Rýchly Pôrod a Jeho Vplyv na Tvorbu Mlieka: Komplexný Pohľad na Dojčenie

Dojčenie je neoceniteľným darom pre zdravie matky aj dieťaťa, plní nenahraditeľné funkcie a posilňuje vzájomné puto. Otázka, či rýchly pôrod ovplyvňuje tvorbu mlieka, je dôležitá pre každú budúcu mamičku. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako rýchly pôrod a iné faktory môžu ovplyvniť tvorbu mlieka, aké sú výhody dojčenia a ako riešiť prípadné problémy.

Výhody Dojčenia pre Matku a Dieťa

Dojčenie prináša rozsiahle benefity pre oboch, matku aj dieťa. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčší pozitívny efekt má dojčenie na jej zdravie.

Ochrana zdravia matky

Dojčenie chráni dojčiace ženy pred rakovinou prsníka a môže chrániť pred rakovinou vaječníkov a diabetom 2. typu. Čím dlhšie trvá dojčenie, tým väčšiu ochranu pred rakovinou prsníka poskytuje. Z hľadiska vzniku kardiovaskulárnych ochorení chráni dojčenie ženy tým viac, čím dlhšie dojčia. Pri porovnaní žien, ktoré nedojčili vôbec, so ženami, ktoré dojčili viac ako 12 mesiacov, mali nedojčiace ženy významne vyššie riziko vysokého tlaku, vysokej hladiny cholesterolu, cukrovky či riziko kardiovaskulárnych ochorení. Tento pozitívny vplyv dojčenia bol pozorovateľný dávno po skončení dojčenia, pri ženách, ktoré boli po menopauze s priemerným vekom 63 rokov. Dojčenie je dôležité aj z hľadiska predchádzania vzniku osteoporózy. Dojčenie je dôležité pre silné kosti žien rovnako ako aj pre kosti bábätka. V priebehu dojčenia sa mení homeostáza vápnika a ženin organizmus lepšie využíva vápnik z potrava a vo väčšej miere sa vstrebáva. Dokonca po skončení dojčenia nastáva doplnenie minerálov do kostí ženy.

Vplyv na hmotnosť

Dojčenie má pozitívny vplyv na hmotnosť žien, dojčiace ženy spravidla ľahšie a rýchlejšie schudnú. Ženy, ktoré nedojčili o 28 % viac tuku v oblasti pása a o 6 cm v páse viac ako ženy, ktoré dojčili.

Benefity pre dieťa

Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém. Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj. Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia. Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí uvoľnenie napätia a traumy z pôrodu. Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak. Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava. Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade.

Prečítajte si tiež: Podrobný prehľad cumlíka Avent Natural Response

Psychický stav matky

Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva. Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.

Ako Vzniká Materské Mlieko a Čo Môže Ovplyvniť Jeho Tvorbu

Materské mlieko sa tvorí od cca 20. týždňa tehotenstva u každej ženy. Avšak problém s dojčením a tvorbou mlieka nastať môže. Deje sa to z mnohých dôvodov. Dôležitý aspekt bezproblémového začiatku dojčenia je hneď po pôrode kontakt matky a bábätka - koža na kožu. Vďaka tomuto kontaktu sa bábätko môže samo prisať na prsník. Pokiaľ môže byť matka v neustálom kontakte s bábätkom je to skvelý štart k úspešnému dojčeniu.

Tvorba mlieka je závislá na dopyte. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť.

Problémy s Dojčením a Ako Ich Riešiť

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je na svete dojčená ani nie polovica detí mladších ako 6 mesiacov, čo je bohužiaľ veľmi málo. Vplyv firiem vyrábajúcich umelú výživu či zastaraný systém zdravotníctva, sú faktory, ktoré bránia podpore dojčenia. Väčšina matiek má potenciál kŕmiť dieťatko výlučne materským mliekom približne prvých 6 mesiacov a potom v dojčení pokračovať do samoodstavenia. V skutočnosti sa väčšine matiek tvorí viac než dostatok mlieka.

Dôležitá podmienka pre úspešné dojčenie je dobrý začiatok počas prvých dní. Dieťa by malo dostať príležitosť na dojčenie hneď po pôrode. To znamená, že si matka položí bábätko na svoj nahý hrudník. Aj výskumy potvrdzujú, že deti, ak sa im dá šanca, sa v prvej hodine až dvoch po pôrode dokážu samy priplaziť k prsníku, prisať sa a začať sa dojčiť. Tento proces môže chvíľu trvať, avšak matke a novorodencovi by sa mal tento spoločný čas, kedy sa spoznávajú, dopriať. Bohužiaľ mnohým mamičkám to nie je dovolené.

Prečítajte si tiež: Plytký dych u bábätka

Ďalšou vecou je, bábätkám by sa nemali dávať umelé náhrady prsníka. Môže nastať „zmätenie cumlíkom alebo fľašou.“ Dieťa dostane rýchly tok tekutiny a bude odmietať kŕmenie, ktoré mu ho neposkytne. Preto v prvých dňoch, ak dieťa dostane fľašku, z ktorej mlieko rýchlo tečie, začne dieťa uprednostňovať fľašku. Vzorky umelého mlieka zadarmo neberte ako darček. Jediným cieľom tohto „darčeku“ je, aby ste začali používať umelé mlieko.

Únava počas dojčenia

Dojčenie je vzťah. Často sa u nás v spoločnosti dojčenie romantizuje. A často, keď príde prvá komplikácia, počúvame od okolia, že to je dôvod na odstavenie. Avšak ako som už spomínala, dojčenie je vzťah a je úplne v poriadku zažívať aj negatívne pocity. Vedela som, čo všetko dávam sebe aj dcérke, a čo všetko jej dojčením ešte dať môžem. Dojčenie je forma starostlivosti o dieťa a hoci matka, ktorá nedojčí, sa stará o dieťa iným spôsobom, ak matka odstaví, situácia sa nevyrieši. Stále bude mať dieťatko, ktoré je maličké, veľmi závislé na matke, stále bude život s ním náročný.

Alkohol a fajčenie

Je logické, že ideálom je nepiť a nefajčiť. Ak ste si dali pohár piva či vína, z hľadiska dojčenia a dojčeného dieťaťa toto nie je dôvod, pre ktorý by ste nemohli bábätko nadojčiť. Z hľadiska toho, že potrebujete byť schopná postarať o dieťatko a zaistiť jeho bezpečnosť, je dôležité, aby ste k pitiu alkoholu pristupovali zodpovedne. Dojčenie nie je určené len pre ľudí s dokonalým životným štýlom.

Čo robiť, ak máte pocit, že nemáte dosť mlieka?

Na začiatku dojčenia, alebo aj v neskorších obdobiach, sa mamy často trápia, či majú dostatok materského mlieka. Najdôležitejšie je sledovať, ako dieťatko rastie a prosperuje (preto sú aj poradne s pediatrom prvé mesiace také časté). Produkciu mlieka samotná veľkosť pŕs neovplyvňuje.

Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“. No ak sa to z nejakých dôvodov nepodarí, treba začať čo najskôr, ako je to možné. Dôležité je dôverovať sebe a vlastnému telu, mať skúsenú kamarátku alebo laktačnú poradkyňu „na telefóne“ a nenechať sa odradiť.

Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia

Tipy na podporu tvorby mlieka:

  • Prikladať, prikladať, prikladať - čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky.
  • Tekutiny - môže sa stať, že pri rozbiehaní laktácie máte zvýšenú potrebu piť. Všetko však treba robiť s mierou. Stačí dodržiavať normálny pitný režim a počas dňa vypiť cca 2 litre tekutín.
  • Bylinky - traduje sa napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne.

V prípade akýchkoľvek obáv a neistoty sa neváhajte obrátiť na skúsenú laktačnú poradkyňu, no môže sa stať, že budete musieť osloviť aj viaceré. Každá mama je iná, no každá potrebuje a ocení najmä podporu svojich materských kompetencií.

Výživa a pitný režim dojčiacej matky

Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka. Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.

Vplyv Rýchleho Pôrodu na Tvorbu Mlieka

Hoci rýchly pôrod sám o sebe nemusí priamo negatívne ovplyvniť tvorbu mlieka, je dôležité zamerať sa na faktory, ktoré môžu sprevádzať pôrod a ovplyvniť laktáciu. Kontakt matky a dieťaťa ihneď po pôrode, správne prisatie a dojčenie na požiadanie sú kľúčové pre úspešné rozbehnutie laktácie bez ohľadu na dĺžku pôrodu.

