Chôdza je významný míľnik vo vývoji dieťaťa, ktorý rodičia s radosťou očakávajú. Každé dieťa je však jedinečné a dosahuje tento míľnik vlastným tempom. Dôležité je rozpoznať príznaky pripravenosti a poskytnúť mu správnu podporu.
Individuálny vývoj a časový rámec
Prvé samostatné kroky dieťaťa sa zvyčajne objavujú okolo prvých narodenín, no niektoré deti začínajú chodiť už v 11. mesiaci, zatiaľ čo iné až v 15. mesiaci. Rozdiely sú naozaj veľké a netreba sa predčasne strachovať, ak vaše dieťatko ešte nechodí samo ako pätnásťmesačné. Rozvoj pohybových aktivít je však veľmi individuálny. Bábätko začne chodiť vtedy, keď je na to fyzicky aj psychicky pripravené.
"Skutočná norma pre chôdzu je 18 mesiacov, nie do jedného roka, ako si mnohí myslia. Nohy ich budú predsa nosiť do konca života, netreba preto nič unáhliť," vysvetľuje odborníčka Mgr. Edita Vlkovičová, fyzioterapeutka.
Faktory ovplyvňujúce chôdzu
Chôdzu u detí ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane:
- Motivácia: Túžba dieťaťa objavovať a pohybovať sa.
- Telesné a genetické faktory: Fyzická zdatnosť a predispozície.
- Prostredie: Bezpečné a stimulujúce prostredie na pohyb.
- Svalové napätie: Správne svalové napätie pre stabilitu a pohyb.
- Predošlý psychomotorický vývoj: Zvládnutie predchádzajúcich pohybových zručností.
Príznaky pripravenosti na chôdzu
Dieťa pred samostatnou chôdzou prechádza niekoľkými fázami vývoja, ktoré signalizujú jeho pripravenosť:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Postavenie sa s oporou: Dieťa sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridŕža sa nábytku alebo iných predmetov.
- Obchádzanie nábytku: Následne začne obchádzať nábytok, čím si trénuje rovnováhu a koordináciu.
- Samostatný stoj: Do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory.
- Prvé kroky: Krátko nato nasledujú prvé ťarbané krôčiky.
Ako podporiť dieťa v učení sa chodiť
Podpora rodičov zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji chôdze dieťaťa. Dôležité je:
- Nepredbiehať: Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
- Nechať dieťa dospieť: Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov.
- Dopriať čas a priestor: Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy.
- Vyhnúť sa chodítkam: Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme.
Čo nerobiť pri učení dieťaťa chodiť
Existujú určité praktiky, ktorým by sa rodičia mali vyhnúť, aby nebrzdili prirodzený vývoj dieťaťa:
- Vodenie za ruky: Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k zmene ťažiska, nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu, nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice, riziku vytiahnutia lakťa, nesprávnemu nášľapu nohy na špičku, strate odvahy dieťaťa a predĺženiu doby samostatného chodenia.
- Používanie chodítok (pavúkov): Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe.
- Násilné urýchľovanie: Nenúťte deti do ničoho, najlepšie je nechať všetko na ne, ony samy najlepšie vedia, čo zvládnu a čo nie.
Dôležitosť lozenia
Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji. Nielen, že prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť.
Výber správnej obuvi
Prvé topánky by sa dieťaťu mali dať na nôžky vtedy, keď sú jeho schopnosti zvládnuť samostatnú chôdzu vyzreté natoľko, že zvládne prejsť istý kus, vie sa zastaviť, otočiť, drepnúť si a ísť ďalej. Výber topánok je nesmierne dôležitý, v prvom rade by mali byť ohybné a dostatočne priestranné. Pre dostatok ohybnosti je vhodné, aby dieťa chodilo bosé.
Kedy vyhľadať odborníka
Ak dieťa samostatne nechodí po 12. mesiaci života, ale nezaostáva v iných funkciách - jemná motorika, rečový vývin - nebýva nutná žiadna liečebná intervencia. Najskôr treba pátrať, kedy začali chodiť obaja rodičia.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Stimulácia a motivácia
Dieťa môžeme stimulovať a motivovať zmenou podložky (koberec, termofor, niečo pichľavé, mäkké, studené, balančný vankúšik). Vhodné je napríklad používanie senzorického koberčeka. Osvedčili sa aj rôzne nestabilné pomôcky, kamienky, nafukovačky, prekážky, fit lopta. So staršími deťmi sa môžete zahrať rôzne hry, napríklad prekladanie guľôčok nohami, rolovanie uteráka, kreslenie nôžkami, vyberanie šnúrky medzi prsty na nohách.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
- Pasenie koníkov: Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú.
- Prvé vzpriamenie: Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia.
- Druhé vzpriamenie: Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien.
- Otáčanie z chrbta na bruško: Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne.
- Pivotácia: Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to bohym, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny.
- Štvornožkovanie: Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované.
- Sed: Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku