Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa, ktoré upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických situáciách, najmä ak rodičia nežijú spolu, napríklad pri rozvode. Právna úprava preferuje dohodu rodičov o úprave styku s dieťaťom. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže rozhodnúť o úprave styku. Tento článok sa zaoberá situáciami, kedy súd môže obmedziť alebo zakázať styk rodiča s dieťaťom, podmienkami pre takýto postup a alternatívnymi formami styku.
Dohoda Rodičov vs. Súdne Rozhodnutie
Úprava styku rodiča s dieťaťom sa realizuje v prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť. Súd rozhoduje o úprave styku v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov, ktorí neboli manželia, a v konaní o rozvod manželstva.
Ak sa rodičia dohodnú na úprave styku, majú dve možnosti:
- Ponechať styk na tejto dohode.
- Dať dohodu schváliť súdom.
Styk upravený súdnym rozhodnutím má výhodu v tom, že je vykonateľný. Ak ho druhý rodič nedodržiava, môže byť súdom sankcionovaný v konaní o výkone rozhodnutia. Nevýhodou je rigidnosť úpravy. Naopak, styk upravený rodičovskou dohodou, ktorú súd neschválil, je nevykonateľný. Ak ho druhý rodič nedodržiava, nemôže byť za to súdom sankcionovaný. V takom prípade je potrebné podať návrh na súde na úpravu styku súdnym rozhodnutím. Výhodou je flexibilita úpravy.
Klientom sa odporúča, aby sa medzi oboma možnosťami rozhodli podľa miery dôvery, ktorú medzi sebou majú. Ak si nedôverujú, odporúča sa styk upraviť v súdnom rozhodnutí. Čas, pokiaľ súd vytýči pojednávanie, sa odporúča využiť na odskúšanie dohodnutého modelu styku.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Kritériá pre Úpravu Styku Súdom
Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím nie sú striktne určené. Zákon o rodine v § 25 uvádza len povinnosť súdu styk upraviť, ak sa rodičia nedohodnú. Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine.
Rodinný stereotyp a doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa predurčujú kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom. Pri tradičných modeloch rodiny, kde sa viac stará jeden rodič, je bežné, že dieťa trpí tzv. separačnou úzkosťou od tohto rodiča. Pri netradičných modeloch tomu tak nie je.
Separačná úzkosť znamená, že dieťa pociťuje stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča, na ktorého je naviazané. V súdnych konaniach o úprave styku sa tento pojem často zneužíva rodičom ako zbraň na obmedzenie styku druhého rodiča.
Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa spravidla odzrkadľuje rodinný stereotyp, v ktorom doteraz žilo.
Kedy Môže Súd Obmedziť Alebo Zakázať Styk?
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Zakázať styk môže súd len v skutočne vážnych prípadoch, ohrozujúcich záujem dieťaťa. Aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva priorita obmedzenia styku pred úplným zákazom.
Obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme dieťaťa. Pôjde o výnimočné prípady, ktoré musia byť dostatočne preukázané, pretože obmedzenie alebo zákaz bude viesť k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s rodičom a teda k ujme dieťaťa. Ak má takáto ujma nastať, musí ísť o výnimočné prípady.
Súd musí k takýmto návrhom na súdoch pristupovať obzvlášť prísne, pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča, ktorý sleduje cieľ vymazania druhého rodiča zo života dieťaťa. Ide však o slepú pomstu, pretože vždy takéto konanie výrazným spôsobom poškodí dieťa v rôznych formách.
Medzi dôvody na obmedzenie alebo zákaz styku patria napríklad:
- Násilie alebo zneužívanie rodiča voči dieťaťu.
- Závislosť rodiča od alkoholu alebo drog.
- Duševná choroba rodiča, ktorá ohrozuje dieťa.
- Zanedbávanie starostlivosti o dieťa.
- Výchovné pôsobenie rodiča na dieťa, ktoré je v rozpore so záujmami dieťaťa.
Alternatívne Formy Styku
Ak súd obmedzí alebo zakáže osobný styk rodiča s dieťaťom, môže nariadiť alternatívne formy styku, ktoré sú v záujme dieťaťa. Medzi ne patria:
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
- Nepriamy styk: Uskutočňovanie telefonických rozhovorov, písanie listov, e-mailov, komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí.
- Styk za prítomnosti tretej osoby: Stretávanie sa rodiča s dieťaťom za prítomnosti sociálneho pracovníka, psychológa alebo inej osoby, ktorá je v záujme dieťaťa.
- Styk v špecializovanom zariadení: Stretávanie sa rodiča s dieťaťom v špecializovanom zariadení, ktoré je určené na tento účel.
Využívanie moderných komunikačných prostriedkov (Skype, Viber, WhatsApp) umožňuje rodičovi udržiavať vzájomné rodinné väzby a pocit súdržnosti s dieťaťom, aj keď osobný kontakt nie je možný.
Príklady z Praxe
- Prípad Okresného súdu v Liberci: Súd uložil matke povinnosť umožniť otcovi styk s maloletou dcérou prostredníctvom Skype, keďže otec žil v Brazílii. Súd považoval túto formu styku za najvhodnejší spôsob, ako zaistiť kontakt otca s dcérou.
- Otázka: Styk otca s dieťaťom: Slobodná matka sa pýta, či je šanca zamedziť prístup otca k 2,5-ročnému synovi, keďže otec sa doteraz o neho nestaral a jeho výchova je neadekvátna. Odpoveď advokáta: Súd môže obmedziť alebo zakázať styk, ak to ohrozuje zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa.
Úloha Štátnych Orgánov a Sociálna Kuratela
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plnia preventívne úlohy v situáciách, keď sa rodičia rozvádzajú alebo keď nie sú schopní riešiť problémy či konflikty v rodine. Môžu odporučiť, zabezpečiť alebo poskytnúť sociálne poradenstvo, psychologickú pomoc a odborné metódy práce na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine.