Prvé slovo dieťaťa je významný míľnik, na ktorý rodičia netrpezlivo čakajú. Kedy presne zaznie to vytúžené "mama" alebo "tata"? A ako môžete podporiť rozvoj reči svojho dieťaťa? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vývoj reči u detí, od prvých zvukov až po zložitejšie vety.
Kedy Začína Dieťa Hovoriť?
Väčšina detí povie svoje prvé slovo medzi 11. a 14. mesiacom života. Avšak, vývoj reči je individuálny proces a niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Dôležité je sledovať celkový pokrok a prejavy komunikácie, aj keď dieťa ešte nehovorí.
Individuálny Priebeh Vývinu Reči
Nie všetky deti začnú rozprávať v rovnakom čase. Skutočnosť, že sa vaše dieťatko naučí hovoriť o niečo skôr alebo o niečo neskôr, má na jeho budúce komunikačné schopnosti pramalý vplyv. Dôležité je, aby ste dieťa podporovali a vytvárali podnetné prostredie pre rozvoj reči.
Prvé Zvuky a Komunikácia
Dieťa komunikuje so svetom od prvých dní života, najprv hlavne cez plač. Rodičia sa pomerne rýchlo naučia rozpoznávať potreby svojho dieťaťa podľa rôznych druhov plaču. Medzi 2. a 4. mesiacom života dieťatko začína vydávať kvákavé zvuky, t. j. krátke hrdlové zvuky. Potom batoľa začne opakovať jednoduché slabiky a reagovať na ne, čo ho robí šťastným.
Bľabotanie a Napodobňovanie
Po 6 mesiacoch života, keď sa dieťa začína pokúšať komunikovať, začnite byť pripravení na pomoc s vyslovovaním slov a precvičovaním reči. Môže sa mu podariť povedať „mama tata“. Bábätko začne bľabotať. Je zaujímavé, že toto je čas, keď batoľa reaguje na slová, začne chápať vety. Musíte vedieť, že deti rozumejú tomu, čo sa im hovorí oveľa skôr, ako začnú rozprávať.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Prvé Slová a Rozširovanie Slovnej Zásoby
Úplne prvé slovo začujete z úst svojho zlatíčka väčšinou okolo prvých narodenín. Akoby snáď naši malí nezbedníci chceli dať rodičom ten najkrajší darček. Slovnú zásobu si potom postupne budujú opakovaním. Ďalšie slovíčka sa tak naučia napríklad tým, že vy poviete „špagety“ a v odpovedi budete počuť od svojho dieťatka „dety“.
Telegrafická Reč
Prvým vetám batoľaťa chýbajú gramatické a syntaktické kvality, ktoré ovplyvňujú ich význam. Nepoužíva koncovky, spojky, predložky, neovláda časy, pády atď. Zvláštnosti nájdete aj v slovoslede - malé deti veľmi často kladú jadro vety na začiatok, napríklad „mama kopať“ a pod.
Najčastejšie Prvé Slová
Prvé slovo býva zväčša podstatné meno, zvyčajne opakovanie jednoduchých slabík ako „tata“, „mama“ alebo „hamham“. Najčastejšie sú to teda slová, ktoré označujú osoby alebo zvieratá. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé.
Ako Podporiť Vývin Reči Dieťaťa?
Rozprávanie je pokročilá zručnosť, takže vášmu bábätku chvíľu trvá, kým si ju osvojí. V prvom rade musíte svoje dieťa ponoriť do sveta slov. Rozprávajte o aktivitách, ktoré robíte, rozprávajte mu príbehy už od narodenia a vysvetľujte, čo budete spolu robiť. Rozprávajte sa s dieťaťom, čo najčastejšie! Reč dieťaťa sa takto rozvíja najlepšie a dieťa si tak osvojuje nové slová.
Praktické Tipy na Podporu Reči
- Pomenovávajte všetko okolo: Všetko okolo pomenovávajte. Spoločne si čítajte. Spočiatku síce bábätko nebude rozumieť, čo mu predčítavate, bude si tak ale bystriť svoje zmysly a budovať lásku ku knihám.
