Stravovanie v materských školách: Diéta, normy a zdravá výživa

Stravovanie a kvalita stravy v materských školách je dôležitá téma pre rodičov zvažujúcich umiestnenie svojho dieťaťa do predškolského zariadenia. Správna výživa v tomto veku má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj dieťaťa, pričom škôlka predstavuje pre dieťa prvý celodenný kontakt so stravou mimo domova. Preto je kvalita a zloženie stravy v materskej škole mimoriadne dôležité.

Význam správneho stravovania v materskej škole

Správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí a kože. Taktiež predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. Až 65 percent denného energetického príjmu dieťaťa zabezpečuje škôlka, keďže menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru.

Súčasný stav stravovania v materských školách

Na jedálnych lístkoch sa niekedy objavujú jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, keď nebolo dostatok informácií o zdravom stravovaní. V minulosti sa rodičia, ktorí sa snažili ovplyvniť ponuku jedální, stretávali s argumentom, že "nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy". Školy mali obmedzené možnosti pri výbere jedál.

Zmeny v legislatíve a nové pravidlá

Od septembra prešla legislatíva zmenami, ktoré majú zabezpečiť zdravšie stravovanie. Cieľom je reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie.

Aktuálne pravidlá vyžadujú, aby školy zostavovali jedálniček tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zelenina by mali byť školákom podávané každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu alebo prílohy.

Prečítajte si tiež: Ako na zdravé stravovanie v škole

Ovocie a zelenina: Denná dávka pre zdravie

Nové normy kladú dôraz na dennú konzumáciu ovocia a zeleniny. Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každodenného jedálnička detí v materských školách. Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj detského organizmu.

Výhody konzumácie ovocia:

  • Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
  • Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
  • Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
  • Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
  • Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.

Ako zabezpečiť dostatočný príjem ovocia v materskej škole:

  • Ponuka rôznych druhov ovocia: Deťom by sa mali ponúkať rôzne druhy ovocia, aby si mohli vybrať to, čo im najviac chutí. Je dôležité striedať sezónne ovocie a ponúkať aj menej tradičné druhy.
  • Ovocie ako súčasť desiaty a olovrantu: Ovocie by malo byť súčasťou desiaty a olovrantu. Môže byť podávané samostatne, nakrájané na kúsky, alebo ako súčasť ovocných šalátov, smoothie a jogurtov.
  • Ovocie ako súčasť obeda: Ovocie môže byť podávané aj ako dezert po obede.
  • Atraktívne servírovanie: Ovocie by malo byť servírované atraktívne, aby deti zaujalo. Môže byť nakrájané na zábavné tvary alebo napichané na špajdle.
  • Vzdelávanie o ovocí: Deti by mali byť vzdelávané o výhodách konzumácie ovocia a o tom, ako ovocie prispieva k ich zdraviu.
  • Spolupráca s rodičmi: Materská škola by mala spolupracovať s rodičmi a informovať ich o tom, aké ovocie sa deťom podáva a ako môžu aj doma podporovať konzumáciu ovocia.

Ďalšie zmeny a výzvy

Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou. Niektoré vedúce jedální však majú zo zmien obavy, pretože zostavenie nových jedálnych lístkov si vyžiada veľa času. Ministerstvo školstva preto zvažuje zverejnenie vzorových jedálnych lístkov.

Hoci prvé zmeny legislatívy smerom k zdravšej ponuke boli zavedené už v roku 2015, nevyškrtli sa všetky menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. Zostali aj polotovary, ako napríklad palacinky a pirohy, ktorých príprava z čerstvých surovín je časovo náročná.

V škôlkach sa niekedy objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané a škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom.

Ciele revízie noriem

Aktuálne zmeny sú podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti.

Prečítajte si tiež: Výzvy detí s ADHD v škôlke

Ciele revízie noriem:

  • Zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru.
  • Obmedziť vyprážané jedlá a údeniny.
  • Používať celozrnné výrobky a pečivo.
  • Obmedziť polotovary a instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov.
  • Zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. zo 14. augusta 2009 o zariadení školského stravovania ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.

