Počas tehotenstva sa budúca mamička snaží zabezpečiť čo najlepší vývoj svojho dieťaťa. S blížiacim sa termínom pôrodu si však uvedomuje, že nie všetko je v jej rukách. Do pôrodnice prichádza s pôrodným plánom a predstavou o tom, ako by mal pôrod prebiehať. Niekedy sa však bábätku nechce na svet a pôrod sa môže skomplikovať. V takýchto situáciách je dôležité, aby lekár urobil všetko pre skoré a bezpečné narodenie dieťaťa, aby sa predišlo trvalému poškodeniu spôsobenému nedostatkom kyslíka.
Pôrodné poranenia hlavy u novorodencov
Pôrodné poranenia hlavy sú pomerne častým javom u novorodencov. Vznikajú v dôsledku tlaku a stláčania hlavičky dieťaťa počas prechodu pôrodnými cestami. Väčšina týchto poranení je neškodná a nevyžaduje žiadnu liečbu, no niektoré môžu byť závažnejšie a vyžadujú si lekársky zásah. Medzi najčastejšie pôrodné poranenia hlavy patria:
- Caput succedaneum (pôrodný nádor)
- Kefalhematóm
- Zlomeniny lebky
- Vnútrolebečné zakrvácanie
Caput succedaneum (pôrodný nádor)
Caput succedaneum, ľudovo nazývaný aj "pôrodný opuch alebo nádor", je difúzne presiaknutie a opuch časti hlavičky počas pôrodu. Prítomné môžu byť aj drobné hematómy - petechie. Tento stav je spôsobený tlakom hlavičky na pôrodné cesty a zvyčajne nevyžaduje žiadnu ďalšiu liečbu. Opuch sa spontánne vstrebe za 1 až 2 týždne. Caput succedaneum je viditeľný ihneď po pôrode, ďalej už sa nezväčšuje a vstrebáva sa bez následkov a rýchlejšie ako kefalhematóm, spravidla v priebehu zopár dní. Nie je jasne ohraničený a môže presahovať okraje lebečných kostí, lebo s kosťami nesúvisí. Niekedy môžu bábätku v oblasti caput succedaneum vypadnúť vlásky. Oblasť bez vláskov má prstencovitý tvar.
Kefalhematóm
Kefalhematóm je zakrvácanie pod periost lebky (t.j. zakrvácanie z vonkajšej strany lebky). Vzniká väčšinou v temennej oblasti hlavičky. Svojou veľkosťou nikdy nepresahuje lebečné švy (spoje medzi jednotlivými kosťami lebky). Presný mechanizmus vzniku kefalhematómu nie je jednoznačne objasnený, predpokladá sa vplyv opakovaného tlaku panvy matky na hlavičku dieťatka počas nepostupujúceho pôrodu a mechanické poranenie spôsobené kliešťami alebo vákuumextraktorom. Približne u 5 - 25% detí môže súčasne s kefalhematómom vzniknúť aj prasklina lebky. Práve preto by dieťa s kefalhematómom malo byť vždy vyšetrené špecializovaným lekárom. Väčšina kefalhematómov sa vstrebe spontánne v priebehu niekoľkých týždňov. Pokiaľ kefalhematóm pretrváva, vzniká riziko jeho osifikácie - skostnatenia. To sa prejavuje tuhým vyklenutím v mieste pôvodného kefalhematómu, ktoré sa už spontánne nevstrebe a je nutné chirurgické riešenie. Z tohto dôvodu sa na niektorých pracoviskách vykonáva preventívna punkcia (vypustenie) kefalhematómu u bábätka. Pri punkcii však vždy môže dôjsť k zaneseniu infekcie do miesta kefalhematómu, čo môže mať závažnejšie dôsledky ako skostnatenie kefalhematómu. Práve preto je vo všeobecnosti uprednostňovaný konzervatívny postup (sledovanie bez punkcie) s pravidelnými kontrolami dieťatka a punkcia sa vykonáva iba v individuálnych prípadoch (nezmenšujúci sa kefalhematóm, známky infekcie a pod.).
Kefalhematóm vyzerá ako opuch, hrča na hlavičke, na pohmat je mäkký. Je presne ohraničený, pretože neprekračuje hranice lebečnej kosti, keďže vzniká pod jej obalom a kosti u novorodenca ešte nie sú zrastené. Najčastejšie vzniká na temennej kosti, menej často na záhlaví. Neobjaví sa ihneď po pôrode, ale ukáže sa postupne po niekoľkých hodinách až 2-3 dňoch od pôrodu. Koža nad ním nie je farebne zmenená. Nie je viditeľná žiadna modrina, pretože krv je vyliata pod obalom kosti, nie pod kožou. Mizne v priebehu 1-6 týždňov až 3 mesiacov. Príčinou vzniku kefalhematómu je poškodenie cievok medzi kosťou a jej obalom (periostom). Vzniká napríklad pri rýchlom pôrode, nešetrnom vypudzovaní bábätka (napr. tlačení na brucho počas pôrodu), ťažkom pôrode, najmä pri použití pôrodníckych klieští či “zvonu” - vákuumextraktora. Kefalhematóm nie je krvácanie do mozgu. Zakrvácanie sa v prípade kefalhematómu nachádza nad kosťou. Znamená to, že od mozgu je oddelený kosťou a pevnými mozgovými obalmi. Mozog je teda dôkladne chránený. Nemusíte mať obavy, že bábätko je priamo ohrozené na živote. V drvivej väčšine prípadov dôjde k vymiznutiu kefalhematómu bez komplikácií v priebehu 2-6 týždňov, v niektorých prípadoch to môže trvať aj 3 mesiace. Problémom je, ak nedochádza k rýchlemu vstrebávaniu, pretože už po 1-2 týždňoch môže okraj kefalhematómu kalcifikovať. Ak kalcifikuje celý kefalhematóm, vzniká na hlavičke tvrdý hrbol, ktorý už sa nevstrebe. Táto komplikácia je veľmi zriedkavá. Názory lekárov na prepichnutie a odsávanie kefalhematómu sa líšia - niektorí ju volia po 3 týždňoch, iní skôr, niektorí vôbec nie sú jej fanúšikmi z dôvodu možného zavlečenia infekcie a komplikácií. Najčastejšou komplikáciou kefalhematómu je novorodenecká žltačka. Dôvodom je rozpad nahromadených krviniek - hemoglobín z nich sa odbúrava na bilirubín. Ak sa u novorodenca objavia známky infekcie, kefalhematóm musíme považovať vždy za podozrivý zdroj infekcie.
Prečítajte si tiež: Novorodenecký hematóm nad obličkou: Čo potrebujete vedieť
Zlomeniny lebky
Zlomeniny lebky sa vyskytujú zriedkavo a vo väčšine prípadov ide o pozdĺžne praskliny lebky vznikajúce súčasne s kefalhematómom. Tieto pozdĺžne praskliny nevyžadujú žiadnu špecifickú liečbu, zhoja sa spontánne, je však nutné ďalšie vyšetrenie dieťatka (röntgen, počítačová tomografia) na vylúčenie pridruženého vnútrolebečného zakrvácania. Zriedkavo sa vyskytujú tzv. vpáčené zlomeniny lebky, kedy sa časť kosti lebky vtlačí dovnútra.
Vnútrolebečné zakrvácanie
Našťastie, v dôsledku pôrodného poranenia sa vyskytuje zriedkavo. Ak už k nemu príde, najčastejším typom býva subarachnoidálne zakrvácanie (zakrvácanie medzi mozog a pavúčnicu), ktoré má väčšinou benígny priebeh a nevyžaduje špecifickú liečbu. Ďalším typom môže byť subdurálne zakrvácanie (zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú), ktoré býva dôsledkom nadmerného stláčania a deformácie hlavičky počas pôrodu. Rizikovými faktormi pre vznik subdurálneho zakrvácania sú pôrod koncom panvovým a kliešťový pôrod.
Spontánne mozgové krvácanie delíme podľa miesta krvácania na subarachnoidálne, intracerebrálne a intraventrikulárne.
Subarachnoidálne krvácanie
Tento typ krvácania označuje krvácanie do priestoru medzi lebkou a mozgom. Ide o závažný stav, kedy sa krvný výron (hematóm) nachádza v priestore mozgových obalov, konkrétne medzi arachnoideou (pavúčnica) a pia mater (mäkký mozgový obal, ktorý prilieha na mozgové tkanivo). Odtiaľ pochádza aj názov. Tento typ krvácania spôsobuje hromadenie krvi na povrchu mozgu. Krv sa zmieša s mozgovomiešnym (cerebrospinálnym) mokom a vyplní oblasť medzi mozgom a lebkou, čo následne zvýši tlak v mozgu. V prípade, že sa vnútrolebečný tlak nedostane pod kontrolu, môže dôjsť k smrti v dôsledku krvácania do mozgu.
Intracerebrálne krvácanie
Tento typ krvácania označuje krvácanie do mozgového tkaniva z artérie, teda okysličenou krvou. K tomuto typu krvácania väčšinou dôjde kvôli vysokému krvnému tlaku, krvným ochoreniam, ako napr. hemofília, kosáčiková anémia a poruchy zrážanlivosti krvi, ochorenia pečene, mozgové nádory a iné.
Prečítajte si tiež: Diagnostika subdurálneho hematómu u novorodencov
Intraventrikulárne krvácanie
Krvácanie sa deje v mozgových komorách.
Krvácanie v dôsledku úrazu, teda traumy, delíme na epidurálne, subdurálne, subarachnoidálne, intraventrikulárne.
Epidurálne krvácanie do mozgu
Alebo tiež epidurálny hematóm je nahromadenie krvi medzi plochou kosťou lebky a tvrdou mozgovou plenou (lat. dura mater). Ide o zriedkavé no potenciálne smrteľné zranenie hlavy. Epidurálny hematóm vznikne na základe poškodenia tepny alebo žilového splavu úlomkom kosti pri zlomenine lebky. Bez ošetrenia poranenia začne narastať vnútrolebečný tlak, ktorý sťaží dýchanie, poškodí mozog a môže byť smrteľný.
Subdurálne krvácanie do mozgu
Krvácanie nastane medzi tvrdou mozgovou plenou dura mater a tenkou vrtstvou pod ňou, zvanou arachnoidea / pavučnica. Buď je toto krvácanie akútne v dôsledku úrazu a vo väčšine prípadov je aj smrteľné. Ak aj človek prežije, väčšinou má trvalé následky. Existuje aj chronické subdurálne krvácanie, ktoré vzniká postupne a zväčša nebývajú smrteľné, pokiaľ je pacient pod lekárskou opaterou. Vzniká pri menšom úraze, ako vedľajší účinok liekov na riedenie krvi, alebo pri atrofii mozgu v dôsledku demencie alebo nadmerného užívania alkoholu.
Príznaky krvácania do mozgu
Rýchly zásah a ošetrenie pacienta je pri krvácaní do mozgu kľúčový, aby sa rozsah poškodenia mozgu čo najviac minimalizoval. Medzi príznaky krvácania do mozgu patrí:
Prečítajte si tiež: Ako liečiť ekzém na hlave bábätka
- Zvracanie
- Bolesť hlavy
- Porucha reči - človek nevie dobre artikulovať a jeho reč je nezrozumiteľná
- Narušenie správania alebo iné špecifické neurologické príznaky, v závislosti od oblasti krvácania
- Náhle zhoršenie alebo úplná strata zraku
- Citlivosť na svetlo
- Poruchy pohybového aparátu - strata rovnováhy
- Ochrnutie tváre, ruky alebo nohy
- Problémy s prehĺtaním
- Problém s čítaním a písaním
- Strata citlivosti
- Zmätenosť
- Ospalosť a letargia
- Kóma / strata vedomia
Veľmi dobrým testom je opýtať sa človeka na jeho meno a požiadať ho, aby sa usmial - ak aspoň jeden kútik nereaguje, môže ísť o mŕtvicu.
Čo nasleduje po krvácaní do mozgu:
- Zvýšený vnútrolebečný tlak: Mozgová hemorágia spôsobuje zvýšenie tlaku v mozgu, čo vedie k zníženým hodnotám kyslíka a väčšiemu opuchu mozgu, ktorý preruší prietok krvi do mozgu.
- Narušenie neurologických funkcií: Krvácanie do mozgu môže ovplyvniť vnímanie a úroveň vedomia. Prejaví sa to ako zmätenosť, bezvedomie až kóma, poruchy videnia a slabosť alebo strata motorických funkcií.
- Vazospazmus: Okolité krvné cievy v mozgu sa zúžia. Ak sa tento stav nerieši, tkanivo nemá prísun krvi, teda kyslíka a živín a poškodenie mozgu sa môže zhoršiť.
- Kŕče: Nasledujúce dni po krvácaní dochádza k zrážaniu krvi a to spôsobí kŕče tepien v blízkosti postihnutej oblasti, čo môže ďalej poškodiť mozgové tkanivo.
Krvácanie do mozgu u detí
Ani deti táto závažná diagnóza neobchádza. Najčastejšie k nemu dieťa príde úrazom, alebo k nemu dochádza pri predčasne narodených detí a až v polovici prípadov detí, ktoré zomreli na následky syndrómu dychovej tiesne sa takisto objavilo krvácanie do mozgu. Nie každé krvácanie je masívne a závažné, zaradzujú sa tu aj ľahšie prípady krvácania, ktoré odhalí skríning. Hlavnou príčinou tohto krvácania u predčasne narodených detí je nezrelosť tkaniva a ciev v okolí postranných mozgových komôr. Rizikové faktory mozgovej hemorágie u predčasne narodených detí sú nedonosenosť, nedostatok kyslíka pred a počas pôrodu (hypoxia), gestóza matky (pre-eklampsia), dieťa s nízkou hmotnosťou prislúchajúcou k jeho gestačnému veku, mužské pohlavie, rozvrat vnútorného prostredia bezprostredne po pôrode (závažná acidóza-posun pH krvi na kyslú stranu, deficit báz viac ako 10), prudké zmeny krvného tlaku a prietoku krvi mozgom a novorodenecká sepsa (infekcia organizmu v dôsledku prítomnosti baktérie, vírusu a kvasiniek v krvi a je spôsobená prienikom a opakovaným vyplavovaním mikroorganizmov do krvného obehu). Aj pri tomto type krvácania rozlišujeme niekoľko stupňov krvácania podľa miesta krvácania.
- stupeň: krvácanie do hmoty okolo postranných mozgových komôr
- stupeň: krvácanie do komôr bez ich rozšírenia
- stupeň: krvácanie do komôr s ich rozšírením - často trvalá zmena na vývoji dieťaťa
- stupeň: krvácanie do tkaniva mozgu - tento stupeň nie je zlučiteľný so životom
U predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou váhou sa preto robí skríning mozgu krátko po narodení. Príznaky krvácania do mozgu u detí sa začnú prejavovať medzi 1.-3 dňom života, a to vyklenutou lebkou, apatiou a nestabilnou telesnou teplotou. Ďalej klesne hladina červených krviniek, takže bábätko je bledé a činnosť srdca je zrýchlená. Nastáva k strate vedomia, kŕčom a poruchám dýchania. Zároveň môže prebehnúť aj bez príznakov. Krvácanie do mozgu u bábätka nie je v podstate liečiteľné, ošetrujú sa len sprievodné symptómy a zabezpečuje sa normálny prietok krvi v mozgu.
Iné typy poranení u novorodencov
Pri pôrode môže dôjsť aj k iným typom poranení, ako sú poranenia miechy, svalov kývača krku, ramenného pletenca, lícneho nervu, bráničného nervu, zlomenina kľúčnej kosti a poranenia orgánov v dutine brušnej.
Poranenie miechy
Poranenie miechy pri pôrode patrí medzi závažné poranenie, ktoré môže viesť až k zlyhaniu životných funkcií dieťaťa. Najťažšie následky majú poranenia predĺženej miechy a hornej krčnej miechy. Tieto poranenia sú väčšinou dôsledkom prílišného natiahnutia miechy pri pôrode, napr. v dôsledku neprimeraného záklonu hlavičky.
Poranenie svalov kývača krku (Torticollis)
Pri pôrode môže dôjsť i k natrhnutiu alebo zakrvácaniu do svalov kývača krku, čo má za následok vynútenú polohu krku a hlavičky do strany - tzv. torticollis. Nález môže byť viac alebo menej závažný, pričom pri ťažšom postihnutí je úplne obmedzené otočenie hlavy do opačnej strany od vynútenej polohy. Takýto stav bez liečby môže viesť k závažným deformitám hlavy a krku.
Poranenia ramenného pletenca (plexus brachialis)
Poranenie vzniká v dôsledku zvýšeného ťahu alebo tlaku na priebeh nervu počas pôrodu. So zdokonalením pôrodníckych techník v posledných rokoch sa výskyt tohto poranenia značne znížil. Poranenie ramenného pletenca môže mať rôzne stupne závažnosti - od najmenej závažnej neuropraxie (prechodná porucha funkcie nervu po jeho pomliaždení, zakrvácaní a pod.) až po kompletnú neurotmézu (úplne prerušenie nervu). Rizikovými faktormi pre poranenie brachiálneho plexu sú predĺžený a sťažený pôrod, pôrod koncom panvovým, ťažkosti s pôrodom ramienok, pôrod novorodenca, ktorý je veľký, hypotonický alebo má nedostatok kyslíka a pôrod ukončovaný kliešťami alebo vákuumextraktorom. Erbova obrna je najčastejší typ (60-90%), vzniká po poranení koreňa 5. a 6. krčného nervu a predstavuje najčastejší typ poranenia. Klumpkeho obrna je dôsledkom poranenia koreňa 8. krčného a 1. hrudného nervu a je veľmi zriedkavá. Liečba poranení ramenného pletenca spočíva v imobilizácii končatiny pritiahnutej k hrudníku, aby sa obmedzil pohyb v ramene po dobu 2 - 4 týždňov a následnej cielenej pasívnej rehabilitácii.
Poranenie lícneho nervu (nervus facialis)
Poranenie lícneho nervu je väčšinou spôsobené priamym tlakom na priebeh nervu a býva preto jednostranné. Prejavuje sa ochrnutím svalov inervovaných lícnym nervom na polovici tváre (častejšie vľavo) - dieťa nevie zvraštiť príslušnú polovicu čela, nevie zavrieť oko a ochrnutý kútik úst, čo sa prejavuje typickou asymetriou úst pri plači. Liečba je konzervatívna, keďže do 1.
Poranenie bráničného nervu (nervus phrenicus)
Poranenie bráničného nervu je spôsobené poranením koreňa 4. a 5. krčného nervu a často býva spojené s poranením ramenného pletenca. Dochádzalo k nemu najmä pri pôrodoch koncom panvovým. Bráničný nerv inervuje bránicu a umožňuje jej stiahnutie pri dýchacích pohyboch. Jeho poškodenie sa preto prejavuje najmä dýchacími ťažkosťami s cyanózou (premodrávaním) a opakovanými ochoreniami pľúc. Diagnózu potvrdí röntgen alebo ultrasonografické vyšetrenie bránice, kde vidíme jej ochrnutie (väčšinou iba jednostranné - t.j. polovice bránice).
Zlomenina kľúčnej kosti
Zlomenina kľúčnej kosti predstavuje najčastejší typ zlomenín, zvyčajne k nej dochádza pri pôrode väčších novorodencov, pri pôrode koncom panvovým alebo pri dystokii ramienok. K zlomenine príde najčastejšie v strednej tretine kľúčnej kosti, pričom u väčšiny detí je bez posunu. Zvyčajne nevyžaduje žiadnu liečbu. V niektorých prípadoch je vhodné znehybniť končatinu plienkou prišpendlenou o postieľku alebo špeciálnym obväzom.
