Partnerstvo je zväzok medzi dvoma ľuďmi, ktorý sa formuje, ak dospejú obidve strany k presvedčeniu, že užitočnejšie bude, ak svoju energiu, talent a zdroje spoja, než aby každý prechádzal životom sám. Do partnerskej lásky sa prejde, ak sa dvaja ľudia spoja a vytvoria novú realitu, a ak sa obaja pohybujú smerom k sebe a spájajú sa vo fyzickej, emocionálnej, mentálnej a spirituálnej ríši, začínajú sa posúvať od oddelenej reality Ja ku kombinovanému My, kde obe Ja prispievajú k lepšiemu My. Ani jedno Ja nie je potlačené a nemizne. Obe sa zväčšujú a vzájomne pozdvihnú do spojenia s tým druhým. Stať sa súčasťou reality My znamená, že sa tu utvára tím, ktorého cieľom je prejsť životom spoločne ako zjednotená sila.
Partnerstvo samozrejme má svoje klady a zápory. Môže do života vnášať pozitívne i negatívne zmeny, čo si vyžaduje nájsť spôsob, ako tieto polarity vyvažovať. Medzi kladné stránky vzťahu patrí podpora, povzbudenie, vzájomná starostlivosť, uspokojovanie potrieb a túžob. Zápornou stránkou partnerstva je zrkadlový opak jeho výhod. Človek už nie je sám. Nie je nezávislou samostatnou bytosťou. Musí sa tak vyrovnať s rozdielmi medzi ním a partnerom v štýle, v životnom tempe, v spôsobe komunikácie, v návykoch a v tom,čo kto preferuje. Musí sa vyrovnať s problémami každodenného života toho druhého. Partner má svoje myšlienky, pocity, túžby, zvyklosti, zlozvyky a problémy, ktorým bude treba venovať rovnakú pozornosť, aká sa venuje tým vlastným. Pri voľbe a rozhodovaní treba vziať do úvahy aj názory iného človeka, nemožno si robiť čokoľvek a kedykoľvek bez toho, aby sa nebrali do úvahy priania druhého. Vzťah odhalí osobné problémy, ktoré treba riešiť, rozšíri obzory a učí, ako sa správať na vyššej úrovni. Konflikt je medzi pármi nevyhnutný a nemá zmysel báť sa ho. V konflikte ide o stret záujmov, postojov, potrieb, cieľov, hodnôt, ideálov a ďalších postojov. Konflikty slúžia vzťahu. Podnecujú zaujať postoj, ujasniť si svoje vlastné postoje, hodnoty, očakávania, posilnenia identity i posilnenie vlastného sebavedomia. Pri pozitívnom konflikte ide o oznámenie obsahu, o oznámenie odlišnosti postoja, cieľa, potrieb s rešpektom. Všetky páry majú problémy. Aj tí najzdravší a najšťastnejší ľudia potrebujú vždy rásť. Väčšina problémov vzniká v detstve a ide s nami ďalej, ak s nimi nezačneme pracovať. Tieto problémy sa prezentujú vo forme lekcií, ktoré musíme absolvovať, lekcií, ktoré sa budú opakovať, ak si ich jednoducho neosvojíme. Neexistuje oblasť, kde by problémy vystúpili na povrch rýchlejšie alebo intenzívnejšie než v partnerskom vzťahu. Vzhľadom na intímnu prirodzenosť skutočných zväzkov funguje vzťah ako reflektor, ktorý osvetľuje tmavé miesta, kde treba niečo vyriešiť, alebo kde sa ešte treba vyvíjať. Partner funguje ako zrkadlo, v ktorom sa dané miesta odrážajú. Ovládaním druhého sa často partneri snažia presadiť svoju vôľu pri konfliktoch a problémoch.
Manipulácia médiami je zjavná a som presvedčená, že ju možno aj ľahšie reflektovať než manipuláciu v medziľudských vzťahoch, ktorá je zakrytá nánosmi emocionálnych vrstiev s našimi príbuznými, respektíve životnými partnermi. Samotní partneri manipuláciu ako problém alebo prvok disharmónie či nespokojnosti reflektujú len s ťažkosťami. Zvyknú si uvedomiť partnerovu dominanciu či neustále presadzovanie jeho vôle, aroganciu alebo netoleranciu. Často im ostane len pocit nespokojnosti, že sa vo vzťahu necítia príjemne. Chýba im sloboda. Tento príspevok sa prelína s niektorými dosiaľ publikovanými prácami, informuje o najrôznejších prejavoch manipulácie v partnerovi a ponúka teoretické návrhy riešení týchto situácií. Dôležitosť vidím aj v poukaze na manipuláciu ako na novodobý fenomén disharmónie podnecujúci vznik problémov, konfliktov, nespokojnosti a neslobody. Ďalej aj ako na fenomén nadmerného presadzovania sa jedného partnera nad druhým zabránením konať slobodne, byť rešpektovaný a tolerovaný. Ide takisto o fenomén manipulácie ako pretrvávajúceho a stabilného faktoru vzťahovej nepohody, neslobody a psychického ubližovania manipulovanému partnerovi - manipulátorovej obete.
Definícia Manipulácie
Manipulácia (z latinských výrazov manus a plere, ktoré označujú ruku a sloveso uchopiť) je v sociálnej psychológii a sociológii termín označujúci snahu pôsobiť na myslenie druhej osoby či na viacero osôb. Manipulácia môže byť osobná alebo neosobná. Môže byť vyslovene agresívna alebo prekvapivo pasívna. Manipulácia sa týka moci a ovládania druhých. Základnými zbraňami manipulátora sú vina a strach.
Formy Manipulácie v Partnerstve
Podľa Fabiána [6] môžeme manipuláciu v partnerstve členiť na zhubnú a nezhubnú. Pri zhubnej sa partner snaží ovládnuť druhého často vedome, s cieľom uspokojiť svoje potreby, predstavy a ciele. Manipulovaný ani nevie, že manipulovaný je. Ak by o tom vedel, nechcel by manipulovaným byť. Pri nezhubnej manipulácii s partnerom sa komunikuje tak, že nemá na výber, nedovoľuje sa mu konať slobodne. Manipulátor môže používať manipulatívné vety, pričom ani nemusí vedieť, že práve manipuluje. Obeť nemá z manipulácie zlý pocit. Ak by vedela, že je manipulovaná, neprekážalo by jej to a bola by rada, že je manipulovaná.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Podľa Bernsteina [8] manipulátor dokáže u druhého vyvolať pocity viny za pomyslené pochybenie. Používa zdanlivo logické zdôvodnenia a morálne zásady, ktorými sa oháňa podľa toho, aký cieľ si vytýčil. Vie podivuhodne prekrútiť skutočnosť a celkom zmiasť partnera, s ktorým komunikuje. Manipulátor je majstrom takzvanej „dvojitej väzby“ (double bind).
Bežné Taktiky Manipulátorov
- Kritika: Manipulátor vo vzťahu dennodenne kritizuje. Nepriamo alebo celkom otvorene. Obracia sa priamo na svojho partnera alebo na to využíva prostredníkov. Všetci okolo manipulátora, nech sa akokoľvek snažia, predstavujú terče jeho útoku. Najmä jeho partner. Pretože dokonalosť neexistuje, je tu on, aby na to upozorňoval druhých. Jeho psychický život sa zrejme úzko spája so „znižovaním hodnoty druhých“, akoby si tak budoval vlastné „sebavedomie“. [10]
- Lichôtky a Pochvaly: Pre jedinca s manipulatívnymi rysmi je vzťah k partnerovi len večný boj. Aby dosiahol svoje ciele, neváha použiť ani lichôtky a pochvaly. Niektoré jeho pochvaly sú úprimné, no môžu sa obrátiť proti partnerovi. Snaží sa zmocniť toho, čo nemôže mať - dobrých vlastností svojich blížnych, nadania, úspechov i materiálnych statkov.
- Hranie Role Obete: Manipulátor sa s obľubou stavia do role obete. Ak ochorie, preháňa so svojimi ťažkosťami. Z jeho pohľadu za to môže jeho partner, lekár, alebo mu skrátka život nepraje. Pokiaľ ochorie jeho životný partner, nijakú pomoc mu neposkytne.
- Zbavovanie sa Zodpovednosti: Manipulátor sa snaží zbaviť zodpovednosti, ak stráca kontrolu nad riešením nejakého problému. Zvaľuje zodpovednosť na druhých alebo na systém. Pokiaľ sa však záležitosť „obráti k dobrému“, stále zdôrazňuje, že na tom má nehynúce zásluhy.
