Osteoporóza: Tichý zlodej kostí a ako sa mu brániť

Osteoporóza je ochorenie charakterizované úbytkom kostnej hmoty a narušením štruktúry kostí, čo vedie k ich krehkosti a zvýšenému riziku zlomenín. Často sa označuje ako "tichý zlodej kostí", pretože prebieha dlhé roky bez zjavných príznakov, až kým nedôjde k prvej zlomenine. Hoci postihuje predovšetkým starších ľudí, môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku. Dôležité je preto včasné rozpoznanie a prevencia.

Čo je osteoporóza?

Osteoporóza je systémové ochorenie kostí, pri ktorom dochádza k znižovaniu hustoty kostného tkaniva a zhoršovaniu jeho kvality. To vedie k oslabeniu kostí a zvýšenej náchylnosti na zlomeniny, a to aj pri minimálnom úraze alebo bežnej námahe.

Osteoporóza postihuje osoby oboch pohlaví, ale častejšie postihuje ženy ako mužov. Jej výskyt sa výrazne zvyšuje u ľudí vo veku nad 60 rokov. Je charakterizovaná rednutím (ochabnutím) kostného tkaniva, ktoré sa prejavuje ako stenčenie a zníženie počtu kostných guľôčok hubovitej kosti a stenčenie kortikálnej kosti. Pri mikroskopickom vyšetrení možno vidieť skôr kvantitatívny ako kvalitatívny rozdiel medzi zdravou a osteoporotickou kosťou. Kosť sa tak stáva oslabenou a ľahko dochádza k zlomeninám.

Príznaky osteoporózy

Osteoporóza je známa aj ako nenápadný zlodej kostí, ktorý dlhé roky bez akýchkoľvek príznakov oberá kostru o zásoby, ktoré sú v nej uložené, až kým nie je zrejmé, že kosť je už natoľko oslabená, že nedokáže zvládnuť bežné tlaky, a vtedy sa začnú objavovať príznaky ochorenia.

V počiatočných štádiách osteoporóza zvyčajne neprejavuje žiadne príznaky. Prvé varovné signály sa objavujú až v pokročilejšom štádiu, keď sú kosti natoľko oslabené, že dochádza k zlomeninám aj pri minimálnom úraze alebo bežnej námahe.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Medzi najčastejšie príznaky osteoporózy patria:

• Zlomeniny kostí pri ľahkých úrazoch, najčastejšie zlomeniny stavcov, krčka stehennej kosti, zápästia alebo predlaktia (vretennej kosti).
• Chronické bolesti chrbta.
• Zníženie telesnej výšky.
• Deformácia chrbtice (hrbenie alebo tzv. vdovský hrb).
• Obmedzená pohyblivosť.

Príznaky osteoporózy závisia od počtu a plochy zlomenín. Zlomenina prednej hrany stavca môže byť asymptomatická, pričom pacient sa potom nesťažuje na bolesť, alebo môže mať len mierne príznaky v podobe nepríjemných pocitov pri státí alebo sedení. Častejšie sa nástup osteoporózy prejavuje ako akútna bolesť, ktorá sa objaví náhle, nečakane, dokonca aj pri ľahkej dennej námahe. Pohyb chrbtice je veľmi obmedzený a bolesť sa zvyšuje pri kašli alebo kýchaní. Pacient je schopný presne lokalizovať miesto bolesti. Zlomeniny často sprevádza nechutenstvo a nadúvanie brucha. Konzumácia jedla vyvoláva pocit plnosti v nadbrušku a zosilňuje bolesť v mieste zlomeniny.

Okrem toho sa mení silueta, dochádza k deformácii hrudníka, tzv. hrb alebo vdovský hrb (známy aj ako hyperkyfóza krčnej chrbtice, je vyklenutie alebo deformácia chrbtice v oblasti prechodu medzi krčnou a hrudnou chrbticou), ktorý je výsledkom kompresívnych zlomenín predných častí mnohých stavcov. Chrbát pacienta je zhrbený, zaoblený a dochádza k zníženiu výšky.

Následné zlomeniny zhoršujú hrudnú kyfózu (abnormálne nadmerné prehnutie chrbtice dopredu, najčastejšie v hrudnej oblasti, ktoré sa prejavuje ako zhrbenie alebo zaoblený vzhľad chrbta) a znižujú výšku, až sa rebrové oblúky začnú opierať o bedrové platničky. Potom sa objavujú bolesti a množstvo vedľajších účinkov zo strany hrudných a brušných orgánov. Tráviaca funkcia je narušená a znížená motilita (pohyblivosť alebo hybnosť) tráviaceho traktu zhoršuje už prítomnú zápchu. Pri zhoršenej funkcii hrudnej steny pacienti s osteoporózou častejšie trpia zápalom pľúc a embolickými ťažkosťami.

Ďalšie príznaky sú dané zlomeninami dlhých kostí. Zlomeniny vretennej kosti v zápästí vznikajú zvyčajne vtedy, keď sa pri páde snažíte podoprieť rukou. Tie je potrebné zafixovať a znehybniť v sadrovom obväze na niekoľko týždňov. Zlomeniny hornej časti stehennej kosti (zlomenina krčka stehennej kosti a zlomeniny stavcov) často vznikajú pri banálnych úrazoch, zakopnutí o koberec, prah alebo aj pri silnejšom došliapnutí na nohu.

Vtedy je potrebné, aby pacient podstúpil chirurgický zákrok a hospitalizáciu. Úmrtnosť po tomto type zlomeniny je vysoká, až 25 %, v dôsledku kardiovaskulárnych, respiračných a renálnych komplikácií. Osteoporóza je chronické ochorenie, preto včasné rozpoznanie u pacientov so známymi rizikovými faktormi úbytku kostnej hmoty umožňuje prevenciu a včasnú liečbu s cieľom zabrániť zlomeninám.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Čo robiť pri podozrení na osteoporózu?

Osteoporóza je zákerné ochorenie, ktoré často nemá žiadne príznaky, preto je dôležité si ho uvedomiť a radšej mu predchádzať, než ho liečiť. Ženám, ktoré už majú menopauzu za sebou, a mužom nad 65 rokov sa oplatí poradiť s lekárom, aby zistili, čo ďalej. Je dôležité včas rozpoznať osteoporózu, najmä u pacientov, u ktorých sa prejavia prvé príznaky osteoporózy (chronické bolesti chrbta, znížená výška, hrbenie).

Rýchlu zdravotnú pomoc treba riešiť vtedy, keď:

• Po páde pociťujete silnú bolesť chrbta, bedier, stehien alebo hrudníka. Máte problém vstať a každý pokus vám spôsobuje extrémnu bolesť. Môže ísť o zlomeninu stavca alebo krčka stehennej kosti.
• Pociťujete silnú bolesť chrbta spolu s malátnosťou alebo slabosťou. Tieto príznaky môžu byť niekedy život ohrozujúce.
• Spadnete na ruku alebo predlaktie a pocítite silnú bolesť, niekedy sprevádzanú opuchom. Môže to svedčiť o zlomenine kosti predlaktia.

Typy osteoporózy

Osteoporózu môžeme rozdeliť na primárnu a sekundárnu.

1) Primárna osteoporóza - súvisí so starnutím kostrového systému. V skupine pacientov, ktorí najčastejšie trpia týmto typom osteoporózy, môžeme rozlíšiť - ženy po menopauze a mužov v pokročilom veku. Kosti vekom strácajú svoju minerálnu hustotu, čo je prirodzený dôsledok starnutia. Tento proces sa začína už okolo 40. roku života (ženy) a 45. roku života (muži). V neprospech našich kostí nepôsobí len čas, ale aj ďalšie faktory, ktoré sa podieľajú na urýchlení ich starnutia:

• Závislosť od cigariet
• Alkohol
• Strava s nízkym obsahom vitamínu D
• Malý pohyb
• Nedostatočné vystavenie slnečnému žiareniu

2) Sekundárna osteoporóza - spôsobená užívaním niektorých liekov alebo rôznymi ochoreniami. Sekundárna osteoporóza postihuje pacientov všetkých vekových kategórií a medzi jej príčiny patrí diabetes, hypertyreóza/paratyreóza alebo predčasná menopauza. Na vznik osteoporózy majú vplyv aj gastrointestinálne ťažkosti sprevádzané malabsorpciou alebo reumatické ochorenia. Lieky ovplyvňujúce vznik osteoporózy - heparín, antiepileptiká, glukokortikosteroidy.

Frekvencia osteoporózy

Osteoporóza je veľmi časté ochorenie. Má zákerný a asymptomatický priebeh a postihuje každú tretiu ženu po menopauze (riziko zlomeniny kostí je u nej približne 40 %), zatiaľ čo u mužov je riziko osteoporózy 13-22 %.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

V rozvinutých krajinách sú komplikácie tohto ochorenia jednou z najčastejších príčin úmrtí. Prečo je to tak? Nuž, zlomeniny kostí vedú nielen k bolesti, ale aj k atrofii svalov, väčšiemu riziku infekcie, preležanín alebo pľúcnej embólie. Zotavovanie po zlomeninách je náročné a veľmi často si vyžaduje rehabilitáciu a hospitalizáciu.

Prevencia osteoporózy

Prevencia osteoporózy je kľúčová pre udržanie zdravých a silných kostí počas celého života. Zahŕňa kombináciu zdravého životného štýlu, správnej výživy a v prípade potreby aj liečby.

Medzi dôležité preventívne opatrenia patria:

• Dostatočný príjem vápnika a vitamínu D: Vápnik je základný stavebný kameň kostí a vitamín D je potrebný pre jeho vstrebávanie. Odporúčaný denný príjem vápnika je 1000-1200 mg a vitamínu D 800-1000 IU.
• Pravidelná fyzická aktivita: Cvičenie s váhou (chôdza, beh, tanec, posilňovanie) stimuluje tvorbu kostnej hmoty a zlepšuje rovnováhu, čím znižuje riziko pádov.
• Zdravá strava: Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a bielkoviny prispieva k celkovému zdraviu kostí.
• Obmedzenie rizikových faktorov: Vyhýbanie sa fajčeniu, nadmernej konzumácii alkoholu a kofeínu.
• Korekcia endokrinných porúch: U žien pred a po menopauze je dôležité riešiť hormonálne zmeny, ktoré môžu prispievať k úbytku kostnej hmoty.
• Prevencia pádov: Odstránenie prekážok v domácnosti, používanie pomôcok pri chôdzi (ak je to potrebné) a cvičenia na zlepšenie rovnováhy.

Pri prevencii osteoporózy je dôležité:

• Korekcia endokrinných porúch u žien pred a po menopauze.
• Zásobovanie organizmu soľami vápnika, fosforu, horčíka, vitamínu D3 pri malabsorpčných syndrómoch, nedostatočnom prívode minerálnych látok a v období zvýšeného dopytu po minerálnych soliach. Vitamíny a minerály pre zdravé kosti možno dodať vo forme výživových doplnkov.
• Odstránenie rizikových faktorov osteoporózy - včasné začatie liečby ochorení pripútaných na lôžko, zastavenie nadmerného požívania alkoholu a fajčenia, zastavenie alebo zmena dávok mnohých liekov.
• Prevencia pádov, zlomenín a sekundárnej imobilizácie.

Diagnostika osteoporózy

Včasná diagnostika osteoporózy je kľúčová pre úspešnú liečbu a prevenciu zlomenín. Diagnostika lekárom zahŕňa odobratie anamnézy pacienta (napr. či sa v minulosti vyskytli zlomeniny) a analýzu faktorov vzniku osteoporózy. Na základe získaných informácií špecialista určí riziko osteoporotickej zlomeniny u pacienta a zvolí vhodnú liečbu.

Medzi najčastejšie používané diagnostické metódy patria:

• Denzitometria (DEXA): Je to najpresnejšia metóda na meranie hustoty kostí. Vyšetrenie je neinvazívne a trvá len niekoľko minút.
• Röntgenové vyšetrenie: Používa sa na zistenie zlomenín kostí.
• Laboratórne testy: Pomáhajú zistiť príčiny osteoporózy a vylúčiť iné ochorenia.

Aby sa lekárovi uľahčila diagnostika, ako pomôcky sa používajú nasledujúce metódy.

