Ako každý rodič, určite aj vy chcete, aby vaše dieťa bolo zdravé a nič ho nebolelo. S príchodom nového člena rodiny sa preto musíte naučiť množstvo nových vecí, napríklad aj to, ako sa starať o jeho zúbky. A nielen to. Keď trochu vyrastie, musíte ho naučiť, ako sa o svoj chrup postará samo. Ak už v detstve získa tie správne návyky, nebude mať so zubami problémy ani v dospelosti.
Ako rastú detské zúbky
Viete, kedy sa vášmu drobcovi prerežú prvé zúbky? Alebo v ktorom roku začína rásť trvalý chrup? Je dôležité poznať základné etapy vývoja chrupu, aby ste vedeli, čo môžete očakávať a ako správne reagovať.
Mliečny chrup
Mliečny chrup obsahuje 20 zubov. Mliečne zuby sa začnú vyvíjať ešte pred samotným narodením dieťaťa. Mliečne zuby sa však objavujú a prerezávajú okolo šiesteho až dvanásteho mesiaca veku dieťaťa. Keď má dieťa tri roky, tak spravidla má okolo 20 mliečnych zubov. Vo veku päť až šesť rokov tieto zuby začnú vypadávať a nahrádzajú ich trvalé zuby, ktoré ostávajú až do konca života (pri správnej zubnej starostlivosti).
- 6 - 9 mesiacov: prvé a druhé rezáky (jednotky a dvojky). Ako prvé sa okolo 6-9 mesiacov prerezávajú dolné stredné rezáky. Je veľmi dobré si tento údaj zapísať, nakoľko skúsený pedostomatológ sa na to rodičov určite opýta na prvej preventívnej prehliadke. Tento časový míľnik totiž určuje, kedy sa začnú mliečne zúbky vymieňať za stále. Približne 1-2 mesiace po nich nasledujú horné stredné rezáky, pričom býva zvykom, že tieto sa objavujú v páre, čo je sprevádzané búrlivejšou reakciou organizmu. Do konca prvého roka zväčša doplnia úsmev horné a dolné bočné rezáky.
- 12 - 15 mesiacov: prvé stoličky (štvorky). Približne do 16 mesiacov trvá, kým sa ako ďalšie prerežú najprv horné, potom dolné štvorky, t.j. prvé stoličky. Prerezávanie týchto zubov zvykne mamičkám naháňať najväčší strach. Faktom ale je, že mliečne štvorky sú čo sa týka veľkosti a tvaru pomerne malé a nezvyknú spôsobovať deťom ťažkosti.
- 16 - 20 mesiacov: očné zuby (trojky). Nasleduje prerezanie horných a dolných očných zubov, čiže trojok.
- 20 - 30 mesiacov: druhé stoličky (päťky). ako posledné sa medzi 23.-30.mesiacom zaradia druhé stoličky, čiže päťky. Hoci sú zo všetkých mliečnych zubov najväčšie a najviac členité, o ich prerezaní dieťatko zväčša ani nevie.
Prerezávanie prvých zúbkov môže byť pre dieťa nepríjemné a bolestivé. Môžete mu pomôcť napríklad tak, že mu dáte niečo na hryzkanie. V obchodoch nájdete rôzne druhy hryzadielok, ktoré zmierňujú bolesť opuchnutých ďasien. Niektoré majú aj malú masážnu kefku, ktorá drobca pripraví na prvú zubnú kefku.
V 3 rokoch by teda dieťa malo mať všetkých 20 zúbkov mliečneho chrupu. O pár rokov mu však začnú jeden po druhom vypadávať, aby urobili miesto “dospeláckym”, trvalým zubom…
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Trvalý chrup
Do 14 veku života väčšina detí stratí svoje mliečne zuby a nahradia ich zuby trvalé. Ich počet je 32. Posledné, ktoré narastú, sa nazývajú zuby múdrosti. Tieto sa objavujú neskôr, približne od 18. roku života.
- 6 - 7 rokov: prvé stoličky (šestky). V 6. roku deťom rastú prvé trvalé stoličky. Narastú skôr, ako vypadne prvý mliečny zub, preto si dávajte pozor, aby ste si ich nepomýlili s mliečnymi! Rýchlo sa kazia a sú už na celý život.
