Očkovanie je kľúčový nástroj na ochranu detí pred infekčnými ochoreniami a na budovanie kolektívnej imunity. Na Slovensku sa táto téma neustále vyvíja, pričom sa kladie dôraz na prevenciu a ochranu najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva.
Očkovanie ako podmienka pre prijatie do predškolského zariadenia
Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR navrhujú legislatívnu zmenu, ktorá by umožnila prijatie do predškolského zariadenia len deťom, ktoré absolvovali povinné očkovania. Kolektívne zariadenia totiž vytvárajú ideálne podmienky pre šírenie nákaz. Cieľom tohto opatrenia je efektívnejšie chrániť deti pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu.
Zrušenie sankcií za odmietnutie povinného očkovania
Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu dosiahnuť výšku až 331 eur. Zrušenie sankcií prichádza po 12 rokoch od ich zavedenia do praxe. Dôvodom je, že zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni.
Dôležitosť kolektívnej imunity
Odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami, najmä pri súčasných zdravotných hrozbách, ako sú osýpky. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie zabezpečuje ochranu pre všetkých ľudí. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, využívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti. To je považované za neetické, pretože neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok, deti s oslabeným imunitným systémom, chronickým ochorením alebo deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované (napr. deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a pod.).
Riziká spojené s klesajúcou zaočkovanosťou
Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním, je zavedenie navrhovaného opatrenia veľmi žiadúce. Ochorenia, proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania, majú často závažný priebeh alebo závažné komplikácie. Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nie je možné dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Najčastejšie odmietané očkovania
Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína). Sú však aj rodičia, ktorí odmietajú aj ostatné druhy očkovania a preočkovania, či už očkovanie hexavalentnou vakcínou a následné preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne alebo očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Najviac rodičov odmieta očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke, a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok.
Dôvody odmietania očkovania
Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku.
Aktuálna zaočkovanosť na Slovensku
Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95 %, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci, preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku a preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu detskej obrne v 13. roku.
Infekčné ochorenia a možnosti očkovania
Očkovanie je účinný spôsob ochrany pred mnohými infekčnými ochoreniami a ich potenciálnymi komplikáciami. Medzi tieto ochorenia patria:
- Osýpky: Veľmi nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k vysokým horúčkam, vyrážkam, zápalu pľúc a zápalu mozgu.
- Detská obrna (polio): Vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť paralýzu.
- Tetanus: Spôsobený baktériou Clostridium tetani a prenáša sa cez špinavé rany. Ochorenie je sprevádzané silnými kŕčmi a stuhnutím svalov.
- Čierny kašeľ (pertussis): Môže u detí spôsobiť vážne záchvaty kašľa a dýchacie problémy.
- Hepatitída B: Vírusové ochorenie pečene, ktoré môže byť akútne, ale aj chronické.
- Hepatitída A: Vírusové ochorenie pečene, ktoré sa prenáša kontaminovanou vodou a potravinami.
- Chrípka: Môže byť závažná a viesť k hospitalizácii alebo dokonca úmrtiu.
- Diftéria: Akútne horúčkovité ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom sliznice, mandlí a nosohltanu.
- Mumps: Akútna infekcia s výrazným zdurením slinných žliaz.
- Rubeola: Má zvyčajne mierny priebeh - prejavuje sa horúčkou, zdurením lymfatických a vyrážkou, ktorá začína na tvári a šíri sa na trup a končatiny. Jej komplikácie sú bolesti kĺbov, encefalitída, trombocytopénia. Najväčšie riziko rubeola predstavuje pri infekcii tehotnej ženy - vírus prechádza transplacentárne a spôsobuje postihnutie plodu so závažnými vrodenými vývojovými chybami. Ak sa žena nakazí v prvom trimestri, rubeola spôsobuje Greggov syndróm - postihnutie mozgu, srdca, kataraktu, hluchotu.
Princíp fungovania očkovania
Očkovanie slúži na ochranu pred infekčnými chorobami. Funguje ako pomôcka, ktorá pomáha imunitnému systému naučiť sa zareagovať v prípade, že by sa stretol s vážnou infekciou. Obranný systém si tak vyskúša, ako sa brániť. Princípom očkovania je naučiť imunitu, aby začala telo brániť. Vakcíny obsahujú antigény, ktoré simulujú útok baktérií a vírusov na telo. Práve na tieto antigény, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu tela, obrana zareaguje.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Riziká a kontraindikácie očkovania
Skutočné riziká očkovania sú veľmi nízke. Bežné sú krátke nepríjemnosti ako začervenanie na mieste vpichu či mierne zvýšená teplota. Tieto ťažkosti odznejú v priebehu niekoľkých hodín, nanajvýš pár dní. Riziká je možné znížiť tým, že budete počúvať rady lekára a neočkovať, keď je Vaše dieťa choré či má chronické problémy s imunitným systémom. Vždy je dobré lekára sa spýtať, či je Vaše dieťa dostatočne zdravé na to, aby mohlo dostať vakcínu. Očkovanie by sa malo odložiť pri dočasných kontraindikáciách, akými sú napríklad akútne horúčkové ochorenie alebo iné ťažké ochorenie.