- Nekomunikovanie Autenticky: Pospíšil [13] píše, že manipulátívna osoba rozpráva, no nekomunikuje autenticky. Nanajvýš vyjadrí svoje oznámenie ironicky a nepripustí dialóg. Jedinec s manipulatívnym konaním uniká z diskusií, ktoré ho nudia. Buď odíde, alebo odvedie reč inam.
- Nejasné Vyjadrovanie: Neformuluje svoju žiadosť jasne, ale radšej položí otázku okľukou, aby mohol na základe odpovede druhého dôjsť k záveru sám. Pri diskusii dokáže dokonale vytvárať hmlistú atmosféru a k diskusii privolí len vtedy, ak vie, že v nej zvíťazí.
- Neznášanie Kritiky: Neznáša akékoľvek poznámky na svoj účet, ani kritiku, dokonca ani odmietnutie. Ak mlčí, znamená to, že v sebe niečo dusí a obracia to sprava doľava, alebo kalkuluje. Aj najmiernejšia kritika v ňom vyvoláva silnú úzkosť, ktorú sa pokúša zakryť jedovatými poznámkami na partnerovu adresu. Ak sa cíti ohrozený a bojí sa, že k svojmu cieľu nedospeje, siahne niekedy k vyhrážaniu.
- Zmena Správania: Manipulátor dokáže meniť správanie, postoje, spôsoby reči, názory a dokonca i rozhodnutia podľa toho, s akým človekom prichádza do interakcie. Náhle mení mimiku, úsmev i intonáciu, no jeho podivnú metamorfózu sú schopní rozoznať len jeho najbližší. Akoby pocity a emócie v pozadí jeho neverbálnych reakcií nemali nijaký reálny základ.
- Popieranie a Klamstvo: Manipulátor jeden deň niečo povie, na druhý deň to poprie. Ak ho na rozpor partner upozorní, je možné očakávať, že kategoricky poprie, že zmenil názor a pridá výčitku, že ho predtým nepochopili alebo prepočuli. Ak partner nemá svedkov, môže sa stať, že začne pochybovať o svojom vnímaní. Manipulátor je dokonalý majster v umení klamať. Zdá sa, že si to ani neuvedomuje, v čom a ako často klame a predstiera.
Rozšírenosť a Motívy Manipulácie
Väčšina ľudí manipuluje skôr situačne, občas a prechodne. No sú aj ľudia, ktorí si manipulatívne techniky priveľmi osvojili. Manipulujú s partnerom, v práci, vo výchove detí, v komunikácii s priateľmi aj s neznámymi ľuďmi. Manipulácia sa stala charakteristickým rysom ich povahy. Odhaduje sa, že týchto ľudí je okolo 3 % populácie. Manipulujú sústavne, pretože inak žiť nevedia. Ide tu o systém obrany, ktorý potrebujú k udržaniu vlastného sebavedomia. Tým, ako znehodnocujú druhých a spúšťajú u nich pocity nedostatočnosti alebo viny, sami získavajú na hodnote a svoju prípadnú zodpovednosť prehadzujú na partnerov. Manipuláciu používajú celoživotne, veľmi často od detstva a ich manipulácia sa stala automatizmom. Bývajú dobrými pozorovateľmi slabín a chýb druhých, pretože tie môžu kedykoľvek využiť. Vedome manipuluje zhruba okolo 20 % manipulátorov, ďalších 80 % o tom vôbec nevie. Tí sa skôr tešia zo svojej moci a považujú sa za „dobrých psychológov“ s vysokou „sociálnou inteligenciou“. Samozrejme, opak je pravdou. Spravidla nerozumejú ani svojmu správaniu, ktoré im prináša krátkodobé zisky. Neuvedomujú si dôsledky manipulácie na partnera: pokles sebavedomia, vysoká hladina stresu, depresie, rozvrat vzťahu.
