Bratislava, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa môže pochváliť dlhou tradíciou v oblasti vzdelávania. Medzi dôležité inštitúcie patrí aj materská škola na ulici 29. augusta v Bratislave-Starom Meste, ktorá má svoje miesto v kontexte vývoja predškolského vzdelávania v meste.
Počiatky vzdelávania v Bratislave
História vzdelávania v Bratislave siaha hlboko do minulosti. Už v 16. storočí vzniklo evanjelické lýceum, ktorého najslávnejším rektorom bol polyhistor Matej Bel. Medzi výborné stredné školy patrilo hlavné katolícke gymnázium, ktoré dlhodobo sídlilo v bývalom kláštore klarisiek. Právnická akadémia, ktorú v rokoch 1783 - 1784 presťahovali z Trnavy do Bratislavy, sídlila istý čas v kláštore klarisiek a následne v jezuitskom kolégiu neďaleko Dómu sv. Martina. Rôzne odborné školy sa v meste začali objavovať od čias dualizmu. Jednou z nich bola aj Bratislavská obchodná akadémia, ktorá vznikla v roku 1883 na podnet Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory a od roku 1919 fungovala ďalej pod názvom Československá štátna obchodná akadémia v Bratislave.
Maďarské školstvo v Bratislave
Bratislava sa dodnes môže popýšiť maďarskými vzdelávacími inštitúciami. Sú nimi: Základná škola a Gymnázium s VJM na Dunajskej ulici v Bratislave, Základná škola s materskou školou s VJM v Podunajských Biskupiciach, ako aj Materská škola na Ul. 29. augusta v Bratislave-Starom Meste, ktorá disponuje aj maďarskými triedami. Na bratislavských univerzitách dnes študuje mnoho maďarských študentov zo Slovenska.
Vývoj predškolského vzdelávania
Predškolské vzdelávanie má v Bratislave tiež svoju históriu. Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji detí pred vstupom do základnej školy. V minulosti prešli rôznymi zmenami a prispôsobovali sa potrebám spoločnosti.
Materská škola na Ul. 29. augusta
Konkrétne informácie o histórii samotnej materskej školy na Ul. 29. augusta sú obmedzené. Je však známe, že disponuje aj maďarskými triedami, čo svedčí o jej zameraní na poskytovanie vzdelávania aj pre deti z maďarskej menšiny v Bratislave.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Zmeny v legislatíve
V nedávnej dobe došlo k zmenám v legislatíve, ktoré sa týkajú prijímania detí do materských škôl. Riaditelia materských škôl budú môcť prijímať deti aj cez prestup. Zmena by mala byť účinná od blížiaceho sa školského roka. Presnejšie: § 28 d) zákona 182/2023 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z 9. augusta 2023.
Súčasnosť a budúcnosť
Materská škola na Ul. 29. augusta v Bratislave-Starom Meste pokračuje vo svojej činnosti a poskytuje predškolské vzdelávanie pre deti v meste. Jej budúcnosť bude závisieť od ďalšieho vývoja v oblasti vzdelávania a od potrieb miestnej komunity.
Historický kontext obce Most pri Bratislave
Pre lepšie pochopenie historického kontextu školstva v Bratislave je užitočné pozrieť sa aj na históriu okolitých obcí. Napríklad, obec Most pri Bratislave má bohatú históriu, ktorá siaha až do staroslovanských čias.
Najstaršie osídlenie
Najstaršie dokázané osídlenie obce predstavujú staroslovanské príbytky s črepmi nádob, kosťami zvierat a amorfným zeleným predmetom z 8.-9. storočia. Na okraji obce, na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova, sa v 80. rokoch 20. storočia nachádzala jama po vyťaženom štrku, ktorá sa postupne zavážala smeťami. Nad nimi, v stene jamy, sa rysovali tmavé fľaky - výplne dávnovekých zahĺbených objektov. Počas archeologického výskumu sa zistilo, že ide o stopy dovtedy neznámeho slovanského sídliska. Záchranný výskum lokality, ktorá bola ohrozovaná samovoľným zosuvom štrkových stien, trval tri roky. Preskúmaných bolo 14 objektov. Nájdené črepy v tomto objekte preukázali, že tento kultový objekt pochádza z druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia.
Prvá písomná zmienka
Obec sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1238 ako Pruck a bola to starodávna privilegovaná obec, ktorá výsady dostala už v 13. storočí. Pruck bol kráľovským majetkom. Na tomto mieste boli zasadené stromy a vztýčené tri kríže. V roku 1283 je obec zapísaná ako Pruk, čo je skomolené jeho pôvodné meno Bruck an der Donau, čiže Most nad Dunajom. Meno dedina dostala oprávnene, veď rieka Malý Dunaj sa často vylievala a pre nerušené spojenie s okolím bolo treba stavať mosty. V obci stáli štyri drevené mosty. Jeden stál smerom na Malinovo, druhý povyše dediny, tretí pri dnešnom cintoríne a štvrtý pri dnešnej učiteľskej bytovke.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Ďalší vývoj
V roku 1335 kráľ Karol Róbert daroval tu do večného užívania majetkové diely za dobré služby a vernosť bratislavskému richtárovi Jakubovi, svojmu kmotrovi, ktorý sa oženil s jeho obľúbenou dvornou dámou. Do tohto majetku boli uvedení až v roku 1337. V roku 1338 pri obchôdzke chotára obce kráľ Karol Róbert vystavil listinu na majetkový diel Beňadika Kondorosa, kde sa spomína opustená stará rieka (mŕtve rameno?), píše sa tu aj o rieke Čalló, na ktorej bol prievoz, kde je vyznačená hranica. Potom sa rieka podľa listiny otáčala smerom k ostrovu Wlgan (Ulgan), nemecky Seutel (oproti Hrušovu). Jeho jednu časť vlastnili obyvatelia Pruku, druhú obyvatelia obce Feristar. Potom viedol chotár obce k dedine Felhid, ďalej k obci Thoronis (maďarsky Felhydoveolgie), nakoniec k dedine Hideghét, ktorú Čalló rozdel'oval na dve časti. To bola situácia chotára obce v roku 1 338.
V Pruku získalo majetky panstvo Svätý Jur, čiže grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ku ktorému patril aj neďaleký Eberhard. Spomenutí grófi vlastnili v Bratislavskej župe obrovské majetky, no roku 1543 rod Krištofom vymrel po meči a ich majetky prešli do rúk kráľa. Neskôr panstvo Malinovo dostali Méreyovci, iné časti Gašpar Serédy. Na prelome 16. a 17. storočia vypukla morová epidémia zvaná "Lues pestifera", ktorá značne zdecimovala obyvateľstvo aj obce. Roku 1583 prechádza panstvo Malinovo na rod Balassovcov, Pavol B. si totiž vzal za manželku Annu Méreyovú. Neskôr sa tu zemepáni striedali dosť rýchlo, tak ako sa striedali majitelia okolitých veľkostatkov. V roku 1659 sa obec spomína pod názvom Bruckh in der Insel. Turecké vojny a Rákócziho protihabsburgské povstanie v rokoch 1683 - 1720 dosť spustošili obec a značne zdecimovali jej obyvateľstvo. V rokoch 1703 - 1708 v okolí obce sa viackrát presúvali kurucké vojská, vôbec Františkovi II.
