Výživné na dieťa je téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín. Často vyvoláva množstvo otázok a nejasností. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný pohľad na problematiku výživného na dieťa na Slovensku, a to s prihliadnutím na rôzne životné situácie a zmeny v zákonoch. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od rodičov až po študentov práva.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom v ustanoveniach § 62 až § 81. Pre vznik vyživovacej povinnosti je kľúčová objektívna právna skutočnosť, ktorou je narodenie dieťaťa. Dôležité je zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť nemožno zúžiť len na vzťah rodič - dieťa. Vzniká taktiež medzi manželmi, medzi ostatnými príbuznými či rozvedenému manželovi.
Kedy zaniká vyživovacia povinnosť?
Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže na skončenie povinnej školskej dochádzky, či dovŕšenie určitého veku dieťaťa. Ľudia sa často mylne domnievajú, že dovŕšením 26. roku veku automaticky zaniká aj vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone o rodine ani iných právnych predpisoch. Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo znamená, že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov. V praxi to môže znamenať, že aj neplnoleté dieťa, ktoré sa nepripravuje sa svoje budúce povolanie, ale pracuje, môže naplniť podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti súdom. Naopak, aj osoba, ktorá presiahla vek 26 rokov, avšak z objektívneho dôvodu nie je schopná sa sama živiť (objektívnym dôvodom eliminujeme prípady, kedy sa dieťaťu nechce pracovať), budú rodičia povinní naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Najčastejšie pôjde o prípady detí, ktoré sú zdravotne znevýhodnené. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom môže trvať neobmedzený čas.
Rovnosť rodičov a detí
Pri určovaní výšky výživného platí, že muži a ženy ako aj manželské a mimomanželské deti majú rovnaké postavenie, preto nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať resp. znevýhodňovať. Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, čo však neznamená, že na výživu dieťaťa musia prispievať rovnakou sumou, nakoľko nehovoríme o mechanickej rovnosti. Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na viacero faktorov. Medzi najdôležitejšie patria:
Prečítajte si tiež: Rady pre novorodenca vo vlastnej izbe
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov: Súd skúma príjmy rodičov, ich výdavky, majetok a celkovú finančnú situáciu.
- majetkové pomery - pod túto kategóriu možno zaradiť všetky druhy príjmov t.j. plat, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy či preukázané sprepitné. Okrem príjmov sem zaraďujeme celkovú majetkovú situáciu rodiča, teda či je vlastníkom cenných papierov, hodnotných hnuteľných vecí (napr. umelecké diela, veterány a pod.) alebo nehnuteľností.
- Na strane povinného je okrem aktív povinnosť zohľadniť aj pasíva, a teda rôzne pôžičky, úvery alebo iné záväzky povinného. Zdôrazňujeme, že je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Znamená to, že ak sa rodič zadlží, avšak prostriedky vynaloží na kúpu statkov nadštandardnej hodnoty, súd nebude na tieto výdavky prihliadať.
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Súd zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzdelanie, záujmy a potreby.
- Vyššie spomínané kritériá súd posudzuje vo vzťahu k povinným subjektom, vo vzťahu k osobe oprávneného súd prihliada na jeho odôvodnené potreby. Odôvodnenosť potrieb je potrebné viazať hlavne na vek dieťaťa, zdravotný stav, vzdelania, záujmy, nadanie či talent.
- výdavky na bývanie dieťaťa - napr. podiel na nájomnom.
- výdavky na výkon povolenia - napr. výdavky na štúdium.
- Osobná starostlivosť o dieťa: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V zmysle § 62 ods.4 zákona o rodine „pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
- Životná úroveň rodičov: Výživné má zabezpečiť, aby deti mali porovnateľnú životnú úroveň s oboma rodičmi.
Ak to majetkové pomery rodičov umožňujú, je možné určiť výživné v takej výške a takým spôsobom, že okrem mesačnej sumy na oprávnené potreby dieťaťa sa mu budú vytvárať aj úspory. Pri určovaní výšky výživného sa za príjem dieťaťa považuje sociálne štipendium, plnenia zo zmlúv.
Minimálna výška výživného
Zákon o rodine stanovuje aj minimálnu výšku výživného, ktoré je každý rodič povinný hradiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška predstavuje sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z. Od 1.7.2020 do 30.6.2021 je v zmysle Opatrenia č. 174/2020 Z. z. suma životného minima na nezaopatrené dieťa 95,60 EUR, teda minimálne výživné predstavuje sumu 28,68 EUR.
Výška výživného a minimálna mzda
Výška sumy výživného, ak povinný zarába minimálnu mzdu, sa môže v konkrétnych prípadoch líšiť, nakoľko neexistuje univerzálny vzorec na výpočet výšky výživného. Takáto výška mzdy automaticky neznamená, že povinný bude výživné určené na minimálnej hranici. Výška príjmu nie je jediným rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného.
Ako postupovať pri určení výživného?
Samo uplatnenie nároku na výživné predpokladá aj možnosť dohody. Iba v prípade, ak nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti dobrovoľne, urči vyživovaciu povinnosť súd. To, či sa konanie na určení výživného začne iba na návrh alebo aj bez návrhu závisí od veku dieťaťa. Pokiaľ pôjde o určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, teda také, ktoré ešte nedovŕšilo vek 18 rokov, môže súd začať konanie aj bez návrhu. Pri plnoletých deťoch sa obligatórne vyžaduje dispozičný procesný úkon t.j. návrh.
Návrh na súd
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, je potrebné podať návrh na súd. V návrhu je potrebné uviesť:
Prečítajte si tiež: Rozvoj poznávania u detí
- Osobné údaje rodičov a dieťaťa
- Dôvod podania návrhu (napr. rozvod, zmena pomerov)
- Návrh na výšku výživného
- Dôkazy o príjmoch a výdavkoch rodičov a dieťaťa
Spätné priznanie výživného
Pri určovaní výživného na maloleté dieťa umožňuje v § 77 ods. 1 zákona o rodine určenie výživného aj spätne, a to najviac 3 roky, ktoré predchádzali dňu podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti. Môže tak urobiť len v prípade, ak budú existovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak by matka dieťaťa podala návrh na súd v roku 2025, mohla by žiadať výživné najviac za obdobie od roku 2022, ak sa jedná o mal. dieťa. Takýmito dôvodmi je spravidla nejaká prekážka, ktorá bránila rodičovi v podaní návrhu na určenie výživného skôr (napr. hospitalizácia v nemocnici alebo iná vážna udalosť v rodine, pre ktorú nemohla svoj návrh podať na súd skôr).
Zmena výšky výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Ak chcete zvýšiť výživné na dieťa, postupujte nasledovne:
- Pripravte návrh na zvýšenie výživného. Uveďte v ňom, kedy a v akej výške bolo výživné určené (v zmysle posledného rozhodnutia súdu).
- Uveďte, ako sa od posledného rozhodnutia súdu zmenili pomery (deti vyrástli, navštevujú iný stupeň školskej dochádzky).
- Popíšte aktuálne potreby detí (strava, bývanie, školské potreby, krúžky, zdravotná starostlivosť, oblečenie, voľnočasové aktivity - tieto vyčíslite).
- Uveďte príjmy a výdavky oboch rodičov (uveďte aj výšku vášho príjmu, nakoľko tento súd bude aj tak skúmať).
- Priložte dôkazy o príjme otca (napr. výplatné pásky, potvrdenie o príjme, ak ich máte), ak nimi disponujete, ak nie, navrhnite, aby si ich súd zistil, nakoľko túto povinnosť súd má.
Exekučné konanie
V prípade, že povinný rodič neplatí výživné riadne a včas, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor pri vymáhaní výživného prihliada na to, či platby boli určené ako výživné, a či boli zaplatené v súlade s rozhodnutím súdu. Ak nebolo jasne deklarované, že ide o výživné odporúčam žiadať doplatenie výživného za mesiace, ktoré neboli riadne uhradené. Môžete podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom odporúčam priložiť dôkazy o tom, že platby boli vrátením peňazí za predané veci, nie výživným. Návrh na vykonanie exekúcie môžete podať v lehote do 10 rokov keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, čo vyplýva z ust. § 110 Obč.
Špecifické situácie
Výživné a štúdium na vysokej škole
Štúdium na vysokej škole sa spravidla považuje za dôvod, pre ktorý dieťa ešte nie je schopné samostatne sa živiť, avšak nie je to automatické a závisí od konkrétnych okolností. Ak syn ukončil bakalárske štúdium (získal titul Bc.), je potrebné zistiť, či v štúdiu bezprostredne pokračoval na magisterskom stupni, alebo medzi štúdiami bola prestávka, prípadne či začal študovať na inej vysokej škole v inom odbore. Ak by išlo o tzv. reťazenie šttúdií (napr. bakalárske - magisterské - doktorandské), vyživovacia povinnosť rodiča trvá.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Príjem z inej než závislej činnosti
Ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine rieši praktickú situáciu, keď rodičia vykonávajúci podnikateľskú činnosť nie sú ochotní preukazovať svoj príjem. „Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
Platenie výživného vopred
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.