Zaradenie nových jedál do stravy našich detí je často spojené s množstvom otázok a obáv. Rodičia sa prirodzene snažia chrániť zdravie svojich potomkov a zabezpečiť im optimálny vývoj. Jednou z častých dilem je, kedy je vhodný čas na zaradenie vyprážaných jedál do detského jedálnička. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, berúc do úvahy rôzne aspekty výživy detí a odporúčania odborníkov.
Úvod do detskej výživy
Strava je kľúčovým faktorom pre správny telesný a duševný vývoj dieťaťa. Mamičky sa už pred narodením bábätka snažia dodržiavať čo najlepší jedálniček, aby zabezpečili dostatočnú výživu pre seba aj pre dieťa. Po narodení prichádza na rad materské mlieko, no postupne, od prvého roka života, sa prechádza aj na inú stravu.
V 15. mesiaci života môže dieťa jesť takmer všetko, čo dospelý, avšak s určitými obmedzeniami. Strava by mala obsahovať minimálne množstvo soli, čo najmenej cukru a minimum korenia. Pri príprave detskej stravy je dôležité vyhýbať sa konzervačným látkam a zvýrazňovačom chuti. Bežné jedlá už nemusíte pripravovať zvlášť, stačí, ak pri varení a dusení šetrne a zodpovedne narábate s tukmi a olejmi a rodinné jedlo podstatne menej osolíte a ochutíte.
Ovocie a zeleninu môžete ponúkať v surovom stave, ale aj vo forme varených, dusených či zapekaných pokrmov. Mäso by malo byť na tanieri 5- až 6-krát týždenne, ryby raz až 2-krát za týždeň. Dbajte na to, aby dieťa pilo dostatok vody.
Vyprážané jedlá v detskom jedálničku: Kedy áno a kedy nie?
Vyprážané jedlá sú v našej kultúre veľmi obľúbené, no pre zdravý vývoj detí nie sú veľmi prospešné. Zhoršujú trávenie a nedodávajú do tela dostatok výživných látok. Odborníci odporúčajú pripravovať ich deťom najskôr po siedmom roku a aj to iba výnimočne.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Prečo obmedziť vyprážané jedlá?
Vyprážané pokrmy zbytočne zaťažujú tráviace ústrojenstvo dieťaťa. Týmto spôsobom prípravy sa v jedle, najmä v mäse, môžu tvoriť škodlivé látky. Vyprážané jedlá obsahujú vysoké množstvo tuku, ktoré môže viesť k obezite a s ňou spojeným zdravotným problémom. Taktiež, vyprážané jedlá často obsahujú málo živín a vlákniny, ktoré sú dôležité pre správny vývoj dieťaťa.
Jedným z najnebezpečnejších vyprážaných jedál sú hranolčeky, ktoré deti milujú. Zemiaky totiž obsahujú veľa škrobu, z ktorého pri vyprážaní vznikajú rakovinotvorné látky akrylamid a glycidamid. Častá konzumácia vyprážanej stravy dokáže aj detský žalúdok nabúrať a vytvoriť priestor na vznik žalúdočných vredov, ktoré sa môžu ohlásiť už v dospievajúcom veku. Preto zemiaky pred vyprážaním dobre umyte, aby sa z nich vyplavilo čo najviac škrobu.
Kedy je možné zaradiť vyprážané jedlá?
Ak chcete dieťaťu dopriať vyprážané jedlo, mali by ste počkať aspoň do dvoch až troch rokov, ale s podmienkou, že sa dodržia zásady správneho vyprážania. Vyprážané jedlá by sa mali podávať len 1 až 2-krát za dva až tri mesiace. Niektorí odborníci odporúčajú počkať až do siedmeho roku dieťaťa.
Zásady správneho vyprážania
Ak sa rozhodnete zaradiť vyprážané jedlá do stravy dieťaťa, je dôležité dodržiavať určité zásady, aby ste minimalizovali negatívne dopady na jeho zdravie:
Používajte kvalitné rastlinné oleje: Namiesto živočíšnych tukov používajte rastlinné oleje, napr. slnečnicový, repkový, sójový a olivový olej. Olivový olej je obzvlášť vhodný, pretože má vysoký bod zadymenia a obsahuje zdravé tuky.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Dávajte pozor na teplotu oleja: Olej by nemal byť prepálený. Prepálený olej obsahuje škodlivé látky, ktoré môžu byť karcinogénne. Ideálna teplota na vyprážanie je medzi 170 a 190 °C.
Vyhýbajte sa vyprážaniu na masle: Maslo obsahuje vodu, rýchlo sa prepaľuje a hnedne. Prepálené maslo obsahuje škodlivé látky a nie je vhodné na konzumáciu.
Používajte novú dávku oleja pri každom vyprážaní: Olej by sa nemal používať opakovane. Opakovane používaný olej obsahuje viac škodlivých látok a má horšiu chuť.
Zemiaky pred vyprážaním dobre umyte: Tým sa z nich vyplaví čo najviac škrobu. Znížite tak tvorbu akrylamidu.
Po vyprážaní jedlo osušte: Použite papierové utierky na odstránenie prebytočného oleja. Znížite tak množstvo tuku v jedle.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Zdravšie alternatívy vyprážania
Existujú aj zdravšie spôsoby prípravy jedál, ktoré pripomínajú vyprážanie, ale sú menej škodlivé:
Pečenie v rúre: Namiesto vyprážania môžete jedlá piecť v rúre. Napríklad, rezne môžete obaliť, poukladať na plech, na každý kúsok dať plátok masla a dať piecť. Po cca 15 minútach otočiť a dopečiem.
Vyprážanie na sucho: Niektoré jedlá, ako napríklad zeleninu, môžete opražiť na panvici bez použitia oleja alebo len s minimálnym množstvom.
Air fryer (teplovzdušná fritéza): Táto metóda používa horúci vzduch na prípravu jedál, ktoré sú chrumkavé, ale obsahujú oveľa menej tuku ako vyprážané jedlá.
Čo by sa nemalo vyskytovať v jedálničku dieťaťa do obdobia škôlkarskeho veku?
Okrem vyprážaných jedál existujú aj ďalšie potraviny, ktoré by sa nemali vyskytovať v jedálničku dieťaťa do obdobia škôlkarskeho veku. Mnohé mamy už zistili, že varením svojim deťom dávajú okrem lásky to najcennejšie do života, čo môžu. Dôležitý je však aj výber potravín, ktoré pri príprave jedál volia. Unáhlené kroky nedočkavých mamičiek alebo prvé odmietanie stravy detí, vedú často k tomu, že sa deťom dostanú priskoro potraviny, ktoré nie sú schopné dobre tráviť a zbytočne zaťažujú telo.
Podľa Alexandry Popovičovej by malé deti nemali vôbec jesť:
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- Sladené nápoje
- Polotovary
- Priemyselné sladkosti
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- Divina, vnútornosti
- Hríby či klíčené potraviny
- Tavené syry
Tieto potraviny sú pre deti ťažko stráviteľné, obsahujú veľa soli, cukru, tuku a umelých prísad, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich zdravie.
Alternatívy a zdravé návyky
Je dôležité budovať u detí správne stravovacie návyky už od útleho veku. Deti by mali byť vedené k tomu, aby jedli kvalitnú stravu a mali by vedieť, odkiaľ jedlo pochádza. Deti treba učiť nielen kvalitnej strave a hovoriť s nimi o nej, ale rozprávať im aj o jej pôvode, ukazovať im ako rastie, ako funguje kolobeh prírody. Potom aj sezónna strava bude mať pre nich logický zmysel. Sú veci, čo sa papajú v lete, iné na jeseň. Všetko to má svoj význam.
Ovocie a zelenina, ktoré rastú v aktuálnom ročnom období (počas zimy uskladnené z leta a jesene) a v našich zemepisných šírkach sú preto skutočne správnou voľbou všetkých rodičov, ktorí chcú dopriať deťom len to najlepšie - vitamíny a látky pre ich zdravý vývin.
Ako na sladenie, korenenie a solenie?
Je potrebné naučiť dieťa stravovať a rozlišovať, ktoré potraviny sú preň najvhodnejšie. Okrem toho však mnohí rodičia zabúdajú aj na návyky v stolovaní. Je dobré rozvíjať aj spoločenský návyk stravovania, čiže papáme pri stole spolu, nie s počítačom. Na ihrisku si k olovrantu treba sadnúť a nebehať s lyžičkou v ruke za dieťaťom. Ide o vedomé jedenie a stolovanie.
Čo sa týka dochucovania jedál, pre deti do 3 rokov by sme tak mali robiť minimálne. Soliť a koreniť skutočne iba s mierou, ba takmer vôbec. Dieťa by si malo zvyknúť a obľúbiť chute prírody také, aké sú, len tak nebude mať neskôr problém s odmietaním a skutočne s radosťou zje, čo mu na tanier položíte.
So sladením treba čakať, a to čím dlhšie, tým lepšie. Je jedno aké sladidlo používate - trstinový, kokosový cukor alebo med, či melasu. Kupované sladkosti nemajú v tomto vekovom období čo robiť v rukách detí. Určite sa im v živote nevyhnú, ale je škoda im ich predstavovať už takto skoro, a síce do troch rokov života.
Pre deti je však čokoľvek sladké jednoducho lákadlom. Ako im ho teda dopriať v zdravej forme? Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom. Konzumácia cukru u malých detí výrazne vyčerpáva pankreas, spôsobuje rozvoj detskej cukrovky či obezity.
Ďalšie potraviny, na ktoré si dať pozor
Okrem vyprážaných jedál a už spomínaných potravín, je dôležité venovať pozornosť aj ďalším potravinám, ktoré môžu byť pre deti nevhodné:
Citrusy: S citrusovým ovocím buďte opatrní, aby u detí nevznikla alergická reakcia. Do príkrmov ich môžete pridávať najskôr v pätnástom mesiaci. Začínajte veľmi opatrne a sledujte, ako bude na nich dieťa reagovať a či sa neobjavia nejaké vyrážky alebo iné problémy.
Orechy: Záleží od toho, aké orechy chcete podávať deťom. Pokiaľ ide o naše typické ako napríklad vlašské alebo lieskové, tie im môžete primiešavať do stravy už po roku a pol. Ak ide o cudzokrajné typy, tie by ste im mali dať až po treťom roku. Pre lepšiu konzumáciu a obmedzenie možnosti dusenia im ich vždy pomeľte a tak pridajte napríklad do ovocnej kaše alebo do plniek pri sladkých jedlách.
Semienka: Pre deti sú semienka veľmi dôležité, pretože im dodávajú do stravy mnoho živín, ktoré v takej koncentrácii nenájdu v žiadnej inej potravine. Napriek tomu však musíte byť s nimi opatrní, pretože malé tvrdé časti môžu byť pre drobcov nebezpečné a ľahko sa nimi môžu dusiť. Jednou z možností je ich pomlieť na hladkú hmotu, no ešte predtým dobre skontrolujte, či tam nezostali drobné ostrejšie časti. Vhodnejšie je ale dávať ich deťom až po druhom roku, keď už vedia dobre hrýzť. Výnimku tvorí sezam, ktorý im môžete vmiešať do jedál už po prvom roku.
Koreniny: Záleží od toho, aké konkrétne korenie chcete deťom dávať. Bylinky im môžete napríklad vmiešať do stravy už krátko po prvých príkrmoch, keď napríklad petržlenová vňať pôsobí dobre na trávenie a nie je alergizujúca. Do prvého roka môžete pridať aj bazalku, pažítku a majoránku. Všetko im dávajte najprv v čerstvej forme, ktorá je kvalitnejšia a nie je tak koncentrovaná. Po roku už môžete postupne pridávať aj mätu, z ktorej môžete vyrábať i čaje. Ak ide napríklad o čierne korenie, to môžete po roku a pol vyvariť vo forme celých bobuliek v polievke, no deťom ho nemôžete dať.
Čierny čaj a káva: Deti v predškolskom veku by mali piť zelený a čierny čaj len v obmedzenom množstve. Oba totiž obsahujú kofeín a ten na nich nepôsobí dobre. Ideálna je iba šálka týždenne a aj tú by ste nemali nechať dlho luhovať. Po prvýkrát im ho môžete začať podávať od jedného roka, no odporúča sa len vo veľmi malých dávkach. Deti do 12 rokov by nemali piť žiadne kofeínové nápoje a teda ani ich obľúbenú kolu. Výnimku tvorí čaj, ktorý však nemôže byť silný. Tínedžeri začínajú piť kávu obvykle po pätnástom roku. Odborníci však varujú pred tým, že práve v tomto období je to ešte pre nich nevhodné a nebezpečné.
Čili paprika: Okolo štipľavých jedál, ktoré sa dochucujú čili papričkou sa vedú veľké polemiky. Sú totiž krajiny, kde už malé deti v škôlkárskom veku jedia tak pikantné pokrmy, že ich niekedy nedokážu zjesť ani dospelí. Štipľavé jedlá by mali jesť až po šestnástom roku. Pikantné veci im dráždia žalúdok, nervovú sústavu a negatívne vplývajú na hormonálne zmeny, ktoré sa dejú v ich tele.