Pracovná zmluva s hodinovou výplatou je bežný typ pracovnej zmluvy, ktorý upravuje pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pričom odmeňovanie zamestnanca je stanovené hodinovou sadzbou. Tento článok sa zameriava na vzor takejto zmluvy a dôležité aspekty, ktoré by mali byť zohľadnené.
Úvod
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý definuje práva a povinnosti oboch strán - zamestnávateľa a zamestnanca. V prípade hodinovej výplaty je nevyhnutné, aby zmluva presne definovala hodinovú sadzbu, spôsob evidencie odpracovaných hodín a ďalšie relevantné podmienky.
Základné náležitosti pracovnej zmluvy
Každá pracovná zmluva, vrátane zmluvy s hodinovou výplatou, musí obsahovať určité základné náležitosti, aby bola platná a právne záväzná. Medzi tieto náležitosti patria:
- Identifikácia zmluvných strán: Presné údaje o zamestnávateľovi (názov, sídlo, IČO) a zamestnancovi (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo).
- Druh práce: Jasné a zrozumiteľné vymedzenie druhu práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať.
- Miesto výkonu práce: Presná adresa alebo definícia miesta, kde bude zamestnanec vykonávať svoju prácu.
- Deň nástupu do práce: Dátum, kedy zamestnanec začne vykonávať prácu pre zamestnávateľa.
- Výška mzdy a podmienky jej vyplácania: V prípade hodinovej výplaty musí byť presne stanovená hodinová sadzba a termín výplaty mzdy.
- Dĺžka pracovného času: Počet hodín, ktoré má zamestnanec odpracovať za určité obdobie (napr. týždenne).
- Dĺžka výpovednej doby: Doba, ktorá musí uplynúť medzi doručením výpovede a ukončením pracovného pomeru.
- Určenie doby trvania pracovného pomeru: Ak ide o pracovný pomer na dobu určitú, musí byť presne stanovený dátum jeho ukončenia.
Vzor pracovnej zmluvy s hodinovou výplatou
Nasledujúci vzor pracovnej zmluvy s hodinovou výplatou slúži ako ilustračný príklad a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym podmienkam a požiadavkám zamestnávateľa a zamestnanca:
Pracovná zmluva
uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
Prečítajte si tiež: Súvislosť medzi kontrakciami a mechúrom počas tehotenstva
I. Zmluvné strany
- Zamestnávateľ:
- Názov: [Názov spoločnosti]
- Sídlo: [Adresa sídla]
- IČO: [IČO spoločnosti]
- Zastúpený: [Meno a priezvisko štatutárneho zástupcu]
- Zamestnanec:
- Meno a priezvisko: [Meno a priezvisko zamestnanca]
- Bydlisko: [Adresa bydliska zamestnanca]
- Rodné číslo: [Rodné číslo zamestnanca]
II. Predmet zmluvy
- Zamestnávateľ prijíma zamestnanca do pracovného pomeru na výkon práce [Druh práce].
- Miesto výkonu práce: [Adresa miesta výkonu práce].
- Deň nástupu do práce: [Dátum nástupu do práce].
III. Pracovný čas a odmeňovanie
- Pracovný čas zamestnanca je [Počet hodín] hodín týždenne.
- Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi mzda vo výške [Hodinová sadzba] EUR za hodinu.
- Mzda je splatná mesačne, najneskôr do [Deň v mesiaci] dňa nasledujúceho mesiaca, na bankový účet zamestnanca číslo [Číslo bankového účtu].
- Zamestnanec je povinný viesť presnú evidenciu odpracovaných hodín a predkladať ju zamestnávateľovi v stanovenom termíne.
IV. Doba trvania pracovného pomeru
- Pracovný pomer sa uzatvára na:
- dobu neurčitú
- dobu určitú, a to od [Dátum začiatku] do [Dátum ukončenia].
V. Výpovedná doba
- Výpovedná doba je [Dĺžka výpovednej doby] a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
VI. Záverečné ustanovenia
- Táto zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden obdrží zamestnávateľ a jeden zamestnanec.
- Zmeny a doplnky tejto zmluvy je možné vykonať len písomnou formou, dodatkom k tejto zmluve.
- Zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali.
V [Miesto], dňa [Dátum]
[Podpis zamestnávateľa] [Podpis zamestnanca]
Práca na živnosť vs. pracovná zmluva
V niektorých prípadoch môžu zamestnávatelia zvažovať spoluprácu so živnostníkmi namiesto zamestnancov. Práca na živnosť môže priniesť určité výhody, ale aj riziká.
Výhody práce na živnosť pre zamestnávateľa
- Úspora na odvodoch: Zamestnávateľ neplatí odvody za živnostníka, čo znižuje celkové náklady na prácu. Pri hrubej mzde 1 000 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 362 eur, čo pri živnostníkovi odpadá.
- Administratívna úspora: Vedenie mzdovej agendy a dodržiavanie zákonov týkajúcich sa zamestnávania predstavuje významnú byrokratickú záťaž, ktorá pri spolupráci so živnostníkom odpadá.
- Flexibilita: Väčšia voľnosť pri podmienkach vzťahu medzi dvoma podnikateľmi v porovnaní so vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý je pomerne striktne upravený Zákonníkom práce.
Výhody práce na živnosť pre živnostníka
- Finančné hľadisko: Na faktúru je obvykle možné vypýtať si viac, ako by bola hrubá mzda zamestnanca.
- Paušálne výdavky: Živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky, a to až vo výške 60 % z príjmov, plus zaplatené odvody, teda daň z príjmov platí z oveľa nižšieho daňového základu, ako ich platí zamestnanec.
- Nižšia sadzba dane: Ak sú príjmy zo živnosti nižšie ako 100 000 eur ročne (uvedené platí od roku 2025), uplatní sa sadzba dane len vo výške 15 %, oproti klasickým 19 % u zamestnanca.
- Odvodové úľavy: V určitom období na začiatku podnikania živnostník neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Platí iba zdravotné odvody, ktoré sú pre rok 2025 v minimálnej výške 107,25 eur mesačne.
Riziká práce na živnosť - Švarc systém
Dôležité je vedieť, že nie vždy je práca na živnosť legálne možná. Ak ponúkaná práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená pracovná zmluva, príp. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“.
Znaky závislej práce
- Pracovník vykonáva činnosti ako klasický zamestnanec (nadriadený vs. podriadený).
- Používa prostriedky zamestnávateľa.
- Je začlenený do organizačnej štruktúry firmy.
Tento fenomén začína byť stále viac pod drobnohľadom štátu a takýchto ľudí označuje za tzv. fiktívnych živnostníkov. V prípade, že nie sú splnené všetky znaky závislej práce, nielen formálne, ale aj skutočne, je práca na živnosť v poriadku a je možné ju využívať.
Prečítajte si tiež: Svalová kontrakcia: Typy a mechanizmy
Kedy zarobíte viac? Živnosť vs. pracovný pomer
Pre porovnanie, pozrime sa na príklad, kedy zamestnanec zarobí viac pri živnosti a kedy pri pracovnom pomere. Uvažujme hrubú mzdu/fakturovanú sumu 1 362 eur.
- Pracovný pomer: Zamestnanec získa v čistom 792,56 eura.
- Živnosť (bez sociálnych odvodov): Živnostník platí iba minimálne zdravotné odvody. Vďaka paušálnym výdavkom neplatí ani daň z príjmov. Mesačne mu ostáva v čistom až 1 254,75 eura.
- Živnosť (so sociálnymi odvodmi): Živnostník platí aj sociálne odvody. Daň z príjmov rovnako neplatí vôbec. Odmena v čistom v prepočte na mesiac je vo výške 1 017,73 eura, čo je stále o 225,17 eura navyše oproti pracovnému pomeru.
Obchodnoprávny vzťah
V prípade, že zamestnanec a zamestnávateľ nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a na ich právny vzťah sa nevzťahuje Zákonník práce, ide o obchodnoprávny vzťah, v ktorom vystupuje jeden ako dodávateľ a druhý ako odberateľ či objednávateľ. Dôležité pre oboch je mať uzatvorenú kvalitnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá by upravovala podmienky spolupráce, hoci zákon písomnú formu zmluvy nevyžaduje a možné je fungovať aj na systéme objednávok.
Ak ide o (legálny) obchodný vzťah, je vhodné myslieť na to, aby dodávateľ mohol daný projekt stihnúť zrealizovať v dohodnutom časovom rozsahu, aj keď odíde na dovolenku alebo bude napríklad práceneschopný (tieto pojmy totiž pozná iba Zákonník práce, nie Obchodný zákonník). V opačnom prípade bude zodpovedať za omeškanie, prípadne aj za škodu, ktorá môže vzniknúť na strane objednávateľa. Obchodná zmluva by mala dostatočne zohľadniť aj odmenu pre dodávateľa, aby si dodávateľ mohol riadne zaplatiť odvody, kúpiť stravu či vykryť stratu odmeny počas dovolenky a pod.
Ďalšie dôležité aspekty pracovného práva
Rekreačný príspevok
Od 1.1.2025 je účinná novela Zákonníka práce, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.
Zrážky zo mzdy
Zamestnávateľ je povinný akceptovať dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť.
Prečítajte si tiež: Všetko o CTG a kontrakciách pred pôrodom
Odstupné a odchodné pre starostu
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Ak starosta pred nástupom do funkcie bol v pracovnom pomere, z ktorého bol na výkon funkcie starostu uvoľnený, pracovný pomer nezanikol. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Čerpanie pol dňa dovolenky
Súčasná právna úprava neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce.
Náhrada straty času
Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.
tags: #kontrakcie #s #hodinovym #odstupom