Martina Töröková, známa reportérka televízie Markíza, pochádza z Martina a je absolventkou Gymnázia Viliama Paulinyho - Tótha, kde založila študentský časopis. Od strednej školy bola presvedčená, že sa bude venovať žurnalistike. Už na strednej škole nakrúcala prvé reportáže v Televízii Turiec. Dnes spovedá vrcholných politikov nášho štátu.
Cesta k žurnalistike
Už na gymnáziu mala jasno v tom, že chce študovať žurnalistiku. "Gymnázium som mala naozaj rada, a to, že mi vedenie dokonca odsúhlasilo priestor na redakciu, možnosť predávať časopis v bufete a občas ísť na pracovné stretnutia počas vyučovania, som vtedy považovala za prirodzené. Dnes to spätne hodnotím ako malý zázrak," spomína Töröková. Dodáva, že už v prvý deň na gymnáziu vedela, že pôjde študovať žurnalistiku.
Okrem gymnázia pracovala aj v TVT, Rádiu Twist, písala pre Nový Život Turca aj pre denník SME. "Vždy ma bavilo to, čo bolo práve aktuálne. Dodnes používam v praxi prvé zručnosti, ktoré som sa naučila pri nakrúcaní prvej reportáže v Televízii Turiec," hovorí Töröková. Z vymenovaných bolo najvážnejšie pôsobenie v rádiu Twist, ktoré sa neskôr premenovalo na Rádio Viva. Pracovala tam intenzívne popri vysokej škole, exaktne 3 roky a 3 mesiace, naučila som sa tam veľmi veľa a moja aktuálna práca je pokračovaním toho, čo som začala robiť tam.
Práca v televízii Markíza
Töröková pracuje v televízii Markíza a venuje sa najmä politike a parlamentnému dianiu. Občas si ale odskočí aj k iným témam. "Nelákajú a keď občas mám chuť na niečo nezvyčajné, v redakcii to nemáme tak prísne rozdelené, aby som nemohla občas spraviť aj čosi mimo svoj „rezort“. Už som robila reportáž o rozbehu hubárskej sezóny aj o levanduľovom víne na Morave. A vlastne legendárnou bola jedna z mojich prvých, samozrejme hneď mi dali službu na 24. 12. a ja som spolu s ľadovými medveďmi aj s mikrofónom v mraze v plavkách vliezla do vôd Zlatých Pieskov," spomína na svoje začiatky v televízii.
Pred politikou pokrývala rezort školstva. Dohodli sme sa, že ma skúsime vyliečiť politikou, o ktorú som sa beztak usilovala a odvtedy nemám potrebu meniť. To je oblasť mimoriadne široká, v zásade sa cez ňu prelína celé spoločenské dianie. Teraz počas pandémie som sa venovala do hĺbky aj testovaniu a niektorým ďalším procesom.
Prečítajte si tiež: Martina Töröková: Prežitie v horách a nová životná rola
Dennodenne sa stretáva s politikmi. "Je s nimi asi taká istá ťažká práca ako s akýmikoľvek inými ľuďmi. Taký „wau“ pocit, že sa stýkam s verejne známymi osobami mi vyšumel ešte počas gymnázia vďaka tvorbe do školského časopisu. Prvé stretnutia so spevákmi, hercami, byť v zákulisí, robiť rozhovor s ministrom, predsedom parlamentu, s premiérom," hovorí Töröková.Určite ste s nimi zažili aj nejaké trapasy. Taký, čo mi prvý napadol vám neprezradím, lebo aj keby som nemenovala, bolo by zo situácie zrejmé o koho ide a spúšťačom trapasu bol istý „hendikep“, čím som sa samozregulovala, že to nie je vhodné. Skôr sa stal trapas napríklad Bélovi Bugárovi. Zo srandy mi poťahal mašľu na šatách a tá mu ostala v ruke. Šaty našťastie ostali na mne. Občas sa mi stane, že niekto na koho sme boli dlho zvyknutí, že je v nejakej funkcii, oslovujem ho tou funkciou aj naďalej.
