Tvar hlavičky novorodenca a dojčaťa je pre rodičov často zdrojom obáv. Akékoľvek odchýlky od ideálneho tvaru môžu vyvolať otázky a neistotu. Tento článok sa zameriava na príčiny malej hlavičky u bábätiek, vrátane kraniostenózy, hydrocefalu a plagiocefálie, a venuje sa možnostiam diagnostiky, liečby a prevencie.
Rast lebky a jeho sledovanie
Lebka dieťaťa rastie najrýchlejšie pred narodením a počas prvých dvoch rokov života. Lekári preto pozorne sledujú veľkosť lebky dieťaťa už počas prenatálneho vývoja, aby zistili prípadné problémy vo vývoji a naplánovali pôrod v prípade kefalopelvického nepomeru (keď je hlava dieťaťa príliš veľká v pomere k šírke panvy matky).
Po narodení sa obvod hlavičky pravidelne meria a zaznamenáva do grafu. Pri narodení má detská hlava obvod priemerne 34 cm. Počas prvého polroka života narastie obvod hlavičky približne o 1-1,5 cm mesačne, v druhom polroku o 0,5 cm mesačne. Ročné dieťa má teda obvod hlavy o 9-10 cm väčší ako pri narodení. Chlapci majú v priemere o niečo väčšiu lebku ako dievčatá (rozdiel je približne 0,5 cm pri narodení), preto sa pre obe pohlavia používajú odlišné grafy.
Mikrocefália: Príliš malý mozog
Ak sa dieťa nevyvíja správne, môže to viesť k malej lebke, čo sa nazýva mikrocefália. Naopak, ak je lebka väčšia, ide o makrocefáliu, čo však nemusí znamenať väčší mozog, ale skôr poukazuje na jeho poškodenie, napríklad problém s mozgovými komorami.
Mikrocefália môže mať rôzne príčiny, vrátane genetických syndrómov, poškodenia počas fetálneho vývoja (nedostatočné prekrvenie a výživa, konzumácia alkoholu matkou, vírusové infekcie ako rubeola alebo toxoplazmóza počas tehotenstva). Poškodenie vzniknuté počas gravidity sa dá čiastočne dohnať vďaka autoregeneračnej schopnosti mozgu, no niekedy je poškodenie nevratné.
Prečítajte si tiež: Hlboký význam snov o deťoch
Predčasne narodené deti sa rodia s menšou hlavou, ale ak nemajú ďalšie komplikácie, hlava zodpovedá ich proporciám a predčasné narodenie nemusí mať vplyv na vývoj ich mozgu a lebky.
Kraniostenóza: Predčasný zrast lebečných švov
Kraniostenóza je stav, pri ktorom dochádza k predčasnému zrastu lebečných švov. U zdravého dieťaťa sú lebečné kosti spojené pružnými švami, ktoré umožňujú rast lebky a mozgu. Ak niektorý z týchto švov predčasne zrastie, lebka nemôže rásť v smere zrasteného švu, čo vedie k deformácii hlavy.
Skafocefália
Najčastejším typom kraniostenózy je skafocefália, pri ktorej dochádza k predčasnému zrastu šípového švu, ktorý sa tiahne od prednej fontanely dozadu pozdĺž strednej časti lebky. Výsledkom je dlhá a úzka lebka, pretože zrastený šípový šev bráni hlave rásť do strán.
Skafocefália sa zvyčajne diagnostikuje v prvom polroku života dieťaťa. Indikáciou môže byť nápadne malá alebo úplne zrastená fontanela alebo zdeformovaný tvar hlavičky. Pri pohľade zboku a zhora je lebka širšia pri čele a zužuje sa smerom dozadu. Pri pohľade spredu sa čelo javí výrazné a boky lebky úzke.
Ak pediater podozrieva na zrast šípového švu, dieťa pošle na neurologické vyšetrenie a sonografiu. Ak sa potvrdí zrast šípového švu, v mnohých prípadoch je jediné riešenie operácia. Neschopnosť lebky rásť rovnomerne by viedla k utlačeniu mozgu a jeho nevratnému poškodeniu. Medzi rastom lebky a rastom tváre existuje úzka súvislosť, preto abnormálny rast lebky vedie k abnormálnemu rastu tváre.
Prečítajte si tiež: Všetko o CTG a kontrakciách pred pôrodom
Chirurgická korekcia sa najlepšie vykonáva vo veku 4 až 6 mesiacov. Pri operácii sa lebka nareže tak, aby "povolila" aj do strán. Deti sa z operácie pomerne dobre a rýchlo zotavujú. V nemocnici strávia približne 7 až 10 dní, hlavne kvôli stehom. Po týždni by mali byť opäť plné života a domov si odnesú aj prilbu.
Liečba prilbou zaisťuje, že lebka sa bude formovať do symetrickejšieho a estetického tvaru. Formovacia prilba je prispôsobená tvaru novej lebky a pôsobí ako ochranný vankúš, ktorý zabraňuje neprimeranému tlaku na ktorejkoľvek strane hlavy a umožňuje lepšie rozdelenie tlaku pozdĺž kostí lebky. Terapia formovacej prilby zvyčajne trvá 4-6 mesiacov, pričom sa prilba upravuje každé tri týždne, aby sa umožnil konštantný a nepretržitý rast mozgu a lebky.
Dôvody výskytu skafocefálie nie sú zatiaľ vedecky vysvetlené. Môže existovať genetická predispozícia, no v malom počte rodín postihnutý gén nebol identifikovaný. Niektorí sa domnievajú, že príčinou je poloha dieťaťa v lone, pretože sa mení tvar hlavy.
Hydrocefalus: Nadmerné množstvo mozgovomiechového moku
Hydrocefalus je ochorenie, pri ktorom dochádza k nadmernému hromadeniu mozgovomiechového moku v mozgových komorách. Mozgovomiechový mok je dôležitou súčasťou centrálneho nervového systému a jeho množstvo je za normálnych okolností prísne regulované.
Lebka je pevná štruktúra, ktorá sa nevie natiahnuť, a tlak v hlave musí byť stabilný. Mozgovomiechový mok sa vytvára vnútri mozgu v mozgových komorách, prúdi okolo mozgu z vonkajšej strany a na špeciálnych miestach sa vstrebáva.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Malá plienka
Hydrocefalus môže byť vrodený (dieťa sa s ním narodí) alebo získaný (dôsledok iného ochorenia). Prejavuje sa výraznými príznakmi, ktoré sa bez liečby zhoršujú. Obvod hlavičky presahuje normu, jednotlivé kosti lebky sa môžu od seba vzďaľovať a vznikajú medzi nimi mäkké časti. Dieťa je spavé, má nutkanie na zvracanie alebo zvracia, môže mať bolesti hlavy. Bez liečby sa stav dieťaťa zhoršuje, môže stratiť vedomie a pridružiť sa môžu aj poruchy dýchania alebo srdcovej činnosti.
Napriek hrozivým príznakom je prognóza detí s hydrocefalom často dobrá, ak je liečba včasná. Včasná liečba môže zachovať normálny intelekt a psychomotorický vývoj.
Liečba hydrocefalu spočíva v odvedení prebytočného mozgovomiechového moku. Existujú dva typy zvodov alebo drenáží:
- Externá (vonkajšia) drenáž: Mozgovomiechový mok sa odvádza do vonkajšieho prostredia. Najrozšírenejším typom je kontinuálna externá drenáž. Ďalším typom je komorový rezervoár, ktorý je hadičkou spojený s komorovým systémom mozgu a umiestnený pod kožou dieťaťa.
- Interná (vnútorná) drenáž: Mozgovomiechový mok sa odvádza do vnútra tela, najčastejšie do brušnej dutiny (ventrikuloperitoneálny shunt).
Ventrikuloperitoneálny shunt je tenká hadička, ktorá je vedená z komorového systému mozgu do brušnej dutiny pod kožou pacienta. Súčasťou hadičky je ventil, ktorý je nastavený na určitý tlak. Dieťa so shuntom môže viesť život bez obmedzení (kúpanie, športovanie, cestovanie, škôlka, škola) po zahojení operačných rán (cca 14 dní). Treba byť obozretný a upovedomiť opatrovníkov dieťaťa o príznakoch poruchy funkcie shuntu (bolesti hlavy, spavosť, zvracanie, kŕče, zhoršenie stavu). Porucha funkcie shuntu spočíva v jeho obštrukcii (upchatí) alebo infekcii. V takom prípade je nutné vyhľadať pohotovosť a pokazený shunt chirurgicky vymeniť.
Ďalšou možnosťou je endoskopická liečba hydrocefalu, ktorá vytvára náhradné cesty pre tok mozgovomiechového moku priamo v mozgu. Veľkou výhodou je, že pacient nemá zavedený žiadny cudzí materiál, a nedochádza tak k jeho infekcii alebo upchatiu. Používa sa len v prípadoch, keď je mozgovomiechový mok číry a bez známok infekcie.
Plagiocefália a brachycefália: Zležaná hlavička
Plagiocefália a brachycefália sú syndrómy, pri ktorých dochádza k splošteniu hlavičky dieťaťa. Detská lebka je zraniteľná a ovplyvniteľná, pretože kosti nie sú pevné a medzi nimi sa nachádzajú švy a fontanely, ktoré umožňujú vývoj a rast mozgu a lebky.
Plagiocefália je sploštenie len jednej strany hlavy, zatiaľ čo brachycefália je sploštenie hlavičky v oblasti temena pri dlhodobom ležaní na chrbte.
Príčinou vzniku sploštenej lebky je nesprávne formovanie jej tvaru v dôsledku pôsobenia tlaku na mäkké kosti lebky. Lebka sa môže deformovať už počas vývoja v maternici alebo pri prechode pôrodnými cestami. Deformity sa častejšie vyskytujú u prvorodených a predčasne narodených detí.
Klinické príznaky sú sploštenie hlavy v oblasti temena alebo na inej časti, vytlačenie hlavičky na druhej strane, nesymetrický výzor tváre (v prípade plagiocefálie nie sú uši v jednej línii, jedno je viac vpredu ako druhé; pre brachycefáliu je typické sploštenie v zadnej časti a symetrická široká tvár).
Detskú hlavičku dôsledne kontroluje detský lekár a pediater počas každej preventívnej prehliadky v prvých rokoch života dieťaťa. Každá odchýlka by sa mala riešiť osobitne a lekár by mal informovať rodičov, ako sa dá predchádzať vzniku deformít lebky.
Základom terapie je polohovanie dieťaťa a zabránenie ležaniu iba na jednej časti hlavy. V niektorých prípadoch sa deťom vo veku od 4 do 14 mesiacov odporúčajú prilby alebo čelenky vyrobené na konkrétnu hlavičku.
Prevencia plagiocefálie
- Polohovať deti pri ležaní, hraní, kŕmení a kúpaní.
- Nepoužívať autosedačku na iný účel ako na prevoz v aute.
- Používať vankúše pre deti, ktoré zabraňujú vzniku plagiocefálie.
- Meniť polohu hračiek v postieľke.
- Otočiť dieťa v postieľke o 180 stupňov.
- Dávať dieťa počas dňa na bruško, aby sa mu spevnili svaly a naučilo sa dvíhať hlavičku.
Ak sa plagiocefália už vyskytla, je dôležité poradiť sa s pediatrom alebo fyzioterapeutom, ktorí odporučia vhodný spôsob liečby. V niektorých prípadoch sa používa remodelačná kraniálna ortéza (prilbička), ktorú dieťa nosí 23 hodín denne po dobu troch až šiestich mesiacov.