- 6 - 8 rokov: prvé rezáky (jednotky)
- 8 - 9 rokov: druhé rezáky (dvojky)
- 10 - 12 rokov: očné a črenové zuby (trojky, štvorky a päťky)
- 13 - 15 rokov: druhé stoličky (sedmičky)
- 17 - 30 rokov: tretie stoličky (osmičky)
Kedy začať s čistením zúbkov?
Vedeli ste, že zúbky svojho dieťaťa môžete ovplyvniť ešte skôr, ako sa narodí? Vyvíjajú sa totiž už počas tehotenstva. Preto do svojho jedálnička zaraďte veľa minerálov, vitamínov a bielkovín. Po narodení čistite bábätku ústa vreckovkou, vatovými tyčinkami alebo vatou na prste. Zvykne si tak na ústnu hygienu a v budúcnosti bude umývanie zubov preň prirodzené. S prevenciou zubného kazu je najlepšie začať už po narodení dieťaťa.
Prvé kroky k ústnej hygiene
Pozor! Neoblizujte jeho cumlíky, lyžičky a vyhýbajte sa aj bozkávaniu na ústa. Baktérie z vašich úst sa môžu rýchlo preniesť a rozšíriť aj do úst vášho drobca. Ani sa nenazdáte a prvé zúbky sú na svete. Pokračujte v čistení prstom s vreckovkou, vatou alebo špeciálnym “náprstkom” (ako na obrázku). Prejdite jemnými pohybmi po vnútornej aj vonkajšej strane zúbkov.
Keď sa dieťatku prerežú prvé stoličky, malo by dostať aj svoju prvú zubnú kefku. Na umývanie ráno a večer postačí obyčajná čistá voda. Zubnú pastu môže začať používať vtedy, keď si dokáže vypláchnuť ústa a vypľúvať, takže asi vo veku 3 rokov.
Ako vybrať správnu zubnú kefku a pastu
Pre deti je najlepšia taká zubná kefka, ktorá sa im dobre drží v ruke - nie príliš veľká ani hrubá. Mala by mať malú hlavičku a mäkké, husté štetinky, aby bola pre dieťa príjemná. Vhodná je klasická zubná kefka. Elektrická sa odporúča pre deti s poruchami motoriky alebo ako motivácia pre deti, ktoré si inak zuby neumyjú.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nezabúdajte zubnú kefku pravidelne meniť. Buď vtedy, keď je už opotrebovaná a štetinky sú rozštiepené, alebo po 2 mesiacoch.
Dočisťovanie zubov deťom
Od troch rokov by si už deti mali čistiť zuby samé. Najskôr im to nepôjde tak, ako nám dospelým. Dôležité je, aby si vytvorili zvyk a aby ste ich postupne učili správnu techniku. Tie miesta, ktoré si nezvládnu vyčistiť samé, by ste mali dôkladne dočistiť.
Rodičia by mali zuby svojho dieťaťa dočisťovať približne do 10 rokov, kým sa samé nenaučí dôkladne vyčistiť každú plôšku zubov. Je to veľmi dôležité a vôbec nie “trápne”, ako si mnohí myslia. Deti to jednoducho nezvládajú tak dobre ako dospelí. Prvé trvalé zuby im však rastú už od šiestich rokov. Zlá starostlivosť o chrup im preto môže priniesť bolestivé zubné kazy, ktorých pamiatku si budú v ústach nosiť do konca života.
Na rozdiel od mliečneho má trvalý chrup medzery medzi zubami užšie, takže obyčajná zubná kefka nestačí. Pri prerezaní všetkých trvalých zubov preto prichádza vhodný čas na to, aby sa vaše ratolesti naučili používať aj medzizubné kefky či dentálne nite.
Mýty o mliečnych zuboch
Mnoho rodičov si myslí: „O mliečne zuby sa starať netreba, veď aj tak vypadnú!” Je síce pravda, že sú iba dočasné, ale zubný kaz bolí rovnako na mliečnych ako na trvalých zuboch. A rovnako je treba navštíviť zubára a zúbok opraviť. To pre dieťa nebýva vždy príjemné, a tak si môže vytvoriť voči zubárom odpor na celý život. Okrem toho, ak si nevytvoria zvyk čistenia zúbkov už v detstve, potom to bude omnoho ťažšie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prvá návšteva u zubára
Kedy by ste mali dieťaťko zobrať prvýkrát k zubárovi? Najlepšie je prísť na návštevu s jednoročným dieťatkom alebo aj skôr, po prerezaní prvých zúbkov. Prvý kontakt so zubárom je dôležitý. Lekár by mal byť k dieťaťu milý a snažiť sa mu návštevu čo najviac spríjemniť. Nečaká ho žiadne veľké vyšetrenie, ide skôr o to, aby si dieťa na zubára zvyklo a aby ste sa vy naučili správne starať o jeho chrup. Takúto preventívnu prehliadku by ste mali absolvovať raz za pol roka.
Ak návštevu zubára odkladáte na neskôr, až keď prídu problémy, nie je to práve najlepšia stratégia. Dieťa si zubára spojí s bolesťou a začne sa ho báť. To môže byť veľkým problémom nielen po zvyšok detstva, ale aj v dospelosti.
Pečatenie zubov
Zubár môže pomôcť malému pacientovi vyhnúť sa zubnému kazu aj vďaka pečateniu zubov. Pečatidlo je plastický náter nanesený najčastejšie na žuvacie plochy zadných zubov. Cieľom pečatenia je vytvorenie stabilnej bariéry, ktorá zabráni prístupu mikroorganizmov a potravy k povrchu zubov, najmä v oblasti fisúr. Povrch žuvacích plôšok predstavuje 12,5 % povrchu koruniek zubov, pričom kaz na týchto plôškach tvorí až 50 % zubného kazu u detí školského veku. Ideálny čas na pečatenie je od úplnej erupcie zuba do dvoch rokov, čo však nevylučuje pečatenie aj neskôr po erupcii zuba, najmä v prípadoch, ak sa u pacienta zvýši riziko vzniku zubného kazu. Zabráni baktériám a jedlu vniknúť do rýh a jamiek zubov, čím zabráni vzniku zubného kazu.
Najčastejšie chyby v starostlivosti o detské zuby
Rodičia si často neuvedomujú, ako niektoré „nevinné” zvyky môžu ničiť zúbky ich dieťaťa.
- Sladené nápoje pred spaním: Asi najškodlivejším zvykom je, keď pred spaním pijú kakao či sladký čaj už po tom, ako si umyli zuby (o cumlíku namočenom v mede ani nehovoriac). Večerné čistenie zubov tak stráca zmysel a cukry v sladkých nápojoch môžu zúbky poškodiť. Ak je dieťa večer smädné, naučte ho piť iba čistú vodu. Nevhodné je uspávať potomka pomocou fľašky so sladeným čajom alebo mliekom.
- Sladené nápoje počas dňa: Dlhé a pomalé popíjanie rôznych džúsikov necháva na zuby pôsobiť cukry aj niekoľko hodín. Ak sa to opakuje každý deň, môže to spôsobiť problémy. Radšej dajte dieťaťu nesladený čaj alebo vodu, napríklad do farebnej fľaše.
- (Nielen) lepkavé sladkosti: Žiadne sladkosti nie sú pre zuby dobré. Ale tie, čo sa na zuby lepia, sú snáď najhoršie. Sliny ich tak ľahko nezmyjú, a tak na zuboch zostávajú celý deň (alebo kým si dieťa neumyje zuby). Ak si dieťa nejakú tú sladkosť dá a nemôže si práve umyť zuby, môže si aspoň vypláchnuť ústa vodou. Preháňať by ste to nemali ani so sladenými nápojmi a potravinami.
Črenové zuby: Špecifiká a dôležitosť
Črenové zuby, ktoré tvoria prechod medzi ostrými očnými zubami a širokými stoličkami, sú prispôsobené najmä drveniu a rozomieľaniu potravy. Vedeli ste o tom, že v mliečnom chrupe sa črenové zuby vôbec nenachádzajú? V ústach tých najmenších nájdeme spolu 20 zubov - 8 rezákov, 4 očné zuby a 8 stoličiek. Črenových zubov je teda rovnako ako mliečnych stoličiek - spolu 8, po dvoch v každom kvadrante (hore aj dole, vpravo aj vľavo). Prvé črenové zuby sa zvyčajne prerezávajú okolo 10. roku života a druhé približne okolo 12. roku. Každý organizmus je však individuálny, a preto sú menšie odchýlky v čase prerezávania úplne bežné.
Ako vyzerajú črenové zuby?
Každý črenový zub zvykne mať dva korene, niekedy však vedia prekvapiť aj tretím. Na svojom žuvacom povrchu majú dva charakteristické hrbolčeky, ktoré zvyšujú účinnosť drvenia potravy. Ako sme už spomínali, ich hlavnou úlohou je spracovanie potravy. Pomáhajú zachytiť, rozdrviť a následne rozomlieť potravu na menšie kúsky. Keďže črenové zuby majú členitý povrch, ľahko sa na nich usádzajú pigmenty zo stravy. A v neposlednom rade - pre svoje ryhy a jamky sú črenové zuby náchylnejšie na kaz, najmä ak sa tieto miesta horšie čistia.
Problémy s črenovými zubami
Črenové zuby sú zaujímavé aj tým, že “vyrobiť problém” s nimi si vieme ešte v čase, keď majú od svojho prerezania ešte veľmi veľmi ďaleko. Ak dieťa príde o mliečnu stoličku príliš skoro (najčastejšie kvôli hlbokému kazu), okolité zuby sa môžu postupne posunúť do vzniknutej medzery. Miesto, kde sa má neskôr prerezať črenový zub, sa tak zmenší. Keď potom príde čas jeho prerezávania, môže sa prerezať „nakrivo“, v zlom smere, alebo sa dokonca neprereže úplne, pretože sa tam jednoducho nezmestí.
Ďalšou zaujímavosťou je takzvaný Turnerov zub. Ide o trvalý črenový zub, ktorý sa vyvíjal pod mliečnou stoličkou postihnutou hlbokým kazom a zápalom. Infekcia v oblasti koreňa mliečneho zuba môže narušiť tvorbu skloviny zuba pod ním - a výsledkom je trvalý zub, ktorý sa prerezáva už s viditeľným poškodením povrchu. Môže byť slabšie mineralizovaný, škvrnitý alebo mať nepravidelný tvar.
Črenové zuby síce v detstve ešte nevidíme, no zohrávajú dôležitú úlohu počas celého života - od svojho vývoja skrytého v kosti až po roky, keď každodenne pracujú pri žuvaní. Ako pri každej skupine zubov, aj tu platí, že prevencia a včasná starostlivosť dokážu zabrániť väčšine problémov.
Prerezávanie zubov: Čo očakávať a ako pomôcť
Prevencia je kľúčová. Ak bábätko netrpí kolikami či refluxom, prerezávanie prvých zúbkov je zvyčajne prvá zdravotná komplikácia, s ktorou sa čerstvá mamička stretne. Neskúseným rodičom môžu tieto nutné pravidelne sa opakujúce etapy spôsobiť nemalý stres a poriadne znepríjemniť inak najkrajšie obdobie života. Tak ako pri celkovom raste bábätka do dĺžky a priberaní na hmotnosti, aj pri prerezávaní zubov platí určitá schéma, ktorou sa rast zúbkov zvykne uberať.
Príznaky prerezávania zubov
Sú deti, ktorým zúbky narastú rýchlo a ticho ako hríby po daždi. Sú ale aj bábätká, u ktorých je prerezávanie zúbkov sprevádzané týždňom preplakaných nocí. Príznaky spojené s rastom zúbkov sa môžu objaviť aj týždne predtým, než sa zub skutočne prereže do úst.
- Slintanie: S ním úzko súvisia kožné prejavy. Stekajúce sliny spôsobia podráždenie jemnej detskej pokožky a môžu sa vytvoriť začervenania či vyrážky okolo úst a na brade. Časté sú aj tzv. kútiky, ktoré sú tiež spôsobené vytekaním slín, najmä v noci. Slinky treba utierať (nešúchať) jemným savým obrúskom a okolie úst a kútiky ošetriť ochrannou masťou či krémom. Pri dlhotrvajúcich ťažkostiach môžu na tieto malé ranky nasadnúť kvasinky, ktoré už lieči pediater antimykotickým krémom. Zatekanie slín môže v noci spôsobiť aj kašeľ.