- Hrajte hry: Vyskúšajte napríklad jednoduché hry typu „Ukáž, aký si veľký/veľká?“ alebo „Baran baran buc“. Spievajte si spolu. Hrajte sa so zvukmi a napodobnite bežnú konverzáciu.
- Rozprávajte a čítajte: Ak na prvé slová ešte čakáte, najlepšie urobíte, keď budete na dieťatko pravidelne hovoriť, spievať si s ním, čítať mu a hrať spoločne jednoduché hry s riekankami. Rozprávať sa môžete napríklad i pri kúpaní - užite si čľapkanie a špliechanie a počas očisty popisujte predmety okolo alebo hrajte „plávala kačička“.
- Používajte jednoduché vety: Nepoužívajte dlhé vety a súvetia, dajte prednosť krátkym a jednoduchým vetám. Používajte jednoduchú gramatiku. Pozerajte sa na veci, o ktorých hovoríte, rozprávajte o tom, čo vidíte a počujete (napríklad ukážte na obrázok v knihe).
- Opakujte a rozširujte: Opakujte a rozširujte jeho vety, čo dieťa ubezpečí, že ste mu rozumeli, a pomáha mu to, aby tvorilo ďalšie vety. Vysvetlite a zopakujte, čo má dieťa na mysli. „Tato topánky“. - „Áno, to sú tatove topánky.“
- Bavte sa napodobňovaním zvukov zvierat: Napodobňovanie je skvelý spôsob, ako podporiť reč u dojčiat, keď sa vyvíja celý senzitívny systém. Deti milujú reagovať aj na to, čo robí pes, mačka alebo sliepka. Takéto onomatopoické zvuky precvičujú svaly úst a sú výborným úvodom do ďalšieho učenia sa reči.
- Zahrajte si hry s prstami: „Deti sa hrali s prstami“, „Straka varila kašu“, sú jednoduché hry, ktoré deti milujú! A čo je dôležité, tieto hry povzbudzujú deti v samostatnej hre. Spájajú učenie reči s motorickou koordináciou. K rozvoju reči u deti prispievajú aj senzorické hračky.
- Zahrajte si scény s plyšovými zvieratkami: Vďaka hraniu spolu trávite čas a zároveň učíte deti, ako komunikovať a zostavovať vety. Hovoriace plyšové zvieratká sú mimoriadne zaujímavé pre deti. Je to čas, kedy sa deti vďaka dialógu učia rozprávať.
- Podporte rečové orgány hrou: Fúkanie bublín, pierok alebo balónov je jedným z najlepších spôsobov, ako spojiť cvičenia rečových orgánov so zábavou.
Čítanie Knih a Rozprávanie Rozprávok
Spoločné čítanie kníh od prvých dní života je skvelé. Dieťa sa ponorí do sveta slov. Malí milujú najmä rýmované básničky a jednoduché príbehy. Zároveň je to spôsob, ako sa knižka stane trvalou súčasťou života dieťaťa a bude spojená s potešením i dobrou zábavou, ktorá v budúcnosti prinesie svoje ovocie. Ideálne je rozprávať rozprávky naspamäť, jednoduchý dej nás nezaskočí a rozprávku môžeme aj skrátiť. Pri počúvaní rozprávky prežívajú deti s ich hrdinami všetky dobrodružstvá. Vo svete fantázie si vyskúšajú odvahu, vytrvalosť, vernosť a lásku k dobru, teda všetko, čo budú neskôr potrebovať. Tieto intenzívne a hlboké zážitky napĺňajú duševné potreby dieťaťa a pomáhajú rozvíjať jeho osobnosť.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Hra s Ostatnými Deťmi
Vývoj reči dieťaťa ovplyvní aj to, či má dosť príležitostí hrať sa so svojimi rovesníkmi. Priateľské väzby, pocit spolupatričnosti a túžba po hre priaznivo ovplyvňujú rozvoj pasívnej i aktívnej slovnej zásoby vášho drobčeka.
Obdobia Vývinu Reči
V druhom roku veku dieťaťa sa zrýchľuje proces vývinu reči. Nazýva sa to doba vety, čo je obdobie pre častejšie opakovanie slov, v reči sa vyskytujú nové slová a dieťa z nich vytvárať krátke vety. Vo veku 3 rokov sa začína obdobie špecifickej detskej reči, ktoré trvá až do siedmeho roku života. V tomto veku rozpráva dieťa čoraz plynulejšie a osvojuje si množstvo nových slovíčok a fráz, ktoré dieťa ochotne používa.
Vývin Reči v Rôznych Obdobiach
- 16. mesiac: Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov.
- 18. mesiac: Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje.
- 24. mesiac: Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies.
- 30. mesiac: Do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.
- 36. mesiac: Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet.
Kedy Vyhľadať Pomoc Odborníka?
Nedostatočný pokrok vo vývoji reči by mal byť dôvodom na obavy. Ak sa ročné dieťa nepokúša opakovať slová alebo nevydáva žiadne zvuky, obráťte sa na odborníka. Odborníka navštívte aj v prípade, keď 2-3 ročné dieťa nerozpráva, ale komunikuje jednoduchými slovami a nezačína zostavovať vety. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva.
Varovné Príznaky
- Do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás.
- Do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky.
- Do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami.
- Do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky.
- Do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie.
- Do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo.
- Do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“.
- Do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“).
- Do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou.
- Do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaním.
- Má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet.
Oneskorenie Reči a Jazyka
Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.).
Vplyv Cumlíka a Televízie na Vývoj Reči
Ak sa cumlík používa dlhodobo, v ústach nie je dostatočný priestor na prirodzený rozvoj hovoridiel, ovplyvňuje sa tým tvar čeľuste a postupne aj artikulácia. Sledovanie rýchlo sa striedajúcich obrazov spôsobuje útlm pozornosti, zahltenie neprimeraným množstvom obrazov z obrazovky. Detský mozog nie je na takú činnosť vybavený, a tak dochádza k zníženiu kapacity pamäti a zhoršeniu pozornosti.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Odporúčania pre Rodičov
- Cumlík: Cumlík nie je univerzálne riešenie akejkoľvek nespokojnosti bábätka. Najprv by sme mali zistiť, prečo je dieťa nespokojné.
- Televízia: Zo sledovania televízneho programu urobme výnimočnú príležitosť a potom pomôžme dieťaťu príbeh „spracovať“ spoločnou diskusiou.
Dvojjazyčnosť a Vývin Reči
Pokiaľ sa jedná o bilingválne deti, treba mať na pamäti, že u týchto detí je vývoj reči individuálny a aj keď začnú hovoriť neskôr, rovnocenne rozumejú obom jazykom. Miešaniu jazykov sa snažíme vyhnúť.
Rady pre Rodičov
- Dieťaťu sa vždy prihovárame v spisovnej reči, nešušleme, nekomolíme slová.
- Tempo našej reči má byť pokojné, pre dieťa zrozumiteľné.
- Modulácia našej reči by mala byť výrazná, ale nie prehnaná.
- Po dieťati slová správne artikulačne opakujeme, nehodnotíme jeho nedostatky.
- Pri hovorení umožníme dieťaťu sledovať našu tvár.
- Aktivitu striedame s odpočinkom, dieťa nepreťažujeme zbytočne dlhými činnosťami, dodržiavame pravidelný režim spánku a bdenia.
- S dieťaťom si často spievame, recitujeme, čítame jednoduché rozprávky a príbehy, prezeráme knižky (leporelá), komentujeme činnosti, ktoré s dieťaťom robíme, zapájame ho do aktívnej komunikácie pri hrách.
- Vyhneme sa drilu. Nemali by sme používať výzvy typu „povedz“! Dieťa musí mať chuť s nami hovoriť, podporujeme jeho hovoriaci apetít poskytovaním pozitívnej spätnej väzby.