V 18. V roku 1715 tu boli dva mlyny, výsek mäsa a 30 daňovníkov. V relatívne pokojných časoch 18. storočia sa obec mohla rozvíjať a bola dosídlená obyvateľmi z Korutánska. V roku 1757 tu bola postavená rímskokatolícka fara a v roku 1770 rímskokatolícka škola. Od začiatku 19. storočia sa stáva zemepánom obce rod Apponyiovcov. V roku 1828 tu bolo 110 domov a 790 daňovníkov. V roku 1831 v obci zúrila cholerová nákaza. Udalosti maďarskej revolúcie 1848/1849 sa Pruku dotkli len okrajovo. V januári 1849 na ceste medzi obcami Pruk a Hideghét sa stretol druhý podžupan Juraj Petöcz s hlavným slúžnym Bratislavskej župy Mikulášom Olgyaym a informoval ho o postavení maďarských domobrancov v Topol'níkoch. V okolí obce pochodovali raz maďarské, inokedy cisárske vojská, ale do Pruku nevtiahli. V roku 1851 E. Fényes o obci píše: "Pruck - nemecká dedina v Bratislavskej župe, na krajinskej ceste do Pešti, v Žitnom ostrove, 753 katolíckych, 13 evanjelických, 7 židovských obyvateľov. Má malý les. Zemepán je eberhardské panstvo".
V rokoch 1857 a 1863 vypukol v obci požiar, v druhom prípade zhorela temer celá dedina. V roku 1873 tu zúrila cholerová epidémia. V 2. polovici 19. storočia tu mal Jozef Láz prícestný hostinec, druhý stál v chotári medzi tzv. mohylou a bývalou radarovou stanicou. (To znamená v priestore medzi pumpou PHM ČS Most a bývalým areálom Mototechny). V roku 1896 bolo meno obce pomaďarčené na Dunahidas. Pokojný život dediny prerušilo obdobie I. Po roku 1918 sa obec stala súčasťou I. ČSR, ale zamestnanie jej obyvateľstva sa nezmenilo, zaoberalo sa poľnohospodárstvom. Veľkostatok grófa Alberta Apponyiho bol skonfiškovaný a majetkové diely z neho získali iní, napr. Kohn so spoločníkom (129 ha). V obci bola zriadená pošta v dnešnom dome Hucíkovcov, žandárska stanica a obecný úrad.
V roku 1920 bolo meno obce zmenené na nemecky znejúci Bruk, od roku 1927 sa zmenilo pomenovanie na Most na Ostrove. V roku 1939 sa obec stala súčasťou Slovenského štátu, poniže Mostu sa tiahla hranica s Maďarskom. V roku 1941 sa započala výstavba pevnej betónovej hlavnej cesty cez obec. V roku 1942 bola obec elektrifikovaná. Vojna sa obce s nemeckým obyvateľstvom príliš nedotkla, ale vo februári 1945 slovenskí gardisti odtiaľ odvliekli mládež od 14 do 25 rokov kopať zákopy pri Bratislave. V samotnej dedine front nebol. V obci sa skončila II. svetová vojna v ten deň ako aj v Bratislave - 4. Pred ukončením II. Je prirodzené, že obyvatelia Bruku sa ako občania nemeckej národnosti nezúčastnili Slovenského národného povstania, či protifašistických akcií a zrejme aj preto po máji 1945 v rýchlom slede sa tu udiali nasledovné udalosti. V rámci kolektívnej viny Benešova vláda zbavila aj tunajších obyvateľov nemeckej národnosti občianskych práv (podobne aj obyvateľov maďarskej národnosti) a boli určení na vysídlenie do Rakúska a Nemecka. Na ich miesto zanedlho prišlo 70 rodín zo Zliechova, 60 z Čičmian, 20 z Košeckého Rovného, 50 z Oravy (z Námestova a okolia) a 22 rodín z Rajeckej Lesnej (pôvodne Friwald). Školský rok sa začal až 24. októbra 1945. Bola naplánovaná aj stavba nového kultúrneho domu, pomoc ponúkol Ing. arch. Rudolf Frič, statkár z Hideghétu, ale pre nedôveru občanov ku "kapitalistovi" ponuku zrušil. Frič vraj bol skutočne dobrosrdečným človekom, komukoľvek hocikedy pomohol. V roku 1947 navštívil obec za Demokratickú stranu generál Ambros a p. Umrlian. Organizácia UNRA rozdávala tunajším obyvateľom šatstvo. Začala sa pravidelná autobusová doprava.