Rodinný život a návrat do Martina
Martina Töröková je matkou dvoch detí. "Nie je problém to skĺbiť, lebo mám aj manžela a to vcelku skvelého. Denne fungujeme na krízových logistických poradách a vo výsledku nám to ide relatívne hladko," hovorí o zosúladení práce a rodiny. Odkedy som mamou, nerobím na plný úväzok, aj keď ten čiastočný robím vnútorne naplno, lebo ma to aj po rokoch skutočne baví. Sú aj ťažšie obdobia, aj ľahšie, ani jednu materskú som nebola doma 3 roky, nastupovala som skôr, ale naozaj na menej dní v týždni.
Do Martina sa vracia, aj keď nie často. Rodičia bývajú v byte, nás už je dosť veľa, takže väčšinou nechodíme celá tlupa. Pri tejto otázke som sa zasekla. Že jedno… To som fakt v keli, keď jedno. Naposledy najintenzívnejšie som precítila ferratu na Martinské hole. Aj celá dolina, ktorá predchádza zaistenej etape bola pre mňa novinkou, netušila som, že máme cestičky porovnateľné so Slovenských rajom. Ale veľmi mám rada celý pás dedín, polí, lesov aj kopcov od Turčianskeho Jasena po Blatnicu. A naopak chýba Vám v Bratislave, resp. Chýbajú mi o čosi vyššie kopce, ale Malé Karpaty sú tiež úžasné. Chýba mi občas Národný cintorín, považujem ho za krásny. V Bratislave sú tiež niektoré krásne, ale v Stupave, kde žijem sa nikdy len tak nejdem prejsť a zapáliť sviečku nejakému dejateľovi z minulosti. V Turčianskej záhradke na jar rastú hojne prvosienky, u nás sú veľmi zriedkavé, máme skôr záľahy snežienok, ale tie sa nezbierajú do čaju a nie sú ani tak voňavé. Prvosienky alias kašky sú z hľadiska vône moje najobľúbenejšie kvety. Aj podbeľu je napríklad u nás menej, ako som bola zvyknutá v Martine a okolí.
Nebezpečná skialpová túra na Chopku
Martina Töröková je známa aj ako milovníčka prírody a horských túr. Pred pár dňami sa vybrala na skialpovú túru na Chopok. Trasu veľmi dobre poznala a absolvovala ju už mnohokrát. Tentokrát sa ale zvrtla na boj o holý život.
„Ráno po víchrici bolo pokojné, ale… Čo ten deň predtým?“ začala Martina svoje rozprávanie, ktoré zdieľala s priateľmi aj fanúšikmi na sociálnych sieťach. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by ju mohla postretnúť akákoľvek dráma. Lenže počasie v horách sa môže zmeniť v priebehu minút, a to sa jej aj stalo zhruba v polovici výstupu.
Prečítajte si tiež: Prečo pôrod nie je samozrejmosťou?
Situácia bola natoľko vážna, že Martina musela bojovať s extrémnym vetrom a zimou, a to bez možnosti otočiť sa späť. Ako sama priznala, išlo o jednu z najťažších chvíľ, aké v horách zažila. Noc napokon prečkala v bezpečí horskej chaty, kde mohla zhodnotiť, ako blízko bola k nešťastiu. „Už je dobre. Už je dobre". Opakovali mi na horskej chate, keď som už bola konečne vnútri. Ešte aj dvere mi museli otvoriť. Búchala som. Kľučku som nevedela stlačiť. Okamžite mi doniesli čaj a opakovali, že už je dobre. Pridali k tomu stručné informácie o mojom prechode hrebeňom. Vietor v nárazoch 130 km/h a pocitovka - 34 stupňov. Už je dobre, už si tu. Zvládla si to,“ opísala náročné momenty Martina.
Martina musela bojovať s extrémnym vetrom a zimou. Skončila s omrzlinami na tvári a rukách. Postupne si začala uvedomovať, čo všetko má za sebou. „Dve minúty na to som sa spamätala z prvotného teplotného šoku v chate a začalo ma klepať. To bolo dobré, telo sa triaškou vracalo naspäť do vhodnej teploty. Víchricu som prešla v 2 tenkých vrstvách oblečenia, merino plus vrchný nezateplený hardshell. Vhodné na aktívny výšľap, nie až tak vhodné na pomalý sústredený postup v pekelnej víchrici. Na rukách len softshellové tenké rukavice, keď som ich dala dole, našla som na prstoch omrzliny 1. stupňa,“ priznala najhorší pohľad.
Nebol priestor na rozmýšľanie. Martina vo svojom rozprávaní podrobne opisovala, že počas výstupu sa v kritickej situácii sústredila iba na to najdôležitejšie, prežiť a dostať sa do bezpečia horskej chaty. „Chlad som si v kritickom úseku až tak neuvedomovala. Nebol priestor na vyberanie teplejších vrstiev z batohu. Nebolo možné vybrať smartfón a vytáčať Horskú záchrannú službu. V tých úderoch vetra bolo možné len držať sa na nohách a vytrvalo pomaly postupovať do bezpečia. Čiže v sekundových dierach pomimo hlavné nárazy krok sun krok. Nárazy trebalo prečkať v stabilnej trochu učupenej polohe, aby telo nekládlo živlu priveľký odpor. Raz ma zhodilo na zem. Postaviť sa naspäť na skialpových lyžiach nebolo úplne najľahšie, len čo je pravda, ale nebola možnosť ostať ležať. Na to som bola naozaj príliš málo oblečená,“ poznamenala skúsená turistka.
Priznala si obrovskú chybu. Martina Töröková sama priznala, že tentokrát vo svojom plánovaní urobila obrovskú chybu. „Ako je možné, že taká detailistka, skúsená horská osoba, vášnivá hobby meteorologička prehliadne výstrahu pre horu, na ktorú sa chystá vyjsť? To je na dlhšie. Už sa mi to nikdy nestane. Okrem toho, že som spravila základnú chybu a rozhodla sa vyraziť v nevhodný čas, vykonala som niekoľko chýb aj na samotnej trase. Kebyže sa včas oblečiem do teplejšieho oblečenia, ktoré som niesla v batohu, nemusela som mať omrzliny,“ napísala ďalej. Sama si pritom uvedomuje svoje viaceré pochybenia. „Presne viem, kde som to prešvihla. Takisto som sa mohla skôr rozhodnúť to otočiť a opatrne zlyžovať. Na hrebeni to už nebolo možné. Tam som sa rozhodla prísť do chaty aj keby som mala ísť po štvornožky. Čo nie je žart. Tak som šla raz na treku Laugavegur na Islande. V silnom vetre som pozorovala spokojné ovečky a ja neschopná spraviť krok. Tak šup na štyri a exponovaný veterný úsek som zdolala takto. No ale tentoraz som šla na lyžiach a tie som neplánovala odopnúť. Kľúčové bolo nestratiť paličky. Takže som ich pevne prevliekla o zápästia, čo bežne nerobím. Víchor mi v jednom momente strhol okuliare. To ma naštartovalo aj vyplašilo, nutne som ich potrebovala, aby som v tej ničote videla aspoň tyčové značenie. Našťastie neuleteli ďaleko a dokázala som sa za nimi dostať a zodvihnúť ich,“ opísala ďalšie neuveriteľné momenty.
Nebolo cesty späť. Martina čelila mimoriadne silnému vetru, no spočiatku neuvažovala nad tým, žeby to nezvládla. „Prečo som vôbec pokračovala až hore? Mimoriadne silný vietor bol približne od polovice kopca. Priatelia, toto sa ťažko vysvetľuje. Bol to nádherný výstup. Lúče slnka prešľahávali cez kúdoly zvíreného prašanu. Sama na majestátnom kopci. Trúfala som si. Cítila som sa silná. Poznala som trasu. Skontrolovala som si ju v mape.“ Skúsenosť, ktorú opisuje, je síce duši lahodiaca, no čím vyššie stúpala, tým viac si príroda začala vyberať svoju daň. „Keď som dosiahla hrebeň, nad hlavou som mala modrú oblohu. Tá hora sa so mnou náramne hrala. Úplne som nadobudla pocit, že nebo sa bude so mnou postupne otvárať až po chatu…. Trt makový. Po pár metroch silný náraz, aký som nikdy predtým nezažila. Vyplavený adrenalín ma udržal pri zmysloch. Všetka sila koncentrovaná. Jediný cieľ. Chata. Žiadna alternatíva nebola prípustná,“ opísala svoju situáciu ďalej.
Prečítajte si tiež: Publicistika o chudobe ocenená
Redaktorka upozornila na fakt, aké môže byť počasie na horách nevyspytateľné. Po víchrici ani stopy. Z tepla chaty vyčerpaná napokon už iba sledovala obrovskú silu prírody: „Do noci fučalo. Sledovať to z bezpečia chaty bolo veľmi terapeutické…“ Ráno sa počasie umúdrilo a na horách bolo čisté nebo. „Na druhý deň dokonalosť, slnko, idylka,“ spomína.
Následky, aj poučenie na celý život. Následky nezodpovedného výstupu Martinu sprevádzali aj niekoľko dní potom. Jej tvár niesla stopy omrzlín a prsty si vyžadovali dôkladnú starostlivosť. „Tvár sa zošúpala ako po spálení slnkom po pár dňoch. Fľaky zmizli. Po tomto výlete som trošku skrotla, ale ani teplota, ani soplík. Som si istá, že za dobré zvládnutie podchladenia vďačím dlhodobému otužovaniu. Takže keď som sa už ocitla v šlamastike, aspoň celkom dobre trénovaná,“ uviedla. Svoje omrzliny zdokumentovala aj v knihe návštev v horskej chate. „Naozaj som sa zľakla vlastných prstov a nemám ani fotku, len tento náčrt. Tvár Martiny Törökovej niesla stopy omrzlín a prsty si vyžadovali dôkladnú starostlivosť. Svoje omrzliny zdokumentovala aj v knihe návštev v horskej chate. Upozornila na možné riziká aj ostatných Martina svoj príbeh zdieľala najmä preto, aby upozornila na dôležitosť zodpovednosti pri pohybe v prírode. Aj keď človek pozná trasu, je v dobrej kondícii a má skúsenosti, príroda vie prekvapiť. Martinin príbeh je silným pripomenutím, že krása hôr a prírody nesie v sebe aj riziká. Jej skúsenosť by nemala odradiť od pobytu v prírode, no môže byť cenným varovaním, že zodpovednosť a opatrnosť sú vždy na mieste. Najmä, keď ste na vrchole sami, alebo s tými, ktorých milujete najviac. Martina si zo svojej chyby zobrala ponaučenie. Bola sama, dobre vybavená a fyzicky pripravená. A aj tak to skoro nedopadlo dobre…
Výlety majte premyslená do detailov. O to väčšia opatrnosť by mala platiť, ak sa do hôr chystáte s deťmi. S nimi by to mohlo byť fatálne. Pripomíname vám preto zásady, ktoré platia či už idete do hôr samé, alebo s rodinou. Ak sa ocitnete v prírode s deťmi a nečakane sa zhorší počasie, najdôležitejšie je zachovať pokoj a čo najskôr vyhodnotiť situáciu. Deti treba okamžite teplo obliecť, chrániť ich pred vetrom a dažďom, ideálne pomocou nepremokavého oblečenia či núdzovej fólie. Ak je to možné, vyhľadajte úkryt - skalný výčnelok, les, prístrešok alebo sa vráťte k najbližšej chate či autu. V žiadnom prípade nepokračujte ďalej do neznáma. Informujte niekoho o svojej polohe a pripravte sa na možnosť núdzového čakania - deky, teplý čaj a jednoduché jedlo v batohu môžu rozhodnúť. V prírode s deťmi je vždy lepšie preventívne zvoliť kratšiu trasu a sledovať vývoj počasia už od začiatku.
Deň otcov a útoky na novinárov
V nedeľu 15. júna si vo väčšine krajín sveta pripomínali Deň otcov. Redaktorka TV Markíza Martina Töröková sa pri príležitosti tohto sviatku rozhodla na Instagrame poukázať aj na inú vec.„Byť ,otcom mojich detí‘ nie je vôbec ,pohodinda‘. Môj manžel si ma vzal, samozrejme, s plným vedomím, že som novinárka a nikdy som nesľubovala, že to bude inak. Ale že to bude prinášať neraz naozaj nepríjemné životné situácie, to som netušila ani ja sama,“ začala v statuse, ku ktorému pridala fotografiu „pavučiny“ zo známej nezákonnej lustrácie novinárov z roku 2017. „Odfotila som to zo spisu počas výsluchu, kde ma predvolali ako poškodenú. Už sa tam stihla zmestiť aj vtedy čerstvo narodená Anna. Keď nie sú lustrácie, zjavujú sa rôzne útoky. Vždy, keď sa pýtam čosi háklivé mocných,“ dodala.„Deň otcov sa dá poňať aj ľahko ako milý novodobý sviatok, ale ja som vo svojej podstate veľmi konzervatívna(!), takže mi pomalšie preniká pod kožu. O to viac súvislostí mi naskočí pri tak bazálnom slove ,otec‘,“ pokračovala Töröková.„Všetko najlepšie tomu môjmu, ktorý nie je na Instagrame a volám ho celý život Bubo. A špeciálne všetko najlepšie tatovi mojich detí, buď silný, zdravo hrdý a trpezlivý ako doteraz,“ zakončila známa tvár TV Markíza.
Moderná verzia Dňa otcov prišla z USA. Príbeh dňa otcov tak, ako je známy v súčasnosti, sa začal písať začiatkom 20. storočia v Spojených štátoch amerických (USA). Vo väčšine krajín sveta, vrátane Slovenska, sa pripomína v tretiu júnovú nedeľu. Tento rok to bolo 15. júna.
Tradíciu uctenia si úlohy a významu otca pre deti však možno vystopovať už v starovekej Babylonskej ríši. V tejto súvislosti sa spomína chlapec Elmesu, ktorý približne pred 4000 rokmi vyryl na starobylú hlinenú babylonskú tabuľku odkaz pre svojho otca, v ktorom mu želal dobré zdravie a dlhý život. Moderná verzia Dňa otcov však siaha do začiatku 20. storočia a svoje korene má v USA.
Prvá zmienka z roku 1907 sa spája s Američankou Grace Golden Claytonovou. V decembri 1907 pri banskom nešťastí v Monongahu v Západnej Virgínii zahynulo 361 mužov, z toho 250 otcov. Dcéra jedného z mŕtvych baníkov, práve Grace Golden Claytonová, navrhla miestnemu pastorovi vo Fairmonte, aby sa na ich počesť konala spomienková bohoslužba. O tri roky neskôr v meste Spokane v americkom štáte Washington už vznikla tradícia Dňa otcov.
Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky vychovával sám šesť detí. Jeho dcéra Sonora Smartová-Doddová vnímala svojho otca ako hrdinu - ako odvážneho, obetavého a milujúceho muža. Keď sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj otcovia.
Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín jej otca v nedeľu 19. júna 1910. Odvtedy sa tretia júnová nedeľa stala postupne sviatkom všetkých otcov, pričom popularita tohto sviatku stále rástla. Oficiálny charakter nadobudol počas vlády amerického prezidenta Lyndona Johnsona.
