Materská škola je prostredie, kde deti trávia významnú časť svojho dňa. Preto je dôležité, aby boli priestory nielen estetické a podnetné, ale aj bezpečné a hygienicky vyhovujúce. Legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, vrátane materských škôl, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu, vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláška MZ SR č. 521/2007 Z. z., stanovujú podmienky pre zriadenie, prevádzku a vybavenie materských škôl.
Legislatíva a hygienické požiadavky
Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi. V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky a o schválenie prevádzkového poriadku, ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.
Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Priestorové usporiadanie a vybavenie
Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.
Opatrenia proti prenosným ochoreniam
Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. pobyt detí vonku najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. (§ 8 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Aktivity a kútiky v materskej škole
Okrem legislatívnych požiadaviek a hygienických noriem je dôležité, aby materská škola ponúkala deťom podnetné a rozvíjajúce aktivity. Medzi obľúbené aktivity patria výtvarné činnosti, pohybové hry, hudobné aktivity a rôzne edukačné programy.
Výtvarné aktivity: Sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života v materskej škole. Práve pri kreslení, vystrihovaní alebo tvorbe priestorových prác si deti rozvíjajú nielen predstavivosť a kreativitu, ale aj jemnú motoriku, sústredenie a zrakovo-pohybovú koordináciu. Výtvarné činnosti, ktoré deti realizujú s pomocou učiteľa, môžu byť inšpirované ročnými obdobiami, sviatkami, prírodou, rastlinami, zvieratami či zážitkami z prázdnin. Aby deti mohli pohodlne a prakticky využívať rôznorodé výtvarné materiály - ako sú farby, pastelky, plastelína, farebné papiere, krepový papier, origami, lepidlá či trblietky - je nevyhnutné vhodné vybavenie triedy. Kľúčovým prvkom organizácie výtvarného kútika sú funkčné skrinky na výtvarné potreby. Použitie týchto skriniek šetrí miesto, uľahčuje každodennú prácu učiteľa a zároveň učí deti samostatnosti a starostlivosti o spoločný priestor. Skladovanie materiálov na dosah ruky motivuje najmenších k samostatnému zapájaniu sa do tvorivých aktivít a podporuje spoluprácu s rovesníkmi.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Prírodovedný kútik: Ideálny kútik by mal byť dynamický - meniaci sa podľa ročných období. Na jar napríklad farebné kvety v črepníkoch ako hyacinty, narcisy, prvosienky, bahniatka; sadenice žeruchy, cibule, pažítky, pšenice. V lete napríklad kamienky zaujímavých tvarov, mušle, bylinky, obilniny. Na jeseň napríklad farebné listy, ovocie, zelenina, jarabina, gaštany, žalude, orechy. V zime napríklad šišky, vetvičky natreté nabielo alebo „osrienené“ umelým snehom (v každom ročnom období môžu kútik zdobiť aj práce detí). Mal by byť atraktívny - farebný a upútavajúci pozornosť detí, podnecujúci deti k starostlivosti o rastliny a zvieratá, bezpečný - predmety v kútiku musia byť prispôsobené veku detí (niektoré časti dekorácií môžu napr. Pri vytváraní takéhoto miesta je vhodné využiť nábytkové zostavy, ktoré budú korešpondovať s účelom miestnosti. Nábytok a doplnky sú veľmi dôležitým aspektom, ktorý treba zohľadniť pri tvorbe tematických kútikov v materskej či základnej škole, no rovnako podstatné je aj použitie vhodných didaktických pomôcok. Deti milujú činnosť, nechcú len pozorovať. V prírodovednom kútiku by sa mali nachádzať aj didaktické pomôcky, ktoré uľahčia poznávanie charakteristických znakov ročných období a zmien prebiehajúcich v prírode. Skvele sa na to hodí mäkká nástenka v tvare stromu s hruškami. Aby sme vzbudili zvedavosť detí a vášeň pre spoznávanie prírodných javov, stojí za to zabezpečiť najmenším prístup k mikroskopu. Samozrejme, prispôsobme zariadenie veku detí. Pokiaľ hovoríme o kútiku pre materskú školu a mladšie ročníky základných škôl, najlepšie sa osvedčí mikroskop typu „Vajce“. Toto zariadenie kombinuje mikroskop a kameru v jednom. Ľahko ho možno pripojiť k počítaču a zväčšiť pozorované vzorky až 43-krát.
Príklady aktivít v materskej škole
Návštevy knižnice: Deti z MŠ vo Valči navštevujú obecnú knižnicu pravidelne. Deti si poprezerali knižnicu a hneď ich zaujali pekné rozprávkové knižky. Tieto si mali možnosť poprezerať a prelistovať. Tí, ktorí chodia do knižnice so svojimi rodičmi, hneď vedeli kde sú knihy, ktoré majú radi. Pozorne si vypočuli príbeh ,,Môj macík“. Po prečítaní príbehu si mohli pastelkami vymaľovať papierového medvedíka, čomu sa potešili. Deťom sa v knižnici páčilo.
Lyžiarsky kurz: Deti sa plné nadšenia postavili prvý deň na lyže. Pod vedením inštruktorov z lyžiarskej školy YETILAND dokázali obrovské pokroky. Pre niektorých to boli prvé pokusy na lyžiach . Po piatich dňoch sa všetky deti viezli na vleku a zišli svahom ako naozajstní lyžiari.
Karneval: Aj v našej materskej škole sme oslávili koniec fašiangov karnevalom. Do materskej školy prišli princezné, čarodejnice, rozprávkové bytosti, piráti a pirátky, indiánky a mnoho ďalších. Deti boli skutočne na nerozpoznanie. A nielen deti. V tento deň sa stratili aj pani učiteľky a nahradili ich bytosti, ktoré sa deťom veľmi páčili.
Gaštanové tvorenie: Naši budúci školáci sa zoznamovali s číslami netradične- pomocou gaštanov. Gaštanové tvorenie sa im veľmi páčilo a tak každý deň prinášali do MŠ stále viac gaštanov. Pani učiteľky im tak mohli pripravovať rôzne podnetné a zaujímavé aktivity.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Týždeň zdravej výživy: Každý deň sa niesol v inom duchu: PONDELOK: Strukoviny, UTOROK: Ovocie, STREDA: Zelenina, ŠTVRTOK: mliečne výrobky, PIATOK: Sladké, ale zdravé. Každý deň pani učiteľky pripravovali bohatý a pestrý program pre deti, aby sa hravou formou oboznámili so stravou, ktorá nám prospieva a naopak so stravou, ktorá nám škodí.
Návšteva policajtov: Deti sa prezentovali znalosťami o dopravných značkách . Taktiež sa dozvedeli o povinnosti ,že bicyklovať sa môžu po komunikáciách v sprievode dospelej osoby. A o tom ako pomáhajú dopravní policajti na cestách si deti pozreli na interaktívnej tabuli.
Základné školy a hygienické podmienky
Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z. Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.) Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z. Hygienické podmienky na školách a školských stravovacích zariadeniach upravuje na úseku verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z. z.
Umiestnenie a priestorové členenie škôl
Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Pri voľbe umiestnenia zariadení vylučujeme miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené. Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň. Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu. V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne. Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodené zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň. v učebniach bolo 20m3/hod. v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy 30 m3/hod. v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu 20m3/hod. v umyvárňach 30 m3/hod. v sprchách 150 m3/hod. až 200 m3/hod. v záchodoch 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod.
Psychohygiena a výchovno-vzdelávacia činnosť
Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Potrebné je uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce. Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží. Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky). Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nesprávne realizovaná výchovno-vzdelávacia činnosť spôsobuje najmä vznik únavy a neurotických prejavov, ako dôsledok neprimeranej záťaže žiakov v škole. Únava sa prejavuje hlavne poruchou činnosti centrálnej nervovej sústavy a znížením celkovej výkonnosti organizmu. U žiakov možno pozorovať nezáujem o prácu, zníženú schopnosť zapamätať si učivo, slabú pozornosť a koncentráciu, bolesti hlavy a pod. Neurotické prejavy, niekedy podobné prejavom únavy, spočívajú v somatických poruchách (neúmerná duševná a telesná únavnosť, nechutenstvo, pocit na zvracanie, resp.
Dĺžka vyučovania a prestávky
Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách. Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje (3). V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút, v 3. a 4. ročníku 15-20 minút, v 5. a 6. ročníku 25-30 minút a vo vyšších ročníkoch 30-35 minút. Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, delí sa vyučovacia hodina na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov. Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová. Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov. Denný limit predstavuje povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie. Je odstupňovaný podľa veku žiakov: v 1. roč. 5 hod., v 2. a 3., roč. 5,5 hod., v 4. a 5. roč. 6 hod., v 6. a 7. roč. 6,5 hod., v 8. roč. 7 hod., vo vyšších ročníkoch 7 až 8 hodín. Celkový počet povinných vyučovacích hodín v jednom dni sa má pohybovať v rozsahu 3 - 4 hodín v najnižších ročníkoch a 6 - 8 hodín v najvyšších ročníkoch. Voľba nepovinných predmetov a záujmových krúžkov musí zohľadňovať celkové časové zaťaženie a fyziologické možnosti žiaka. Pedagógovia by mali zadávanie domácich úloh koordinovať tak, aby neboli prekračované limity časovej pracovnej záťaže žiakov v škole a doma.
Rozvrh hodín a biologický rytmus
Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždňovému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, resp. nenáročnými. V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, t.j. na koniec vyučovacieho dňa. V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné. Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, príp. športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia. Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín. Povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok zariadenia a predložiť ho na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravot…