Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá zasahuje do života všetkých zúčastnených, najmä detí. Jednou z kľúčových otázok, ktoré sa pri rozvode riešia, je starostlivosť o deti a s tým súvisiaci nárok otca na dieťa. Tento článok sa zameriava na túto problematiku v kontexte slovenského práva, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.
Rozvod a Úprava Rodičovských Práv a Povinností
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Striedavá Osobná Starostlivosť
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Styk Rodiča s Dieťaťom
Rozvod rodičov predstavuje veľmi ťažkú situáciu, ktorá dopadá najmä na dieťa. Postavenie rodiča po rozvode je upravené v ustanovení § 25 Zákona o rodine. Styk rodiča s dieťaťom je možné upraviť buď dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu. Ideálnym prípadom je dohoda rodičov, ktorú obaja rodičia majú v úmysle plniť. Ešte pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, sa rodičia môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom. S touto dohodou oboznámia súd, a ak dohoda neodporuje zákonu, súd túto dohodu schváli vo svojom rozhodnutí o rozvode. Zložitejším prípadom však je, ak sa rodičia nedohodnú. V takomto prípade rozhodne súd v zmysle ust. § 25 ods. 2. To znamená, že termíny stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, určí súd vo svojom rozhodnutí.
Výživné na Dieťa
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní výživného sa, okrem iného, zohľadňuje aj príjem otca za posledný rok. Ak otec dieťaťa dostal finančný dar od svojich rodičov, táto suma nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani nebude predmetom vyporiadania BSM po rozvode, lebo doň nepatrí. Darovaná suma nebude mať vplyv na určenie výživného v tom smere, že by výživné bolo určené súdom na základe predmetného daru. Ide o dar v prospech jedného z rodičov.
Výživné slúži na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, pričom platenie poistného, kde je poistníkom otec, nemusí byť považované za základnú potrebu. Ak súd zverí deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je oprávnený rozhodnúť aj o tom, ako budú rodičia poberať rodinné prídavky na deti a daňový bonus. Preto sa v tomto smere držte rozhodnutia súdu.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Ak Váš syn dosahuje príjem z podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom, z ktorých si dokáže uhrádzať svoje životné potreby, nie je dôvod na ďalšom platení výživného z Vašej strany. Skutočnosť, či Váš syn daný príjem dosahuje, možno zistiť z účtovných dokumentov obchodnej spoločnosti, a to napr. na základe vášho návrhu na vykonanie tohto dôkazu.
Vyživovacia Povinnosť Medzi Manželmi po Rozvode
V zmysle § 71 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká zo zákona a existuje v priebehu trvania manželstva. Nevzniká teda na základe rozhodnutia súdu, súd len určuje jej rozsah, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní.
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela sa nepredkladá počas rozvodového konania, ale až po tom, čo nadobudne rozsudok o rozvode manželstva právoplatnosť. V opačnom prípade by totiž išlo o nedôvodný, resp. predčasný návrh.
Prečítajte si tiež: Kinedryl a deti: dávkovanie