Každá ľudská bytosť túži byť prijímaná a milovaná. V ideálnom prípade sa už v detstve učíme rozvíjať potrebnú sebadôveru a základnú dôveru v iných ľudí. Avšak ani to najšťastnejšie dieťa sa nemôže vyhnúť sklamaniam, smútku a iným negatívnym skúsenostiam, na ktoré síce časom zabúda, ale ktoré sa tiež postupne ukladajú do jeho nevedomia. Nenaplnené túžby, trápenia a zranenia z detstva si teda všetci nosíme v sebe aj v dospelosti. Na nevedomej úrovni sú zodpovedné za náš vnútorný diskomfort - nepríjemné pocity, ktoré nás nútia istým spôsobom reagovať, čím si v konečnom dôsledku neraz vytvárame konfliktné vzťahy. Formovanie našej osobnosti v čase detstva do výraznej miery ovplyvňuje aj naše správanie počas dospelosti.
Vnútorné dieťa: Kľúč k pochopeniu seba samého
Každý človek má v sebe takzvané "vnútorné dieťa". Sú to všetky dobré a zlé vplyvy, ktoré nás určitým spôsobom dlhodobo formovali. Šťastné aj nešťastné udalosti, obavy, traumy, ale aj krásne chvíle, ktoré sme zažili, a ktoré si naša myseľ pamätá, aj keď nie vždy jasno. Toto vnútorné dieťa má na nás veľký vplyv aj v čase dospelosti. Autorka hovorí o jeho dvoch typoch, a to slnečnom a zamračenom. Logicky, zamračené dieťa sa formovalo negatívnymi vplyvmi, to slnečné pozitívnymi.
Rovnováha vplyvov v detstve
Pri vplyvoch v detstve je potrebné nájsť akúsi pomyselnú rovnováhu v zmysle "všetkého veľa škodí". Aby som to uviedla na pravú mieru, poviem príklad. Ak svojím deťom nedovolíte zažiť pocit samostatnosti a zodpovednosti a všetko za nich urobíte vy, v čase dospelosti bude mať veľký problém riešiť samostatné úlohy. A prečo aj? V jeho detstve to predsa bolo vždy nastavené tak, aby určené úlohy spravila za neho mama alebo otec. Na druhej strane je potrebné určiť aj hranice výchovy a prílišná samostatnosť či zodpovednosť občas škodí. Ako hovorím. Rovnováha.
Kniha ako sprievodca vnútorným svetom
Kniha Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť domov vám ukáže, ako získať vzťah k svojmu vnútornému dieťaťu, teda k tej zložke osobnosti, ktorá viac-menej automaticky riadi naše pocity a správanie. Bezpečne vás navedie na cestu, ako nájsť problematické miesto vo vlastnom duševnom svete, ako vyliečiť svoje vnútorné zranenia a ako získať sebadôveru a vnútorný pocit bezpečia. Spriateľte sa so svojím vnútorným dieťaťom a nájdite spôsob, ako sa budete sami so sebou i s inými cítiť šťastne a sebaisto!
Cvičenia pre rozvoj mysle a sily
Prehľadne sú v ňom zaznačené jednotlivé témy. Čo ma veľmi prekvapilo bolo, že kniha obsahuje aj "cvičenia" vlastnej mysle, sily a tak možnosti rastu. Pôvodne som čakala "len" text s motivačným nádychom a psychológiou. Nadchlo ma to a teším sa, keď sa do nej pustím. Kniha obsahuje aj skvelé cvičenia zamerané na spojenie sa so svojím zamračeným a slnečným dieťaťom. Naše dospelé "JA" sa prihovára obom týmto deťom. Zamračené sa snažíme pochopiť a slnečné podporiť. Knihu nielen čítame, ale s ňou aj pracujeme. Píšeme, kreslíme, zamýšľame sa a veľa vecí v našom živote prehodnotíme. V knihe nechýbajú ani príklady zo života. To o čom autorka píše na teoretickej úrovni, môžeme pozorovať prakticky na výpovediach rôznych ľudí. Človek si po prečítaní veľa uvedomí. Ja som sa určite posunula vpred. A myslím, že si knihu s radosťou opäť nielen prečítam, ale budem s ňou pracovať na ďalšom rozvoji svojho slnečného dieťaťa a pochopení toho zamračeného. Knižka "dieta" moze byt aj velkym prinosom pre rodicov, dokonca zacinajucich rodiov .Lebo vacsina tam je ako na nas vsetko vplyvalo v desve. A ako vltne teraz reaujeme. Boli by sme prekvapeny co vsetko sme si zobrali so sebou. Avsak ide aj o to ze kazy sme iny, mame iny charakter. A samozrejme su syri typy ludi ktroy eisruju. Ale to vy viete. Odporucam knizku na "doplnenie" infa urcite. A kto hlada sam seba a vela ineho ohladne toho. A nemusite sa ba ze knizka je hardcore. ked chcete tazsie , staci povedat.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť dieťaťu prijať súrodenca
Kniha ako nástroj osobného rozvoja
Jedna z najlepsich knih,ktore som o osobnom rozvoji citala… teda o spoznani sameho seba… ziadne navody na dosahovanie mega cielov a pod… po jej precitani budete mat vacsi sucit sami so sebou i s druhymi a pochopite mnohe veci.. Kniha, ktorá mi zmenila život. Pre tých, ktorí to myslia vážne! Rozhodne o sebe zistia veci, ktoré boli doposiaľ ukryté niekde hlboko vo vnútri. Každý z nás má rodinu a rodičov, takže verte mi, stále je čo liečiť. Úprimne držím palce všetkým, ktorý sa rozhodnú ist touto cestou vyliečenia seba samého. Je to ťažká cesta, no stojí za to! Ak chcete na sebe pracovať ,pochopiť odkiaľ pramenia zranenia a s tým súvisiace konflikty knihu určite odporúčam. Nie je to žiadna oddychovka,ale stojí za to . Tato kniha integruje mnozstvo poznatkov, ktore som citala aj v dalsich psychologickych knihach a knihach na osobny rozvoj. Az v tejto som nasla ozajstne prepojenie vsetkeho doteraz nastudovaneho. Odborna, no zrozumitelna. Pre mna jedna vyborna kniha s hodnotnym a prepracovanym obsahom.
Vplyv čítania na rozvoj detí
Čítanie je vec, ktorá je podmienená sociálnym učením. To znamená, že ak dieťa vo svojom okolí nevidí, že je čítanie potrebné, nevidí čítať svojich rodičov, rovesníkov, nemá dôvod to robiť. Už v škôlkach neuveriteľne zreteľne vidno, ako deti kopírujú naše spoločenské návyky. Čítanie nie je vrodené, musí sa naučiť. Nemyslím tým len techniku čítania s porozumením, ale čítanie sa musí do nás vryť ako nevyhnutná aktivita.
Ako prebieha proces učenia čítania
Dieťa si pripravuje svoju hlávku, vnímanie, receptory, psychiku a príslušné oblasti mozgu ďaleko skôr, ako začne reálne čítať. Deje sa to od narodenia. Niektoré výskumy hovoria, že môžeme deťom začať čítať už v embryonálnom štádiu, pretože sluch je jeden z prvých zmyslov, ktorý sa začína rozvíjať a deti čítanie už v tomto štádiu vnímajú. Dokážu vnímať hlas maminky aj rytmus literatúry. Spočiatku to však môže byť komplikované. Pre čitateľa - novorodenca alebo čitateľa - dojča je literárny prejav rodiča iný ako jeho bežná reč. Musí si naň postupne zvyknúť. Hoci rodičov počúva denne celé hodiny a dobre na nich reaguje, ak začnú čítať, je to iné. Ich hlas je úplne iný a dieťa to môže zo začiatku odmietať.
Čo sa trénuje čítaním v predškolskom veku
Je to hlavne sluchová senzitivita, schopnosť počúvať s porozumením, schopnosť sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, schopnosť spracovávať počuté informácie, tvoriť predstavy, okrem toho malý poslucháč prudko naberá slovnú zásobu. Keď dieťa príde do prvej triedy a nemá rozvinutú slovnú zásobu, všetko sa preň stáva omnoho ťažšie.
