuť v edukačnom procese. Sú prítomné v celom školovaní dieťaťa v materskej škole. Ich dosiahnutie je požiadavkou výstupu školovania dieťaťa, sú prítomné vo výstupoch jednotlivých kurikulárnych projektov v upravenej - redukovanej podobe a môžu slúžiť tiež ako hodnotiace kritérium v jednotlivých etapách školovania v materskej škole. Štruktúra a charakter týchto cieľov sú integrované. Všeobecné ciele sa dosahujú nepriamo. Tieto ciele formulujeme ako sloveso v neurčitku, nakoľko sa majú postupne dosiahnuť.
- Špecifické ciele: presnejšie špecifikované definície a formulácie, ktoré sú vytvorené priamym rozkladom všeobecných cieľov na menšie položky. Umožňujú postupné dosahovanie všeobecných cieľov prostredníctvom pedagogicko-didaktických aktivít. Ich charakter je otvorený a štruktúra multilaterálna (mnohostranná) a viacvrstvová. Tieto ciele sú dosahované nepriamo. Špecifické ciele formulujeme pomocou slovesných podstatných mien, pretože ide o priebežné, opakujúce sa, postupné - longitudinálne dosahovanie cieľov. Špecifický cieľ má definovať stav, ktorý sa má dosiahnuť a má byť kontrolovateľný a merateľný.
- Čiastkové ciele: sú odrazom všeobecných a špecifických cieľov. Dosahujú sa prostredníctvom akcií, činov detí v pedagogicko-didaktických aktivitách. Sú dosahované priamo a majú uzavretý charakter.
Všetky uvedené ciele tvoria spolu EDUKAČNÉ ciele.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Obsah počiatočnej edukácie
Ľudské činnosti, podľa Šveca, v ktorých predmetnej náplni je zahrnutý obsah sociokultúry aj korelujúci vzdelávací obsah:
- Poznávanie: gnozeologický komponent obsahu.
- Hodnotenie: axiologický komponent obsahu.
- Konanie: praxiologický komponent obsahu.
- Dorozumievanie sa: semiologický komponent obsahu.
- Bytie: ontologický komponent obsahu sociokultúry.
Ľudské potreby podľa Šveca:
- Poznávať (myslieť, vysvetľovať, predvídať) - filozofia poznávania a poznatkov: epistemológia, gnozeológia.
- Hodnotiť (rozhodovať, vyberať, voliť) - filozofia hodnotenia a hodnôt: axiológia.
- Konať (utvárať, pretvárať) - filozofia konania a výkonov: praxológia.
- Dorozumievať sa - filozofia dorozumievania sa a znakov: semiológia.
- Byť - filozofia bytia: ontológia.
Činnosti vyplývajúce z vyššie uvedených potrieb, na podklade ktorých sa uskutočňuje učenie:
- Učenie sa poznávaním.
- Učenie sa hodnotením.
- Učenie sa konaním (a pôsobením).
- Učenie sa komunikovaním.
- Učenie sa byť bytím.
Oblasti detských mimoškolských životných skúseností - dieťa získava skúsenosti priamo, nezámerne, prevažne prostredníctvom situačného učenia sa. V nich sa uskutočňuje a rozvíja učenie sa a osobnostný rozvoj (t.j. všetky podliehajú integratívnemu hľadisku (v konaní subjektov sú navzájom na od seba neodčleniteľné).
Organizácia obsahu počiatočnej edukácie cez oblasti detskej edukačnej skúsenosti si vyžaduje plánovanie jednotlivých pedagogicko-didaktických aktivít, tak, aby každá obsahovala komplex vzájomne prepojených cieľov. Samotná realizácia pedagogicko-didaktických aktivít by mala stimulovať všetky kapacity dieťaťa a rozširovať jeho kompetencie, poznatky, hodnoty a postoje. Ucelený systém pedagogicko-didaktických aktivít vytvára kurikulum.
Prečítajte si tiež: Špecifiká predškolského vzdelávania
Proces počiatočnej edukácie
Pre organizáciu edukácie v materskej škole je podstatné, aby sa kládol dôraz na kompetencie učiteľa viesť tento proces ako vzájomnú interakciu medzi jej účastníkmi. Proces výučby je zložený z procesu vyučovania a procesu učenia sa, ktoré sa navzájom dopĺňajú a viažu sa na učiaci sa subjekt. Zo strany učiteľa predstavuje príprava na edukačný proces zložitú činnosť. Sedenie/diskusia je základnou organizačnou formou procesu výučby, ktorý sa realizuje kontinuálne. Deti si počas sedenia v diskusnej skupine privykajú na otvorený dialóg a nachádzajú riešenia problémov a otázok v triede. Učiteľ počúva interpretácie a návrhy detí a na základe porozumenia detských myšlienok môže vypracovať metodológiu korešpondujúcu s detským myslením. Deťom je potrebné umožniť aktívne vstupovať do pedagogicko-didaktických aktivít, čo im umožní byť autonómnymi aktívnymi subjektami, ktoré si uplatňujú právo na sebarealizáciu, sebaaktualizáciu, sebavyjadrovanie a podobne. Napriek tomu, že deti sa zúčastňujú rozhodovacieho procesu, jeho celková organizácia je v plnej réžii učiteľa. Výsledkom spoločnej činnosti detí a učiteľa pri tvorbe systémov na podporu rozhodovania je optimálne a zmysluplne uskutočnený proces výučby. Do tohto procesu učiteľ pridáva pedagogicko-didaktickú hodnotu a deti majú možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní. Sedenie/diskusná skupina slúži na uskutočnenie cieľa a plní nielen didaktickú funkciu, ale aj špecifickú funkciu v komplexe pedagogicko-didaktických cieľov. Túto organizačnú formu výučby chápeme ako organizačný model, ktorý garantuje kontinuitu pomerov medzi dospelými a deťmi a tiež medzi deťmi navzájom. Je to vonkajšie usporiadanie procesu výučby a podmienok, v ktorých sa realizuje obsah edukácie.
Materská škola ako priestor pre rozvoj dieťaťa
Priestor v materských školách nie sú len funkčné miesta s nábytkom, kobercami či didaktickými pomôckami. Už samotný spôsob ich usporiadania ovplyvňuje pocity detí a motivuje ich - alebo naopak demotivuje - ku konkrétnym činnostiam. Hračkárska miestnosť môže ponúkať mnoho možností, ale ak chýba miesto na pohyb, koberec je studený a drsný a farby skôr uspávajú ako povzbudzujú, tento priestor neplní svoju úlohu. Dobré navrhnutý priestor v materskej škole by mal reagovať na konkrétne potreby detí podľa funkcie jednotlivých zón - pohyb, kreativita, oddych a podobne. Rozdelenie a vybavenie by mali podporovať aktivitu, poskytovať pocit stability, ale zároveň umožňovať zmeny. Farby nábytku, dekorácií a stien majú obrovský vplyv na atmosféru v miestnosti. Môžu podporovať jej funkciu, alebo pôsobiť naopak. Teplé farby ako červená, oranžová alebo žltá sú povzbudzujúce - ideálne do zón na hranie a integráciu. Červená pridáva energiu, ale v nadbytku môže byť únavná a rušivá. Žltá podporuje teplú atmosféru a buduje pocit komunity. Chladnejšie farby upokojujú a podporujú koncentráciu - napríklad odtiene modrej sa skvele hodia do zón učenia a čítania. Dôležité sú aj saturácia a kontrast. Pre mladšie deti sú odporúčané jemnejšie odtiene a subtílnejšie kontrasty - silné podnety ich môžu rozptyľovať alebo vyvolávať nepokoj.
Kľúčové zóny v materskej škole
Aby deti mohli rozvíjať svoje schopnosti všestranne, materská škola by mala obsahovať niekoľko kľúčových zón:
- Kútik na hranie: zóna aktivity a tematických hier. To je srdce miestnosti - miesto na hranie rolí, pohybové cvičenia alebo hry s bábikami a autíčkami. Často sa tu nachádza kuchyňa, dielňa, obchodný pult alebo iný nábytok na hranie. Ak priestor umožňuje, môže byť užitočné pridať domček alebo vnútorné ihrisko so šmykľavkou. Farebnosť by mala byť jasná, teplá a povzbudzujúca.
- Kútik na stavanie: zóna na stavenie a pohyb. Toto je miesto na hry vyžadujúce priestor: skladanie kociek, pohybové hry, hry v kruhu. Ideálne sa tu hodí mäkký koberec. Subtílne farby slúžia ako základ, a farebné akcenty dodávajú energiu.
- Kreatívna zóna/kútik na tvorbu: Pre prácu na projektoch a stolné hry sú potrebné stoly a stoličky a vhodné farby podporujúce koncentráciu - napríklad chladné odtiene modrej alebo fialovej.
- Kútik na čítanie a odpočinok: Toto je priestor na relaxáciu, spracovanie podnetov a oddych. Potrebné sú mäkké pohovky, taburetky alebo vankúše. Prírodné, tlmené farby vytvárajú pokojovú atmosféru.
Použite regály, paravány, podesty alebo skrine na kolieskach na lepšie usporiadanie priestoru. Týmto spôsobom môžete oddeliť zónu aktivity od zóny na oddych, prispôsobiť priestor veku detí alebo ľahko vytvárať menšie skupiny. V materských školách často chýba miesto - podesty alebo poschodové konštrukcie pomáhajú „rozšíriť“ priestor do výšky. Dávajú deťom príležitosť na šplhanie, jazdenie, stimulujú motoriku a ponúkajú nové perspektívy. Hluk ovplyvňuje komfort detí. Zabezpečte akustickú izoláciu - najmä v okolí zón na oddych. Pomôžu tomu akustické panely, paravány, záclony alebo rolety. Siahnite po nábytku, ktorý plní viacero funkcií - napríklad pódiá s miestom na uloženie, skladacie postele, penové kocky slúžiace aj ako sedačky, senzorické steny. Materská škola je dynamické prostredie - potreby sa menia z hodiny na hodinu.
Pripravenosť dieťaťa na vstup do školy
Dieťa považujeme za pripravené na vstup do školy, keď má takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky školy. Vstupom dieťaťa do školy sa jeho život radikálne zmení a to najmä v prípade, ak predtým nenavštevovalo predškolské zariadenie. Obdobie bezstarostných hier sa preň končí a na rad prichádzajú prvé vážne povinnosti. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku. Zákon tiež hovorí o tom, že nie je možné nikoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Možné je len dieťa oslobodiť od povinnosti dochádzať do školy. K zápisom do prvých tried sa musia dostaviť všetky deti, ktoré k 31. 8. dosiahnu šesť rokov veku. Spôsobilosť dieťaťa pre školskú dochádzku, znamená dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý dieťaťu umožňuje úspešne sa adaptovať na školské prostredie a osvojovať si školské vedomosti. Dieťa má byť na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole. Budúci žiak má ovládať určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov.
Oblasti pripravenosti dieťaťa na školu
V oblasti hrubej motoriky by mal mať osvojené základné pohybové znalosti, ako napr. V oblasti jemnej motoriky by mal vedieť trhať a strihať papier, lepiť, modelovať, navliekať korálky na šnúrku. Do týchto činností sa zapájajú dlane a prsty, čo je dôležité pre písanie. Pre správny rozvoj grafomotoriky je dôležité, aby mali deti uvoľnené kĺby ruky, ( rameno, lakeť, zápästie). Tie sa uvoľňujú krúživými pohybmi vo vzduchu, na veľkej ploche výkresu…Pre písanie je tiež dôležité, aby ruka, ktorou bude dieťa písať, bola dostatočne uvoľnená a pripravená. A by prváka nebolela ruka pri písaní, musí správne držať pero. Musí vedieť urobiť pohyb, akoby chcel soliť prstami. Zraková pamäť predstavuje vlastnosti dieťaťa uchovávať zrakové podnety. V oblasti sluchovej percepcie by mal vedieť rozlíšiť slová vo vete. Slová a slabiky sa učí vytlieskavať alebo vyťukávať, určovať ich počet a následnosť. Vníma jednotlivé hlásky v slovách- prvé a posledné hlásky v slovách. Najťažšie je zvládnuť hlásky uprostred slova. Určovanie pozície hlásky v slovách je dôležitým predpokladom pre zvládnutie čítania a písania.
Oblasť predčíselných predstáv je oblasť, ktorou sa dieťa pripravuje na zvládnutie matematiky v škole. Na túto oblasť sa dieťa pripravuje celé predškolské obdobie. Musí mať zvládnuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, pamäť, verbálne - slovné označenie, grafické - písomné schopnosti. Pred nástupom do školy musí mať dieťa zvládnuté počítanie prvkov jednej množiny(nesmie vynechať ani jeden prvok, dvakrát počítať). Počítanie do 10, nesmie vynechávať číslice. Dieťa by malo vedieť, že poradie prvkov nemení konečný počet prvkov v skupine. Pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvantity: málo-veľa, viac-menej.
V oblasti reči a vyjadrovacích schopností by malo dieťa v dobe nástupu do školy malo vedieť približne 2 500 slov. Má tiež vedieť povedať, ako sa volá, koľko má rokov, kde býva, nemýliť si slová včera, dnes a zajtra. Je schopné zreprodukovať jednoduchú rozprávku. Veľmi dôležitá je tiež správna výslovnosť u dieťaťa. Chyba reči často ovplyvňuje úroveň diktátov, opisov a čítania. V oblasti sociálnej a pracovnej zrelosti je dôležité, aby dieťa zvládlo v tomto období odpútanie sa od rodičov. Tiež je dôležité, aby zvládalo čiastočne svoje city bez kriku a plaču, vedelo udržiavať určité pravidlá spoločenského správania ( pozdrav, vykanie, ďakovanie a pod.). V oblasti kresby by malo dieťa vedieť nakresliť postavu človeka so všetkými základnými znakmi ľudskej postavy. Detská kresba umožňuje zachytiť celý proces vývinového zdokonaľovania sa dieťaťa. Je náročná z hľadiska pozornosti a pamäťových schopností.
Je samozrejme možné, že vaše dieťa spĺňa všetky podmienky a požiadavky na vstup do školy. Pokiaľ má vaše dieťa problémy a zaostáva vo viacerých oblastiach, zvládnutie nárokov základnej školy mu môže spôsobiť výrazné problémy. Riaditeľ školy môže v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní ( školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov na žiadosť rodičov odložiť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok. O odklad povinnej školskej dochádzky požiada rodič. K žiadosti je potrebné priložiť aj odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného poradenského zariadenia ( centra pedagogicko-psychologického poradenstva). Riaditeľ školy môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky alebo zaradení dieťaťa do nultého ročníka aj na návrh materskej školy, ktorú dieťa navštevuje a to s informovaným súhlasom rodiča a na základe odporúčania poradenského zariadenia.
Predprimárne vzdelávanie na Slovensku
Predprimárne vzdelávanie je od septembra 2021 na Slovensku povinné. Poskytuje sa v materských školách, ktoré spájajú starostlivosť a výchovu so vzdelávaním. Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej a estetickej oblasti. Rozvíja schopnosti, zručnosti a utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Deti pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými špecifikami. Deti po absolvovaní posledného roku vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole získavajú predprimárne vzdelanie. Materské školy sa zriaďujú samostatne alebo ako organizačná zložka spojenej školy.
Prijímanie detí do materskej školy
Prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách upravuje školský zákon. Materská škola väčšinou prijíma deti od 3 do 6 rokov. Ak to kapacity materskej školy dovoľujú, výnimočne prijíma deti po dovŕšení 2 rokov. Podmienky prijímania určuje okrem školského zákona aj riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom a zverejňuje ich na viditeľnom mieste. O prijatí detí rozhoduje riaditeľ v súlade so Správnym poriadkom. Materská škola prijíma dieťa na základe písomnej žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie.
Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia; ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním.
Materské školy poskytujú predprimárne vzdelávanie formou celodennej alebo poldennej výchovy a vzdelávania. Členia sa na triedy. Deti môžu navštevovať materskú školu jeden až štyri roky po sebe. V materských školách nie je zavedený hodinový ani predmetový systém. Usporiadanie denných činností sa spracúva vo forme denného poriadku.
S účinnosťou od 1. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 má na školský rok 2024/2025 len dieťa, ktoré dovŕši štyri roky veku do 31. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 na školský rok 2024/2025 sa uplatňuje podaním žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v čase od 1. mája 2024 do 31. prijatí dieťaťa prestupom (účinné od 1. Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach (napríklad pri detských nemocniciach, liečebniach). Áno, od roku 2021 je povinné pre každé dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov do 31.
Princípy výchovy a vzdelávania v materskej škole
V materskej škole sa starostlivosť o dieťa riadi princípmi bezplatnosti povinného predprimárneho vzdelávania, rovnoprávnosti prístupu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb, spoluzodpovednosti, zákazu všetkých foriem diskriminácie, zvlášť segregácie. Dôležitý je aj princíp sebakontroly, sebariadenia, mravných hodnôt, tvorivosti, vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa. Zakazuje sa poskytovanie, sprístupňovanie informácií, zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti, podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a k ďalším formám intolerancie, používanie všetkých foriem trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.
Osobnostne orientovanú výchovu a vzdelávanie dieťaťa charakterizuje Kosová (2007) ako „celostný produktívny proces vzostupných kvantitatívnych, ale najmä kvalitatívnych, relatívne trvalých zmien u dieťaťa smerujúcich k uvedomelému sebariadeniu ľudsky hodnotného rastu a sebarealizácie“. Realizuje sa prostredníctvom sociálneho učenia a sociálnej interakcie, ale aj sebariadiacich aktivít na základe slobodného, ale zodpovedného rozhodovania. Rozvoj osobnosti môže byť dôsledkom spontánneho vývinu a neznámych vplyvov, ale aj premysleného výchovno-vzdelávacieho pôsobenia. Podľa § 28 ods. 1 školského zákona: „Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej; rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Z hľadiska organizácie poskytuje poldennú alebo celodennú výchovu a vzdelávanie. V záujme účelného využitia verejných finančných zdrojov, ale aj z pedagogických dôvodov (zabezpečenie prostredia, ktoré umožňuje výchovu a vzdelávanie v sociálnych zručnostiach detí) školský zákon nastavil orientačnú najnižšiu hranicu počtu 10 detí, pri ktorej sa spravidla zriaďuje MŠ.