Úvod
Článok sa zameriava na knihu o výchove v materskej škole z roku 1960 a jej kontext v rámci vývoja predškolskej pedagogiky. Analyzuje historické pozadie, vplyvy a zmeny, ktoré formovali predškolskú výchovu na Slovensku, s dôrazom na obdobie po roku 1948.
Historické korene predškolskej výchovy
Vývoj predškolskej výchovy má hlboké korene, ktoré siahajú až do staroveku. Už v primitívnych spoločenstvách, ako u Indiánov a Eskimákov, bola výchova detí nevyhnutná pre prežitie kmeňa. Deti sa učili poznávať prírodu, získavali telesnú zdatnosť a vytrvalosť, a osvojovali si zručnosti potrebné pre lov a výrobu nástrojov. Dôraz sa kládol na rozvoj vlastností ako spravodlivosť, trpezlivosť a statočnosť. Zaujímavosťou je, že staršie kultúry sa vyhýbali prísnej disciplíne a telesným trestom.
V starovekom Grécku a Ríme bola výchova diferencovaná podľa spoločenského postavenia. V Sparte, napríklad, deti nepatrili rodičom, ale spoločnosti, a boli vychovávané pre vojenské účely. V Aténach bola výchova vecou rodiny i spoločnosti a kládla sa dôraz na rozvoj intelektu a morálky. Filozofi ako Sokrates zdôrazňovali, že človek sa stáva dobrým poznávaním.
V stredoveku sa výchova prejavila rozdielnou výchovou detí rozličných spoločenských tried. Cirkev mala významný vplyv, ale aj v tomto období sa prejavovala úcta k dieťaťu. Obdobie renesancie a humanizmu oživilo ideál harmónie tela a ducha a prinieslo nové pohľady na výchovu a vzdelávanie.
Ján Amos Komenský a jeho prínos
Ján Amos Komenský zohral kľúčovú úlohu vo vývoji predškolskej pedagogiky. Jeho dielo Veľká Didaktika, prepracované v roku 1657, zahrnulo aj „školu materskú“, t.j. starostlivosť o najmenších v rodine. Komenský zdôrazňoval potrebu začať s výchovou od prvých dní života dieťaťa a uplatňoval princíp pansofie (všemúdrosti) vo výchove. Jeho systém výchovy detí, mládeže i dospelých bol komplexný a zameraný na rozvoj osobnosti človeka.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť dieťaťu prijať súrodenca
Komenský kládol dôraz na výchovu k činnostiam, v súlade s vývinom dieťaťa, a na rozvoj zmyslov a priamy styk s vecami. Zdôrazňoval, že rozvoj reči má základný význam a že detská činnosť a hra sú dôležité pre sociálny a estetický rozvoj dieťaťa. Zamýšľal sa aj nad prípravou detí na školu, najmä po psychologickej stránke.
Vývoj predškolských zariadení v 19. storočí
V 19. storočí, v dôsledku priemyselnej revolúcie a zmien v spoločenskom živote, začali vznikať prvé predškolské zariadenia. Pracujúce matky boli nútené zverovať svoje deti do cudzej starostlivosti, čo viedlo k vzniku opatrovní, detských škôl a škôlok. Tieto inštitúcie sa o deti nielen starali, ale ich aj učili.
V českých krajinách a na Slovensku vznikali opatrovne od 30. rokov 19. storočia (napr. v Bratislave v r. 1830 a v Trnave v r. 1832). Hlavnou úlohou týchto zariadení nebolo vyučovanie, ale mravná výchova, rozvoj estetického citu a harmonizácia detskej osobnosti. Postupne sa do programu začali zaraďovať aj základy čítania, písania a počtov.
Friedrich Fröbel, nemecký pedagóg, významne ovplyvnil vývoj predškolskej výchovy svojím konceptom detskej záhrady (Kindergarten). Fröbel kládol dôraz na hru ako základný prostriedok výchovy a vytvoril špeciálne hračky a materiál pre deti. Jeho myšlienky sa šírili po celom svete a ovplyvnili aj predškolskú výchovu na Slovensku.
Predškolská výchova na prelome 19. a 20. storočia
Na prelome 19. a 20. storočia sa predškolská výchova stávala čoraz dôležitejšou súčasťou spoločnosti. Vznikali nové pedagogické smery a systémy, napríklad Montessori pedagogika, ktorá kládla dôraz na samostatnosť dieťaťa a učenie sa prostredníctvom zmyslov a experimentu.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť AIP diétu
V tomto období sa na Slovensku a v českých krajinách pracovalo podľa individuálnych osnov, ktoré boli prispôsobené konkrétnym podmienkam a potrebám jednotlivých zariadení. V roku 1924 bola usporiadaná prvá konferencia učiteliek materských škôl, ktorá prispela k zjednoteniu výchovnej práce.
Predškolská výchova po roku 1948
Po roku 1948 nastali v predškolskej výchove zásadné zmeny. Zákon o základnej úprave jednotného školstva z roku 1948 zaviedol deväťročnú školu a zoštátnil všetky predškolské inštitúcie. Zaviedol sa jednotný názov materská škola a začali sa tvoriť jednotné osnovy pre prácu v celom štáte.
Predškolská výchova sa stala súčasťou jednotného výchovno-vzdelávacieho systému, ktorý na seba nadväzoval. Vzťahovala sa na deti do 6 rokov a jej cieľom bolo pripraviť ich na školskú dochádzku. Dôraz sa kládol na rozvoj jednotlivých výchovných zložiek a na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa.
Časopis Výchova v materskej škole
Časopis Výchova v materskej škole zohrával významnú úlohu v oblasti predškolskej pedagogiky na Slovensku. Vychádzal od roku 1946 a poskytoval odborné informácie, metodické rady a inšpiráciu pre učiteľky materských škôl. V rôznych obdobiach mal rôznych vydavateľov a podnázvy, ale jeho cieľom vždy bolo prispievať k skvalitňovaniu predškolskej výchovy.
Časopis sa venoval aktuálnym témam, ako napríklad heterogénne a homogénne triedy, individualizované vzdelávanie, a príklady dobrej praxe z prostredia materských škôl. Prispieval k šíreniu nových pedagogických poznatkov a k výmene skúseností medzi učiteľkami.
Prečítajte si tiež: Tipy pre život s bezlepkovou a bezmliečnou diétou
Heterogénne a homogénne triedy
Kniha o výchove v materskej škole z roku 1960 sa zaoberala aj témou vekovo heterogénnych a homogénnych tried. Heterogénne usporiadanie tried umožňuje individualizované vzdelávanie a vytváranie malých skupiniek, v ktorých sa deti učia od seba navzájom. Mladšie deti sa učia od starších spolužiakov a kamarádov, čo je efektívnejšie ako učenie od dospelých. Autorky knihy ponúkajú zahraničné skúsenosti a príklady dobrej praxe z českých materských škôl.