Vzdelávacie programy pre regionálne školstvo, ako ich poznáme na Slovensku, boli predurčené školským zákonom z roku 2008, ktorý deklaroval zásadnú reformu školského vzdelávania. Tento zákon odoslal do zabudnutia predchádzajúcu formu kurikulárnych dokumentov a vymedzil, že kurikulum bude mať podobu štátnych a školských vzdelávacích programov. Súčasne celkom detailne stanovil štruktúru týchto programov, bez ohľadu na to, či ide o materské, základné alebo stredné školy. Štát i školy vtedy v rýchlosti spracovali nové kurikulárne dokumenty, s malou istotou, či školám a vzdelávaniu budú naozaj prospešné. Prax veľmi skoro zachytila sporné miesta týchto nových dokumentov, čo sa stalo jedným z dôvodov, prečo sa už pred rokmi začalo pracovať na inovácii platných štátnych vzdelávacích programov (ŠVP), aby sa tieto dostali do škôl.
Inovácia Národného Kurikula pre Predškolské Vzdelávanie
V procese inovácie ŠVP sa k najintenzívnejším zmenám pristúpilo v programe pre predškolské vzdelávanie. Dôvodom bolo to, že v predškolskom kurikule v roku 2008 prišlo k najväčším zmenám, keďže materské školy zo zákona, no i z vlastnej vôle prijali rovnaké princípy tvorby vzdelávacích programov, aké boli nastavené pre základné a stredné školy. Išlo o túžbu zmeniť status materských škôl z predškolských zariadení na status škôl a tak prijať rovnakú logiku a princípy tvorby kurikula, aká je platná pre základné a stredné školy. Táto logika však súčasne narážala na dobre zabehnuté schémy predškolského vzdelávania, na zaužívané, relatívne otvorené kurikulum materských škôl a na špecifiká prevádzky materských škôl. Takže výsledný ŠVP z roku 2008 získal podobu málo prehľadného mixu kurikulárnych noriem, pohybujúcich sa v prekrývanom definovaní výkonových a obsahových štandardov, niekoľkých úrovní cieľových kategórií, s obsahom vzdelávania rozpracovaným v spleti tematických okruhov, vzdelávacích oblastí a prierezových tém. Všetko navyše spojené s novou povinnosťou, aby si materské školy v rámci svojich školských programov spracúvali učebné osnovy, ktoré nikdy predtým nemali a ani nepotrebovali.
V praxi slovenských materských škôl sa vzápätí ukázalo, že hoci program nespôsobil ťažkosti v každodennej pedagogickej práci učiteliek, zásadným spôsobom zneistil učiteľky pri plánovaní výchovy a vzdelávania, zaťažil ich novými byrokratickými procedúrami v príprave na pedagogickú prácu a vyvolával bezradnosť, ak sa mali zorientovať v pojmovej spleti, v ktorej sa štátne kurikulum vymedzovalo. Aj keď sa učiteľky v priebehu niekoľkých rokov práce s týmto dokumentom svojpomocne naučili v ňom orientovať a nastavili si ho na svoje potreby (a na požiadavky externej kontroly - Štátnej školskej inšpekcie), nič to nezmenilo na skutočnosti, že ŠVP z roku 2008 nemá presvedčivé koncepčné kontúry a práca s ním je skôr byrokratickou hádankou, menej jasnou oporou pre zmysluplnú prácu materských škôl.
Inovovaný ŠVP pre materské školy, ktorý na začiatku decembra predstavil verejnosti minister školstva, prináša inováciu najmä v tom zmysle, že potláča štrukturálnu neprehľadnosť toho predchádzajúceho. Kurikulum je nastavené v jednoznačne vymedzených vzdelávacích oblastiach, očakávané výstupy predškolského vzdelávania sú odvodené z týchto oblastí a neznásobujú sa ďalšími formuláciami výstupov v podobe tzv. kompetencií. Vzdelávací obsah už nie je „nadstavovaný“ prierezovými témami, nekrižujú sa viaceré úrovne vzdelávacích cieľov. Bez diskusie o tom, či povinné prvky ŠVP, ako sú nastavené školským zákonom, naozaj vyhovujú špecifickým potrebám práce s deťmi v ranom veku, inovovaný program je spracovaný v súlade s týmto zákonom a rešpektuje základné jednotky, ktorými zákon definuje podobu ŠVP pre všetky školy v regionálnom školstve.
Kurikulum je teda zostavené tak, aby v rámci týchto zákonných požiadaviek jednoznačnejšie vymedzil obsah výchovy a vzdelávania v materských školách a priamo naznačil vzťahy medzi výstupmi predškolského vzdelávania, aktivitami, ktoré sa k týmto výstupom viažu a možnosťami, ako možno účinnosť tohto procesu na ceste k očakávaným výkonom vyhodnocovať. Inovovaný ŠVP preto v tradičných vzdelávacích oblastiach vymedzuje výkonové štandardy na konci predškolského vzdelávania, voči nim sú ako obsahové štandardy načrtnuté typické aktivity pre deti, ktoré vedú k dosahovaniu očakávaných výkonov, a ako tretí prvok sú formulované evaluačné otázky, ktoré smerujú učiteľky k relevantnému a inteligentnému vyhodnocovaniu toho, ako a či deti v predškolskom vzdelávaní zaznamenávajú progres.
Prečítajte si tiež: Zamestnanie popri materskej: Zoznam potrebných dokumentov
Triáda výkonových štandardov, obsahových štandardov a evaluačných otázok lokalizovaná do jasne vymedzených oblastí je v rámci exitujúcich legislatívnych pravidiel tvorby národného kurikula tou najprehľadnejšou a najjednoduchšou cestou, ktorou môže učiteľky predškolského vzdelávania sprevádzať pri zmysluplnom plánovaní pedagogickej práce v súčasných materských školách na Slovensku.
Hrozby a Riziká Inovovaného Kurikula
Aj keď inovovaný ŠVP bude pre vedenie a učiteľky materských škôl užívateľsky prijateľnejší ako ten predchádzajúci, a ako ukázali viaceré prieskumy, prijímajú ho naozaj pozitívne, nutnosť vytvárať ho na zásadách tvorby národného kurikula, ako ich vymedzuje slovenská školská legislatíva, vytvára pre prax isté hrozby a riziká. Tie treba pomenovať, mať ich na zreteli a snažiť sa ich potlačiť, ak sa im už nedá celkom vyhnúť.
Povinnosť vymedzovať kurikulum predškolského vzdelávania vo výkonových štandardoch vedie k tomu, že kurikulum je vymedzené veľmi detailne, do najmenších podrobností. Výhodou takýchto detailných preskripcií výkonu je azda to, že vzdelávacie oblasti sú načrtnuté v analytických jednotkách, čo by mohlo znamenať, že každá učiteľka si dokáže jasne predstaviť, v akých vrstvách sa možno v predškolskom vzdelávaní pohybovať napríklad v rozvoji ranej gramotnosti alebo v každej inej oblasti výchovy a vzdelávania. To by bolo určite v poriadku, ak by výkonový štandard slúžil ako analytický záchytný bod pre učiteľky. Veľkým rizikom je však to, ak by sa štandard chápal ako definitívna kontrolná jednotka a stal sa nástrojom „objektívnych meraní“. Iniciačný, orientačný a analytický zmysel výkonových štandardov sa okamžite zmení na tvrdý nástroj kontroly, ktorý povahe predškolského vzdelávania a deťom v ranom veku môže skôr poškodiť ako pomôcť. Ak by sa výkonové štandardy mali stať definitívnym a statickým obrazom dieťaťa pred vstupom do školy a boli by základom plošného testovania detí, hrozba by bola závažná.
Výkonový štandard v predškolskom vzdelávaní nemá byť chápaný ako statický obraz „štandardizovaného dieťaťa“ pred vstupom do školy. Má orientačný charakter, naznačuje možnosti, smery a potenciál detí.
Popri výkonových štandardoch sú obsahové štandardy v novom ŠVP vymedzené ako príkladové či typické aktivity, ktoré sa na výkonové štandardy viažu a ktorých realizácia napomáha postupnému dosahovaniu naznačených výkonov. Aktivity, ktoré učiteľky v materských školách s deťmi reálne vykonávajú, sú nepochybne omnoho bohatšie, komplexnejšie a poznajú ich práve a len učiteľky. Akákoľvek hlbšia detailizácia obsahového štandardu by bola úplne kontraproduktívna a viedla by k hrubej centralizácii predškolského vzdelávania.
Učebné Osnovy pre Materské školy?
Inovovaný ŠVP sa už teraz pohybuje na hrane únosnej centralizácie obsahu, detailné výkonové a orientačné obsahové štandardy sa dajú považovať za naozaj vyčerpávajúci a podrobný rámec na vymedzenie národného kurikula, ktoré školy adaptujú na svoje potreby. Je potom zarážajúce, že na Slovensku stále zaznievajú hlasy, ktoré požadujú, aby súčasťou národného predškolského kurikula boli okrem výkonových a obsahových štandardov ešte aj tzv. učebné osnovy. Očakáva sa teda vlastne ešte ďalšia forma vymedzenia jednotiek obsahu výchovy a vzdelávania, kde by mal byť tento obsah vymedzený v podobe pojmov, podrobného tematického určenia toho, čo v materských školách „vyučovať“ a teda určiť obsah vzdelávania cez to, čomu sa bežne hovorí „učivo“.
Prečítajte si tiež: Všetko o zápise do materskej školy
Pripomeňme najprv to, že materské školy do roku 2008 vôbec učebné osnovy nemali, a že aj v roku 2008 sa k nim dostali vlastne legislatívnym nedorozumením, keď sa pri zákonnom vymedzení položiek štátnych a školských vzdelávacích programov pozabudlo, že budú platné aj pre materské školy, a nie všetko, čo má byť v programoch základných a materských škôl, je vhodné aj pre predškolské vzdelávanie. Materské školy toto nedorozumenie poslušne prijali a následne vynašli svojpomocné byrokratické procedúry, ako do školských vzdelávacích programov učebné osnovy dostať. Ich funkčnosť však zostala stále nejasná, a tak sa osnovy vytvárali preto, aby sa vyhovelo požiadavkám externej kontroly, ktorá sledovala, či kurikulárne dokumenty materských škôl sú v súlade so zákonom.
Pripomeňme aj druhú skutočnosť. Kurikulárna politika sa na Slovensku nezmenila len po roku 2008. Veď už aspoň dve desaťročia predtým sa začala obracať pozornosť na koncipovanie kurikula cez vzdelávacie štandardy. Ich sila sa dala vnímať.
Prečítajte si tiež: Kritická analýza očkovania
tags: #kurikularne #dokumenty #materskej #skoly