V počiatočných štádiách života novorodenca je lebka príznačná svojou poddajnosťou a mäkkosťou, ktorá vo veľkej miere súvisí s jej neustálym vývojom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na štruktúru lebky novorodenca, jej vývoj, bežné deformity a možnosti prevencie a liečby.
Vývoj a rast lebky novorodenca
Jednotlivé lebečné kosti sú pospájané tzv. švami, ktoré sú príznačné svojou elastickosťou. Do istého veku sa medzi týmito väzivovými spojmi, a teda aj medzi jednotlivými kosťami lebky, nachádzajú prázdne priestory, fontanely. Tie poskytujú kostiam lebky dostatok miesta na to, aby mohli priebežne rásť a vyvíjať sa, čo koniec koncov vedie k rastu lebky ako komplexného celku. Lebka v priebehu prvého pol roka života dieťaťa nadobúda dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti, pričom do dvoch rokov sa jej veľkosť strojnásobí. Rýchlosť rastu sa po siedmom roku dieťaťa znižuje, pričom medzi 16. až 18. rokom života sa rast lebky definitívne zastavuje.
Kraniostenóza vs. preležaná hlavička
Ak zrast lebečných švov prebieha nesprávnym spôsobom, môže to spôsobiť nedostatočný vývin lebky, čo vedie k eliminácii priestoru určeného na rast mozgu. Takýto jav sa v odbornej terminológii nazýva kraniostenózou. Ide o špecifickú deformáciu hlavičky bábätka. Ak zrast lebečných švov prebieha správnym spôsobom, no predsa dôjde k istej hmatateľnej, často i viditeľnej deformácii lebky novorodenca, hovoríme o preležanej hlavičke bábätka.
Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi lebečnej deformácie možno badať aj z aspektu obdobia, kedy sa rozvinie. Kým kraniostenóza sa veľakrát prejaví už po narodení, resp. krátko po ňom, preležaná hlavička sa zvyčajne rozvinie v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov. Obe deformity lebky novorodenca je potrebné skonzultovať a riešiť s odborníkom, ktorý vie najlepšie posúdiť, aký spôsob liečby je pre bábätko najvhodnejší. Keďže kraniostenóza je považovaná za vážnejšiu deformitu lebky dieťaťa, primárne sa z lekárskeho hľadiska hľadajú náznaky tohto druhu deformácie.
Ako vyzerá zležaná hlavička?
Keďže má človek na výber niekoľko strán, spomedzi ktorých si môže zvoliť tú obľúbenú počas spánku či všeobecne v polohe ľahu, existuje aj niekoľko typov zležanej hlavičky. Odlišnosti medzi jednotlivými typmi zležanej hlavičky dieťaťa je možné pozorovať i voľným okom. Mnohokrát sa pri stanovení diagnózy, resp. deformity lebky pristupuje k premeraniu rozmerov hlavičky.
Prečítajte si tiež: Podrobný pohľad na lebku novorodenca
Brachycefália: Pri brachycefálii je možné hovoriť o symetrickej deformite lebky bábätka s tvarom výraznejším z hľadiska šírky. Zležaná hlavička vzadu, resp. v oblasti záhlavia vytvára viditeľnú disproporciu hlavičky v strede tejto časti detskej hlávky.
Plagiocefália: V prípade plagiocefálie ide o asymetrické preležanie hlavičky bábätka v oblasti záhlavia. Sploštenie hlavičky je prominentné len na jednej strane, čo vedie k výraznému rozdielu medzi stranou, ktorá pokračuje v správnom vývoji, a tou zležanou časťou detskej hlávky. Výraznými poznávacími znakmi asymetricky zležanej hlavičky bábätka sú nerovnosti tváre v podobe posunutých očí, čela a celej tváre smerom dopredu. Nerovnomerná je aj poloha uší, ktorú zapríčiňuje rovnobežníkovo pôsobiaci tvar hlavy, čo je identifikovateľné najmä z vtáčej perspektívy. Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu lebečnú deformáciu, pričom sa v jej tesnom závese nachádza vyššie uvedená symetrická brachycefália. Časť hlavičky bábätka, ktorej sploštenie je prominentnejšie, má určité črty tváre posunuté viac dopredu. Týka sa to najmä čela, ucha a oka.
Dolichocefália (Skafocefália): Kým v prípade brachycefálie ide o preležanie hlavičky bábätka vytvárajúce stlačenie do šírky, dolichocefália, tiež známa ako skafocefália, je príznačná úzkym a dlhým tvarom hlavičky. Dolichocefália je charakteristická pre bábätká, ktoré si z dôvodu predčasného narodenia vyžadujú špeciálnu starostlivosť v podobe inkubátorov, kde sú spravidla polohované výhradne na bok.
Turicefália: Špecifickým typom deformácie lebky je turicefália, ku ktorej dochádza najmä v dôsledku vákuovej extrakcie plodu v priebehu pôrodu. Výsledkom takéhoto lekárskeho zákroku je výrazne vyduté temeno bábätka a hlavička pripomínajúca trojuholník s miernym zaoblením vo vrchnej časti. Ide o jediné zležanie hlavičky, ktoré hlávku deformuje do výšky, resp. smerom nahor.
Polohovanie bábätka slúži ako prevencia
Aby sa rodičia vyhli akejkoľvek potenciálnej deformite lebky, je potrebné, aby sa naučili čím skôr s dieťatkom zaobchádzať. Ako v spánku, tak i v stave bdenia je podstatné, aby dieťatko striedalo strany. Slúži to ako prevencia voči preležaniu istej strany hlavičky bábätka. Slovíčko „mierne“ je podstatné preto, aby nedošlo k prevráteniu dieťatka na bruško, čo môže mať veľmi vážne následky. Novorodenci ešte nie sú schopní ovládať svoje svalstvo natoľko, aby vedeli obracať hlávku zo strany na stranu. Správne polohovanie bábätka spočíva v pravidelnom striedaní strán, na ktoré hlavičku dieťaťa rodič otočí. Podstatné je taktiež polohovanie v rámci nosenia dieťatka na rukách. K zležanej hlavičke totiž môže dochádzať aj počas dojčenia, uspávania či hrania. Pri kojení, ako i uspávaní na rukách sa odporúča pravidelná výmena strán.
Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca
Čo pomôže na zležanú hlavičku?
Niekedy dochádza k zležanej hlavičke u bábätiek aj napriek implementácii rozličných preventívnych techník, čo je úplne bežné a normálne. Keď už k takejto deformite lebky dôjde, je podstatné, aby sa potenciálna liečba a náprava ihneď riešila s odborníkom.
Vankúš proti preležaniu hlavičky: Vankúš proti preležaniu hlavičky pôsobí jednak preventívne, jednak je možné jeho funkcie využiť aj pri liečení mierne zležanej hlavičky dieťaťa. Takéto vankúše na zležanú hlavičku je dnes možné zakúpiť v rôznych farbách a tvaroch zapadajúcich do akéhokoľvek konceptu detského hniezdočka či postieľky, ktorú si rodičia vysnívali.
Kraniálna ortéza (prilbička): Ak polohovanie a ani vankúš na zležanú hlavičku nepomohli, alebo je typ preležanej hlavičky bábätka považovaný za vážnejší prípad, odborný lekár odporučí rodičom tzv. kraniálnu ortézu. Prilbička na zležanú hlavičku má najvyššiu pravdepodobnosť účinku v období medzi 4. a 18. mesiacom života dieťatka. Na prilbu je v počiatočných štádiách nutné bábätko navyknúť, pričom s odstupom času je nevyhnutné, aby helmu na zležanú hlavičku nosilo aspoň 23 hodín denne. Liečba sa implementuje väčšinou pri stredných až ťažkých prípadoch preležania hlavičky, no ide o účinnú metódu. Každý prípad zležanej hlavičky bábätka je individuálny, a preto si vyžaduje špecifický prístup odporučený lekárom.
Zležaná hlavička bábätka - skúsenosti
Skúsenosti rodičov sa rôznia. Iné sa však podelili o svoju skúsenosť, ktorá zahŕňala absolvovanie liečby pomocou kraniálnej ortézy. Našli sa aj diskutujúce, ktoré vnímajú následky zležanej hlavičky v dospelosti, čo vnímajú ako mierny estetický nedostatok.