Láska Manipulátora
Jeroným Klimeš [17] tvrdí, že lásku u manipulátorov tvorí disjunktná štruktúra „buď - alebo“, ktorá rozdelí svet na dve nerovné časti: na jednu milovanú bytosť a na zvyšok sveta, ktorým manipulátor z hĺbky duše opovrhuje. Od milovanej bytosti je úplne závislý. Voči ostatnému svetu sa správa s dešpektom a celkom egoisticky ho využíva vo svoj prospech. V manipulátorom svete vyčnieva jedna bytosť, ktorá je úplne zidealizovaná na pozadí sivého sveta. Táto bytosť, ak je dlhodobo nedostupná, môže byť relatívne nestabilná. Láska manipulátora je extrémne silná a rovnako extrémne vrtkavá. Reálna milovaná bytosť musí aktivovať apetenciu manipulátora, no zároveň musí byť nedostupná - vo veľkej psychickej vzdialenosti. Len čo sa nedostupná bytosť priblíži a začne opätovať lásku manipulátora, uspokoja sa jeho príťažlivé sily a na povrch vyplávajú odpudivé sily. Objaví sa prepad a ten, kto bol pred chvíľou neskonale milovaný, je teraz vnímaný s najväčším opovrhnutím. Manipulátor zaregistruje tieto svoje rýchle premeny nálady, no nechápe ich skrytý mechanizmus. Domnieva sa, že týmito stratami záujmu o druhých trpí každý.
Zodpovednosť Obete
Manipulovaný partner je čiastočne zodpovedný za to, že sebou dovolí manipulovať. Jeho naivita pramení z neschopnosti vidieť situáciu jasne a z jeho domnelej potreby úsudku druhého k vlastnému rozvoju. Mnohí z nich akoby túžili žiť len prostredníctvom náhľadu a úsudku druhých. Manipulujúcim partnerom rastie sebadôvera a cítia sa byť „tými lepšími“, no manipulatívnemu partnerovi sebadôvera klesá, začína pochybovať o vlastných schopnostiach i ľudských kvalitách. Môže získať dojem, že ako človek má len veľmi nízku hodnotu, že zlyháva vo väčšine vecí, kde sa manipulujúcemu partnerovi darí naopak dobre. Neskôr sa uňho môžu objaviť psychické i telesné problémy. Najčastejšie ich sprevádza depresívna alebo úzkostlivá nálada, nespavosť, sexuálne zlyhávanie, bolesti hlavy, brucha, nadmerná únava, búšenie srdca, závraty a podobne. Ak je pre partnera manipulácia samozrejmosťou, tak všetky príznaky vníma ako partnerove problémy vyplývajúce z jeho slabosti, z nízkeho úsilia, častého zlyhávania. Partner manipulátora má často „spasiteľský syndróm“. Spasiteľ chce pomáhať druhým a najmä svojmu partnerovi na úkor seba. Vzťah je od začiatku nevyvážený. Manipulovaný partner sa angažuje psychicky a citovo. Podľa klinickej psychologičky Josette Stanké [20] je silná láska citová porucha, prejavujúca sa prehnanou starostlivosťou, oddanosťou, pozornosťou k druhému, no zároveň aj zanedbávaním a popieraním vlastných potrieb. Ak sa naplno sústredíme na druhého a činíme z neho zmysel vlastného života, svoju každodennú náplň, potom ho tým utláčame, sme mu každodenne „v pätách“ a vnucujeme sa mu do života.
Na manipulácii sa vždy podieľajú obidve strany, manipulátor i manipulovaný. Niekedy sa dokonca role striedajú. Obaja majú možnosť svoju stratégiu zmeniť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Rozpoznanie a Riešenie Manipulácie
V manipulatívnych situáciách sa treba zamerať na manipulujúceho partnera a pokúsiť sa identifikovať jeho jednotlivé taktiky, ktoré pri komunikácii s partnerom používa. Dôležité je odhaliť jeho slabé miesta a práve na tieto nedostatky sa zamerať a znemožniť mu jeho zámery. Cieľom je rozpoznať, čo manipulátor práve zamýšľa. Manipulovaný partner často aj naďalej prechováva nádej, že príjme svojho partnera, aby sa zmenil. Nádej im dáva trpezlivosť a opätovne sa pokúšajú vzťah nasmerovať pozitívnejšie. Ich úsilie im neraz prinesie ešte väčšie trápenie a tak sa pre nich ich vzťah stane nezvládnuteľným stresorom.
- Neočakávať Zmenu: Prvá vec, s ktorou môžu partneri - obete pracovať - je neočakávať zmenu a prestať dúfať v zázračný obrat v manipulátorovom správaní. Premeny manipulatívnych osobností sú nesmierne vzácnym javom. Obete ďalej na vzťahu pracujú. Ostávajú však v tom úsilí osamote. Strácajú spontánnosť, autenticitu a slobodu.