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Po udalostiach vo februári 1948 sa postupne začala socializácia dediny. V rokoch 1953 - 1954 sa sem prisťahovalo 18 slovenských rodín z Rumunska, 6 rodín z Maďarska, 4 rodiny z Bulharska, 4 rodiny z Juhoslávie a 6 rodín z okolia Bánoviec nad Bebravou. Začala sa meniť tvár obce, v roku 1956 boli v chotári Mostu postavené budovy vojenskej radarovej stanice (na mieste areálu bývalej Mototechny). V roku 1957 sa začala stavba obchodného domu s rozličným tovarom, pri JRD bolo založené záhradníctvo s predajňou zeleniny. V tom roku bola upravená budova garáže na požiarnu zbrojnicu. V roku 1958 bola postavená učiteľská štvorbytovka, mládež sa oddávala športu (najviac stolnému tenisu a futbalu) či spoločenským hrám. Poriadali sa tanečné zábavy, hrali divadelné hry. Ženy zhotovovali krásne výšivky pre firmu Detva a Orava. V tom roku boli v obci dva obchody rozličného tovaru, mäsiarstvo, mliekárstvo a obchod s textilom. Zlepšovala sa úroveň služieb obyvateľstvu.
V rokoch 1959 - 1964 bola postavená nová budova kultúrneho domu na mieste bývalého hostinca, zväčša zo stavebného materiálu rozobraného liehovaru v Hideghéte (130 000 tehál), občania obce odpracovali 24 910 brigádnických hodín, čo znamenalo 16,38 hodín na každého obyvateľa obce, vrátane detí. Hodnota stavby dosiahla na vtedajšie pomery úctyhodných 1 413 000,- Kčs a finančné náklady 1 080 000,- Kčs. V budove získali miestnosti aj reštaurácia, kino, telocvičňa ZDŠ, knižnica a Miestny národný výbor (dnes obecný úrad), ktorý sa do nových priestorov presťahoval z budovy terajšieho zdravotného strediska na Bratislavskej ulici č. 6. Z tejto uvoľnenej budovy jej rekonštrukciou vzniklo zdravotné stredisko - ambulancia všeobecného lekára a byt pre lekára obce. Boli spevnené cesty, vybudované chodníky a rozbiehala sa individuálna bytová výstavba. V roku 1960 bol tu otvorený klub dôchodcov, od 1. októbra 1963 bola v budove kultúrneho domu odovzdaná telocvičňa ŽDŠ. Od 1. 13.mája 1964 obec navštívil alžírsky prezident Ben Bella so sprievodom a slávnostne bol daný do užívania celý objekt kultúrneho domu. 1.júla 1974 bolo meno obce zmenené na Most pri Bratislave.
V rokoch 1974 - 1975 bol opravovaný kostol. V rokoch 1981 - 1986 bola celá obec plynofikovaná, až na časť ulice Bratislavská medzi domami č. 21 - 57, ktorá bola plynofikovaná v roku 1989. K 1. 9. 1988 bola zrekonštruovaná budova bývalej základnej školy (Bratislavská 97) a začala sa využívať ako materská škola. K 1. 12. 1990 bola zrušená Drobná prevádzkáreň MNV, k 1. 3. 1991 ukončili prevádzku detské jasle, k 1. 9. Začala sa výstavba kanalizácie a ČOV Most pri Bratislave - Malinovo v rámci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros - investor Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava. V roku 1993 v letných mesiacoch bol úplne zrekonštruovaný most cez Malý Dunaj, pôvodná drevená mostovka bola nahradená betónovou s asfaltovým povrchom. 1. mája 1994 sa započalo s rekonštrukciou a prístavbou nevyužívaného objektu v areáli základnej školy na školskú jedáleň. Zároveň bola základná škola plynofikovaná, miestnosť slúžiaca na uskladnenie uhlia bola prerobená na malú telocvičňu. Všetky objekty boli dané do užívania k 1. septembru 1994. 2.5. K 25. 9. 2006 bola zrekonštruovaná zo zdrojov Európskej únie časť ulice 29. augusta, k 20. 3. 2008 bola dokončená rekonštrukcia ulice 29. augusta, Poľná ulica, Školská ulica, k 29. 12.