Kniha vs. Obrazovka: Rozdiely v rozvoji mozgu
Pri čítaní knihy a pri sledovaní rozprávky na obrazovke sa zapájajú iné časti mozgu. Ak sledujú deti televíziu, nerozvíja sa u nich napríklad v potrebnej miere reč, pretože sú zapojené hlavne tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie vizuálnych informácií. Zvuk je tu len doplnok. Pri počúvaní čítaného textu sa mozog zaoberá spracovaním slov. A práve vynikajúca sluchová pozornosť je pre dieťa v škole veľmi dôležitá. Viac sa teda pri obrazovke trénujú oči ako sluch?Viac sa vycvičujú zrakové receptory a spracovanie vizuálnych informácií. Ďalšou nevýhodou obrazovky v porovnaní s knihou je množstvo efektov, ktorými sú deti neustále bombardované - výkriky, výbuchy, dramatická hudba, svetelné a iné obrazové efekty, neustály strih - to sú základné prostriedky neustáleho emocionálneho burcovania a upútavania pozornosti detského diváka. Médiá tiež vyvolávajú v dieťati strach až fóbie. Ak o zlom vlkovi počuje pri čítaní a nevie, čo je rozpárané brucho, psychika dieťaťa si to vykreslí tak, ako to znesie. Malý človiečik sa musí naučiť v pokoji a dôsledne vnímať, musí nechať podnetom priestor. Učí sa, aby sa podnet dostal do mozgu až na miesto, kde sa má spracovať. Na to potrebuje čas a nebyť presýtený stále novými podnetmi. Dieťa pozerá na obrazovku a už by sa aj chcelo zamyslieť, spracovať nejakú myšlienku, slovo či obrázok, ale prídu efekty, strih a nové udalosti… a je po všetkom. Dáva kniha väčší priestor rozvoju myslenia?Jednoznačne áno. Už sme napríklad hovorili o tom, že audiovízia dáva veľmi malý časový priestor na spracovanie podnetov - teda na zamyslenie sa, uvažovanie… Sú tu aj ďalšie nie nevýznamné aspekty. Pri audiovízii napríklad platí, že ak je v rozprávke zobrazené niečo, čo dieťa nepozná, tak to ignoruje. Keď čítate knihu a hovoríte, že vtáčiky leteli na juh, dieťa vás preruší a spýta sa, prečo tam leteli. Pri audiovízii sa to nedeje. Väčšinu informácií a deja vníma divák hlavne zrakom. Dieťa vidí letieť vtáky na juh, ale pokiaľ to nemá verbalizované, tak to v skutočnosti do určitého veku nevníma. Teda, ak mu rozprávač nehovorí, že vtáky museli letieť na juh, tak dieťa túto informáciu ignoruje. Potrebuje výklad príbehu, ktorý pozerá, aj slovom. A to sa pri audiovízii nedeje, alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Literatúra má úžasnú schopnosť, že dôsledne popíše, prečo niečo hrdinu bolí, alebo prečo musí ísť za princeznou. Takže deti na obrazovku hľadia, ale množstvo informácií vlastne nevnímajú?Dieťa má nalepené oči na obrazovke, ale nemusí pri tom o príbehu naozaj rozmýšľať. Máme pocit, že dáva pozor, ale jeho vnútorná psychika čaká len na výbuch, zablysnutie, strih. Na to si jeho mozog zvykne, a potom takéto podnety stále hľadá. Odborníci hovoria o zotrvačnosti vizuálnej pozornosti. V predškolskom veku by si malo dieťa trénovať predovšetkým „ucho“ (schopnosť počuť a počúvať) a pozornosť.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť AIP diétu
Dôležitosť príbehov pre deti
Dieťa potrebuje čítaný príbeh ako soľ. Hľadá v ňom odpovede na svoje otázky. Dáva mu podnety na rozvoj svojej fantázie. Prežíva tu svoje emócie a spoznáva ich. Hranica medzi príbehom a dieťaťom je do určitého veku veľmi citlivá a nejasná. Dieťa ním žije, ponára sa do neho. Fantázia a skutočnosť majú k sebe veľmi blízko - dieťa stotožňuje skutočné s neskutočným, čo je možné aj vďaka silným emóciám, ktoré prežíva, bujnej obrazotvornosti, ktorou disponuje a schopnosti stotožniť sa s postavou príbehu. Psychológ by povedal, že dieťa je štrukturálnou súčasťou príbehu. Je tu však i ďalší významný efekt literárnych príbehov. V dnešnej dobe sa zbavujeme lineárneho literárneho myslenia v súvislostiach. Denne prečítame more textov, ale efekt literárnych príbehov je práve v tom, že formuje naratívne myslenie. Človek potrebuje naratívne myslenie pre čokoľvek. Príbeh u nás formuje schopnosť hľadať a vidieť súvislosti. Je v ňom príčina a efekt, následok. Detektívky sú v tom pre deti úplne najlepšie. Vysvetľujú, ako a prečo sa niečo stalo, a učia týmto spôsobom mozog fungovať. Ten si navyše aj sám počas čítania tvorí hypotézy. Predvída, vytvára si hypotézy, očakáva a neustále vyhodnocuje a prehodnocuje. Schopnosť dávať si veci do súvislostí, urobiť si nejaký rámec príbehu, sa u detí v predškolskom veku ešte len vynára. V toto obdobie sa formuje kauzálne myslenie. V 3 rokoch sa pýtajú: „Čo?“ a v 5 rokoch „Prečo?“ Príbeh im prináša kauzalitu. Keď sa dieťaťu v predškolskom veku číta, učí sa vnímať makroštruktúru, niektoré nepodstatné detaily sa učí ignorovať a vytvárať si celok príbehu.
Ako podporiť čítanie u detí
Koľko by sme mali predškolákom čítať, aby sme ich dobre pripravili na školu?Koľko vydržia, ale ideálne aspoň 20 minút denne. Nemusí to byť v kuse, ak to nevydrží naraz, ale to by malo byť asi to minimum. Ak každý deň dieťatko príde do kontaktu s počutým slovom, tak si trénuje schopnosť počúvať a vizualizáciu. Dobré je, ak sa číta aj viackrát denne. Napríklad v škôlke a večer doma. Ale pri rozvoji posluchovej pozornosti nemusí ísť vyslovene iba o čítaný text. Môžete si ráno pri raňajkách alebo cestou zo škôlky povedať nejakú básničku, riekanku alebo vymyslený príbeh. Kniha je však vždy zárukou, že ideme dôsledne po príbehu, že je tam bohatá slovná zásoba, že je kvalitne a vhodne spracované posolstvo príbehu. Okrem toho, dobrý autor vie, ako napružiť psychiku dieťaťa. Ak si však myslíte, že viete príbehy rozprávať pekne, tak môžete. Deti tieto zmeny hlasu vítajú, ale niektoré si to nevyžadujú. Tie s veľmi bujnou fantáziou to tak počujú aj bez pričinenia rodiča. Ale hyperaktívejším neposedom to zase pomáha pri sústredení, ľahšie si dokážu upratať v hlave, ktorá postava čo rozpráva. Majú z čítania lepší pocit, možno viac humoru a radosti, viac si príbeh „užijú“. Mali by ste sa stále deťom pokúšať čítať. Ich nepozornosť môže mať rôzne dôvody. Dieťa môže byť napríklad len temperamentnejšie alebo skúša vašu trpezlivosť. Nenechajte sa však odradiť a čítajte. V tomto období sú deti intenzívne naviazané na rodičov, milujú, ak s nimi rodič robí čokoľvek. Keď budú mať trošku vycvičenú schopnosť počúvať a pozornosť, čítanie odmietať nebudú. To vôbec nemusí byť problém, ak dieťa pri čítaní pobehuje po izbe a mení polohy, dokonca ani keď robí stojky. Ak máte extrovertné deti, tie potrebujú stále nejako komunikovať. To, čo sa im zrodí v hlavičke, potrebujú okamžite riešiť s blízkymi ľuďmi. Takým sa číta možno ťažko, ale treba vydržať a vyberať im vhodné knižky, napr. s veľkými obrázkami, vypytovať sa ich na dej, stimulovať ich k predvídaniu. Dbať však na to, aby sa v nich príbeh vyrozprával celý. Je tiež dobré, keď sa dieťa pýta. Je to znakom, že je zapojené. Nevadí ani to, keď dieťa odbáča od príbehu vlastnou skúsenosťou, napr. v knihe plače psík a dieťa si spomína, ako v lete kňučal psík, keď odchádzali od babky z prázdnin. konfrontácia príbehu s vlastným životom je veľmi vzácna - dieťa sa tak utvrdzuje v tom, že literatúra patrí do jeho života, lebo dokáže riešiť aj jeho problémy. Treba pokračovať ďalej, povedať, že už máme len pár riadkov a podobne. U niektorých detí na predĺženie udržania pozornosti pomáha predbiehanie deja a práve už spomínané predvídanie. Osvedčuje sa mi, keď im dávam otázky, čo bude nasledovať a privediem ich tým k zamysleniu a zvedavosti. Čím viac človek niečo nevie, tým viac sa napružuje jeho zvedavosť. Na konci sa dostaví AHA efekt, kedy sa vyplavia endorfíny. Introvertnejšiemu dieťaťu, ktoré je zvyknuté čítať, však otázky a prerušovania môžu vadiť. Treba s nimi čo najviac chodiť do knižníc a kníhkupectiev, ale nechať ich tam vybrať si knihu, ktorá ich zaujme. Vziať ich k regálom, kde je pre ne vhodná literatúra, ale nechať ich, aby finálny výber urobili samé. Pre každú vekovú kategóriu je to jeden z výrazných motivačných prvkov pri čítaní. Veľkú rolu zohráva aj vizuálna stránka knihy. Žijeme jednoducho v takej ére a musí sa nám páčiť aj vizuálne, aby sme po nej siahli.
Detský mozog a výchova
Detský mozog vysvetlený rodičom.Toto je pre mňa TÁ JEDNA KNIHA, ktorú radím prečítať každému rodičovi. Pekne, jednoducho, prakticky vysvetľuje, ako funguje a vyvíja sa detský mozog a ako jeho vývin môžeme ako rodičia podporiť. Detský mozog - Novorodenec je prvá kniha v novej sérii, ktorá chce postupne odhaľovať rodičom zákonitosti vývinu detského mozgu. Jej cieľom je poskytnuť vedecký základ, ktorý nám pomôže byť lepšími a vedomejšími rodičmi.Prvá časť sa snaží zrozumiteľne vysvetliť, ako vzniká a vyvíja sa mozog od prvých dní tehotenstva do ukončenia prvého roku života. Kniha proces vývinu mozgu prirovnáva k stavbe a práci robotníkov, čo laikovi ako ja veľmi pomáha sa zorientovať, ale aj tak som niektoré vety musela čítať viackrát po sebe. Druhá - rozsiahlejšia - časť je praktická. Je tu 8 najbežnejších “situácií” v tehotenstve (vplyv stravy, vitamínov, stresu na vývin mozgu dieťaťa…) a 16 z prvého roku života (bonding, plač, typ pôrodu, adopcia, fyzické tresty…- a ako vplývajú na vývin mozgu a psychiku dieťaťa). Poskytnuté informácie a rady sú všetky založené na vedeckých poznatkoch. Autor vychádza z mnohých výskumov a štúdií - na konci knihy je zoznam 205 použitých zdrojov - a prepája ich s vlastnými odbornými skúsenosťami, ako aj skúsenosťami dvojnásobného otca.Veľmi oceňujem dôraz na psychické zdravie. Vedeli ste, že štatisticky viac žien trpí v tehotenstve depresiou ako tehotenskou cukrovkou? Na tú druhú sa robí u každej ženy skríning, na duševné zdravie sa tehotnej nikto nepýta. Kniha ponúka zopár praktických tipov, ako problémom s duševným zdravím predchádzať, aj pre partnera a blízke osoby tehotnej, ako si všimnúť prípadné začiatky duševnej nepohody a ako ponúknuť pomoc.Kniha je napísaná veľmi empaticky a autor často radí, čo konkrétne v danej situácii povedať alebo ako sa zachovať. Jednak z pozície rodiča k dieťaťu, ale aj z pozície partnera/blízkej osoby k matke.Detský mozog - BatoľaDruhý diel Batoľa sa venuje vývinu detského mozgu od začiatku 2. do ukončeného 3. roka života dieťaťa.Prvá stručná časť opäť dáva teoretický základ a prirovnáva vývin mozgu k stavbe domu. Druhá časť, ktorá tvorí väčšinu knihy, je praktická. Obsahuje konkrétne “situácie”, špecifické pre tento vek, ktoré si vyžadujú pozornosť mnohých rodičov. Je tu 12 najbežnejších otázok ohľadom 2.roka (socializácia, odlúčenie od matky, agresívne prejavy, cumlík…) a 12 z 3. roku života (príprava na škôlku, hyperaktivita, zvládanie hnevu, lateralita,…). Každa kapitola obsahuje teoretický úvod a potom modelovú situáciu, kde sú rady, ako sa zachovať, čo je dôležité v našej interakcii s dieťaťom, čomu sa naopak vyhnúť. Dokonca sú tu presne formulované vety, ktoré môžu rodičia použiť. Na záver každá kapitola obsahuje stručné zhrnutie.Poskytnuté informácie a rady sú všetky založené na vedeckých poznatkoch, výskumoch, štúdiách. Tie autor opäť prepája aj so skúsenosťami dvojnásobného otca - v čase, kedy vznikala táto kniha obe jeho dcérky boli práve v tomto veku a tak sa často priamo odvoláva na to, ako tú či inú situáciu riešila ich rodina. Autorka je svetovo uznávaná expertka na neurológiu adolescentov a v tejto knihe opisuje, čo sa vie o vývine mozgu v tomto období, ako tento vývin ovplyvňuje konanie tínedžerov a ako sa z týchto poznatkov poučiť.V skratke, veľmi fajn kniha, aj keď pre mňa miestami príliš odborne napísaná a zameraná na teóriu, štúdie, s malým fokusom na praktické využitie.Zachovajte si bystrosť. Neurochirurg Sanjay Gupta nazýva mozog našou čiernou skrinkou. V knihe ZACHOVAJTE SI BYSTROSŤ vysvetľuje, čo všetko o mozgu vieme a ako sa oň máme starať, aby sme si ho zachovali fit.
Výchova a nové technológie
Kniha SPOJENÍ NAVŽDY je o neustále silnejúcom pute medzi deťmi a technológiami. Mobily a tablety sa stali v priebehu pár rokov súčasťou detského sveta, no odborníci tvrdia, že práve ich bezhlavé používanie je príčinou mnohých problémov, ktoré deti majú a ešte donedávna v detskom svete neexistovali. Kniha upozorňuje na zlozvyky, ktoré ohrozujú naše vzťahy, brzdia rozvoj detí a oberajú ich o dôležité momenty zdravého dospievania. Vychádza pritom z výskumov a rozhovorov s expertmi. Zároveň vysvetľuje, že technológie majú potenciál robiť náš život lepším, len ich musíme začať využívať správne. Prináša tipy, ako si nastaviť v rodinách a školách nové pravidlá fungovania s obrazovkami a ako začať využívať technológie múdro. Tim Kasser je profesorom psychológie a členom Kampane detstvo bez komercie. Posledných 25 rokov sa zaoberá tým, čo sa stane, ak sa ľudia orientujú na materiálne hodnoty - myšlienku, že peniaze a majetok sú v živote najdôležitejšie. Hovorí, že existujú stovky štúdií, ktoré dokazujú, že materializmus má negatívny vplyv na pohodu ľudí. Čo sa teda môže stať, ak deti denne sledujú youtuberov, ktorí propagujú neustále nejaké produkty? Ak po nich budú túžiť, no nebudú si ich môcť dovoliť? Môžu sa stať menej šťastné, depresívnejšie, úzkostlivejšie a mať nižšie sebavedomie i pocit spokojnosti. Dlhodobá britská štúdia zistila, že za všetkými virtuálnymi smajlíkmi a usmiatymi selfies dospievajúcich detí na sociálnych sieťach nie je všetko dokonalé. Pod drobnohľad si zobrala dopad sociálnych médií na pocit spokojnosti u desať- až pätnásťročných detí. Zistila, že čím viac času deti trávia na sociálnych sieťach, tým menej sa cítia šťastné. Vplyvom sociálnych sietí na mentálne zdravie mladých ľudí sa zaoberal aj výskum Royal Society for Public Health vo Veľkej Británii pod názvom #StatusOfMind. Zúčastnilo sa ho 1 500 mladých ľudí vo veku 14 až 24 rokov. Ukázalo sa, že až štyri zo skúmaných sociálnych sietí prispievajú u detí k úzkosti a depresii.