Imunita a očkovanie
Očkovanie stálo pri zrodení imunológie a dodnes sa považuje za najväčší vynález tohto moderného odboru. Imunológia skúma deje, ktoré sa stanú po kontakte nášho organizmu a jeho imunitného systému s podnetmi z vonkajšieho prostredia. Práve z tohto pohľadu sa poznatky imunológie aktívne využívajú pri vývoji moderných a bezpečných vakcín.
Vplyv pandémie COVID-19 na zaočkovanosť
Približne 67 miliónov detí celosvetovo čiastočne alebo úplne vynechalo medzi rokmi 2019 a 2021 rutinné očkovania pre obmedzenia spojené s pandémiou ochorenia COVID-19. Tzv. pandemické prerušenie očkovania detí UNICEF vidí najmä z dôvodu tlaku a požiadaviek, ktoré boli počas pandémie kladené na zdravotné systémy ako aj z nedostatku zdravotníckych pracovníkov počas pandémie.
Opatrenia na zvýšenie zaočkovanosti
Je potrebné pokračovať v edukačných aktivitách na zvýšenie povedomia o dôležitosti očkovania, či už formou komunikačných kampaní alebo prostredníctvom zintenzívnenia činnosti poradní očkovania. Uvedomujeme si, že rodičia vnímajú očkovanie citlivo, chcú svoje deti chrániť a chápeme obavy niektorých rodičov z toho, ako dieťatko zvládne priebeh povinného očkovania.
Mýty a fakty o očkovaní
Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá. Rodičia vyjadrujú aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Poradne očkovania
Rodičia, ak chcete o očkovaní vedieť viac, alebo máte pochybnosti, obráťte sa na Poradne očkovania, ktoré fungujú pri všetkých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Odborní pracovníci z oblasti epidemiológie vám radi poskytnú osobné bezplatné konzultácie.
Očkovanie proti chrípke
Chrípka je veľmi častá a vysokonákazlivá vírusová infekcia. Dobrou správou je, že očkovaním je možné sa chrániť pred nakazením alebo zmierniť priebeh ochorenia. Hoci žiadna vakcína nie je účinná na 100 %, očkovanie dokáže zabrániť vzniku chrípky až u 70 - 90 % očkovaných. Je bezpečné a odporúčané odborníkmi. Očkovanie proti chrípke je vhodné od 6 mesiacov života a odporúča sa hlavne tým, u ktorých je zvýšené riziko nákazy, komplikácií, potreby hospitalizácie či dokonca ohrozenia života - teda najmä deťom od 6 mesiacov do 12 rokov, seniorom od 59 rokov, ľuďom žijúcim s chronickými ochoreniami, tehotným ženám a zdravotníckym pracovníkom s priamym kontaktom s pacientmi.
Očkovanie proti HPV
Ľudský papilomavirus (HPV) je skupina viac ako 150 druhov vírusov. Je dokázané, že skoro každý muž a žena sa aspoň raz za život nakazí nejakým jeho typom. Očkovanie pomáha k prevencii a najúčinnejšie je práve pred začiatkom aktívneho sexuálneho života, ideálne je okolo 11. až 13. roku života.
Očkovanie proti hepatitíde A a B
Hepatitída typu A sa označuje ako choroba špinavých rúk. Na rozdiel od hepatitídy B, ktorá sa prenáša krvou a telesnými tekutinami, „áčkovú" dostanete zo zanedbania hygieny. Obe napádajú pečeň, spôsobujú vážne komplikácie a proti obom sa môžete brániť kombinovanou vakcínou. Zaočkovať sa je vhodné kedykoľvek počas roka a odporúča sa, aby sa dal zaočkovať každý kvôli ochrane svojho okolia a zamedzeniu šírenia vírusu.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
Kliešte sú prenášačmi nebezpečného vírusového ochorenia - encefalitídy. Môžete sa dať zaočkovať kedykoľvek počas roka. Najvhodnejšia je však zima, kedy kliešte nie sú aktívne a vaše telo má teda dostatok času vytvoriť si protilátky voči vírusu. Je potrebné podať tri dávky vakcíny.
Čierny kašeľ
Očkovanie proti čiernemu kašľu bolo na Slovensku zahrnuté medzi povinné očkovania už v roku 1958. V súčasnosti sa podáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa aplikuje najskôr v prvom dni desiateho týždňa života. Preočkovanie sa vykonáva v 6. a 13. roku. Očkovanie proti čiernemu kašľu sa odporúča aj tehotným ženám v 3. trimestri (najlepšie medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva), čo umožňuje vytvorenie protilátok u matky, ktoré ochránia aj novorodenca do doby, kým nebude schopný byť očkovaný.
Očkovanie detí proti COVID-19
Očkovanie detí je od júna 2021 realitou aj na Slovensku. V prvej fáze sa realizovalo očkovanie detí vo veku 12 - 18 rokov, aktuálne je spustená registrácia na očkovanie najmladšej vekovej kategórie od 5 rokov. Očkovanie detí má dva dôležité aspekty, jeden je samotná ochrana dieťaťa a druhý veľmi dôležitý je začlenenie detí do tvorby kolektívnej imunity, a teda zabránenie stáleho šírenia v populácii ako takej.