- Opuchnuté a začervenané ďasná: Na sýtočervených ďasnách sa v mieste tlačiaceho sa zúbka sa zvyknú objaviť biele bodky, prípadne modrasté hrbčeky spôsobené malými krvnými podliatinami.
- Hryzenie: Úzko súvisí s predchádzajúcim prejavom.
- Nepokojný spánok: Tak ako dospelého, ktorému sa tlačí zub múdrosti, aj dieťatko tento proces bolí a nedovolí mu spávať.
- Výtok z nosa, hnačka a iné prejavy choroby: Treba si uvedomiť základný fakt, a síce, že všetky tieto stavy nie sú prejavom prerezávania zubov, ale jeho následkom.
- Zvýšená teplota: Literatúra uvádza, že by nemala presiahnuť 38 stupňov Celzia, avšak z praxe poznáme aj prípady, kedy hlavne prerezávanie oboch horných stredných rezákov naraz vyvolalo horúčky, siahajúce k 40 stupňom bez akýchkoľvek prejavov iného ochorenia.
- Nechuť do jedla: Súvisí s bolestivými a opuchnutými ďasnami. Pokiaľ nastane extrémny prípad a to, že dieťa odmieta prijať akúkoľvek stravu, prípadne ani nepije tekutiny, veľmi sa osvedčuje zamrazenie ovocnej výživy či pyré s vodou vo forme nanuku, ktorý batoliatko s vďakou príjme. Jeho saním si totiž chladí ďasná a zároveň dopĺňa potrebné tekutiny. Nie je samozrejme výnimkou ani opačný prípad, kedy si deti naopak vyžadujú zvýšený prísun jedla.
- Rôzne motorické prejavy: Dieťatko sa usiluje odpútať sa od bolesti rôznymi jemu typickými prejavmi, ako je šúchanie si očiek, škriabanie tváre, nosa, ťahanie uší.
Ako pomôcť dieťaťu pri prerezávaní zubov
Prerezávaním zúbkov a s tým spojenými prejavmi si musí prejsť každé bábätko. Existuje však niekoľko spôsobov, ako mu môžete uľaviť:
- Hryzadlá: Gumené hračky zo špeciálneho materiálu, naplnené vodou či iným roztokom. Niektoré sa dajú dať do chladničky, prípadne do mrazničky a dieťatko si nimi zároveň chladí ďasná, čo zmierňuje opuch. Bohužiaľ, väčšina hryzadiel je vyrobená z materiálu, ktorý sa nedá sterilizovať v horúcej vode a z toho dôvodu často zároveň slúžia ako prenášač rôznych infekcií. Ak sa doma stretne súčasne viac detičiek, ktorým idú zúbky, treba pamätať na to, že má mať každé svoje vlastné hryzadlo.
- Masáž ďasien: Dôkladne umytým prstom môžu rodičia bábätku masírovať ďasno v mieste očakávaného prerezania. Prst si môžu zabaliť do mokrej bavlnenej vreckovky či gázy, prípadne sú na trhu rôzne silikónové náprstky s drobnými gumenými štetinami, ktorými si dieťatko zároveň výborne zvyká na prácu v ústach.
- Chladivé obklady: Či už spomínané hryzadlá, vhodné do chladničky, alebo špeciálne gélové vankúšiky z lekárne, všetky slúžia rovnakému cieľu - zmierniť opuch, pretože čím menší opuch, tým menšia bolesť. Chlad zároveň pôsobí anesteticky. Gélové vankúšiky na zmiernenie opuchu mamičky výborne využijú aj po očkovaní či odbere krvi na prikladanie na stehná a rúčky.
- Šťava z citróna: Staré mamy prisahajú na čerstvo vytlačenú citrónovú šťavu, ktorá má mierny anestetický efekt.