Kniha ako sprievodca rodičovstvom
Či už stojíte na prahu rodičovstva, alebo už ste rodičmi na plný úväzok, neváhajte vziať do rúk knihy o výchove a nechajte si poradiť odborníkmi alebo ľuďmi s vlastnými prežitými skúsenosťami. Každé dieťa je úžasný originál a tak k nemu treba pristupovať aj vo výchove. Čo platilo na Katku, nemusí platiť na Janku! A preto je výchova dieťaťa nesmierne náročná. Vyberte si z našej ponuky kníh o výchove, nechajte sa viesť, aby ste ťažkú, ale nenahraditeľnú výchovu svojich detí zvládli s nadhľadom a vychovali svoje deti Bohu na slávu, vám na radosť a svetu na osoh.
Prečítajte si tiež: Tipy pre život s bezlepkovou a bezmliečnou diétou
Dôležitosť lásky a nežnosti vo výchove
Keď sa povie "výchova", vo väčšine ľudí toto slovo evokuje prísnosť. Je to preto, že prísnosť a dôslednosť je pri výchove veľmi dôležitá. To je fakt. Lenže rovnako dôležitá pri výchove je aj láska a nežnosť! Tak prečo sa nám tieto slová nevynárajú v mysli ako prvé?
Odporúčané knihy pre rodičov
- Dar lásky pre rodičov: 40-dňová cesta pochopenia a komunikácie s deťmi.
- Podaj mi ruku, otecko: Úvahy o otcovstve a dôležitosti otca v živote detí.
- 100 spôsobov, ako milovať svoju dcéru/svojho syna: Jednoduchá cesta k blízkemu a trvalému vzťahu.
- Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu: Akceptácia dieťaťa so všetkými jeho povahovými črtami.
- Náboženský potenciál dieťaťa: Priblíženie tajomného vzťahu medzi dieťaťom a Bohom.
- 52 jednoduchých spôsobov, ako sa rozprávať s deťmi o viere: Ako katolícka rodina spoločne prežívať Božiu lásku.
- Vzťahová výchova: Praktická príručka o citlivom a prirodzenom prístupe k dieťaťu.
- Ako to povieme našim deťom?: Príručka pre rodičov o dôležitých témach.
- To je moje dcera: Ako otcova láska chráni a posilňuje jeho dcéru.
- Ako milovať deti?: 12 pravidiel rodičovskej lásky.
- …aby vaše deti boli šťastné: O výchove v 21. storočí.
- Dobrý pastier a dieťa: Radostná cesta pre každého, kto sprevádza, vychováva, alebo vzdeláva deti.
- Rodinné šťastie: Chápať - prijímať - milovať.
- Čo môžem dať Bohu ja?: Príbeh o daroch a dávaní.
- Ale už dosť!: Výchova dieťaťa s hyperaktivitou a poruchou pozornosti.
- Päť levelov sexuality: Jasné a zrozumiteľné reagovanie na aktuálnu problematiku sexuality.
- Výchova dnes: Vrodené inštinkty, Citlivé obdobia, Ako motivovať deti, Výchovný program.
- Chlapec, ktorého chovali ako psa: Príbehy detí, ktoré prekonali traumu.
- Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa: Pochopenie reakcií detského mozgu vo vypätých situáciách.
- Veda zvaná rodičovstvo: Vzťah rodičov a detí od útleho veku po školný vek.
- Nástroje pozitívnej rodičovskej výchovy: Ako naučiť dobré správanie bez trestania.