- Akceptovanie Situácie: Ak manipulovaný partner príjme fakt, že vzťah nezachráni, prestane byť citlivý na partnerove slová a činy. Nakoniec sa začne jeho manévrom smiať. Znamená to, že sa ho celá situácia už nedotýka rovnako, ako sa nedotýka ľudí ľahostajných voči manipulátorom. Už neočakáva, že sa partner uzdraví.
- Zahmlievanie: Existuje neurčitý, povrchný spôsob komunikácie, ktorý umožňuje nezaujímať jasné stanoviská a k ničomu sa nezaväzovať. Vychádza z asertívneho správania. Ide o takzvané zahmlievanie. Používa ho veľmi často sám manipulátor, no aj ľudia, ktorí sú k manipulácii ľahostajní. Tí si tento postup volia intuitívne.
- Kontramanipulácia: Kontramanipulácia umožňuje svoje reakcie priebežne prispôsobovať manipulátorovmu správaniu. Niekedy sa uplatní neurčitá, hmlistá odpoveď, inokedy je vhodnejšia humorná alebo ironická poznámka, v inej situácii zasa rázne odmietnutie. Komunikácia vychádza z pozorovania ľudí, ktorí si s manipulátormi poradia najlepšie, to znamená ľudí, ktorých manipulácia a provokácia necháva ľahostajných. Títo jedinci nie sú v emočnej rovine citliví na útoky, kritiku, vyhrážky a ďalšie nebezpečné prostriedky vedúce k destabilizácii a reagujú na ne podobným spôsobom. Manipulatívna osobnosť sa rýchlo odpútava od ľudí, ktorí nereagujú na jej nátlak alebo prinajmenšom na snahu vyvolať destabilizujúce emócie. Manipulátor sa nemôže cítiť dôležitý alebo nadriadený v styku s človekom, ktorý je ľahostajný k manipulácii, pretože ten nereaguje ani na menej rafinovanú provokáciu.
- Citové Vydieranie: Citové vydieranie je nepríjemná záležitosť a človek, ktorý druhého citovo vydiera, si to väčšinou veľmi dobre uvedomuje. Je to jeho pomôcka, pomocou ktorej vždy dosiahne to, čo chce. Najviac citového vydierania sa vyskytuje v rodinách a v partnerských vzťahoch. Na začiatku vzťahu zamilovaní vnímajú svojho partnera či partnerku len v pozitívnom svetle. Ako čas plynie, dvojica sa lepšie spoznáva a už v tomto období sa niektorí ľudia začínajú javiť ako citoví vydierači. Vydierač na prvý pohľad pripomína malé dieťa, ktoré si vynucuje to, čo chce. Pozná citlivé miesto svojich blízkych, ktoré chce vydierať a presne na tieto miesta útočí. Zároveň sa však aj bojí, že ho partner/partnerka opustí, takže útočí opatrne. Nepozná kompromisy a ide mu väčšinou len o vlastné blaho. Iné myšlienky a názory nepripúšťa. Vždy sa snaží druhému vsugerovať svoju pravdu. Tieto vety obete citových vydieračov počúvajú často. Je jedno, o koho sa jedná, či je to manžel, otec, matka, dieťa, brat, sestra alebo kolega v práci. Vydierajú stále a radi. Spôsoby vydierania u žien a mužov môžu byť odlišnéŽeny najčastejšie vydierajú výčitkami, slzami a nevinným výrazom v tvári. Vedia, že vyvolajú v partnerovi pocity ľútosti. Keď vidia, že partner je oslabený, môžu začať manipulovať. Toto manipulačné správanie môže žena využívať zámerne, teda premyslene ide za svojím cieľom alebo to robí podvedome. Muž môže manipulovať vyhrážkami, že niečo urobí sebe či partnerke, mrzutosťou, dokáže plakať, prosiť na kolenách, sľubovať, predstierať zdravotné problémy či predstierať záchvat hystérie.
Ako Zvládnuť Citové Vydieranie
- Odporovať: Odpor síce vyvolá vo vydieračovi hnev a hystériu, ale treba vydržať. Citový vydierač trpí pocitom menejcennosti, v skutočnosti sa vlastné zlyhanie snaží zhodiť na niekoho iného.
- Objektívny Postoj: Treba zaujať objektívny postoj a zachovať si chladnú hlavu a nenechať sa vtiahnuť do jeho hier.
- Porozumenie a Pomenovanie Problému: Snažte sa vydieračovi najprv porozumieť a pomenujte problémTo, že vydiera, je jeho/jej problém, nie váš. Snažte sa pochopiť, že je na tom zle a snaží sa na vás zhodiť vlastný pocit viny. Toto uvedomenie vám dá veľkú silu. „Vidím, že si teraz veľmi nahnevaná/-ý. „Mojím cieľom nebolo ublížiť ti.
- Stanovenie Hraníc: Stanovte si hranice a prejavte pochopenieSami v sebe si určte, čo ste pre vydierača ochotní urobiť a čo už nie. A toho sa držte.
- Komunikácia: Vydieračovi treba povedať, kde máte svoje hranice a že ich práve prekročil. Treba si stáť za svojím rozhodnutím a odolávať. Dajte vedieť, že ste ochotní hovoriť o jeho/jej probléme a žiadosti, ak sa upokojí.
Vydieranie a podobné javy sa dejú vždy tam, kde ľudia nerozumejú sami sebe a nevhodne komunikujú. Dôležité je toto správanie opísať, charakterizovať a odhaľovať. Ak niekto vydiera, svedčí to o značnej osobnostnej nezrelosti. Možno bol daný človek sám vydieraný, zažil to, videl to, niekde sa to naučil. Aké môže byť konečné riešenie?Riešenia existujú rôzne, a to v závislosti od hĺbky vzťahu, situácie, okolností, od osobnosti, temperamentu, únavy, vyčerpania, citovej angažovanosti na vzťahu.
- Tvrdšia formaV tejto fáze je dôležité pomenovať jasne, že v komunikácii ide o citové vydieranie.
- Prejavy citového vydierania netreba podceňovať, no nemali by ani viesť k okamžitému zavrhnutiu citového vydierača.
30 Charakteristických Znakov Manipulátora
Polovica úspechu je spoznať črty manipulátora a priznať si, že sme manipulovaní. Tu udávam 30 znakov podľa ktorých je možné ho určiť. Odporúčam knihu od Isabelle Nazare-Aga: Nenechajte so sebou manipulovať, ktorá je dostupná aj na webe.
- Vzbudzuje u ostatných pocity viny odvolávajúc sa pritom na rodinné vzťahy, priateľstvo,lásku, profesionálnu zodpovednosť atď.
- Prenáša zodpovednosť na iných alebo sa zo svojej zodpovednosti snaží vykrútiť.
- Nevyjadruje jasne a jednoznačne svoje žiadosti, potreby, city a názory.
- Obyčajne odpovedá neurčito a vyhýbavo.
- Mení svoje názory, správanie a city podľa situácie alebo osoby, s ktorou je v styku.
- Svoje žiadosti zakrýva logickými dôvodmi.
- Dáva druhým najavo, že nesmú nikdy meniť svoj názor, musia byť dokonalí, všetko vedieťa reagovať okamžite na žiadosť aj otázku.
- Spochybňuje kvality, schopnosti a osobnosť druhých, nenápadne iných kritizuje a posudzuje,hovorí o nich s dešpektom (opovrhnutím).
- Necháva svoje odkazy vybavovať inými ľuďmi alebo sa uchyľuje k nepriamemu vyjadreniu(namiesto osobného rozhovoru telefonuje, necháva písomné odkazy).
- Podnecuje podozrievavosť, rozdeľuje ľudí, aby mohol lepšie vládnuť a je schopný rozvrátiťmanželstvo.
- Dokáže zo seba urobiť obeť, aby ho ostatní ľutovali (preháňa závažnosť choroby, sťažuje sana neznesiteľných ľudí vo svojom okolí, na pracovné preťaženie a pod.).
- Nedbá na žiadosti iných ľudí (i keď tvrdí pravý opak).
- Využíva morálne zásady druhých na naplnenie vlastných potrieb (k jeho obľúbeným pojmompatrí ľudskosť, milosrdenstvo, rasizmus, hodnotenie „dobrá“alebo „zlá“ matka).
- Skryto sa vyhráža alebo celkom otvorene vydiera.
- Netaktne mení tému uprostred rozhovoru.
- Vyhýba sa pracovným schôdzkam a poradám, uteká z nich.
- Zameriava sa na neznalosti druhých a snaží a vyvolať dojem, že „má navrch“.
- Klame.
- Hovorí klamstvá, aby sa dozvedel pravdu, prekrúca a interpretuje výroky druhých.
- Je egocentrický.
- Závidí trebárs aj partnerovi alebo vlastným deťom.
- Neznáša kritiku a dokáže popierať celkom zrejmé fakty.
- Nedbá na práva, potreby a prianie druhých.
- Veľmi často žiada, vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
- Jeho slovný prejav znie logicky a koherentne (súvisle a jednoliato), avšak jeho postoje, činya spôsob života svedčia o pravom opaku.
- Používa lichôtky, aby sa zapáčil, dáva darčeky alebo nečakane preukazuje drobné služby.
- V jeho prítomnosti sa ľudia cítia nepríjemne a neslobodne.
- Ide za svojim cieľom veľmi dôsledne , ale na úkor iných.
- Nepriamo nás prinúti robiť veci, ktoré by sme pravdepodobne z vlastnej vôle nerobili.
- Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria aj keď nie je prítomný.
Človeka u ktorého je možné rozpoznať v správaní prinajmenšom osem (8)charakteristických znakov z tohoto zoznamu označujeme ako manipulátora. Správanie danejosoby sa už nedá považovať za celkom normálne. Manipulátori, ktorých odhalíte však zvyčajnedosiahnu 15 a viac bodov.
Vplyv Preferencie Farieb na Psychické Zdravie
Psychológovia z Washingtonu, D.C., zistili, že preferencia určitej farby môže odhaľovať skryté psychické ťažkosti, vrátane psychopatie a depresie. Ľudia, ktorí majú radi modrú, majú podľa vedcov vyššiu pravdepodobnosť stretávať sa s duševnými problémami. Psychopati uprednostňujú modrú rovnako ako ľudia s depresiou. Spojenie medzi farbou a duševným zdravím bolo po prvý raz identifikované v roku 1961, keď psychológovia zistili, že viac než 40 % psychiatrických pacientov uviedlo modrú ako svoju obľúbenú farbu. Novšie výskumy tieto zistenia potvrdzujú. Autori štúdie z roku 2017 v Číne odhalili, že pacienti s depresiou inklinovali k chladným odtieňom, ako sú modrá a fialová, a po terapii začali preferovať svetlejšie a teplejšie farby, napríklad žltú.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
„Modrá je univerzálne obľúbená pre svoju schopnosť upokojiť telo, znížiť srdcovú frekvenciu a zmierniť stres. Pohľad na modrú oblohu či oceán poskytuje pocit bezpečia a stability tým, ktorí hľadajú sústredenie, pokoj alebo emocionálnu rovnováhu,“ uviedol pre Psychology Today sychológ Marc Nemiroff z George Washington University v štúdii z roku 2019. Zároveň upozornil, že modrá môže signalizovať smútok a osamelosť. „Modrá je farbou smútku, bolesti a ťažkostí, ako v speve blues. Emocionálne je modrá najviac akceptujúcou a inkluzívnou farbou,“ dodáva Nemiroff.
Z výskumu tiež vyplýva, že psychopati, hoci pôsobia pokojne a odťažito, majú v mozgu nastavenia, ktoré podporujú úzkosť a impulzivitu. Skrytá psychická turbulencia v kombinácii s temnejšími osobnostnými črtami môže zosilňovať emocionálny stres namiesto toho, aby ho tlmila.
„Predchádzajúce štúdie naznačujú, že tzv. temná trojica - chladné, impulzívne a bezcitné správanie (psychopatia), prefíkané a manipulátorské jednanie (machiavelizmus) a egocentrizmus či túžba po obdivu (narcizmus) - je neoddeliteľne spojená s depresívnymi symptómami,“ uviedli autori štúdie publikovanej vo februári 2025 v Journal of Research in Personality. Podľa nich tí, ktorí vykazujú vysokú mieru psychopatie a machiavelizmu, vykazujú zároveň vyššiu mieru depresívnych symptómov, zatiaľ čo jedinci s výraznejším narcizmom nie.
Nový výskum tak poukazuje na to, že preferencia modrej farby môže byť subtílnym indikátorom psychickej nerovnováhy aj u ľudí, ktorí na prvý pohľad pôsobia odťažito a sebavedomo.
tags: #manipulatorske #dieta #ako #ho #spozname