Poranenie orgánov v dutine brušnej
K poraneniu orgánov v dutine brušnej dochádza našťastie veľmi zriedkavo. Rizikovým faktorom je akékoľvek ochorenie vnútrobrušných orgánov spôsobujúce zväčšenie orgánu (napr. cysta, nádor a iné), poruchy zrážanlivosti krvi alebo pôrod koncom panvovým. Najčastejšie býva poranená pečeň, slezina, obličky alebo nadobličky. Klinicky sa poranenie prejaví zakrvácaním do orgánu, pod puzdro orgánu alebo prevalením krvácania do dutiny brušnej, v prípade poranenia obličky môžeme pozorovať prímes krvi v moči.
Hematóm na hlave u starších detí
Hematóm na hlave je krvácanie, ku ktorému dochádza po údere alebo prudkom tlaku tvrdého predmetu alebo povrchu. Intersticiálne krvácanie (hematóm) vzniká pri poškodení krvných ciev hlboko v tkanivách. Príčinou môže byť priama trauma hlavy rôzneho typu (pri dopravných nehodách, pádoch, úderoch do hlavy atď.). Pacienti, ktorí sú najviac ohrození vznikom hematómov, sú tí, ktorí neustále užívajú lieky, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi (heparín, neodikumarín atď.) alebo inhibujú agregáciu krvných doštičiek (kyselina acetylsalicylová, citrát sodný atď.). Vonkajšie prejavy hematómu po páde nie vždy zodpovedajú úrovni poškodenia. Čo sa týka relatívne ľahkých úderov do hlavy, najmä v detstve je oveľa ťažšie včas diagnostikovať patológiu. Deti padajú veľa a často a pri najmenšom páde netreba panikáriť, hoci je potrebné dieťa bližšie preskúmať. Najdôležitejšie je určiť, či pád spôsobil vnútorné krvácanie. Ťažké modriny sa môžu vyznačovať prudkou stratou vedomia, nevoľnosťou, čo naznačuje poškodenie mozgového tkaniva. Dôsledky hematómu hlavy po pomliaždení môžu byť rôzne a závisia od mnohých okolností. Niektoré pomliaždeniny sú mierne a zotavenie nastáva v priebehu niekoľkých dní. Existujú však zranenia, ktoré na prvý pohľad nie sú závažné, ale spôsobujú vznik vnútorných hematómov, čo môže viesť k pomerne vážnym následkom. Krvácanie sa môže vyskytnúť v mozgu alebo v blízkosti jeho membrán: polotekutá akumulácia krvi vyvíja tlak na mozgové tkanivo a vyvoláva jeho deformáciu. V dôsledku toho sú narušené niektoré funkcie riadené mozgom: dýchanie, koordinácia atď. Hematómy na hlave majú množstvo charakteristík: bolesť v mieste výskytu, opuch, zmena farby pokožky na modrastú, potom na zeleno-fialovú. Intrakraniálne hematómy sú sprevádzané príznakmi nadmerného tlaku na tkanivá a zhoršenej funkcie mozgu (bolesť hlavy, strata vedomia, nevoľnosť, ospalosť a v závažných prípadoch sa môže vyvinúť kóma).
Príznaky vnútorného hematómu hlavy sa objavujú ihneď po poranení. Ide o poruchu vedomia, nepokoj alebo naopak apatiu u dieťaťa, nevoľnosť, bolesť hlavy. Malé a plytké hematómy nevyžadujú hospitalizáciu: dieťaťu sa priloží pevný obväz, priloží sa studený obklad a prípadne sa podávajú lieky proti bolesti. Akýkoľvek hematóm na hlave dieťaťa by nemal nechať rodičov ľahostajnými.
Hypertonus u novorodencov
"Moje dieťa má diagnózu hypertonus, hypertonický syndróm, je veľmi plačlivé, predráždené, nedá sa upokojiť." S týmito výrokmi sa často stretávame u nás v poradni Baby balance Fyzio. Čo to ten hypertonus vlastne je? Svalový tonus je reflexne udržované napätie svalu, ktoré je dôležitým pilierom pre zvládnutie akéhokoľvek pohybu a udržanie vzpriamenej polohy (napr. sedu, stoja). Stupeň tohto napätia sa mení v dôsledku príjmu vzruchov z periférnych receptorov a je ovládaný centrálnou nervovou sústavou. Vyšetrenie svalového napätia je dôležitou súčasťou diagnostiky neurologického stavu novorodenca. Hypertonus môže vzniknúť už počas gravidity. Psychika matky je kľúčová. Hypertonus bábätka vzniká často aj pri pôrode, napríklad v prípade, ak má bábätko nedostatok kyslíka (asfyxia). Môže ísť o poranenie centrálnej nervovej sústavy. Ten sa popisuje ako centrálny hypertonický syndróm. Pri donosených novorodencoch vzniká hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii. Pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu. Najčastejšie sa ale v praxi stretávame s príčinou zvýšeného svalového tonusu z dôsledku dysbalancie vnútorného prostredia. Môže ísť o novorodenecký abstinenčný príznak, alebo primárne gastrointestinálne problémy (gastroezofageálny reflux- GER, kojenecké koliky). Poruchy svalového tonusu v prvých mesiacoch života môžu signalizovať riziko rozvoja DMO. V úvode môžu byť známky prejavu veľmi jemné a postupom času sa zvýrazňujú. Rozvoj diagnózy sa datuje od prvých mesiacov až do 2 rokov. Pri diagnostike je dôležitý multidisciplinárny prístup. Dobrá správa je, že zvýšené svalové napätie nemusí vždy znamenať ochorenie. Hodnotenie svalového tonusu je často subjektívne, záleží na skúsenostiach neurológa, či fyzioterapeuta. Napätie vychádza od krčnej chrbtice a šije, ramená sú pritiahnuté k ušiam. Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, luku (opistotonu). Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu a v mnohých prípadoch vzniká aj asymetria. Hrudník je v inspiračnom postavení (stále v nádychu), prítomné je rýchle, povrchové dýchanie. Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy. Je plačlivé, nekľudné, má rýchle a nekoordinované pohyby rukami a nohami. Často má problémy s kojením, zaspávaním, budí sa častejšie. Prítomné sú aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, ale aj naopak, koliky môžu byť dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca. Prejavy novorodenca sú často spájané s patologickými pohybovými stereotypmi. Zvykne sa prejaviť oneskorený psycho-motorický vývin, opora o predlaktia v polohe na bruchu je nedostatočná a dieťa ju dosahuje neskôr, alebo aj vôbec. Ak sa hypertonus nerieši, môže to mať následky v neskoršom veku. Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny. Často využívané techniky sú polohovanie, handling, respiračná fyzioterapia, kontaktné dýchanie, Bobath koncept, kojenecké masáže, bazálna stimulácia, exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej, techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív. V niektorých prípadoch sa pristupuje aj k Vojtovej metóde, najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche (CKP). Pri každom probléme s dieťatkom je však najdôležitejšou terapiou, ktorú každý z nás vie odovzdať svojmu dieťatku láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča. Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu. Takto sa nám darí budovať aj emočne stabilné dieťatko, ktoré je pokojné a v pohode. V opačnom prípade sa zvyšuje svalové napätie. Keď je dieťa nekľudné, dych sa zrýchli a prejaví sa povrchové dýchanie. V prvých troch mesiacoch dieťa ešte nerozumie, čo mu hovoríme, ale vníma náš dotyk ako veľmi intenzívny spôsob komunikácie. Je prejavom náklonnosti, lásky a priateľstva, má vplyv na psychický a fyzický stav. Dieťa súčasne nadobúda pocit kľudu, istoty a ochrany. Hypertonické deti neotužujeme, práve naopak, snažíme sa im ponúknuť teplé prostredie. Hypertonus nie je možné vyriešiť za pár dní. Vyžaduje si dlhodobú terapiu, pri závažnejších diagnózach môžeme hovoriť o rokoch. Je potrebné, aby rodičia pochopili ako vedia pomôcť svojmu dieťatku a čo všetko mu môžu ponúknuť aby sa upokojilo, cítilo sa v bezpečí a dostávalo veľa lásky. V prvých mesiacoch nám dieťa nepovie, čo ho bolí a trápi. Môžeme iba vylučovacou metódou hľadať príčinu. Ak si nie sme istí, je nutné sa poradiť s odborníkom, napríklad neurológom, alebo aj skúseným fyzioterapeutom.
tags: #hematom #na #hlave #novorodenca