November 1989 znamenal zmenu režimu a začala sa ďalšia etapa vo vývoji obce, poznamenaná nedostatkom financií a pracovných príležitostí. Na druhej strane bolo možné začať ľubovoľne súkromne podnikať, či slobodne vyznávať akékoľvek náboženstvo. Spolu s obcou Malinovo bola vybudovaná čistička odpadových vôd, rozvíjalo sa súkromné podnikanie (pekáreň S&R s.r.o., a.s. , Unigalex - farma HD Prucké, Trek sport s.r.o., viaceré súkromné obchody či služby obyvateľstvu. Obce Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave a Zálesie založili spoločné združenie IVAMOZA na zlepšenie miestnych a turistických možností pre neďalekú Bratislavu, kde videli prosperitu.
Zaujímavosti z histórie Mostu pri Bratislave
Zaujímavý bol aj vývoj počtu obyvateľstva v obci. V roku 1896 tu žilo 823 obyvateľov a ich počet sa dlhodobo zvyšoval. V roku 1947 bola k Mostu na Ostrove pripojená osada Hideghét (od roku 1976 Studené), ktorá bola kedysi samostatnou obcou. Táto časť obce sa prvýkrát spomína v roku 1283 ako Vtiheth či Mogorheth a potom v roku 1294 ako Heet, keď Ehunov syn Tomáš a Czikov syn Thama zdedený majetok dali do prenájmu comesovi Ladislavovi. V roku 1306 bratislavský richtár Jakub predáva svoj majetok na Žitnom ostrove, medzi inými aj Hideghét, za 50 mariek v rýdzom striebre súrodencom Mikulášovi, Jánovi, Martinovi, Jurajovi a Pavlovi. V roku 1307 je obec už zapísaná ako Hydegheeth, lebo osídlenie leží v najstudenejšom mieste v okolí. V roku 1308 tu bývajú jobagióni - zemania Bratislavského hradu. V roku 1394 obec je zapísaná ako Némethéth a kráľ Žigmund ju daroval ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Kanizsaiovi. Neskôr sa meno obce objavuje aj v nemeckej forme Gnadendorf. Dedina bola začas majetkom panstva Svätý Jur, v roku 1553 v portálnom súpise ako zemepán je tu zaznamenaný Blažej Török. V 17. storočí tu mali majetkové diely Hideghétiovci, na konci 17. storočia tu nachádzame Maholányiovcov, v roku 1787 Bertalanffyovcov, neskôr baróna Jeszenáka, ktorý obec pripojil k panstvu Tomášov. Neskôr Hideghét vlastnil rod Balassovcov a Bitterovci. V roku 1851 E. Fényes opisuje obec takto: "Hideghét (Gnadendorf) maďarská obec v Bratislavskej župe, na krajinskej ceste do Pešti, od Bratislavy na 1 a pol hodiny. 168 katolíckych, 6 židovských obyvatel'ov, orné pôdy sú strednej kvality. Málo lúk, dosť pasienkov. Zemepán barón Jeszenák, Balassa, Bittera a iní". Dodajme, že malá obec sa vyvíjala v tieni väčších okolitých osídlení Pruk či Fél, jej obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Od začiatku 20. storočia bol tu vlastníkom najväčších majetkových dielov Karol Horändner. Po roku 1918 sa Hideghét stal súčasťou I. ČSR a v 20. rokoch 20. storočia bol pripojený k Félu (Tomášov). Osadu získala rodina Strasserovcov, ale po roku 1930 tunajší majetok odkúpil Ing. arch. Rudolf Frič, statkár. V roku 1947 bol Hideghét pripojený k obci Most na Ostrove a v roku 1971 bolo jeho meno poslovenčené na Studené. Osada sa nikdy nevyvinula na väčšie osídlenie a počet jeho obyvateľov sa znižoval. V roku 1869 v osade žilo 166 obyvateľov, do roku 1900 sa ich počet znížil na 133 a v roku 1921 tu žilo len 94 občanov.