V roku 1966 podpísal deklaráciu, ktorou určil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. Avšak až americký prezident Richard Nixon potvrdil v roku 1972 zákonom trvalé slávenie Dňa otcov na celonárodnej úrovni v tretiu júnovú nedeľu. Sonoru Smart Doddovú ocenili na Svetovej výstave v Spokane v roku 1974.
Kam sa podeli redaktori TV Markíza?
Každý večer sa nám prihovárali z televíznych obrazoviek a prinášali aktuálne informácie v podobe reportáží v TELEVÍZNYCH NOVINÁCH na MARKÍZE. Dnes ich už vôbec nevidno. Kam sa stratili viacerí redaktori?
Barbora Mareková: Diváci si ju asi skôr pamätajú pod jej dievčenským menom Demešová. Mladá a dravá redaktorka Televíznych novín bola medzi politikmi ako doma. Otvorila napríklad verejnosti kauzu CT-čka v Piešťanoch. V Markíze začala pracovať v roku 2008. Neskôr sa vydala a v súčasnosti je na materskej dovolenke s dcérou Johankou.
Dominika Lukáčová: Pracovala v Markíze od roku 2008. Ako redaktorka Televíznych novín sa venovala lifestylovým a celospoločenským témam. Svoju kariéru v spravodajstve ukončila v roku 2013. Teraz pôsobí ako hovorkyňa Asociácie zábavy a hier.
Zuzana Fečová: V reportážach pred štyrmi rokmi sa prihovárala divákom Televíznych novín ešte ako Turliková. Do Markízy nastúpila v roku 2012 a venovala sa témam zo sociálneho prostredia. Dnes je pre ňu najdôležitejší prvorodený syn Alex, s ktorým trávi materskú dovolenku.
Sona Cipínová: Nežnú tmavovlásku sme kedysi poznali pod pôvodným menom Juricová. V spravodajskej relácii Televízne noviny pôsobí ako redaktorka od roku 2012. Venovala sa predovšetkým občianskym témam, témam z oblasti životného prostredia a aktualitám z regiónu Záhorie. Momentálne si plní rodičovské povinnosti pri prvorodenom synčekovi Timotejovi.
Lucia Hurajtová: Do televízie prišla v roku 2012 a pôsobila ako moderátorka Ranných Televíznych novín, externá redaktorka Reflexu a pomocná editorka v Televíznych novinách. Spracovala veľké množstvo reportáží z vysokej politiky a v parlamente „stúpila na otlak“ nejednému politikovi. V súčasnosti je na materskej dovolenke s druhorodenou dcérkou Annou.
Henrieta Hajtová: Ako redaktorka sa štyri roky prioritne venovala občianskym a zdravotníckym témam. Niekdajšia letuška arabských aeroliniek s kariérou novinárky skončila minulý rok, keď z Markízy odišla do Kancelárie prezidenta SR na tlačové oddelenie.
Rado Igaz: Pôsobil v Markíze už od roku 2002 v relácii Paľba a Lampáreň. O šesť rokov neskôr nastúpil na post redaktora Televíznych novín, kde až do roku 2016 pripravoval reportáže z oblasti celospoločenského života. Jednou z nich bola aj reportáž z voľby pápeža vo Vatikáne. Dnes pôsobí ako hovorca na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví.
Michael Szatmáry: Začal v televízii pracovať v roku 2008 ako redaktor zahraničia v Televíznych novinách. Do jeho pracovného portfólia patrili aj reportáže z koncertov hudobných skupín, kedže aj on sám sa venuje hudbe. Z Markízy odišiel v roku 2016. Pôsobí na voľnej nohe ako stand up komik.
Jana Zvončeková: V Markíze bola zamestnaná dvakrát. Najskôr pôsobila v redakcii spravodajstva v rokoch 2010 až 2012. Do Markízy sa v roku 2015 opäť vrátila a až do novembra 2017 pracovala na pozícii zahraničnej redaktorky v Televíznych novinách. Na spravodajstvo sa po prestávke na materskej dovolenke vracajú tri redaktorky spravodajstva Martina Töröková, Ivana Krejčová a Andrea Šprochová.