Dojčenie po Cisárskom Reze

Pôrod cisárskym rezom môže významne ovplyvniť začiatok dojčenia. A materské mlieko je pre bábätko narodené cisárskym rezom obzvlášť dôležité, pretože pri pôrode nedochádza k osídleniu organizmu bábätka priateľskými baktériami, ktoré majú vplyv na osídlenie čreva, a tým aj na rozvoj imunity. Nemusíte sa však obávať, že dojčenie po cisárskom reze je nemožné, len to niekedy nejde spočiatku tak hladko a je potrebné viac úsilia.

Pri pôrode cisárskym rezom môže dôjsť k oneskorenému nástupu laktácie. Je to spôsobené predovšetkým tým, že dieťa po cisárskom reze nemôže byť vždy priložené k prsníku matky hneď po pôrode a mamička trávi v pôrodnici viac času oddelená od svojho dieťaťa. To sú veci, ktoré môžete ľahšie ovplyvniť ako to, či budete rodiť prirodzene alebo cisárskym rezom.

Prvým predpokladom úspešného dojčenia je pripojenie bábätka k prsníku matky ihneď po pôrode. V prípade epidurálnej (čiastočnej) anestézie, keď je mamička pri vedomí, je možné bábätko priložiť k prsníku hneď na pôrodnej sále. Prvé mlieko je spočiatku zvyčajne čírej farby, neskôr môže byť sfarbené dožlta a mať hustejšiu konzistenciu. Pôrodnice sa snažia podporovať skorý kontakt mamičky a dieťaťa, ak nenastanú nejaké komplikácie, ktoré by ho znemožňovali. Dohodnite sa s lekárom vopred, aby ste nepremeškali jedinečnú príležitosť prvého kontaktu s vaším bábätkom, ktorý položí základ pre vytvorenie hlbokého emocionálneho vzťahu medzi vami dvoma. Ale ak rodíte v celkovej anestézii, prvý kontakt s bábätkom musí počkať, kým sa preberiete z narkózy. Medzitým vás môže v kontakte s bábätkom kože na kožu (skin to skin) nahradiť otecko.

Po cisárskom reze môže byť dieťa po nejaký čas oddelené od svojej matky, čo môže ovplyvniť laktáciu. Na rozdiel od prirodzeného pôrodu ide mamička po cisárskom reze najprv na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde strávi čas potrebný na zotavenie z narkózy (väčšinou 6 - 24 hodín). Na stimuláciu produkcie mlieka je potrebné prikladať dieťa k prsníkom každé 2 - 3 hodiny, sestričky vám rady bábätko prinesú. Ak máte pocit, že máte dlhé intervaly a cítite sa dobre, dohodnite sa na častejšom priložení dieťaťa. Po presune na oddelenie šestonedelia už môžete mať so sebou bábätko a budete sa o neho starať sama. Po cisárskom reze nebudete tak rýchlo vo forme, každý pohyb vám môže spôsobiť bolesť. V prípade veľkej bolesti sa nebojte užívať lieky proti bolesti, ktoré Vám v pôrodnici ponúknu - pre dieťatko je to úplne bezpečné. Naopak, bolesť môže komplikovať spustenie laktácie.

Počas prvých hodín po zákroku budete musieť ležať na chrbte. Bábätko bude pri prikladaní ležať na brušku, tvárou k vám. Akonáhle sa trošku zotavíte, najvhodnejšia poloha na dojčenie je na boku, neskôr v sede. Spočiatku nezáleží na tom, ako veľa nadojčíte - čím častejšie a dlhšie dojčíte, tým viac sa Vám bude tvoriť mlieko. Dieťa totiž pri saní z prsníka a pri kontakte s mamičkou vysiela podnety, ktoré u matky prostredníctvom hormónov prolaktínu a oxytocínu stimulujú spustenie a produkciu mlieka.

Ak sa u Vás vyskytnú akékoľvek komplikácie, napríklad dieťatko nechce sať alebo je ospalé, vydržte. Využite pomoc a podporu sestričiek alebo laktačnej poradkyne v pôrodnici. Aj jednoduchý blízky kontakt s bábätkom, hladenie a dotyky stimulujú laktáciu. A ak sa napriek všetkému vášmu úsiliu nepodarí naštartovať dojčenie, nezúfajte a neobviňujte sa. Aj keď cisársky rez môže ovplyvniť začiatok dojčenia, dobrá správa je, že s trochou trpezlivosti a podpory sa to dá zvládnuť. Telo je pripravené tvoriť mlieko, aj keď bol pôrod možno nebol podľa plánu.

Dobrou správou je, že dojčenie po cisárskom reze sa v zásade nelíši od dojčenia po vaginálnom pôrode. Nástup laktácie býva často sťažený okolnosťami sprevádzajúcimi cisársky rez. Už počas tehotenstva sa v prsníkoch tvorí kolostrum (mledzivo). Po cisárskom reze zvyčajne nedôjde k prvotnému vyplaveniu veľkého množstva hormónu oxytocínu do krvi mamičky, ktorý napomáha tvorbe väzby matky na dieťa a dojčeniu. Novorodenec často býva k prsníku prvýkrát priložený až niekoľko hodín či dní po pôrode.

Bábätko môže po cisárskom reze kvôli liečeniu matky a separácii od matky javiť o dojčenie menší záujem. Úlohu v sťaženom nástupe laktácie môžu hrať aj zdravotné problémy novorodenca. Ťažšie býva aj dojčenie predčasne narodených detí. Istý negatívny vplyv na dojčenie má aj stres mamičky po pôrode ukončenom cisárskym rezom.

Bohužiaľ adekvátnej pomoci s dojčením sa mamičky nestretnú ani v rade pôrodníc, pretože tie zvyčajne nezamestnávajú kvalitne vyškolené a skúsené laktačné poradkyne. Väčšiu a lepšiu pomoc s dojčením sa mamička väčšinou dočká v baby friendly hospital.