Chotár obce leží v Podunajskej nížine na agradačnom vale Malého Dunaja v severozápadnej časti Žitného ostrova. Takmer odlesnený rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné pestré íly, pieskovce a štrky s pokryvom mocných vrstiev dunajských uložením. Zvyšky lužného lesa sú len pozdĺž toku rieky a vytvárajú skutočne romantické zákutia divej prírody. V roku 1961 bol regulovaný tok Malého Dunaja, keď zvyšok pôvodného koryta rieky dnes tvoria tri jazerá, pôvodne využívané na tažbu štrku (všetky rybárske a dve z toho aj na rekreáciu a športovanie), zvané Zelené jazerá, ktoré spolu majú plochu 17,6 ha. Jazerá už dnes využívajú na krátkodobú rekreáciu a oddych obyvatelia z Bratislavy a širšieho okolia, dokonca pribúda turistov z celého Slovenska a zahraničia. Z Jurského Šúra vyteká kanál Blatina, ktorý sa vlieva do Malého Dunaja práve v chotári obce a je rajom rybárov. Pri kaštieli v Studenom sa zachoval zvyšok prírodného parku z 1. polovice 19.
Pamiatky
Najvzácnejšou pamiatkou obce je zaujímavá stavba dvojvežového rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pôvodne bol kostol zasvätený svätému Tomášovi a zdá sa, že presbytérium starého kostola s rovným uzáverom mohlo byť pôvodnou kaplnkou z 13. storočia, ktorá bola na prelome 13. a 14. storočia rozšírená loďou a predstavanou vežou v ranogotickom slohu s viacerými ešte románskymi architektonickými prvkami. Po oboch stranách oltára sú pristavované kamenné „cibória“. Tento architektonický prvok sa na Slovensku vyskytuje veľmi zriedkavo. Stavba je listinne doložená v roku 1315, keď comes Karol tu ponechal starší dar comesa Belyeho na opravu pruckého kostola. Teda kostol je oveľa starší ako sa väčšinou v literatúre charakterizuje, nové kostoly sa totiž nezvyknú opravovať. Podľa publikácie vydanej v Rakúsku sa spomína: staršia časť kostola (malá veža …
Slovenského národného povstania
Záver augusta každoročne patrí spomienke na siedmich výnimočných ľudí z radov Vysokej školy ekonomickej - šiestich študentov a jedného pedagóga - ktorí sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Ich odvaha a obetavosť boli ocenené udelením titulu inžinier in memoriam. Pri príležitosti výročia SNP si ich pamiatku vo štvrtok 28. augusta pripomenuli predstavitelia a študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave položením vencov a kytíc k pamätnej tabuli vo vestibule budovy V1. Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, predstavovalo odvážny ozbrojený odpor domáceho odboja proti nemeckej okupácii a kolaborantskému režimu. Jeho centrom sa stala Banská Bystrica, no svojím významom presiahlo hranice regiónov - bolo prejavom túžby Slovákov po slobode, demokracii a spravodlivosti. Pamätnú tabuľu učiteľom a študentom univerzity, ktorí zahynuli počas SNP, odhalili 16. novembra 1972 v budove na Ulici odbojárov a po premiestnení do nových priestorov univerzity na Dolnozemskej ceste ju znovu odhalili 20. októbra 1994. Tabuľu nájdu návštevníci a študenti vo vestibule budovy V1.
Maďarská hudba v Bratislave
Počiatky maďarskej hudby v Bratislave siahajú do 18. storočia, do slávnych čias, keď bola Bratislava ešte hlavným a korunovačným mestom Uhorska a významné šľachtické rody - napríklad Erdődyovci, Esterházyovci, Batthyányovci či Grassalkovichovci - vydržiavali vlastné kapely so znamenitými hudobníkmi. Na prelome 18. - 19. Na Ferenca Erkela, ktorý je aj autorom hudby maďarskej štátnej hymny, výrazne vplývala skutočnosť, že počas štúdia na bratislavskom benediktínskom gymnáziu dostal prvé lekcie z hudby od Heinricha Kleina, osobného priateľa Ludwiga van Beethovena. Dojemný bol okamih, keď sa 22. septembra 1886, počas slávnostného otvorenia nového Mestského divadla (dnes tzv. Vrúcny vzťah k Bratislave prechovával aj Ferenc Liszt. Keď 26. novembra 1820 ako deväťročný koncertoval v paláci Leopolda de Pauliho, ktorý dodnes stojí na Ventúrskej ulici, jeho dokonalá hra publikum natoľko očarila, že piati z prítomných aristokratov mu okamžite prisľúbili štipendium na štúdiá vo Viedni. Vzťah Bratislavy a maďarských hudobníkov dosiahol svoj vrchol v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Tu prežil detstvo a mladosť Ernő Dohnányi. Béla Bartók, jeden z najväčších hudobných skladateľov 20. storočia, žil v meste so svojou matkou , a študoval na rovnakom hlavnom katolíckom gymnáziu ako Dohnányi. Aj pre neho mali bratislavské roky rozhodujúci vplyv. Na gymnáziu bol Bartókovým dobrým priateľom Alexander Albrecht, ktorý neskôr tiež pôsobil ako významný hudobný skladateľ a dirigent. V roku 1955 vznikol v Bratislave maďarský umelecký súbor Ifjú Szívek (Mladé srdcia). Tanečné divadlo Ifjú Szivek. Poslaním komorného tanečného folklórneho súboru Szőttes, ktorý vznikol v roku 1969, je objavovanie, javiskové spracovanie a šírenie ľudového tanca, ľudovej piesne a inštrumentálnej ľudovej hudby. V oblasti maďarskej populárnej hudby vyniká rocková kapela Gravis, ktorá zanikla v roku 1989. V prvých rokoch 21.
Maďarská literatúra v Bratislave
Mihály Vörösmarty vo svojej básni Potápač Kund (A Buvár Kund) z roku 1829 ospieval bratislavského hrdinu Zotmunda, ktorý podľa legendy v roku 1052 potopil lode bavorských dobyvateľov Bratislavského hradu. Veterná ulica sa predtým volala Jókaiho ulica, keďže tu ako desaťročný - dvanásťročný chlapec absolvoval „výmenný pobyt“ slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. Jeden z najslávnejších maďarských básnikov Sándor Petőfi sa v Bratislave neúspešne snažil o hereckú kariéru a neskôr v jednom z domov na Zámockých schodoch prepisoval noviny Országgyűlési Tudósítások (Správy zo snemu) Tieto noviny, šírené formou listov, prinášali necenzurované informácie o dianí na diéte. U svojho otčima v Bratislave trávil mladosť básnik Gyula Reviczky. Mestský park (dnes Sad Janka Kráľa) sa objavuje v jeho viacerých ľúbostných básňach. Študentom miestneho evanjelického lýcea bol aj literárny historik a kunsthistorik Aladár Schöpflin, člen generácie spojenej s významným literárnym a umeleckým hnutím Nyugat (Západ). Spisovateľ, filozof, estetik a knihovník Béla Hamvas prežil detstvo a mladosť v Bratislave. Petőfiho socha nemohla stáť na Promenáde dlho. Na jeseň 1921 - po druhom neúspešnom pokuse Karola IV. o návrat do Maďarska (v dôsledku tzv. kráľovského puču) - zasiahla začínajúca vlna búrania bratislavských sôch aj toto dielo. Bratislava zostala jedným z kľúčových centier maďarskej literatúry na Slovenku aj po 2.
tags: #materska #skola #baratislava #29 #augusta