1. Denzitometria kostí pomocou techniky DEXA - pomáha určiť hustotu kostných minerálov. Nerozhoduje však o začatí liečby, pretože neposkytuje informácie o riziku zlomenín.
2. Kalkulačka FRAX - je technika na posúdenie rizika zlomenín pri osteoporóze počas nasledujúcich 10 rokov. Táto metóda je dokonca dostupná na internete a umožňuje rozdeliť pacientov do troch skupín: nízke, stredné a vysoké riziko zlomenín. Vďaka tejto technike je možné rýchlo zvoliť správnu liečbu.
3. Rádiologické vyšetrenie - vykonáva sa pri podozrení na zlomeninu, pomáha určiť typ zlomeniny. Ďalšie zobrazovacie vyšetrenia, ktoré sú užitočné napríklad pred operáciou chrbtice, sú CT a MRI.
4. Laboratórne testy - morfológia, funkčné testy obličiek a pečene, metabolizmus vápnika a fosforu sú všetky testy vykonávané u pacientov trpiacich osteoporózou. Po odbere krvi sa hodnotí hladina vápnika a fosforu a vylučovanie vápnika v moči. Môžu sa vykonať aj hladiny vitamínu D alebo markery kostného obratu.

Liečba osteoporózy

Cieľom liečby osteoporózy je spomaliť úbytok kostnej hmoty, zvýšiť hustotu kostí a znížiť riziko zlomenín. Liečba je zvyčajne dlhodobá a vyžaduje si kombináciu farmakoterapie a úpravy životného štýlu.

Medzi najčastejšie používané lieky patria:

• Bisfosfonáty: Zabraňujú odbúravaniu kostí a zvyšujú ich hustotu.
• Selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERM): Majú podobný účinok ako estrogény a pomáhajú chrániť kosti.
• Kalcitonín: Znižuje odbúravanie kostí a zmierňuje bolesť pri zlomeninách.
• Parathormón: Stimuluje tvorbu novej kostnej hmoty.
• Denosumab: Monoklonálna protilátka, ktorá blokuje odbúravanie kostí.

Cieľom liečby je udržať kostnú hmotu nad "prahom zlomenín". Na tento účel sa používajú viaceré farmaceutické prípravky a pacienti užívajúci tieto prípravky musia byť pod stálym lekárskym dohľadom. Pri liečbe je dôležitá dobrá spolupráca medzi lekárom a pacientom. Niektoré lieky predpísané na osteoporózu sa musia užívať dlhé roky a to isté platí aj pre profylaxiu, ktorá sa musí udržiavať po celý zvyšok života. Správna liečba môže úplne znížiť riziko zlomenín a udržať funkčný pohybový aparát do vysokého veku.

Liečba osteoporózy spočíva predovšetkým v odstránení všetkých faktorov, ktoré zvyšujú jej riziko. Dôležitá je aj prevencia tohto ochorenia. Pacienti s osteoporózou by mali užívať vitamín D a vápnik, nestačí len správna strava, často sú potrebné vitamíny vo forme prípravkov.

Samozrejme, počas liečby je potrebné z času na čas kontrolovať hladinu vápnika v krvi a vylučovanie vápnika močom. Pacienti môžu užívať vápnik napríklad vo forme uhličitanu vápenatého (približne 40 % vápnika), najlepšie s jedlom.

Pozor: Predávkovanie vitamínom D môže mať zdravotné následky, napr. môže viesť k nadmernému množstvu vápnika v tele. Dávka vitamínu D sa v lete znižuje na polovicu (dávkovanie závisí od ročného obdobia).

Rozdelenie liekov na osteoporózu závisí od ich účinku a aktivity v závislosti od pohlavia, veku a ďalších faktorov. Prípravky sa vyberajú individuálne, aby bola liečba pre pacienta čo najúčinnejšia a najbezpečnejšia. Najčastejšie špecialista predpisuje prípravky, ktoré zabraňujú zlomeninám. Liečba osteoporózy by nemala trvať dlhšie ako klinické skúšky, počas ktorých sa stanovila účinnosť a bezpečnosť lieku.

Príklady prípravkov užívaných na osteoporózu: Stroncium ranelát, Raloxifén bisfosfonáty, Denosumab, Lososový kalcitonín, Hormonálna substitučná liečba (HTZ), Teriparatid.

Liečba sekundárnej osteoporózy pri chronickom ochorení kĺbov

Závisí to od príčiny, ale tak ako vo všetkých prípadoch by sa mali dodržiavať všeobecné zásady liečby, aby sa znížilo riziko zlomenín.

• Reumatoidná artritída - vyžaduje si rýchlu inhibíciu svojho vývoja; podávajú sa prípravky na zmenu jej priebehu. Rozvoj artritídy spôsobuje postupnú deštrukciu kostí. Aj užívanie glukokortikosteroidov ovplyvňuje osteoporózu. Lieky na zníženie rizika zlomenín kostí by sa mali začať podávať včas.
• AS (ankylozujúca spondylitída) - nezabúdajte na fyzickú aktivitu a liečbu ochorenia. Odporúčajú sa bisfosfonáty.
• Systémový lupus erythematosus - liečiť ochorenie v počiatočnom štádiu a glukokortikosteroidy užívať čo najmenej. Liečbu osteoporózy začnite relatívne skoro.

Osteoporóza a úplné vyliečenie

Pokiaľ ide o primárnu osteoporózu, nie je možné ju úplne vyliečiť. Tento typ totiž súvisí so starnutím organizmu a starnutie sa nedá zastaviť, ale dá sa mu predchádzať a rozvoj osteoporózy sa dá určitým spôsobom zastaviť. Je potrebné zabezpečiť, aby boli kosti čo najhustejšie už od raného dospievania. Okrem toho je potrebné správne množstvo vápnika a vitamínu D v každodennej strave a pravidelná fyzická aktivita. V dospelosti sa vhodným životným štýlom môže úbytok kostnej hmoty znížiť o jednu tretinu. U tejto skupiny pacientov sa predpisujú prípravky na prevenciu zlomenín kostí.

Niektoré zlomeniny môžu mať fatálne následky alebo úplne zhoršiť kvalitu života. Štúdie ukazujú, že zlomenina krčka stehennej kosti spôsobuje smrť jedného z piatich ľudí do jedného roka a polovica sa nevráti k svojej pôvodnej funkcii (12 % starších ľudí).

Pokiaľ ide o sekundárnu osteoporózu, jej vyliečenie alebo udržanie závisí od základného ochorenia.

Po ukončení liečby osteoporózy by sa malo zlomeninám predchádzať do konca života. Pacienti by sa mali pravidelne kontrolovať u svojho lekára a sledovať svoju vápnikovo-fosfátovú rovnováhu. U niektorých sa používa aj denzitometrické vyšetrenie kostí.

Zlomeniny vretennej kosti a ich liečba

Hoci osteoporóza zvyšuje riziko zlomenín, zlomeniny vretennej kosti môžu nastať aj pri úrazoch, najmä pri pádoch na natiahnutú ruku.

Zlomeniny vretennej alebo lakťovej kosti, zlomené prsty a predkolenia, vyvrtnuté členky, pomliaždeniny hlavy či podvrtnutie krčnej chrbtice. Zlomená ruka vzniká pri zlomenine ktorejkoľvek z troch kostí ruky. Častejšie dochádza k zlomenine jednej z dvoch kostí predlaktia (lakťová kosť a vretenná kosť), ale pri vážnych úrazoch, ako sú pády a dopravné nehody, môže dôjsť k zlomenine hornej kosti ramena (ramenná kosť). Na opravu zlomenej ruky môže byť potrebná operácia. Niektorí ľudia sa môžu zotaviť bez operácie a potrebujú len sadru, dlahu alebo ortézu. Môže ísť napríklad o priečnu zlomeninu ramennej kosti alebo segmentovú zlomeninu vretennej kosti. Zlomeniny predlaktia sú jedným z najčastejších typov zlomenín kostí, najmä u detí a dospievajúcich. Zlomeniny ramennej kosti sú oveľa menej časté. Väčšina zlomených ramien bude vyzerať viditeľne inak ako zvyčajne. Pravdepodobne si všimnete opuch, zmenu farby alebo modrinu v blízkosti zlomeniny, ktorá sa šíri (vyžaruje) do okolia. Pravdepodobne sa objaví aj hrboľ, ktorý môžete nahmatať alebo vidieť (deformácia). Zlomené ruky sú takmer vždy spôsobené úrazmi. Ľudia s osteoporózou alebo osteopéniou majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytnú zlomeniny kostí, najmä pri pádoch. Osteoporóza oslabuje kosti, čím sa stávajú náchylnejšie na náhle a neočakávané zlomeniny. Mnohí ľudia nevedia, že majú osteoporózu, až keď im spôsobí zlomeninu kosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti diagnostikuje zlomeninu ramena pomocou fyzikálneho vyšetrenia a niektorých zobrazovacích testov. Magnetická rezonancia (MRI): Váš poskytovateľ môže použiť MRI, aby získal úplný obraz o poškodení vašich kostí a oblasti okolo nich. Ak je zlomenina mierna a vaše kosti sa nepohli ďaleko z miesta (nedisponibilná zlomenina), možno budete potrebovať len sadru alebo dlahu. Ako dlho ju budete musieť nosiť, závisí od typu zlomeniny, ktorú máte. Väčšina ľudí potrebuje sadru niekoľko týždňov. Najbežnejšou operáciou je otvorená redukcia s vnútornou fixáciou. Chirurg vám nastaví (nastaví) kosti do ich správnej polohy a potom ich zaistí na mieste, aby sa mohli zahojiť a zrásť. Zvyčajne vykonajú tzv. S týmito kúskami vloženými do kosti môžete žiť navždy. Zlomenine ruky nemusíte byť schopní zabrániť, najmä preto, že ich spôsobujú úrazy, ktoré nemôžete naplánovať. Vždy používajte správne nástroje alebo vybavenie v domácnosti, aby ste dosiahli na veci. Zlomenie akejkoľvek kosti môže byť desivé - a to platí najmä vtedy, ak sa to stane v ruke. Okrem strachu, bolesti a ďalších príznakov môže byť neuveriteľne frustrujúce, keď sa dozviete, že nebudete môcť ruku používať alebo ňou hýbať, kým sa zahojí. S uzdravením sa však neponáhľajte. Doprajte svojmu telu čas, ktorý potrebuje na zahojenie zlomenej kosti. Ak potrebujete sadru, opýtajte sa svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo chirurga, ako sa o ňu starať.

Prvá pomoc pri zlomeninách kostí (vrátane vretennej kosti):

Správna prvá pomoc pri zlomeninách je vždy dôležitá. Pohyb zlomených kostí môže zvýšiť bolesť a krvácanie a môže poškodiť tkanivá okolo zlomeniny, čo následne môže viesť ku komplikáciám pri reparácii a hojení poranenia . Skontrolujte krvácajúce rany a zastavte krvácanie pevným zatlačením na miesto pomocou čistého obväzu. V prípade zlomeniny končatiny by ste mali končatinu znehybniť nad a pod zlomeninou. Tým, že nie všetky zlomeniny sa nachádzajú na končatinách, môže byť veľmi ťažké zvládnuť ich iba pomocou zásad prvej pomoci, pretože môžu byť život ohrozujúce. Patria sem hlavne zlomeniny lebky, rebier, alebo stavcov pri traume hrudníka, hlavy, chrbtice, a panvy.

1. Poranenie kože: V prípade, že je poranenie sprevádzané krvácaním z poranenej kože, ošetrite najskôr krvácajúcu ranu. Ak je rana zašpinená, prelejte ranu peroxidom vodíka alebo iným dezinfekčným prostriedkom a vysušte najlepšie sterilnými štvorčekmi. Ďalej podľa potreby buď nechajte zaschnúť, alebo pri väčšej a stále krvácajúcej rane prekryte sterilným obväzom.
2. Zlomenina: Ak je poranenie sprevádzané opuchom a výraznou bolestivosťou končatiny, je potrebné uvažovať o zlomenine kosti. Manipulácia s končatinou môže viesť v prípade pohybu úlomkov kosti k ďalšiemu poraneniu okolitých tkanív, najmä ciev a nervov. Preto ak je to možné s končatinou nehýbte. Pred transportom dieťaťa k lekárovi je vhodné končatinu fixovať.

Ako fixovať končatinu?

Končatinu fixujeme dlahami (ktoré pochopiteľne bežne nemáme v domácnosti) alebo ich náhradami - tyč od metly, doska alebo napr. lyžiarska palica. Nepoužívajte plastové pravítka, pretože sa môžu ľahko zlomiť. K fixácii končatiny by nemali byť použité ani žiadne ostré predmety alebo predmety, ktoré by mohli u dieťaťa vyvolať alergickú reakciu. Zásadou je, že vzájomne protiľahlé strany končatiny podložíme dlahou alebo nejakým pevným materiálom, ktorý veľkosťou presahuje kĺby nad miestom a pod miestom úrazu. Dlahy alebo iný materiál je potrebné mäkko podložiť tak, aby nedochádzalo k priamemu kontaktu dlahy s pokožkou pacienta. Ovínadlom alebo šatkou je potom možné protiľahlé miesta končatiny okolo oboch dláh fixovať. Pohyb hornej končatiny môžete obmedziť jej fixáciou obväzom okolo krku.

Ako spoznáte zlomeninu?

• Bolo cítiť alebo počuť, že kosť praskla.
• Došlo k čiastočnej alebo úplnej strate pohyblivosti.
• Ak sa pohne postihnutou končatinou, vydá škrípavý zvuk.
• Deformácia alebo abnormálny pohyb v mieste zlomeniny, napr. ruka sa ohýba na inom mieste ako v lakti.
• Svalovina okolo miesta zranenia je ochabnutá.
• Svalové kŕče.

Tipy:

• Ak budete chcieť postihnuté miesto chladiť, napr. ľadom, nikdy ho neprikladajte priamo na pokožku. Hrozí poškodenie kože!
• Zahrajte sa s deťmi na nemocnicu, pri ktorej si nanečisto vyskúšate, ako by ste dieťaťu prípadné poranenie končatiny v praxi ošetrili. Hru neodkladajte, zahrajte sa ju napríklad hneď zajtra.

Ošetrenie otvorenej zlomeniny:

Ak sa jedná o tzv. otvorenú zlomeninu, to znamená, že ide o otvorenú ranu, z ktorej trčia zlomené kosti, nikdy kúsky kosti nezasúvajte späť. Krvácanie zastavte najlepšie tlakovým obväzom a končatinu fixujte.

Je nutná návšteva lekára?

Áno. Zranené dieťa dopravte na najbližšiu chirurgickú ambulanciu alebo volajte záchrannú službu.

1. Výron: Okrem zlomeniny kosti sa môžu u dieťaťa uvoľniť tkanivá v oblasti kĺbu. V mieste poranenia sa objaví opuch (výron). Postihnutie je bolestivé.

Prvá pomoc:

Zafixujte oblasť postihnutia. Miesto okolo kĺbu stiahnite pružným ovínadlom. Pod pružné ovínadlo je potrebné kožu podložiť vatou alebo iným mäkkým materiálom.

Je potrebná návšteva lekára?

Áno.

Rizikové aktivity:

Pomerne časté sú podľa štatistík Allianz - Slovenskej poisťovne aj zranenia, ktoré vznikajú na skateboardoch. Skateboardista a ambasádor Allianz Richard Tury, ktorý nás reprezentoval na olympijských hrách Paríž 2024, sa počas svojej kariéry stretol s mnohými úrazmi. „Odhadujem, že doteraz som mal asi 40 až 50 úrazov, najčastejšie to bol vyvrtnutý členok, narazené päty a zápästia a mnoho odrenín. Najvážnejším bolo zlomené zápästie a lakeť, ktoré si vyžiadali operáciu,“ spomína Richard Tury a zdôrazňuje, že skateboarding je rizikový šport, pri ktorom sú pády každodennou súčasťou učenia sa trikov aj samotného jazdenia. „Riziko zvyšujú aj prekážky ako schody, zábradlia, múriky, rampy či rôzne šikminy,“ dodáva R.

Prevencia úrazov pri skateboardingu:

• Používajte chrániče a prilbu: Bezpečnosť je na prvom mieste. Chrániče na kolená, lakte a zápästia sú spolu s prilbou základnou výbavou každého skateboardistu.
• Učte sa s niekým skúsenejším: Pri učení nových trikov je dobré mať pri sebe niekoho skúsenejšieho alebo trénera.
• Naučte sa správne padať: Pády sú neoddeliteľnou súčasťou skateboardingu. Naučiť sa správne padať a tlmiť pády je kľúčové pre minimalizáciu zranení.
• Majte trpezlivosť: Skateboarding vyžaduje veľa trpezlivosti. Pády a neúspechy sú súčasťou procesu učenia sa.

Ak napriek opatrnosti sa dieťa zraní na trampolíne či na skateboarde, je kryté poistením.

tags: #dieta #bez #vretennej #kosti