Najčastejšie otázky - FAQ
Má pružná lebka vplyv na pôrod? Áno, tento vplyv je však rozhodne pozitívny. Tým, že má rodiace sa bábätko pružnú lebku zloženú z kostí, ktoré medzi sebou nie sú pevne pospájané, je počas pôrodu umožnený jednoduchší prechod pôrodnými cestami.
Prečítajte si tiež: Sprievodca kŕmením novorodenca
Ako prebieha diagnostika deformity lebky? V prvom rade sa v lekárskej ambulancii vykonáva fyzikálne vyšetrenie hlavičky dieťatka, ktoré funguje na báze zistenia stavu deformity lebky za pomoci hmatu a zraku. Odborníci totiž dokážu voľným okom alebo nahmataním deformácie zistiť, o ktorú z diagnóz ide. Ak tento spôsob vyšetrenia nebol úspešný, pristupuje sa k meraniu presných rozmerov hlávky bábätka.
Aký je proces v prípade podozrenia na kraniostenózu? V prvom rade je, samozrejme, potrebné navštíviť pediatra, ktorý potvrdí alebo vyvráti toto podozrenie. Ak sa kraniostenóza rozličnými vyšetreniami predsa len preukáže, lekár odporučí rodičom príslušnú operáciu. Optimálny vek dieťaťa na absolvovanie operačného zákroku na eliminovanie vplyvov kraniostenózy je do jedného roka od pôrodu, pričom mnoho detí je operovaných už v troch až šiestich mesiacoch. Je preto veľmi dôležité, aby sa takáto deformácia lebky diagnostikovala včas. Samotná operácia spočíva v odstránení lebečného švu, ktorého predčasný zrast vytvára riziko vývinových a rastových problémov, pričom následne lekári napravujú lebečnú deformáciu.
KISS syndróm
KISS syndróm, je súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice. Skrátený výraz KISS z angličtiny Kinematic Imbalance due to Suboccipital Stress označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčnej chrbtice v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Jedná sa o možnú blokádu krčnej chrbtice v oblasti kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) a prvého alebo druhého krčného stavca. Dva horné krčné stavce atlas a čapovec (axis) majú odlišnú stavbu, ktorá umožňuje pohyblivosť hlavy.
Kraniovertebrálne skĺbenie alebo kraniovertebrálne spojenie (hlavové kĺby) je zložitý systém kĺbov a väzov, ktorý spája záhlavnú kosť (lebku) s atlasom a čapovcom (axis). Atlas (C1), prvý krčný stavec, je špecifický hneď z niekoľkých dôvodov. Samotná stavba atlasu je odlišná od stavby ostatných stavcov. Atlas nemá telo, ale otvor, ktorý nasadá na čapovec (axis) - druhý krčný stavec. Atlas je s lebkou spojený v atlantookcipitálnom skĺbení, kde lebka priamo nasadá cez okcipitálny kondyl na artikulárne fazetové kĺby atlasu. Spoj je chránený silnými šľachami, ktoré fixujú pozíciu a zároveň umožňujú základný pohyb hlavy (flexia-extenzia), zjednodušene prikyvovanie alebo tzv. „áno“ pohyb. Stavec axis (C2 ) je druhým najvyšším krčným stavcom. Umožňuje „nie“ pohyb hlavy. Má vertikálnu projekciu nazývanú „dens“ a spája lebku a chrbticu. Chráni tiež celý mozgový kmeň, preto je dôležitou súčasťou pre prežitie a funkčnosť ľudských systémov.
Medzi predným a zadným oblúkom atlasu a okrajom foramen magnum sú uložené predné a zadné atlantookcipitálne membrány (membrana atlantooccipitales anterior et posterior). Medzi bočné časti atlasu je priečne uložené väzivo lig. trasversumatlantis. Celý kĺb zozadu kryje membrana tectoria, čo je vlastne pokračovanie ligamentum longitudinale posterius. Kĺbové puzdro je voľné, vďaka čomu dochádza k otáčaniu atlasu. Pohyb v atlanto-okcipitálnom kĺbe (hlava - C1) a v oblasti C1-C2 umožňujú krátke intersegmentálne subokcipitálne svaly, ktoré delíme na predné (ťažko prístupné) a zadné (palpačne ľahšie prístupné). Predná časť je tvorená: musculus rectus capitis lateralis, musculus rectus capitis anterior.