Dôležité body vyhlášky:

  • § 2: Zabezpečuje sa najmä zdravá výživa detí a žiakov, diétne stravovanie, stravovanie počas výchovno-vzdelávacích a športových aktivít, celospoločenské programy podpory zdravia, stravovanie zamestnancov a bývalých zamestnancov škôl.
  • § 3: Výroba jedál sa uskutočňuje podľa materiálno-spotrebných noriem, odporúčaných výživových dávok, zásad na zostavovanie jedálnych lístkov, hygienických požiadaviek a finančného príspevku od zákonného zástupcu.
  • § 6: Dieťa v materskej škole môže odoberať denne desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
  • § 7: Pri kontrole kvality jedál sa kontroluje dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem a receptúr, výživovej hodnoty jedál, finančné zabezpečenie výroby jedál, prevádzkový poriadok, doplnkové stravovanie, osobná a prevádzková hygiena, vedenie dokumentácie, zabezpečenie celospoločenských programov a materiálno-technické zabezpečenie zariadení školského stravovania.
  • Príloha č. 1: Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadení školského stravovania, ktoré obsahujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, všeobecné zásady a požiadavky na manipuláciu s potravinami.

Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov (Príloha č. 1 k vyhláške č. 330/2009 Z. z.)

Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania definujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, ako aj všeobecné zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri príprave jedál.

Časová štruktúra:

Počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením a dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní jedálny lístok obsahuje štyri hlavné mäsové jedlá, dve až tri hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.

Obsahová štruktúra:

Hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr. Hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou, ovsených vločiek a zemiakov. Hlavné jedlá zeleninové sa pripravujú s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec. Múčne hlavné jedlá sa pripravujú s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka.

Prečítajte si tiež: Možnosti a perspektívy vzdelávania

Všeobecné zásady:

Prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac. Strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť. Múčne prílohy sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke. Zemiaky sa podávajú dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát. Zelenina sa podáva denne, z toho vo forme šalátov pri jednozmennej prevádzke dvakrát a jedenkrát v podobe zeleninovej oblohy k hlavnému jedlu. Pri celodennej a nepretržitej prevádzke sa zelenina podáva sedemkrát, z toho štyrikrát ako zeleninový šalát a trikrát v podobe zeleninovej oblohy k jedlu.

Organizácia stravovania v materských školách

V materských školách sa zabezpečuje stravovanie deťom počas ich pobytu v zariadení. Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. má dieťa v materskej škole právo na:

  • Desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
  • Desiatu alebo olovrant a obed, ak navštevuje materskú školu s poldennou výchovou a vzdelávaním.
  • Hlavné jedlo a doplnkové jedlo okrem druhej večere, ak navštevuje materskú školu s týždennou alebo nepretržitou výchovou a vzdelávaním.

Príklady zaradenia potravín do jedálneho lístka

  • Mäsové jedlá: Dve hlavné mäsové jedlá počas piatich stravovacích dní pri jednozmennej prevádzke a štyri hlavné mäsové jedlá pri celodennom stravovaní.
  • Jedlá so zníženou dávkou mäsa: Jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením pri jednozmennej prevádzke a dve až tri pri celodennom stravovaní. Ide o zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov.
  • Múčne a zeleninové jedlá: Dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové.
  • Prívarky: S využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
  • Múčne prílohy: Knedľa, halušky, cestoviny sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
  • Zemiaky: Podávajú sa dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
  • Ryby: Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
  • Obilniny: Krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke.
  • Strukoviny: Podávajú sa jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
  • Múčniky: Pripravujú sa z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu.

Odporúčania pre zdravé stravovanie

Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa, pri päťdňovej prevádzke zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín. Dôležité sú pre deti polievky - strukovinové, hŕstkové, krémové zeleninové, mäsové vývary, do ktorých pridávame krúpy, pohánku, vajíčka a najlepšie bez múkovej zápražky. Teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso je jednoznačne vhodné práve pre deti. Obsahuje cenné prvky vyváženej stravy a spĺňa špeciálne potreby rastu. Základ úspechu je minimalizovať využitie umelo konzervovaných a stabilizovaných potravín a používať jednodruhové koreniny a zelené bylinky. Pokrmy pripravované vyprážaním, údené mäsá, mäkké mäsové výrobky s nízkym obsahom mäsa, údenárske výrobky s vysokým obsahom tukov a soli (slanina) nie sú vhodné pre deti.

