Náhradné materstvo je komplexná téma, ktorá vyvoláva množstvo etických, právnych a sociálnych otázok. V jednoduchosti, ide o dohodu, v ktorej žena súhlasí s tým, že vynosí a porodí dieťa pre iný pár alebo osobu. Na Slovensku, kde legislatíva túto oblasť aktuálne nepokrýva, sa bezdetné páry často obracajú na surogáciu v zahraničí. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi náhradného materstva, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto kontroverznú tému.
Surogačné materstvo a slovenská legislatíva
Podľa slovenského zákona o rodine je matkou žena, ktorá dieťa porodila. Táto zásada, hoci jednoduchá, sa v kontexte surogačného materstva stáva komplikovanejšou. Otázkou je, či by jediným kritériom pre určenie materstva malo byť len vynosenie a pôrod dieťaťa. Ak by žena, ktorá poskytla genetický materiál, žalovala ženu, ktorá dieťa porodila, nemožno tejto žalobe vyhovieť.
Napriek tomu, existujú možnosti, ako legalizovať formu náhradného materstva. V Českej republike sa to praktizovalo ešte pred novelou Občianskeho zákonníka (č. 89/2012 Sb.) a tieto prípady neboli sankcionované. Novela však upravuje, že osvojenie je vylúčené medzi osobami príbuznými v priamej línii a súrodencami, čo neplatí v prípade náhradného materstva, ktoré sa realizuje aj u žien, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu.
Zmluvná voľnosť a obmedzenia
Zmluva je dvoj alebo viacstranný právny úkon, ktorý vychádza zo zmluvnej voľnosti. Je možné uzavrieť aj zmluvu, ktorú zákon nepozná, tzv. nepomenovanú zmluvu. Avšak, podľa § 39 Občianskeho zákonníka (č. 40/1960 Zb.), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom.
Kritici surogácie tvrdia, že podstatou je "prenájom" maternice náhradnej matky a deti sa stávajú objektom komercializácie. Na druhej strane, pro-life aktivisti argumentujú, že bez surogácie by ľudský život nevznikol a je to len spôsob, ako vytvárať nové podmienky pre asistovanú reprodukciu.
Prečítajte si tiež: Prídavky na dieťa a vzdelávanie
Náhradné materstvo v Českej republike
Hoci slovenská legislatíva náhradné materstvo nepozná, slovenské páry túto možnosť využívajú v iných krajinách, napríklad v Českej republike. Tam ostáva v platnosti rímska zásada, že matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila. Kliniky v ČR väčšinou žiadajú, aby matka z objednávateľského páru mala funkčné vaječníky a vajíčko bolo jej, pretože zákon predikuje anonymitu darkyne vajíčok voči príjemkyni.
Náhradná matka musí spĺňať podmienky, ako plodný vek (nie staršia ako 49 rokov) a môže sa vzdať dieťaťa po narodení, ale až po skončení šestonedelia. Dieťa si môže vziať do opatery biologický otec z objednávateľského páru. Účelom je, aby adopcia objednávateľskou matkou prebehla čo najrýchlejšie, a preto sú právne úpravy, kde konanie o osvojení nastupuje ešte počas tehotenstva.
Prípad "Kauza manželov Moschettzovcov"
Prípad z roku 1994, známy ako "Kauza manželov Moschettzovcov", poukazuje na konflikty, ktoré môžu nastať medzi manželmi využívajúcimi náhradné materstvo. V tomto prípade neplodná manželka Cynthia Moschett a surogačná matka boli zapojené do oplodnenia spermiami pána Moschetta. Po narodení dieťaťa nastal konflikt medzi manželmi a manžel opustil spoločnú domácnosť s dieťaťom.
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)
ESĽP sa zaoberal otázkou surogačného materstva v prípadoch Menesson a Labassee proti Francúzsku. Išlo o sťažnosti párov, ktorých deti sa narodili vďaka surogačnému materstvu v USA. Francúzsko odmietalo registrovať deti v registri narodených, hoci úrady USA priznávali objednávateľským párom právny status rodičov. To spôsobovalo domino efekt, pretože neuznaním francúzskej štátnej príslušnosti deťom znemožňovalo prístup k sociálnemu systému, bezpečnosti a vzdelaniu.
V prípade Paradisso a Campanelli, ktorý sa týkal deväťmesačného dieťaťa vynoseného surogačnou matkou na Ukrajine, ESĽP nekonštatoval porušenie práv, pretože objednávateľský pár nemal žiadnu biologickú väzbu k dieťaťu a starostlivosť o dieťa trvala krátko.
Prečítajte si tiež: Otrasné kriminálne prípady
Z týchto rozhodnutí vyplýva, že štrasburský súd chápe, že využitie služieb náhradnej matky v zahraničí môže byť obchádzaním zákona, ale zároveň zdôrazňuje najlepší záujem dieťaťa a jeho právo na súkromný a rodinný život.
Právo náhradnej matky rozhodnúť sa
Proces náhradného materstva je zložitý a má úskalia pre všetky strany. Pre pár je to obdobie neistoty, pretože náhradná matka si môže rozmyslieť, že sa dieťaťa nevzdá. Dohoda, ktorá by stanovovala povinnosť odovzdať dieťa, by bola právne nevynútiteľná.
Pre náhradnú matku môže byť ťažké vzdať sa dieťaťa, ak si k nemu vytvorila väzbu. Na druhej strane, existujú aj prípady, kedy objednávateľský pár dieťa odmietne, ako napríklad prípad bábätka Gammy v roku 2014.
Legislatívne možnosti a odporúčania
Ak by právny systém SR mal umožniť náhradné materstvo, malo by ísť o bezodplatnú formu so zákazom vynútiteľnosti odovzdania dieťaťa a s požiadavkou aspoň čiastočnej biologickej väzby na dieťa. Legislatíva by mala pripustiť možnosť osvojenia dieťaťa ženou z objednávateľského páru.
Právo by malo reagovať na vývoj spoločnosti a hľadať spôsoby, ako právne ochrániť subjekty, ktoré majú záujem rozšíriť svoju rodinu a dať deťom lásku a stabilné zázemie.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri zamietnutí materskej dávky
Náhradné materstvo vo svete
Zatiaľ čo na Slovensku nie je náhradné materstvo priamo riešené, výslovný zákaz surogácie platí v Dánsku, Nemecku, Švédsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Poľsku alebo Francúzsku. Altruistické formy surogácie existujú vo Veľkej Británii a Izraeli.
Vojna na Ukrajine mala vplyv na náhradné materstvo, keď sa rodičia nevedeli dostať k svojim novonarodeným deťom. Súdy zdôrazňujú najmä otázku najlepšieho záujmu dieťaťa a je dôležité mať systém, ktorý umožní deťom dostať sa k objednávateľským párom a následne legalizovať rodičovstvo.
Príbehy a skúsenosti
Mnohé páry čelia ťažkostiam pri snahe o dieťa a hľadajú rôzne možnosti, vrátane adopcie. Proces adopcie môže byť zdĺhavý a závisí od preferencií páru (napr. etnicita dieťaťa). Páry, ktoré sa rozhodnú pre adopciu rómskeho dieťaťa, môžu čakať kratšie.
Profesionálni rodičia, ako manželia Repickí, poskytujú strechu nad hlavou deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Hoci to prináša výzvy, spätná väzba od detí po rokoch ukazuje, že ich úsilie má zmysel.
Násilie páchané na ženách
Téma násilia páchaného na ženách súvisí s náhradným materstvom v kontexte ochrany náhradnej matky a jej práv. Je dôležité, aby právna úprava náhradného materstva zohľadňovala aj ochranu žien pred nátlakom a zneužívaním.
Obdobie vzdoru u detí
Obdobie vzdoru u detí, ktoré prežívajú aj deti v náhradnej starostlivosti, predstavuje výzvu pre rodičov. Dôležité je trpezlivosť, pochopenie a dôslednosť vo výchove.