Töröková a Krejčová sa vracajú na spravodajstvo na čiastočný úväzok po približne roku a pol. Tím spravodajstva Markízy doplnil aj redaktor TA3 Lukáš Zuzelka, ktorý prišiel do Markízy už v decembri. Zmeny sú aj v TA3. Na materskú odišli redaktorky Katarína Nagyová a Mária Ivanecká. Na jeseň odišiel z TA3 moderátor Martin Strižinec, ktorý je v súčasnosti moderátorom O 5 minút 12.
Svadba redaktorky a konflikt záujmov
Televízia Markíza v sobotňajších večerných Televíznych novinách priniesla reportáž zo svadby redaktorky spravodajstva Martiny Dratvovej. Tá sa vydala za tajomníka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Mariána Töröka. Vzhľadom na to, že Dratvová sa venuje v spravodajstve hlavne informovaniu o politickom dianí, v budúcnosti môže často dochádzať ku konflikty záujmov pri spracúvaní príbuzných tém. Novinári, ktorí uzatvoria manželstvo s verejným činiteľom, zvyknú vzniknutú situáciu riešiť rôznymi spôsobmi. Niektorí pozície opustia, inde na to pri ich práci redakcie upozornia. "Aby sme sa vyhli podozreniam z konfliktu záujmov, redaktorka nebude spracúvať témy priamo spojené s SDKÚ, ani politické témy, u ktorých by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov. Definitívne slovo o tom, či bude danú tému spracúvať, alebo nie, bude mať vedenie redakcie," povedal pre Mediálne.sk šéfredaktor spravodajstva TV Markíza Lukáš Diko. "Informovaním o konflikte záujmov Martiny Dratvovej, dnes už Törökovej, sme urobili v slovenských médiách historický pozitívny precedens. Aj my novinári si dôveru divákov a čitateľov môžeme posilňovať len otvorenosťou," povedal Diko, ktorý hovorí, že postupovali presne podľa toho, ako to určuje Etický kódex novinára. "S Martinou sme situáciu riešili už dlhší čas, podľa etických kódexov, ktorými sa redakcia spravodajstva riadi. Sama na konflikt záujmov upozornila a už pred svadbou sa vyhýbala mnohým témam," dodal Diko. "Novinár má právo na osobnú integritu. Ak sa ocitne v konflikte záujmov, najmä ak pracuje na úlohe, ktorá sa týka jeho rodiny, blízkych, obchodných alebo podnikateľských záujmov, informuje o tom redakciu. Ak redakcia rozhodne, že napriek konfliktu záujmov má novinár na úlohe ďalej pracovať, primeranou formou o tom informuje verejnosť," píše sa v Etickom kódexe novinára. Podľa Kódexu etiky a profesionálneho správania sa novinára televízie Markíza redaktori majú "zhromažďovať správy a referovať o nich bez obáv či protekcie, a budú dôrazne odolávať nepatričnému vplyvu vonkajších zdrojov, vrátane inzerentov, zdrojov, subjektov správ, mocných jednotlivcov a špeciálnych záujmových skupín." V minulosti manžel štátnej tajomníčky ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Lucie Nicholsonovej Tom Nicholson (v súčasnosti redaktor Trendu) o vzniku konfliktu a o svojom postoji informoval na svojom blogu. Beáta Lipšicová, niekdajšia moderátorka viacerých politických diskusií, sa po svadbe s politikom KDH Danielom Lipšicom sama stiahla do úzadia. Robila dramaturgičku politickej talkshow De Facto na TV Joj. „Možný konflikt záujmov som vždy riešila po dohode s vedením redakcií (STV, Ta3) jednoducho - novinársky som sa vyhýbala témam, ktoré rezortne alebo politicky zastrešoval môj manžel,“ povedala pred časom Mediálne.sk Lipšicová.