Dôležitosť ovocia a zeleniny

Odborníci na výživu sa zhodujú na štyroch až piatich porciách ovocia a zeleniny denne. Odporúčajú ich aj pediatri pri prechode na tuhú stravu a zavádzaní prvých príkrmov. Ideálne je denne skonzumovať spolu cca 400 g ovocia a zeleniny. Zásadnou podmienkou je denná konzumácia sezónneho ovocia. Podávajte dieťaťu celé, očistené ovocie, alebo nakrájané na kúsky (najlepšie jeden druh), každý deň a v primeranom množstve. Významná je hlúbová zelenina kapusta, kvaka, okrúhlica, kel, karfiol, brokolica a listové šaláty. Z obilnín ovos, jačmenné krúpy, otruby, pšeno, proso a z múk pšenová, teffová, zo zemných mandlí, pohánková múka.

Vláknina v strave detí

U malých detí od 3 rokov do 6 rokov v rámci jedného dňa je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať príjem 14 g/deň. Konzumácie vlákniny plní v každom organizme dôležité funkcie. Je však známe, že vláknina pri zvýšenom príjme môže u malých detí, za určitých podmienok pôsobiť ako antinutrient - to znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok. Vláknina, to nie sú len obilniny, ovocie, ale napríklad aj batáty, zemiaky a múky z hľúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje. Vláknina v správnej miere, je tou najdôležitejšou prevenciou pred mnohými ochoreniami a tiež je aj zdrojom energie.

Mlieko a mliečne výrobky

Mlieko je komplexná plnohodnotná potravina, poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, bielkoviny, vitamíny, minerály a stopové prvky. Mliečne výrobky, kravské, ovčie, kozie sú v strave detí veľmi dôležité. Najvhodnejšie sú kyslomliečne výrobky, fermentované výrobky s obsahom probiotík. Ak nemáte nič proti konzumácii mlieka, zvoľte neochutenú formu alebo uprednostnite jogurty, prostredníctvom ktorých sa do detského organizmu dostanú prospešné probiotické kultúry.

Alternatívne riešenia a prístupy

Veľakrát sa v škôlke, najmä od nových rodičoch, stretávajú s otázkou, či ich dieťa niečo zjedlo, lebo na takú stravu, aká sa podáva u nás, nie je zvyknuté, i keď si, paradoxne, aj práve nej rodičia našu škôlku vybrali.

Dotácie na stravu („Obedy zadarmo“)

Problematiku tzv. obedov zadarmo (dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa) upravuje zákon č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v platnom znení. Dotácia sa poskytuje na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu a zúčastnilo sa vyučovania. Rodič, ktorý chce, aby malo jeho dieťa „obedy zadarmo“ písomne POŽIADA!!! školskú jedáleň o poskytnutie dotácie na stravovanie - t.j., že chce „obedy zadarmo“ pre dieťa. Teda nie je to automaticky, je potrebná písomná žiadosť rodiča. Obvykle sa to realizuje formou „návratky“ /papierová forma, elektronická, napríklad aj cez Edupage/. Ak máte predškoláka, máte možnosť požiadať o „obedy zadarmo“ pre neho. Ostávam Vám aj daňový bonus na dieťa (za predpokladu, že na DB na dieťa spĺňate podmienky). Obedy zadarmo môže mať aj taký predškolák, ktorý je v predškolskej triede už druhý rok, pretože mu rodičia dali tzv. Viacerí ste sa na to pýtali. Za vyučovanie v základnej škole sa považuje aj individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v základnej škole. Takže nárok na dotáciu na stravovanie majú aj rodičia detí, ktoré majú na základnej škole individuálne štúdium. Avšak je potrebné doplniť, to, že nárok na dotáciu na stravovanie je vtedy, keď dieťa súčasne odoberie stravu v školskej jedálni. Takže informujte sa na možnosť vyzdvihnúť si stravu pre dieťa v jedálni.

