Úvod
Obdobie batoľaťa je jedinečné obdobie plné objavov, učenia a rastu, a to nielen pre dieťa, ale aj pre mamu. Spoločné aktivity v tomto období posilňujú puto medzi mamou a dieťaťom, podporujú rozvoj dieťaťa a prinášajú radosť obom stranám. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aktivity, ktoré môžu mama a batoľa spolu robiť, aby naplno využili toto vzácne obdobie.
Rozvoj zmyslov a motoriky cez hru
Batoľatá objavujú svet prostredníctvom všetkých zmyslov, preto je dôležité uprednostňovať aktivity, ktoré podporujú rozvoj zmyslov. Dobrou správou je, že tieto činnosti sú medzi deťmi veľmi obľúbené.
Hra s farbami a materiálmi
Deti vo veku jedného roka zaujme aj maľovanie so skutočnými farbami. Drobci môžu miešať farby a objavovať, ako sa zo spojenia dvoch farieb stane úplne iná farba. Ďalšou zábavnou senzorickou aktivitou je hra s magickým pieskom či hlinou, hranie sa s cestom, vytváranie odtlačkov na rôznych povrchoch, či už samotné cesto, alebo dokonca betón (samozrejme, iba pod dozorom dospelého).
Kreatívne tvorenie
Vo veku dvoch až troch rokov sa zamerajte na aktivity, ktoré posilnia puto medzi rodičom a dieťaťom. Maľujte prstami namiesto štetcov, vyrábajte obrazy z odtlačkov prstov a pomocou malieb a kresieb vyjadrujte emócie. Deťom od dvoch rokov môžete do rúk zveriť nožnice a lepidlo, čo nás privádza k ďalšej aktivite - trhanie alebo strihanie farebného papiera a následné vytváranie umeleckých diel na čistý papier pomocou lepidla. Výbornou aktivitou pre deti od 2 rokov je hracie cesto, poprípade plastelína, ale aj knižky a zošity s nálepkami a hranie binga či domina.
Hra s knihami
Aké knižky pre deti vo veku 1,5-2 roky? V tomto veku sa deti učia rozprávať, naberajú slovnú zásobu, učia sa k obrázkom priraďovať slová. Najobľúbenejšie sú leporelá so zvieratkami, dopravnými prostriedkami, potrebami v domácnosti atď., skrátka 1 strana = 1 obrázok.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre ručne pletené veci
Hra ako prostriedok učenia a objavovania
Hra má v živote dieťaťa nezastupiteľné miesto. Hranie sa nepredstavuje pre deti ani zďaleka iba zábavu. Vďaka zapojeniu manuálnych, tvorivých, reflexívnych alebo zmyslových činností sa deti počas hry učia, objavujú svet a doslova vám rastú pred očami. Deti v skutočnosti nepotrebujú veľa hračiek, dôležitejšie sú pre ne rôzne aktivity, ktoré im počas dňa pripravíte.
Prieskumné aktivity
Deti v tomto veku milujú objavovanie, preto si vyhraďte počas dňa čas na zaujímavé prieskumné aktivity.
Inšpirácie z bežného života
Spisovateľka a odborníčka na raný a predškolský vek Cynthia Catlinová upozorňuje rodičov na to, že „najlepším spôsobom učenia sa batoliat sú ich vlastné objavy a interakcie s rodičom/opatrovateľom, ktorý môže podporovať ich učenie iniciovaním aktivít založených na správaní sa dieťaťa pri hre a jeho záujmoch“. Rodičia, hoci si to možno neuvedomujú, inštinktívne robia veci, ktoré podnecujú učenie sa detí. Hry typu: „Aká veľká vyrastieš?“, telefonovanie hračkárskym telefónom, „Paci, paci, pacičky…“, umývanie rúk pred jedlom, upratovanie hračiek, upozorňovanie: „Pozor, horúce!“ - to všetko je pre deti škola hrou. „Jednoducho povedané, batoľatá potrebujú stimulujúce prostredie a pestrosť zážitkov, ktoré im pomôžu rozvíjať sa,“ dopĺňa T. Kuffnerová.
Stimulujúce prostredie
Rodičom, ktorí sa o to v čo najväčšej miere chcú pokúsiť, odporúča: usilovať sa o stály denný režim, ktorý pomôže dieťatku pochopiť, čo môže kedy očakávať; viesť deti k tvorivým činnostiam, ktoré sa budú opakovať - spievanie jednoduchých pesničiek, čítanie kníh, hranie hier, kreslenie…; každý deň tráviť s dieťaťom aspoň trochu času vonku na prechádzke alebo pri nejakej hre; nechávať dieťaťu aj dostatok voľného času, aby mohlo samo objavovať zaujímavé veci; neriadiť sa iba knihami o výchove, ale najmä vlastnou intuíciou; pozorovať, čo dieťa zaujíma a venovať sa tomu, pričom niektoré aktivity dieťa zaujmú možno neskôr, niektoré nikdy.
Kreatívne aktivity a hry v domácom prostredí
Využitie bežných predmetov
Naša maláčka (3,5) )objavila kancelársku zošívačku a dierovačku. Tak asi tri dni v kuse všetko spinkovala a dierkovala. zároveň ju začali veľmi baviť písmenká - postupne sa oboznamuje s ich tvarmi, musíme jej ku každému obrázku po písmenkách diktovať popisy, ktoré im vymyslela. Toto obdobie nastúpilo ruka v ruke spolu so zdokonalením kreslenia.
Prečítajte si tiež: Dvojmesačné bábätko: Zoznam potrieb
Lapbook - kreatívny spôsob učenia
Lapbook, či lap book alebo aj flapbook, flipbook … čo to je a ako to nazvať po slovensky? Jeden obrázok lepší ako tisíc slov: Obrázok som si požičala na stránke jednej doma-učiacej maminy.
Detská fantázia a hry na profesie
Včera mala maláčka v škôlke karneval. Doma sme potom „museli“ vyrábať masky pre plyšákov. Najviac ju zaujali chlapčenské masky - Spiderman a Transformer. Baby boli všetky princezné a víly. Okrem výtvarnej zábavy a povedačiek, naučila sa pritom kresliť aj pavúčie siete. Toto je náš Spiderman a náš Transformer.
Vôňa mydielok ako inšpirácia
Naša maláčka má zásobu mydielok. V šuplíku s nimi sa ocitla papierová vreckovka a keď ju maláčka použila na vysmrkanie, zistila, že pekne vonia. Tak sme prišli na novú zábavku - balenie mydielok. Jednak sme si tak chceli vyrobit veľa voňavých vreckoviek a potom - boli to darčeky pre jej plyšových kamarátov.
Obkresľovanie a detská vynaliezavosť
Maláčka mi včera postupne nosila obrázky členov širšej rodiny. Zdalo sa mi, že majú akési pekné rovnaké hlavy. A potom som ju odhalila - obkresľovala ich podľa písmenka „O“. Mne sa páčia tieto detské vynachádzavosti.
Obliekanie bábik
Dneska naša maláčka stvorila sama od seba prvé šaty. Pardon, zásterku pre pani líšku. Do krepového papiera vystrihla dierky na laby a dierky na šnúrky… Teraz ju baví obliekať báby a tak často spolu vystrihujeme vestičky, keď nechcem napochytre šiť a máli sa jej vecí, ktoré pre bábiky má.
Prečítajte si tiež: Čo potrebuje každé dieťa?
Aktivity pre deti od 3 mesiacov
My odporúčame našu skvelú novinku - BUBLIFIT CVIČENIE PRE DETI už od 3 MESIACOV! Hlavným cieľom Bublifit cvičenia pre deti je zdravý rast a správny psychomotorický vývin dieťaťa. Lekcie cvičenia rodičov s deťmi prebiehajú hravou formou, sprevádzané detskými piesňami, riekankami a pohybovými hrami. Využívame tradičné pomôcky ako fitlopta, overball, padák, laná, kruhy atď, ale i netradičné ako varešky, drevené megakorálky, penové stavebnice, fľaše, škatule a iné naoko nevyužiteľné veci :O) Cvičenia budú prebiehať pod vedením skúsenej lektorky a mamičky Marcely Kramplovej. S vyhrievaným bazénom na Remate.
Rozvoj pamäti u detí od narodenia do 3 rokov
Pamäť je jedným z kľúčových nástrojov, ktoré umožňujú deťom spoznávať svet, učiť sa nové zručnosti a budovať vzťahy. Už od narodenia si deti ukladajú spomienky a opakovaním ich posilňujú. Prvé tri roky života sú pre rozvoj pamäti kľúčové, pretože mozog dieťaťa v tomto období prechádza intenzívnymi zmenami a vývojom.
Pamäť novorodencov a dojčiat
Pamäť novorodencov je od prvých dní orientovaná na podvedomé spojenia. Už v maternici si dieťa dokáže zapamätať opakujúce sa zvuky, ako je tlkot matkinho srdca a po narodení preferuje jej hlas pred inými. Okrem toho rozpoznáva vôňu materského mlieka, čo mu poskytuje pocit bezpečia a pomáha budovať emocionálne puto. Tieto schopnosti patria do tzv. implicitnej pamäte. V prvých mesiacoch života deti reagujú na známe zvuky, hlasy alebo tváre. Pamäť sa ďalej rozvíja prostredníctvom opakovania. Napríklad, ak rodičia pravidelne spievajú tú istú uspávanku, dieťa si ju začne spájať s časom na spánok.
Pamäť batoliat (1-3 roky)
Medzi 1. a 2. rokom sa pamäť detí posúva na vyššiu úroveň. V tomto období sa začína rozvíjať epizodická pamäť, ktorá umožňuje deťom ukladať si spomienky na konkrétne udalosti. Hippokampus, časť mozgu zodpovedná za ukladanie spomienok, sa v tomto období začína viac rozvíjať, čo umožňuje deťom uchovávať spomienky na rôzne každodenné aktivity. Deti v tomto veku si začínajú pamätať konkrétne miesta, osoby a situácie, ktoré sa opakujú. Deti vo veku 1 až 2 rokov začínajú rozpoznávať vzory a chápať, že určité udalosti vedú k predvídateľným výsledkom. Napríklad, ak si dieťa začne spájať určité slovo s konkrétnou aktivitou (napr. “kúpeľ”), začína si tieto spomienky udržiavať a opakovať ich v správnych momentoch. Vo veku 2 až 3 rokov sa pamäť detí výrazne zlepšuje. Emocionálne zážitky hrajú významnú rolu - deti si zvyknú pamätať radostné a emocionálne nabité momenty dlhšie a intenzívnejšie ako neutrálne situácie.
Ako podporiť rozvoj pamäti u detí
Rozvoj pamäti detí je výrazne ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastajú a interakciami, ktoré zažívajú. Rodičia môžu podporiť tento proces prostredníctvom hier, rutín a láskyplných činností.
- Hry s opakovaním: Opakovanie je kľúčové pre rozvoj pamäti. Spievajte tie isté uspávanky, čítajte rovnaké knihy a opakujte známe hry.
- Fotografické albumy: Ukazovanie detí obrázkov a rozprávanie o nich posilňuje nielen pamäť, ale aj jazykové schopnosti.
- Rutina: Vytváranie stabilného prostredia a rutiny je pre deti veľmi dôležité.
- Hra na schovávačku: Úzko súvisí s rozvojom pamäti, pretože dieťa si musí zapamätať, kde bolo niečo ukryté alebo aké stopy k tomu vedú. Podporuje pracovnú pamäť tým, že dieťa uchováva informáciu o mieste, kde hračku videlo naposledy, a aktívne ju vyhľadáva. Opakovaním si trénuje schopnosť vybavovať si nedávne udalosti, čo pomáha pri rozvoji krátkodobej pamäti.
- Pohybové aktivity: Aktivity prevádzané cez pohyb spojené s učením výrazne podporujú rozvoj pamäte, pretože pohyb aktivuje viaceré časti mozgu naraz. Spievanie piesní s gestami alebo tanec na jednoduchý rytmus pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a rytmické vzory. Pohyb zároveň posilňuje opakovanie a vytváranie asociácií medzi zvukmi, slovami a fyzickými gestami.
- Vône a chute: Práve aj vône a chute sú silne spojené s pamäťou, pretože aktivujú časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za uchovávanie emocionálnych spomienok. Spojenie príjemných vôní a chutí s konkrétnymi zážitkami pomáha deťom lepšie si zapamätať tieto momenty. Napríklad, vôňa škorice pri pečení môže vyvolať spomienky na rodinné chvíle v kuchyni.
- Pomenovanie predmetov: Pomenovávanie rôznych predmetov je účinný spôsob rozvoja pamäte, pretože dieťa si pri opakovanom počúvaní názvov spája slová s konkrétnymi objektmi. Tieto asociácie ukladajú informácie do dlhodobej pamäte, čím sa posilňuje schopnosť rozpoznať a vybaviť si veci v budúcnosti. Časté opakovanie názvov pomáha vytvárať silnejšie nervové spojenia v mozgu. Týmto spôsobom sa dieťa učí nielen identifikovať predmety, ale aj si ich lepšie zapamätať.
- Vymýšľanie príbehov: Vymýšľanie príbehov podporuje pamäť, pretože dieťa si musí zapamätať začiatok príbehu a pridávať k nemu vlastné detaily. Tento proces spája pamäť s kreativitou a predstavivosťou, čím posilňuje mentálne spojenia. Opakovaním sa zlepšuje schopnosť vybavovať si informácie a vyjadrovať ich slovami.
- Vyfarbovanie spomienok: Vyfarbovanie podporuje pamäť tým, že dieťa vizualizuje a uchováva zážitky prostredníctvom kresby. Požiadajte dieťa, aby nakreslilo, čo si pamätá, alebo spoločne vyfarbujte obrázok na tému, ktorú nedávno zažilo. Tento proces pomáha dieťaťu organizovať spomienky a spojí ich s konkrétnymi vizuálnymi obrazmi.
- Hra “čo sa zmenilo?”: Táto hra pomáha deťom trénovať pozornosť a zrakovú pamäť. Ukážte dieťaťu niekoľko predmetov a následne jeden odstráňte alebo presuňte. Dieťa sa musí sústrediť a spomenúť si, čo sa zmenilo.
Každé dieťa má svoj vlastný rytmus vývoja. Ak sa vám zdá, že dieťa prejavuje menší záujem o hry podporujúce pamäť, skúste upraviť prístup. Možno potrebuje viac času alebo odlišné podnety. Dbajte na to, aby sa u dieťaťa nevyvinul tlak - učenie by malo byť vždy spojené s radosťou.
Ďalšie inšpirácie na aktivity
- Origami srdiečka: Môžete ich použiť ako dekoráciu do domácnosti či zavesiť nad postieľku bábätka. Počas tvorby si zároveň môžete porozprávať svoje zážitky, čo ste zažili a pouvažovať, kde srdiečka v domácnosti použijete.
- Maľovanie kvetov: Postupujte tak, že v strede taniera urobte nožničkami otvor a následne ho vystrihnete. Keď ho následne natriete je potrebné postupovať tak, že po zaschnutí odrežete malú šasť papiera tak, aby sa dokázal zmestiť na zadnú stranu daného papiera. Potom, čo si zozbierate potrebné kvietky, postupujte tak, že si ich nalepíte na papier.
- Montessori aktivity:1) Počítanie predmetov a ich spájanie s číslami.2) Abeceda zo zvyškov látky.3) Košík s rôznymi drobnosťami.4) Mini vlny.5) Lov v prírode.6) Tácka na pozorovanie.7) Štipce s písmenami.8) Gombíkový had.9) Hra s plastelínou.10) Misky chutí.11) Číselné karty so štipcami.12) Miniatúrny stromový stôl.13) Mincová pokladnička.14) Tajomné vrecko.15) Zázračná rolka.16) Nájdi zvieratko.17) Magnetková hra.18) Rozpoznávanie písmen.
Riešenie bežných problémov a výziev
Tvrdohlavé obdobie
Naša maláčka má tvrdohlavé obdobie. Hráme sa hru: mama vysvetlí, mama poprosí, maláčka odmietne. Sú to smiešne maličkosti, na ktorých nemusím trvať, takže sa s odstupom času na tom zabávam. A niekedy aj v danej chvíli. Prichádza aj k vtipným výhovorkám.
Neznášanie smrkania
Asi nie je jediná z detičiek, čo neznášajú smrkanie.
Čakanie
Každý rodič maláka asi pozná chvíle, keď je malákovi pridlho a začnú sa výmysly, ťahanice, vzpieranie, plač. Napríklad cestovanie na dlhšie vzdialenosti alebo čakanie v dlhých radoch, keď treba niečo neodkladne vybaviť alebo napríklad aj obed alebo oslava v reštaurácii. Je veľa miest, kde na detičky myslia a majú pre ne prichystaný detský kútik.
Inklúzia a prekonávanie bariér
"Každý človek prichádza na svet s určitými vrodenými dispozíciami, ale oveľa viac je toho, čo sa jednoducho musí naučiť," napísal Kusý (2003). Dieťa sa učí poznatkom o svete, o spoločnosti a o tom, ako uplatňovať a rozvíjať svoje schopnosti. Je dôležité, aby sme deťom umožnili začleniť sa do kolektívu bez ohľadu na ich odlišnosti.
Bariéry v inklúzii
Nepostrehnutím "onálepkovania" dieťaťa v sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky - bariéry, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Tieto bariéry sa prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov a hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania a kultúry na každého jednotlivca (Ďurič et. al, 2000). Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, ale aj jazyková bariéra, materiálna bariéra alebo sociálna bariéra.
Príklady bariér v materskej škole:
- Sociálna bariéra: Dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti.
- Komunikačná bariéra: "Deti, ticho, ticho, prosím, zoraďte sa, budeme skákať po týchto bodkách. „Pani učiteľka“, kričí päťročný Michal, „ja to nemôžem, lebo“ … učiteľka preruší chlapca, „nevadí Mišo, tak prejdi na druhú stranu“ (pohybom ruky naznačí smer „odchodu“ predškoláka Michala). Dieťa v ranom veku vstupuje do rôznych priestorov s určitým kvantom informácii a skúseností (často aj predsudkov), ktoré sa naučilo v rodine a v bližšom okolí. Časom svoje spôsobilosti (kompetencie) použije, napr. Pedagóg: „ Monika, to je veľmi pekná a správne nakreslená postavička. Presne tak, hlava, krk, trup, ruky a nohy (nahlas vymenúva pedagóg). Výborne! Deti, Monika má tiež správne nakreslenú postavičku (…). Môžeš si dať usmiatu tváričku. Si šikovná!Monika: Monika vstane a pomaly prichádza k nástenke. Splní svoju úlohu. Pedagóg: „Monika, stalo sa niečo?Monika: „Vieš Janka (oslovenie pedagóga), Majo povedal (ukáže prstom, na zdôraznenie toho, čo povedal), že som tučná a škaredá. Ja nemôžem byť šikovná, lebo …Rodič - matka: „ … Kde máš výkres, Majka? Tento? Krásny, si šikuľka. A tento je čí?Mária - dcéra: „Páči sa Ti? Ak vznikne situácia, kedy je dieťa iným dieťaťom, príp. skupinou detí odmietané, napr.
