Právo dieťaťa na rodinný život a náhradná starostlivosť prostredníctvom osvojenia sú kľúčové aspekty ochrany maloletých. Osvojenie sa považuje za najvhodnejšiu formu náhradnej starostlivosti, ktorá dieťaťu umožňuje vyrastať v rodinnom prostredí, v kruhu blízkych osôb. Tento článok sa zameriava na definíciu dieťaťa z hľadiska práva, inštitút osvojenia, konanie o osvojiteľnosti a osvojení, a tiež na práva a povinnosti s tým spojené.
Úvod
Každé dieťa má právo vyrastať v rodinnom prostredí a zaslúži si patriť do nejakej rodiny. Ak dieťaťu nie je umožnené vyrastať v jeho biologickej rodine, osvojenie predstavuje možnosť, aby vyrastalo v rodinnom prostredí, obklopené blízkymi osobami.
Osvojenie ako forma náhradnej starostlivosti
Pri osvojení manželia alebo jednotlivec, ktorí si dieťa adoptujú, nadobúdajú k dieťaťu rovnaké práva a povinnosti, akoby boli jeho biologickými rodičmi. Takto nadobudnutý vzťah sa považuje za príbuzenský vzťah, rovnako ako medzi biologickými rodičmi a ich deťmi. Tento vzťah nadobúdajú aj osvojenci so všetkými príbuznými osvojiteľa. Práve osvojenie sa považuje za najvhodnejšiu formu náhradnej starostlivosti.
Predpoklady a podmienky osvojenia
Pre úspešné osvojenie dieťaťa je potrebné splniť zákonom stanovené predpoklady a podmienky. Zákon o rodine stanovuje tieto podmienky a predpoklady vo svojej štvrtej časti, druhej hlave s názvom osvojenie. Všade, kde zákon hovorí o deťoch, rozumejú sa nimi tak deti manželské, nemanželské, ako aj osvojenci. O osvojení rozhoduje vždy súd na návrh osvojiteľa.
Osvojiteľom sa môže stať iba fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne), je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Zákon o rodine vymedzuje aj prípady, kedy je a kedy nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Predosvojiteľská starostlivosť
Zákon o rodine zakotvuje aj tzv. predosvojiteľskú starostlivosť najmenej na deväť mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení. V prípade osvojenia zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.
Konanie o osvojiteľnosti
Konanie o osvojiteľnosti je inštitút, ktorý nadväzuje na novú právnu úpravu osvojenia zakotvenú v zákone o rodine a upravuje ho aj zákon č. Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Je ním aj maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, a to aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. Rodičia nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník. Rodičia nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred.
Lehoty a podmienky konania
O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny. Konanie o osvojiteľnosti v celom rozsahu transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky jednu z podmienok medzištátneho osvojenia podľa Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach do právneho poriadku Slovenskej republiky. Osvojiteľnosť dieťaťa je podmienka k tomu, aby dieťa mohlo byť osvojené a rozhoduje o nej súd.
Súhlas rodičov s osvojením
Osvojené môže byť podľa zákona o rodine len maloleté dieťa, a to len v prípade, že osvojenie je v jeho záujme a na základe osobného písomného súhlasu rodičov. S osvojením musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, osobne a písomnou formou. Na tento účel slúži vyhlásenie „Privolenie na osvojenie dieťaťa“. Svojim podpisom rodičia okrem súhlasu s osvojením a inými náležitosťami osvojenia potvrdzujú aj oboznámenie sa s tým, že právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti bude ich privolenie neodvolateľné.
Konanie o osvojení
Konanie o osvojenie upravuje §143 až 150 Civilného mimosporového poriadku. Začína len na návrh. Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. Ak je rodič dieťaťa maloletý, má postavenie účastníka konania s ohľadom na jeho čiastočnú spôsobilosť na právne úkony.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zameranie súdu v konaní
Súd sa v konaní zameria na preukázanie základných vecno-právnych podmienok pre vznik, resp. zrušenie osvojenia so zreteľom na všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca a vytvorenie primeraného rodinného prostredia. Osvojované dieťa súd vypočuje, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.
Kolízia záujmov v procese osvojenia
Pri procese osvojenia dochádza ku kolízii záujmov troch strán: dieťaťa, budúcich osvojiteľov a biologického rodiča dieťaťa. Osvojiteľ má právo osvojiť si dieťa, zároveň však má právo na ochranu svojho súkromného života. Dieťa má právo na svoj rodinný život, či už s biologickými rodičmi alebo ako osvojenec v novej rodine a má právo poznať svojich rodičov a svoj pôvod. Tieto práva sa dostávajú do častej konfrontácie s právami rodičov, ktorí si neželajú, aby ich dieťa niekedy v živote spoznalo, alebo s právami osvojiteľov, ktorí nechcú, aby dieťa vedelo, že nie je ich biologickým potomkom. Dieťa má tiež možnosť, rovnako ako osvojiteľ, navrhnúť zrušenie osvojenia (ak sa nejedná o osvojenie nezrušiteľné). Nie je možné dosiahnuť stav, kedy by boli práva všetkých zúčastnených v harmónii.
Práva dieťaťa ako účastníka konania
V konaní o osvojiteľnosti aj v konaní na osvojenie sú účastníkmi konania okrem iných aj samotné deti. Účastníci majú vždy v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Účastníci majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
Právo dieťaťa byť vypočuté
Dieťa ako účastník konania má aj právo byť vypočuté. V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Zmluvné štáty Dohovoru nemôžu predpokladať, že dieťa nie je schopné vytvoriť si vlastné názory, ale práve naopak, že dieťa si je schopné svoje názory vytvoriť a vyjadrovať bez potreby dokazovať túto schopnosť.
Článok 12 Dohovoru stanovuje povinnosť názory dieťaťa aj náležite zvážiť, ak ich dieťa vie samo vytvoriť. Úroveň chápania dieťaťa nie je vždy priamo úmerná úrovni veku dieťaťa. Každé dieťa je potrebné posudzovať individuálne, pretože na úroveň chápania pôsobia rôzne faktory akými sú informácie, úroveň podpory, sociálne a kultúrne očakávania.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Spôsob zisťovania názoru dieťaťa
Názor dieťaťa, ktoré je účastníkom konania sa zisťuje prostredníctvom zástupcu dieťaťa, alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, teda sprostredkovane. Súd zisťuje názor dieťaťa spravidla prostredníctvom orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť.
Vek dieťaťa a jeho rozumová vyspelosť
Naskytuje sa aj otázka od akého veku môžu súdy prihliadať k názorom detí. Prakticky sa dá prihliadať na názor dieťaťa od každého veku. Je však veľmi individuálne, že v akom veku dieťa dosahuje ktorú úroveň rozumovej vyspelosti a preto je na posúdení súdu, či si dieťa dostatočne uvedomuje následky svojho rozhodnutia a chápe závažnosť otázky.
Zastúpenie maloletého dieťaťa v konaní
Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa, resp. osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (opatrovník, poručník) a za kolízneho opatrovníka sa ustanovuje spravidla príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately).
Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené a musí konať v najlepšom záujme dieťaťa.
Zmeny v právnom poriadku a ich prínos
Zmeny, ktorá nastali v právnom poriadku Slovenskej republike, konkrétne Civilným mimosporovým poriadkom prispeli k efektívnejšiu, rýchlejšiemu a tiež k hospodárnejšiemu konaniu o osvojiteľnosti a o osvojenie. Popri týchto však netreba zabúdať na najlepší záujem dieťaťa v týchto konaniach. Zmeny Občianskeho súdneho poriadku premietnuté do Civilného mimo sporového poriadku na tento princíp nezabudli tak ako to dokazujú prijaté zmeny zmeny. Preto je možné túto rekodifikáciu považovať za pozitívnu ako z hľadiska princípov konania ako aj z ohľadu na dieťa ako účastníka týchto konaní. V rámci danej úpravy je potrebné považovať za veľmi pozitívne skutočnosť, že Slovenská právna úprava do svojej úpravy premieta princípy stanovené vo významných európskych dokumentoch ako je Dohovor o právach dieťaťa.
Definícia dieťaťa
V prvom rade dieťa je definované ako potomok, ktorý má trvalý príbuzenský pomer k vlastným rodičom. Právny poriadok nahliada na pojem dieťa z roviny veku. Dieťa nie je len objektom, ale aj vlastným subjektom vzťahu dieťa- rodič. Pre rodiča, prípadne pre všetky zúčastnené subjekty pri dieťati je rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní záujem dieťaťa.
Blaho dieťaťa
Blaho dieťaťa znamená akési priateľské prostredie vhodné deťom, ktoré majú zákonodarcovia zaistiť prijatím právnych predpisov.