Sumy dotácií:

  • 1,40 eur na dieťa v poslednom ročníku materskej školy / za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti.
  • 2,30 eur na dieťa na druhom stupni základnej školy / deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo vyučovania v základnej škole na druhom stupni, vyučovania v prvom ročníku až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole alebo vyučovania v prvom ročníku päťročného vzdelávacieho programu v strednej škole po prijatí na vzdelávanie v strednej škole z ôsmeho ročníka základnej školy a odobralo stravu.

Dotácia na stravu sa netýka domškolákov v zahraničí. Dieťa, ktoré má v ZŠ alebo SŠ (len v ročníkoch, ktoré sú vekovo na úrovni žiakov ZŠ) povolený individuálny učebný plán podľa § 23 písm. f) školského zákona, má nárok na dotáciu len v prípade, že sa v daný deň zúčastní vyučovania v ZŠ alebo SŠ a stravu fyzicky odoberie. Dotácia sa poskytne vo forme lacnejšieho obeda, ktorý musíte fyzicky prevziať v školskej jedálni, kde je dieťa prihlásené na stravovanie. O spôsobe výdaja stravy domškolákovi sa môžete dohodnúť v školskej jedálni. Preplatenie dotácie na účet rodiča je možné len v prípade, že dieťa má osobitné stravovanie, ktoré školská jedáleň nedokáže zabezpečiť. Najprv však musíte požiadať o stravovanie v školskej jedálni. Zároveň musíte potrebu osobitnej stravy preukázať lekárskym potvrdením od ošetrujúceho lekára špecialistu (napr. gastroenterológ, diabetológ, imunológ, alergológ) alebo pediatra, kde je jednoznačne potvrdené, že zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje osobitné stravovanie. Toto potvrdenie musí obsahovať aj vyžadovaný typ diéty, aby bolo možné určiť, či ju školská jedáleň dokáže alebo nedokáže zabezpečiť.

O dotáciu na stravu musíte písomne požiadať v školskej jedálni kmeňovej školy. Školská jedáleň vám poskytne vzor žiadosti o poskytnutie dotácie (tzv. „návratky“), informácie o termíne, do kedy musíte o dotáciu požiadať a ďalšie informácie k spôsobu a forme predloženia žiadosti. Rodič dieťaťa nemá sám oslovovať školské jedálne mimo svojej kmeňovej školy, ale má osloviť kmeňovú školu. Aj keď zriaďovateľ kmeňovej školy umožní odobratie stravy v inej škole, stále ostáva zodpovedný za čerpanie poskytnutej dotácie.

Jednorazová dotácia na stravu (2023)

Rodičom detí v domácom vzdelávaní sa mohla vyplatiť jednorazová dotácia na stravu vo výške 160 eur za obdobie septembra až decembra 2023. Táto jednorazová dotácia na čiastočnú kompenzáciu výdavkov na platenie úhrady za obed a iné jedlo (“jednorazová dotácia”) je inou dotáciou ako dotácia na stravu, o ktorej sme písali vyššie. Jednorazová dotácia sa poskytne vo výške 160 eur žiadateľovi, ktorým je rodič alebo osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu.

Týka sa len dieťaťa, ktoré v období od 1. septembra 2023 do 31. decembra 2023 spĺňa všetky tieto podmienky:

  1. má povolené individuálne vzdelávanie v MŠ alebo ZŠ;
  2. poskytuje sa mu sociálna služba v zariadení opatrovateľskej služby, rehabilitačnom stredisku, domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári;
  3. rodič dieťaťa alebo osoba, ktorej dieťa bolo zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu platí tomuto zariadeniu úhradu za stravu, ktorá je poskytovaná dieťaťu v tomto zariadení;
  4. dieťa nie je uvedené v zozname detí, ktoré poberajú dotáciu na stravu tzv.

O jednorazovú dotáciu bolo potrebné požiadať od 15. 8. 2023 do 15. 9. 2023 na úrade práce, v ktorého územnom obvode má žiadateľ trvalý alebo prechodný pobyt. Úrad práce písomne oznamuje len neschválenie jednorazovej dotácie, jej schválenie neoznamuje.