Rovesnícke vzťahy a odlišnosti
Deti predškolského veku si skôr nevšímajú odlišnosti (vzájomné rozdiely medzi nimi), zvyčajne ich vnímajú ako prirodzenú súčasť skupiny. Podľa Radakovičovej (2012) rovesníci sa voči "iným" deťom správajú zväčša bez odmietania, strachu a pod. Deti iných národností a štátnych príslušností boli prijaté do slovenskej MŠ a samozrejme neovládali slovenský jazyk. Napriek tomu našli "spoločnú reč" v procese hry. Postupne vznikali medzi nimi kamarátstva, ktoré ostatné deti verbalizovali napr. Fati svojím vzrastom prevyšuje spolužiakov. Má problémy s motorikou, komunikuje cez zvuky a gestiku. Emocionálne prežívanie prejavuje len fyzicky, čo väčšina detí v triede nerozumie, odmietajú ho akceptovať. Fatiho považujú za "nekamaráta" a z hry ho vylučujú. Ich segregačná stratégia je ovplyvnená Fatiho agresívnymi prejavmi, bezdôvodným napádaním, škriabaním a pod. Deti si vždy všímajú odlišnosti v stravovaní, ak si niektorému z detí umožnený "ústupok" v stravovaní, napr. Jankovi sa vždy podáva chlieb bez nátierky, alebo chlieb namiesto kaše; Zuzke naleje pani kuchárka vodu namiesto čaju, či mlieka, alebo Ondrej jedáva prílohu bez mäsa, a zje len ošúpané jablko a pod. Ostatné deti, ktoré sa stravujú spoločne s deťmi, ktoré majú zo zdravotných dôvodov odporúčané zmeny a úpravy v stravovaní, sa dožadujú sa rovnakých "vymožeností".
Úloha pedagóga v inklúzii
Každé dievča a chlapec má právo "vstúpiť" a byť súčasťou skupiny. Pedagóg je neodmysliteľnou súčasťou inklúzie - je potrebný a prospešný. Je tým, ktorý učí a podporuje inkluzívne povedomie detí, je súčasťou "tímu dospelých" formujúcich ich životné kompetencie. (modif. Ideou skupinových hier je to, aby deti od raného veku dokázali (chceli a mali záujem) spolu fungovať, vzájomne participovať a akceptovať sa. V spomenutom veku je včlenenie hry do procesu najvhodnejším prostriedkom k učeniu (sa). Cieľom inklúzie je vytvoriť diferencovanejší, pružnejší, pre potreby detí vhodnejší výchovno-vzdelávací systém, kde sa heterogénnosť skupiny považuje za normalitu (Leonhardt et al., 2007). V prostredí školy je ním také pedagogické konanie, ktoré je konštruované na akceptovaní rozdielnosti žiakov s rôznymi s fyzickými, s intelektovými schopnosťami, s jazykovými, etnickými či kultúrnymi rozmanitosťami, a nie na snahe o prekonanie tejto rozdielnosti selekciou alebo asimiláciou (modif. V skupine sa societa nediferencuje na majoritu a minoritu, ale vníma sa ako heterogénna skupina, v ktorej sú si rovní všetci zúčastnení a každý jej aktér, každé dieťa je niečím odlišné. Spojovacím článkom edukačno-umeleckých modelov je reflektívny dialóg, prostredníctvom ktorého sa deti k niečo konkrétne, či niekoho konkrétneho spoznávajú. Rozvíjajú si tak sociálne a komunikačné spôsobilosti (Sláviková et. Pri práci so skupinou sú začiatky práce zacielené na podporu kohézie a súdržnosti v skupine. Prostredníctvom úvodných aktivít je prvoradým cieľom venovať pozornosť vzájomnému spoznávaniu sa, pozorovaniu správania sa detí v skupine.
Príklady aktivít podporujúcich inklúziu:
- Stavba domu: „Deti, z čoho sa stavia dom?“ (dialóg pedagóga s deťmi o stavbe domu). Na pokyn pedagóga sa deti pochytajú za ruky a „ukladajú“ tehly - tak murujú stenu (k rytmizácii pohybov sa využíva pieseň). Každé z detí predstavuje jednu tehlu. Pedagóg objasňuje individualitu každého dieťaťa tým, že im prízvukuje, že nie všetky tehly sú rovnaké, „…ale zapamätajte si deti,…“ prízvukuje pedagóg - „…vždy držia pokope …
- Lúka s kvetmi: „Každý z nás je kvetom, Radko povedz, akým kvetom chceš byť Ty? Pozrite sa jeden kvietok je červený, modrý a každý inak vonia. Všetky však rastú na jednej lúke, každý má tam miesto.
- Orchester: Deti si vyberú hudobný nástroj, ktorý je súčasťou orchestra. Spoločne si na nich zahrajú. Môžu hrať v dvojiciach, vo väčších skupinách a pod.
- Hlinený koláč: Deti spoločne vytvoria z hliny veľký koláč. Postavia sa okolo stola a na výzvu začnú najprv jemne, pomaly bubnovať končekmi prstov na hlinu. Postupne sa bubnovanie zrýchľuje a bubnujú už celé dlane. Intenzita bubnovania sa zvyšuje, prekrvenie prstov sa zväčšuje. Tú to aktivitu kombinujeme so spievaním rytmickej piesne „Kováč kuje, mechy duje…“, najprv pomalým tempom s postupným zrýchľovaním. Deti pohybujú prstami do rytmu piesne.
Skupinové hry zdôrazňujú autentické prežívanie účastníkov. Ide o alternatívnu formu podpory znevýhodnených skupín v prostredí materských škôl. Epizodická podpora je typom podpory, kedy jednotlivec zo znevýhodnenej skupiny potrebuje krátkodobú starostlivosť. Ide o využitie tzv. rozohrievacích, úvodných či motivačných aktivít. Je vhodná pri začiatkoch podpory inkluzívneho prostredia v materskej škole.
Ranná podpora inklúzie
Ranná podpora inklúzie pri práci s »odlišnosťou« zvyčajne »štartuje« s aktivitami zameranými na diferencovanie vizuálne vnímaných fyzických »odlišností« (konkrétne ide o odlišné telesné dispozície dotýkajúce sa napr. Úlohou detí je vzájomné porovnávanie rúk (prikladaním) v dvojiciach. Zvyčajne ide o adaptačné pobyty detí so znevýhodnením v materských školách. Edukačné aktivity sú významnou súčasťou podpory inklúzie. Sú v nich integrované požiadavky na akceptáciu a pozitívne vnímanie dieťaťa so znevýhodnením kolektívom.
Tanec v kruhu
„Za ruky sa pochytáme, pri tanci sa zabavíme, veď sme jedna rodina, jedna veľká skupina.“ Znevýhodnené dieťa sa stáva hlavnou postavou - Ruženkou. Hra sa hrá v kruhu. Ruženka tancuje s členom kráľovskej rodiny, ktorého si sama vybrala. Celý proces v kruhu má konkrétny priebeh: deti sa vzájomne poklonia, predstavia sa (povedia si svoje meno), podajú si ruky, každý ukáže svoje kroky pri tanci, spoločne sa dohodnú a zatancujú.
Typy podpory inklúzie
- Obmedzená podpora: Je časovo striktne oklieštená. Súčasťou je príprava jednotlivca so znevýhodnením na zamestnanie. Ide o prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením, napr. počas hier (sociálna inklúzia), súčasť tvorivých dielní, a pod.
- Pohybovo-zvukové energizéry: Liebmanová (2005) odporúča tzv. Pohybovo-zvukové energizéry sú zamerané na podporu aktivizácie životnej energie. Ich úlohou je skupinu aktivizovať od pasivity k aktivite. Primárnym prvkom sa stáva dotyk a zvuk, dotyk a tón, dotyk a pieseň.
- Výtvarno-komunikačné energizéry: Výtvarno-komunikačné energizéry sú zamerané na odbúravanie napätia a neistoty jednotlivcov v skupine. Ich charakteristickým znakom je jednoduchosť, možnosť upravovať (modifikovať) a nenáročnosť z hľadiska použitého materiálu.
- Kreslenie so zatvorenými očami: Úlohou detí v skupine je zatvoriť oči a spoločne kresliť na papier podľa pokynov pedagóga.
- Kreslenie vo dvojiciach: Kreslenie vo dvojiciach na základe pokynu kamaráta (vstup do role vidiaci a nevidiaci).
- Rozsiahla podpora: Rozsiahla podpora je typom podpory, ktorá je realizovaná priežne. Môže to byť stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia, napr.
- Úplná podpora: Úplná podpora je typom podpory charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.
#