- Dojčenie, nosenie: Nedá mi nespomenúť ten najprirodzenejší spôsob pomoci bábätku od bolesti a tým je dojčenie. Nejde len o to, že fyzický a citový kontakt dojčiatka s jeho mamou ho v týchto ťažkých chvíľach upokojí. Je overený fakt, že zloženie materského mlieka sa prispôsobuje aktuálnym potrebám dieťaťa a teda sa častým dojčením v tomto období bábätku dodajú do tela látky, ktoré mu pomôžu túto situáciu čo najlepšie zvládnuť a ochránia ho aj pred prípadnou druhotnou infekciou. Samozrejme, nie každej mamičke je dopriate dojčiť. Aj v takomto prípade ale platí, že blízky fyzický kontakt mamy či otca s dieťaťom má veľký význam.
- Gély na prerezávanie zúbkov: V princípe si môžeme zvoliť z dvoch typov gélov na prerezávanie zubov. Prvé sú gély, obsahujúce len prírodné zložky - harmanček, valeriána, propolis, výťažky z grepových jadierok a iné. Ich funkciou je potlačiť zápal, pričom niektoré rastlinné výťažky majú aj mierny anestetický účinok. U atopikov a hypersenzitívnych detí si treba dať pozor na alergie na jednotlivé zložky prípravkov. Druhou možnosťou sú gély, ktoré okrem už spomínaných látok obsahujú aj skutočné anestetiká, vo väčšine prípadov lidokain, ktorý dočasne znecitlivie bábätku ďasienka. Nevýhodou je, že gél sa veľmi rýchlo s prvou slinou z úst odplaví a dieťatko ho prehltne. Preto ich treba používať presne podľa inštrukcií v príbalovom letáku a nepresiahnuť odporúčané denné dávky.
- Lieky proti bolesti: Ak rodič bábätku nevie inak pomôcť a dieťa má naďalej bolesti, prípadne zvýšenú teplotu, nie je nič zlé na tom podať mu liek proti bolesti. O tom, kedy a ktorý liek podať, je ale vždy vhodné poradiť sa s lekárom. Vo všeobecnosti sa viac odporúčajú čapíky ako sirupy; tie totiž jednak obsahujú rôzne aditíva - sladidlá či farbivá, a jednak má dieťatko často kvôli uboleným ústam ťažkosti ich prijať.
Hoci recepty starých mám sa využívajú dodnes a žiadny chemický prípravok nikdy nenahradí v hojení rán repíkový odvar, je treba sa vyhnúť starej babskej rade potrieť dieťatku ďasná alkoholom. Aj nízka dávka alkoholu môže negatívne ovplyvniť malý detský organizmus. Opatrnosť sa odporúča aj pri neoverených homeopatických liekoch. Na záver treba opäť pripomenúť, že každé dieťatko je individuálne, prejavy prerezávania budú rôzne a rozličné budú aj metódy, ktoré mu budú schopné pomôcť.
Zuby múdrosti: Čo s nimi?
Ak zuby múdrosti nenarastú riadne rovno, ale ich zlým smerom rastu ovplyvňujú ostatné zuby, môžu sa zuby múdrosti vytrhnúť. Zuby múdrosti sú častejšie napádané zubným kazom, pretože málo pacientov im pri ich čistení nevenuje dostatočnú pozornosť. Tretie stoličky, nazývané aj „osmičky“ či „zuby múdrosti“, vyrastajú posledné v poradí, zvyčajne medzi 17. a 21. rokom života. U niektorých dospelých tieto zuby rastú až po 30. roku života. Málokedy sa objavia bez komplikácií a trvá im dlhšie, kým sa vôbec prerežú. V čase ich prerezávania sú už ďasná pomerne tvrdé a nie sú také poddajné. Často majú atypické korene a uloženie, čo súvisí s vývojom tvaru sánky človeka. Tá sa od dôb pravekých ľudí, ktorí častejšie žuli tuhšiu stravu a potrebovali silné zuby, výrazne zmenila. Tvárová časť a ústna dutina sa, naopak, vývojom zmenšili. Zuby sa však nezmenili, preto nemajú na rast dostatok miesta a často sa tzv. posúvajú alebo vyčnievajú oproti zvyšným zubom.