Individuálne stravovanie a diéty

Pri prvom nástupe detí do materskej školy sa opakujú požiadavky rodičov na „individuálne“ stravovanie detí vznesené voči zariadeniu školského stravovania. Požiadavka rodičov podávať dieťaťu suchý chlieb, alebo iba chlieb s maslom, je z odborného a zdravotného hľadiska absolútne neakceptovateľná. Systém stravovania detí v materskej škole je nastavený tak, aby vzhľadom na pestrosť skladby podávanej stravy bolo zabezpečené plnenie odporúčaných výživových dávok pre vekovú skupinu predškolských detí.

V prípade, že dieťaťu alebo žiakovi bola indikovaná laktózová intolerancia - neznášanlivosť laktózy (mliečny cukor), je dôležité vedieť koľko mlieka a mliečnych výrobkov dieťa toleruje. Tolerancia množstva mlieka a mliečnych výrobkov je u každého individuálna. Syry, maslo, jogurty, smotana, ktoré sú dennou súčasťou prípravy „školských“pokrmov, sú zvyčajne tolerované dobre. Súhlasné stanovisko na zámenu kravského mlieka za mlieko bezlaktózové a spôsob obstarania a manipulácie potvrdzuje Informovaný súhlas zákonného zástupcu dieťaťa/žiaka v zmysle §2 písm. y) zákona č. 245/2008 Z. z. Ak dieťa netoleruje mlieko a mliečne výrobky v tepelne upravovaných pokrmoch a pri príprave pokrmu je použitý iný druh potravín (bezlaktózové výrobky) alebo je použitý iný technologický postup prípravy, jedná sa o osobitný spôsob stravovania formou bezlaktózovej diéty. V prípade alergie na mlieko - neznášanlivosti na bielkovinu kravského mlieka, dieťa nemôže konzumovať kravské mlieko v akejkoľvek forme (ani v tepelne upravenom pokrme). Ide o prípad, keď chorobne - alergicky, zareaguje na mliečnu bielkovinu, zväčša na kazeín. Neodporúča sa upravovať pokrmy v zariadení školského stravovania bez použitia mlieka a mliečnych výrobkov. Jedná sa osobitný spôsob stravovania a školská jedáleň v prípade „amatérskej“prípravy bezlaktózovej diéty preberá plnú zodpovednosť za zdravotný stav dieťaťa a odber vzoriek z takto pripraveného jedla. Školská jedáleň je povinná z upravovaného pokrmu odobrať vzorku jedla v zmysle §11 ods.3 vyhlášky MZ č. 533/2007 Z. z. Pri potravinovej alergii je potrebné nežiadúci alergén (med, orechy, arašidy, sója, kôrovce a ryby) vylúčiť z jedálneho lístka. Dieťaťu je možné poskytovať stravovanie podľa vopred dohodnutých podmienok s Informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa/žiaka.

Výchovná úloha a správne stravovacie návyky

Cieľom školského stravovania je zabezpečiť stravníkom energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje predovšetkým bez pridaného cukru. Výživové správanie detí je podmienené zložitými faktormi a rozhodujúcim spôsobom ho ovplyvňujú stravovacie návyky v rodine. Úlohou školského zariadenia pri vytváraní správnych stravovacích návykov dieťaťa potrebné, aby si dieťa konzumáciu určitých potravín spájalo s prijemnými pocitmi. Deti majú tendenciu preberať preferencie svojich rodičov, preto výchovná úloha rodiča, spočívajúca v príprave pestrej stravy je nezastupiteľná. Dôležité je poukázať na pedagogické skúsenosti zamestnancov, ktorí vedia pristupovať k potrebe dieťaťa individuálne a snažia sa pomalými krokmi zvykať dieťa na príjem zdravej stravy. Ďalší extrém je požiadavka odoberania dvoch porcií dieťaťom, čo odporuje zasadám zdravej výživy a európskemu programu prevencie obezity. Jednotlivé stravné jednotky sú normované tak, aby vyhovovali potrebám vyvíjajúceho sa detského organizmu. Pokiaľ' ide o vydávanie potvrdení pediatrami o tzv. „neznášanlivosti“ nátierok, či mlieka bez určenej diagnózy dieťaťa, ide o ničím nepodložené vyjadrenie, ktoré rešpektuje iba prianie rodičov a nemá žiaden odborný základ, pokiaľ' nejde o laboratórne potvrdenú intoleranciu na konkrétne potraviny a ich zložky (napr.

tags: #mat #dieta #na #skole