V roku 1984 bol súbor príznakov prvýkrát pomenovaný ako cervikálno-diencefalický kineziologický syndróm. Od roku 1991 sa jeho názov skracuje na KISS syndróm a podrobný popis klinického obrazu, klasifikáciu, variácií syndrómu a odporúčania na terapiu uvádza v mnohých článkoch Dr. Heiner Biedermann, nemecký chirurg, špecializujúci sa na manuálnu terapiu, najmä u detí. KISS syndróm charakterizoval ako prejav mechanického problému v oblasti krčnej chrbtice.
Z etiopatogenetického hľadiska sa u KISS syndrómu predpokladá funkčná blokáda kraniovertebrálneho skĺbenia, o niečo zriedkavejšie na úrovni distálnych krčných medzistavcových dynamických segmentov. Rizikové faktory vzniku KISS syndrómu sú najmä v mechanizme pôrodnej traumy pri prechode hlavičky dieťatka pôrodnými cestami a v limitujúcich podmienkach vnútromaternicového rastu dieťatka a vývoja pohybu.
V klinickom obraze nachádzame zmeny v oblasti krčnej chrbtice a viacpočetné sekundárne príznaky. Dominantným príznakom funkčnej blokády oblasti krčnej chrbtice je fixované asymetrické držanie hlavy v úklone alebo v záklone, sprevádzané asymetrickým hypertonusom paravertebrálnych svalov a lokálnou taktilnou hypersenzitivitou. Sprievodnými príznakmi, ktoré sú zreteľne pozorovateľné v klinickom obraze, sú ťažkosti so saním a prehĺtaním, insuficiencia v orofaciálnej oblasti (slintanie, neúplné uzavretie úst), okcipitálna asymetrická konfigurácia hlavy a asymetria štruktúry atrofiky svalov v oblasti krku. Deti majú ťažkosti s nastavením rytmu spánku a bdenia, problémy so správaním (nepokoj, precitlivenosť, nadmerný plač), brušné koliky a horúčkovité epizódy bez patologických zmien v laboratórnych nálezoch. Diagnóza KISS syndrómu bola spočiatku založená na konštantnom držaní hlavy, trupu a následnej asymetrii.
Cielená fyzioterapeutická intervencia KISS syndrómu vedie k normalizácii funkčnej poruchy kraniovertebrálneho skĺbenia a k harmonizácii vyššie uvedených adaptačných mechanizmov.
Rozdiely medzi novorodencom a dospelým človekom
Aby sme skutočne pochopili stavbu ľudského tela v dospelosti, potrebujeme vedieť, ako sa telo vyvíja nielen pred narodením, ale aj po narodení. Zoberme si teda virtuálny skalpel a nazrime, čím sa telo novorodenca líši od tela dospelého človeka.
Lebka novorodenca
Najvýraznejším znakom lebky novorodenca je jej malá absolútna veľkosť. Relatívne rozsiahlejšia je však mozgová časť lebky - neurocranium. Príčinou je mozog, ktorý rastie veľmi intenzívne - už v 6 roku života dosahuje neurocranium 90 % svojej konečnej veľkosti. Vonkajší reliéf neurokránia je na novorodeneckej lebke pomerne hladký.
Zvláštnosťou lebky novorodenca sú väzivové blany - fontanely, ktoré spájajú kosti neurokránia. Sú z hľadiska rastu nesmierne dôležité, pretože sú tak pružné, že dokážu splniť nároky rýchlo sa zväčšujúceho mozgu. Ten rastie rýchlejšie ako kosti, ktoré ho kryjú. Fontanely plnia dôležitú úlohu už počas pôrodu. Voľný typ spojenia lebečných kostí im umožňuje podsunúť sa pod seba pri priechode pôrodnými cestami, ktoré sú za normálnych okolností príliš úzke pre hlavu novorodenca. Rast mozgu neovplyvňuje iba rast neurokránia, ale aj čeľustí.
Tvárová časť lebky, viscerocranium, je naopak relatívne menšia. Jej kosti vytvárajú kapsuly okolo začiatkov tráviacej a dýchacej sústavy, ktorých štruktúry predstavujú akúsi funkčnú matrix, teda tkanivo stimulujúce rast (v tomto prípade) viscerokránia. Princíp vplyvu funkčnej matrix možno dobre ilustrovať na príklade oka. Oko je uložené v očnici, ktorú tvoria kosti neurokránia aj viscerokránia. Zároveň predstavuje funkčnú matrix, pretože stimuluje okolité kosti k tomu, aby sa zväčšovali. U detí, ktorým oko chýba, sa napríklad musí používať očná protéza - bez stimulácie by sa totiž očnica správne nezväčšovala. Protéza sa musí navyše často meniť za väčšiu, aby sa stimul nezmenšoval. Mimochodom, hypotéza funkčnej matrix ostro kontrastuje s rozšíreným presvedčením, že rast je riadený prevažne geneticky.
Dôležitú funkčnú matrix tvárovej časti lebky predstavuje žuvací aparát, ktorý má významný vplyv na celkový vzhľad tváre. Rast čeľustí je totiž podmienený prerezávaním zubov (v tomto prípade predstavujú funkčnú matrix zuby) a biomechanickými silami pôsobiacimi v mieste úponov žuvacích svalov. Z tohto dôvodu je dolná čeľusť novorodenca, ktorý ešte neprijíma tuhú potravu, nízka, podobne ako u ľudí, ktorí stratili chrup. V neposlednom rade je malá relatívna veľkosť viscerokránia zapríčinená aj nerozvinutými prínosovými dutinami, ktoré sú naznačené len ako výklenky. V prípade neurokránia je funkčnou matrix mozog.
Obličky novorodenca
Obličky novorodenca sú na rozdiel od dospelého človeka jasne laločnaté. Počas embryonálneho vývinu sa totiž zakladajú ako viacero lalokov, ktoré ústia do jedného spoločného vývodu. Tieto laloky však počas vývinu zrastajú a po narodení sa povrch obličky postupne vyhladzuje. Napriek tomu, že laločnatosť obličiek mizne medzi 2. - 4. rokom života, si obličky niektorých ľudí zachovávajú čiastočný laločnatý vzhľad po celý život.
Miecha novorodenca
Až do tretieho mesiaca vnútromaternicového vývinu je miecha rovnako dlhá ako chrbtica a vyplňuje miechový kanál v celej jeho dĺžke. Od tretieho mesiaca však chrbtica rastie rýchlejšie než miecha a jednotlivé segmenty miechy prestávajú zodpovedať svojím príslušným stavcom. U novorodenca miecha končí v oblasti tretieho bedrového stavca, u dospelého sa jej koniec posúva o jeden až dva stavce vyššie. Nervy však odstupujú z miechy v nezmenenom poradí, a preto krčné miechové nervy odstupujú relatívne kolmo, zatiaľ čo smerom nadol sa ich sklon zvyšuje. To má za následok, že bedrové a krížové nervy vystupujú z miechového kanála až po skončení samotnej miechy a vytvárajú zväzok, ktorý anatómovia príznačne nazvali cauda equina - konský chvost. Tento zväzok využívajú pri svojej práci lekári, a to pri lumbálnej punkcii - napichnutí miechového kanálu v oblasti bedier za účelom odberu mozgovomiechového moku. Nehrozí zasiahnutie a následné poškodenie miechy, pretože v tejto oblasti sa nachádza už iba cauda equina.
Skraty krvného obehu plodu
U plodu sú vytvorené skraty, ktoré zabezpečujú, že prúdenie krvi je prispôsobené neprítomnosti dýchania pľúcami. Ide o špeciálne spojenia v podobe dvoch ciev a jedného otvoru, ktorými prúdiaca krv obchádza niektoré časti krvného obehu. Prvým skratom plodu je ductus venosus obchádzajúci pečeň. Je to vlastne cieva, ktorá spája pupočníkovú žilu s dolnou dutou žilou. Týmto spojom okysličená krv z väčšej časti obchádza pečeň a vteká do dolnej dutej žily. Pečeň je počas vývinu dôležitá, pretože v nej dochádza k tvorbe krviniek, avšak krv musí zostať nasýtená kyslíkom pre mozog a ďalšie orgány.
Druhým skratom plodu je oválny otvor foramen ovale, čo je skrat obchádzajúci pľúcny obeh. Nachádza sa na medzipredsieňovej prepážke, teda medzi ľavou a pravou predsieňou srdca. Tento spoj zabezpečuje, že väčšina okysličenej krvi neputuje do nefunkčných pľúc, ale dostáva sa k mozgu a orgánom. Posledným, tretím skratom, je ductus arteriosus, čo je skrat obchádzajúci pľúcny obeh a oblúk aorty. Opäť ide vlastne o cievu, ktorá spája pľúcny kmeň so začiatkom zostupnej aorty. Do srdca ústi horná dutá žila, ktorá privádza odkysličenú krv z hlavy, krku a horných končatín. Netečie ale do pľúc (keďže sú kolabované), ale cez ductus arterosus vteká do zostupnej aorty, až za odstupmi ciev pre mozog. To zabezpečuje, že odkysličená krv z pravej komory sa takmer vôbec nemieša s okysličenou krvou prichádzajúcou z pupočníkovej žily pre mozog.
Čo sa deje s ductus venosus, foramen ovale a ductus arteriosus po narodení? Všetky tri sa uzatvárajú. Ductus venosus a ductus arteriosus sa menia na väzivové pruhy, zatiaľ čo oválny otvor zanecháva na medzipredsieňovej prepážke oválnu jamu. U 20 - 25 % ľudí však nedôjde k úplnému uzatvoreniu oválneho otvoru a dochádza k miešaniu krvi z predsiení. Takýto skrat však nespôsobuje žiadne zdravotné problémy, teda pokiaľ nie je príliš veľký.
Thymus (detská žľaza)
Thymus, po slovensky detská žľaza, je žľaza funkčne patriaca k imunitnému systému. Je umiestnený za hrudnou kosťou pred žilami vstupujúcimi do srdca a u novorodenca váži asi 12 - 15 g. Počas vývinu sa zakladá v oblasti embryonálneho hltanu ako orgán vznikajúci z tzv. žiabrových vychlípok. Až neskôr zostupuje nadol k srdcu. Na ceste svojej migrácie môžu v krčnej oblasti pretrvávať zhluky tkanív, ktoré migráciu nedokončili.
Hlavnou funkciou žľazy je tvorba špecifického typu bielych krviniek - T-lymfocytov, ktoré tvoria až 90 % jeho hmotnosti. T-lymfocyty sú významnou súčasťou imunitnej pamäte. Dieťa ale žiadnu imunitnú pamäť nemá. Hoci je vybavené potrebnými imunitnými mechanizmami, nikdy sa nestretlo s antigénmi. Preto ako prvý imunitný orgán zahajuje svoju činnosť práve týmus, ktorý v detskom veku intenzívne produkuje T-lymfocyty, ktoré osídľujú ďalšie imunitné orgány. Z toho dôvodu je v detskom veku relatívne rozsiahly - siaha až na krk ku štítnej žľaze. Vlastného tkaniva začína v týmuse ubúdať už po 3. roku života, výrazne tomu dochádza však až v puberte. Napriek tomu sú aj v senilnom veku patrné zvyšky žľazového tkaniva v tukovom väzive.
Krvný obeh plodu
Pri debatách s ľuďmi sa stretávam s názorom, že krv matky a dieťaťa sa počas tehotenstva miesi. Ak by to bola pravda, tak by na svete neexistoval človek s krvnou skupinou rozdielnou od svojej matky. Kyslík, živiny, ale napríklad i niektoré lieky prestupujú stenou ciev matky do placentárnych ciev plodu. Z krvného riečiska placenty sa okysličená krv dostáva pupočníkovou žilou do tela plodu. Krv je nasýtená kyslíkom približne na 80 % a smeruje k pečeni. Pečeň je počas vývinu dôležitý orgán, pretože v nej dochádza k tvorbe krviniek, avšak krv musí zostať nasýtená kyslíkom pre mozog a ďalšie orgány. Preto je u plodu vytvorený skrat, ductus venosus, ktorým okysličená krv obchádza pečeň a vteká priamo do dolnej dutej žily. Ductus venosus prijíma aj málo okysličenú krv z čreva, čím sa mierne znižuje saturácia kyslíkom.
Z dolnej dutej žily smeruje krv do pravej predsiene srdca. Keďže však pľúca ešte nefungujú, táto krv putuje z pravej predsiene priamo do ľavej predsiene cez takzvaný oválny otvor, pričom obchádza pravú komoru. Oválny otvor sa nachádza priamo oproti vyústeniu dolnej dutej žily, na medzipredsieňovej prepážke, čím je prúd krvi nasmerovaný priamo do ľavej predsiene. K mozgu sa tak dostane krv saturovaná kyslíkom asi na 62 %, a to cievami odstupujúcimi z oblúka aorty. Do srdca ale ústi i horná dutá žila, ktorá privádza odkysličenú krv z hlavy, krku a horných končatín. Jej prúd nie je nasmerovaný cez oválny otvor, takže sa takmer s krvou z dolnej dutej žily nemiesi, a tým sa saturácia kyslíka v krvi pre mozog výrazne neznižuje. Krv z hornej dutej žily pokračuje do pravej predsiene, potom do pravej komory a do pľúcnicového kmeňa, ale väčšina nepokračuje do nefunkčných pľúc, ale preteká cez ductus arteriosus, skrat medzi pľúcnicovým kmeňom a aortou, priamo do zostupnej časti aorty. Tým táto odkysličená krv obchádza oblúk aorty, z ktorého vystupujú cievy pre mozog. Aortou sa krv nakoniec dostane až k párovým pupočníkovým tepnám, ktoré zásobujú kyslíkom hornú polovicu močového mechúra a odvádzajú krv naspäť do placenty, kde opäť dochádza k okysličeniu. Zaujímavé pritom je, že pupočníkové tepny nezanikajú úplne, ale časť zásobujúca močový mechúr pretrváva po celý život.
Po narodení prekonáva krvný obeh novorodenca funkčnú prestavbu. Tá súvisí predovšetkým so zapojením pľúcneho krvného obehu a prerušením pupočníka. Funkčná prestavba zahŕňa uzatvorenie skratov a je v súvislosti s nimi aj popísaná.
Dýchacia sústava
Tesne pred pôrodom je dýchacia sústava plodu natoľko vyvinutá, aby bol schopný prvého nádychu po ňom. V maternici dieťa síce nedýcha, no už vykonáva rýchle a nepravidelné dýchacie pohyby, pripomínajúce dýchanie. Napriek týmto pohybom sa do pľúc plodu nedostáva plodová voda alebo len veľmi zanedbateľné množstvo. To sa tlakom na hrudník počas pôrodu vytlačí von. Následne sa prvým nádychom začnú pľúca plniť vzduchom a novorodenec začína dýchať. K úplnému prevzdušneniu pľúc dochádza v priebehu pár minút.
Ústna aj nosová dutina sú veľmi maličké. Väčšiu časť ústnej dutiny vypĺňa jazyk a hltanová mandľa. To znemožňuje novorodencovi dýchať ústočkami. Dieťa dýcha prevažne noštekom. Preto je nosová dutina v procese dýchania veľmi dôležitá. Upchatý noštek dieťatka môže spôsobovať prekážku v dýchaní, čo cez ústa nevie dostatočne vykompenzovať. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité predchádzať infekciám a v prípade výtoku z nosa, je potrebné dieťatko poriadne odsať.
Novorodenec má krátky a vysoko uložený hrtan. Hrtanová príchlopka mu svojou veľkosťou a uložením dovoľuje súčasne prijímať potravu a dýchať. Dospelý človek má priedušnicu uloženú asi v strede, v oblasti krku. Z priedušnice vychádzajú dve hlavné priedušky rovnakej dĺžky. U bábätka je priedušnica vajcovitá a ťahá sa prevažne po pravej strane krku, pričom pravá prieduška predstavuje akoby jej pokračovanie. Ľavá prieduška sa skláňa pod väčším uhlom a je dlhšia.
Pravá prieduška je pokračovaním priedušnice, čiže má rovnaký sklon a v porovnaní s ľavou je asi o pol centimetra kratšia. Tento fakt je dôležitý hlavne pri dusení sa cudzím telesom (fazuľky, časti hračiek). U detičiek je vzhľadom na sklon ľavej priedušky veľmi nepravdepodobné jej upchatie. Teleso sa prakticky takmer vždy dostáva vpravo.
Pľúca plodu sú širšie a uložené vyššie. Po narodení sa s každým nádychom zväčšujú a rozpínajú.
#