Ako zvýšiť pravdepodobnosť plného dojčenia po cisárskom reze

  • Naštudovať si fakty o dojčení.
  • Zistiť si svoje práva a práva dieťaťa a trvať na ich dodržiavaní personálom pôrodnice: podľa Charty základných práv a slobôd a podľa Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na nepretržitý kontakt s rodičmi. Záujem dieťaťa by mal byť na poprednom mieste. Tieto práva je možné obmedziť len vo vážnych a objektívne odôvodnených prípadoch. Prevádzkové pravidlá pôrodnice zvyčajne nie sú dostatočným dôvodom pre separáciu mamičky a novorodenca. Lekár nemusí rešpektovať názor rodičov len vtedy, ak rodičia nesúhlasia so zákrokom, ktorý je reálne potrebné bezodkladne vykonať k záchrane života a zdravia dieťaťa. Vhodným postupom je spísať si pôrodný plán, v ktorom budú uvedené aj želania rodičov pre prípad starostlivosti o bábätko po cisárskom reze a tento plán si vziať do pôrodnice v dvoch vyhotoveniach. Jeden exemplár nechať založiť do zdravotníckej dokumentácie mamičky a druhý do zdravotnej dokumentácie bábätka. Pôrodný plán je totiž pre personál pôrodnice záväzný vo všetkých bodoch, ktoré neodporujú jej technickým možnostiam.
  • Umožniť čo najskôr kontakt kožu na kožu a dojčenie: ideálne nechať novorodenca dospieť k samoprisatiu. Ak to nie je možné, tak priložiť novorodenca k prsníku čo najskôr po pôrode. Prevažnú časť novorodencov je možné ihneď po pôrode nechať počas bondingu dospieť k samoprisatiu a nechať piť kolostrum. Aj po cisárskom reze je zvyčajne možné vykonať kontakt kožu na kožu tak, že je novorodenec položený na nahé telo matky priečne pod jej prsiami. Bábätko je možné, ale nie nutné na tele matky ľahko otrieť (okrem ručičiek, plodová voda totiž vonia ako matkine prsia). Potom je potrebné mamičku a bábätko zakryť spoločnou ľahkou prikrývkou. Počas procesu samoprisatia je aktívnym jedincom novorodenec a nevadí teda, ak je matka pod vplyvom tlmiacich liečiv či dokonca v celkovej narkóze. Bábätko pridržuje na jej tele otecko alebo niektorý zo zdravotníkov. Prekážkou dojčenia vo väčšine prípadov nie je ani liečenie matky, pretože do kolostra prechádza len minimálne množstvo týchto látok a bábätko vypije iba niekoľko mililitrov kolostra.
  • Neseparovať mamičku a dieťa: po bondingu premiestniť matku čo najskôr spoločne s novorodencom na rovnakú izbu (tzv. rooming - in), ideálne ihneď po pôrode. Vtedy so staraním sa o seba a o novorodenca mamičke pomôže niekto ďalší (otecko, babička, dula) a bábätko tak nie je potrebné separovať od mamičky na novorodeneckom oddelení. Je potrebné podporovať kontakt kožu na kožu. Bábätko je vďaka tomu dojčené častejšie a hlavne skôr, ako sa rozplače. Dojčenie na požiadanie napomáha aj praktizovanie kontaktného rodičovstva, t.j spoločného spania. Podľa zdravotného stavu mamičky potom aj nosenie, pretože mamička môže na potrebu dieťaťa sa dojčiť reagovať veľmi rýchlo. Bábätko cíti mamičku a materské mlieko na dosah, prisáva sa potom v pre neho v najvhodnejšej chvíli, regulujú sa mu prirodzené spánkové cykly a neupadá do neprirodzene hlbokého a dlhého spánku. Bábätko nie je potrebné budiť na dojčenie. Tiež zaspávanie pri prsníku je prirodzené (zvyčajne nie je nutné ani dávať bábätko odgrgnúť, správne prisaté dieťa neprehĺta vzduch a snaha o odgrgnutie ho zbytočne budí). Istou mierou separácie je aj používanie zavinovačiek, čiapočky a rukavičiek pre bábätko - je teda lepšie sa zaobísť bez nich.
  • Zabezpečiť správne asymetrické prisatie dieťaťa k prsníku: dieťa, ktoré sa správne prisáva a nie je príliš slabé, získava dojčením dostatok mlieka a netrávi na prsníku neúmerne dlhú dobu. Pri správnom prisatí by dojčenie nemalo byť bolestivé a bradavka po dojčení nesymetricky zdeformovaná. Zle prisaté dieťa od prsníka neodpájame (znásobuje to bolesť a zvyšuje poškodenie bradavky), ale vyvinieme primeraný tlak na jeho zátylok a posunieme ho dole. Správne prisatie je asymetrické - hlava dieťaťa je mierne zaklonená, takže sa dieťa musí natiahnuť mierne dopredu, aby sa prisalo. Brada dieťaťa má potom byť zaborená do prsníka, nos od prsníka ďalej a zároveň má spodná čeľusť pokrývať väčšinu dvorca.
  • Neobmedzovať dĺžku a frekvenciu dojčenia (tzv. dojčenie na požiadanie): dojčenie podľa časového harmonogramu ohrozuje udržanie laktácie a správny vývoj dieťaťa (dieťa nemusí získavať dostatok mlieka a dobre prospievať. Ignoráciou signálov hladu stráca dôveru vo svoju schopnosť komunikácie a získava nezdravé stravovacie návyky). Bábätko, ktoré sa správne prisáva netrávi na prsníku neúmerne dlhú dobu. Dojčiť možno pri jednom dojčení z jedného prsníka i z oboch prsníkov. Záleží na potrebách bábätka a dostatočnosti laktácie. V prípade potreby je možné použiť techniku ​​stláčania prsníka.
  • Dojčiť v polohách vhodných po cisárskom reze, v ktorých nedochádza k dráždeniu jazvy: jedna sa hlavne o polohu bočnú - futbalovú, polohu v polosede s pokrčenými nohami a s vankúšom položeným nad jazvou a potom polohu poležiačky s hornou končatinou podloženou vankúšom.
  • Veriť vo svoju schopnosť dojčiť a v prípade potreby vyhľadať pomoc: pri dostatku informácií mamička vie, čo je pri dojčení normálne. Pomáha nepovažovať prípadné problémy pri dojčení za boj, pozerať sa na dojčenie nielen v rámci momentálnej situácie, ale s výhľadom mesiacov až rokov. Zostať čo najviac pokojná a hlavne neváhať vyhľadať odbornú pomoc laktačnej poradkyne.
  • Nepodávať dieťaťu umelé náhrady prsníka (cumlík, fľašu, klobúčiky): tieto náhrady môžu kaziť techniku ​​dojčenia - ohrozujú správne prisatie a efektívne sanie. Môžu znižovať laktáciu a spôsobiť bojkot dojčenia (predčasné odstavenie). Používanie klobúčikov so sebou nesie riziko poranenia bradaviek, vzniku bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcie a miznú výhody sania priamo z prsníka (napr. tvorba materského mlieka na mieru dieťaťu). Cumlík v puse dieťaťa môže maskovať prvé signály hladu (dieťa sa uspokojí dudlaním naprázdno). Technika sania z fľaše je iná ako z prsníka a navyše z nej mlieko tečie rýchlejšie. V prípade nutnosti dokrmovania existujú iné spôsoby. Preferované by malo byť použitie suplementora (laktačnej pomôcky). Ak nie je k dispozícii, potom kŕmenie z pohárika.
  • Ak je mamička od novorodenca oddelená, začať odstriekavať, alebo odsávať kolostrum. Každá kvapka je prospešná a bábätku takto získané kolostrum podávať z pohárika. Kolostrum v prípade plánovaného cisárskeho rezu je možné aj odstriekavať (presnejšie povedané odkvapkávať) ešte pred pôrodom od 36. týždňa tehotenstva (do širokej skúmavky odstriekať kolostrum a skúmavku potom umiestniť do mrazničky, po zhruba 3h, v noci s dlhšou prestávkou kvôli spánku. Odstriekavanie opakovať a získané kolostrum pridať k už mrazenému. V jednej skúmavke skladovať zmrazenú jednu dávku kolostra, teda nie viac ako 10 ml. Zvyčajne sa nastávajúcej mamičke podarí nazbierať za deň 2 až 4 ml kolostra. Tým sa vyhnúť podaní umelého mlieka bábätku po cisárskom reze a poskytnúť dieťaťu ideálnu výživu). Odstriekané kolostrum možno v prípade potreby doplniť roztokom glukózy alebo pasterizovaným materským mliekom z banky mlieka.

Oxytocín a Dojčenie

Jeho názov v gréčtine znamená rýchly pôrod. Podnetom pre jeho tvorbu je vonkajší podnet hlavne fyzikálneho charakteru. Jeho biologický polčas je krátky, trvá asi 3-4 minúty. Je zložený z 9 aminokyselín. Je to relatívne samostatný hormón, ovplyvňovaný je estrogénmi a lokálnymi prostaglandínmi, ovplyvňuje aj hladinu inositolsulfátu ktorý je potrebný pri prenose hormonálneho podnetu na bunku.

Mnohé poznatky sú v štádiu pokusov, predpokladov a hypotéz, ktoré musia byť potvrdené ďalšími overovacími metódami. Hlavným stimulom tvorby oxytocínu su taktilné podnety hlavne dotyky - fylogeneticky najstaršia forma komunikácie, podstatne skôr ako verbálna.

Najviac oxytocínu u ženy sa vyplavuje počas tehotenstva a počas pôrodu, hlavne v II. dobe pôrodnej, pri priložení novorodenca /bonding/, pri kojení - prisatí novorodenca na bradavky matky. Najviac preskúmaná a overená liečba oxytocínom je v súvislosti s pôrodom, popôrodným krvácaním a kojením.

Záver štúdie ukazuje, že ženy, ktoré dva mesiace po pôrode dojčili výlučne, dostali pri pôrode podstatne menej syntetického oxytocínu, než ženy, ktoré dva mesiace po pôrode už výlučne nedojčili. Vyššia dávka syntetického oxytocínu pri pôrode sa navyše spájala s väčším prežívaním depresie, úzkosti a somatizácie.

Fyziológia Dojčenia - Nástup Laktácie

Prvé dva až tri dni po pôrode sa v prsníkoch tvorí žltá a hustá tekutina, ktorá sa nazýva kolostrum alebo mledzivo. Mledzivo je výživnejšie ako neskoršie zrelé mlieko a navyše obsahuje veľké množstvo protilátok.

Zrelé mlieko sa začína tvoriť približne tretí až piaty deň pri pôrode (u niektorých žien, napríklad pri operatívnych pôrodoch, to môže byť aj neskôr). Často pritom dochádza k bolestivému naliatiu prsníkov, niekedy sa pridruží aj zvýšená teplota a prsníky sú tvrdé a citlivé na dotyk. Veľmi dôležité je naliate prsníky dobre vyprázdniť buď dojčením, alebo pomocou ručného odstriekania či odsávačky. Pomôcť môžu aj studené obklady a masáž prsníkov pred dojčením. Časté dojčenie podporuje ďalšiu tvorbu mlieka a zároveň zabraňuje stuhnutiu mlieka v mliekovode a vznik zápalov.

Správne prisatie je základ

Podľa kanadského pediatra a odborníka na dojčenie Dr. Jacka Newmana je kľúčom k úspešnému dojčeniu správne prisatie bábätka k prsníku. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek, pretože v snahe získať viac mlieka zostáva na prsníku príliš dlho.

Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri cucaní pohybujú ušká a spánky.

#

tags: #ma #rychly #porod #vplyv #na #tvorbu