Plač je jedným z prvých spôsobov, akými bábätká komunikujú svoje potreby. Od prvých dní života, kedy plač signalizuje hlad, nepohodlie alebo potrebu blízkosti, až po neskoršie mesiace, kedy sa môže objaviť aj "falošný" plač, je dôležité rozumieť vývoju detského plaču a jeho významu.
Spánok bábätiek a potreba blízkosti
Bábätká potrebujú rodičov nablízku, čo je obzvlášť dôležité počas spánku. Prvé odporúčania lekárov k spánku bábätiek vznikali na prelome 19. a 20. storočia a boli skôr odrazom politickej, ekonomickej a sociálnej situácie ako tým, ako to skutočne funguje na fyziologickej úrovni. Vznikali ešte predtým, ako vedci vôbec preskúmali rozdielnosť vo fyziológii spánku bábätiek, detí a dospelých. Bohužiaľ sa práve nedostatočné informácie z minulosti dodnes prenášajú do odporúčaní niektorých odborníkov.
Metóda vyplakania: Ignorovanie potrieb bábätka
Tlak na celonočný spánok prináša nielen stres, ale tiež rýchlo návody. Vyplakanie je založené na tom, že rodičia ignorujú nočný plač bábätka. Očakáva sa, že bábätko svoje volanie plačom nakoniec vzdá a zvykne si v noci neplakať a nebudiť rodičov. Som presvedčená, že vyplakávanie nie je dlhodobé riešenie spánku, ani problémov s ním. Od hľadania skutočnej príčiny problémov so spánkom alebo zaspávaním nás naopak môžu tieto metódy vzďaľovať. Keď bábätko po takomto plačlivom volaní po prítomnosti rodičov prestane naraz plakať, neznamená to, že pokojne zaspalo.
„Bábätko sa v situácii, keď sa rodič nevracia a nereaguje na jeho volanie, dostáva do takzvaného tichého režimu. Prestane plakať buď vyčerpaním alebo preto, aby zbytočne nestrácalo energiu, ktorú si musí ušetriť na svoju záchranu. Má pocit, že je opustené. Deti do prvého roku ešte nemajú natoľko vyzretú nervovú sústavu, aby chápali, že rodičia sú v inej miestnosti alebo aby porozumeli, keď im rodič povie, že síce nepríde, ale že sa nemusia báť.
Normálny spánok bábätiek a detí
Už ti spí celú noc? Možno ste podobnú otázku od svojho okolia tiež dostávali. Odporúčania a popis spánku bábätiek sa začínajú pomaly meniť. Už vieme, že väčšina 3- ani 6-mesačných detí nedokáže prespať celú noc bez prebudenia, dokonca ani väčšina starších detí . Do ich spánku intenzívne vstupuje pohybový aj psychický vývoj a dozrievanie nervovej sústavy. V prvom roku života je práve pohyb to, čo môže deťom vo vlnách meniť spôsob a dĺžku spania. V kanadskom výskume medzi 388 deťmi od 6 do 12 mesiacov sa ukázalo, že 57 % sa budilo v noci ešte v šiestich mesiacoch a 43 % aj v prvom roku života. Výskumníci objektívne podotýkajú, že niektoré prebudenia nemuseli byť zaznamenané, pretože výskum bol zameraný na posudzovanie spánku mamičkami. To mohlo čísla ovplyvniť. Tiež sa nerozlišovalo miesto spánku, ktoré môže hrať veľkú rolu vo vnímaní prebudenia matkou. Ďalší výskum, z Veľkej Británie, zisťoval spánok 715 bábätiek vo veku medzi 6 - 12 mesiacmi. Podľa neho až 78,6 % bábätiek nespalo pravidelne celú noc, a dokonca sa nenašla ani spojitosť so štýlom kŕmenia.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Vývoj mozgu a potreba energie
Zdvojnásobenie kapacity mozgu: Deti sa rodia s 25 % kapacitou mozgu v porovnaní s dospelými. Za prvý rok sa jeho kapacita zdvojnásobí a dieťa prechádza intenzívnym psychickým a fyzickým vývojom. Na to potrebuje veľa energie a s tým súvisí častá potreba jej dopĺňania. Deti sa budia aj do 4 rokov: Je normálne, že bábätko potrebuje v noci dojčiť alebo sa uistiť o vašej prítomnosti. Polovica detí sa podľa výskumov budí v noci aj po prvom roku života. Tieto potreby sa s vekom a vývojom rôzne menia. Najčastejšie deti začínajú spať pravidelnejšie celú noc medzi 2. - 4.
Ľahká fáza spánku a potreba komunikácie
Ľahká fáza spánku: Bábätká sa častejšie nachádzajú v ľahkej fáze spánku, čo ich chráni. Dieťa v spálni: V ľahkej fáze spánku je bábätko viac v strehu voči okolitým vplyvom, a pretože je po narodení nevyzreté a závislé na starostlivosti, potrebuje s rodičom komunikovať a upozorňovať ho, keď sa deje niečo, čo by ho mohlo ohroziť. Čo ovplyvňuje samostatnosť: Učenie bábätka na samostatnosť v prvých mesiacoch veku nijako nepredurčuje alebo nezaručuje jeho samostatnosť v spánku a zaspávaní v neskoršom veku. Dôležité je vnímať aj ďalšie pridružené správanie (ak sa budí s krikom, plačom a nedá sa utíšiť dojčením, kŕmením, v náručí, ani v našej blízkosti).
Ôsmy mesiac: Zlomový vo vývoji
Mgr. et Bc. Lenka Medvecová Tinková - antropologička, ktorá sa dlhodobo špecializuje na detský spánok. Je tiež autorkou populárnych kníh pre rodičov a deti. Ôsmy mesiac je vo vývoji bábätka zlomový - stáva sa mobilnejším a vydáva sa na samostatné dobrodružné výpravy po príbytku. Buďte v strehu, pripravte sa na prvé pády a nárazy. Ako bábätko rastie? Drobček v tomto mesiaci priberie okolo pol kila a podrastie o jeden až dva centimetre. Chlapci vážia priemerne od 7 do 10, 5 kila a merajú niečo medzi 66 až 75 centimetrov. Väčšina bábätiek už má aj nejaký ten zúbok, najčastejšie dve dolné a dve horné jedničky. Ak sa ešte zúbky prerezávať nezačali, ani to nie je neobvyklé. Ak už sú nejaké na svete, s hygienou ústnej dutiny neotáľajte. Treba začať hneď po prerezaní prvých mliečnych zúbkov. Spočiatku stačí vytierať ústnu dutinu jemne gázou alebo vreckovkou namočenou vo vode, neskôr detskou kefkou vhodnou pre bábätká. Pastu nepoužívajte, lebo ešte ju nedokážu vypľúvať. Základom aj naďalej zostáva materské mlieko, ak už nedojčíte náhradné umelé mlieko, kravské zatiaľ vhodné nie je. Pevnú stravu už netreba mixovať, stačí popučiť vidličkou. Do jedla nepridávajte soľ, cukor ani koreniny. Rovnako nijako nedochucujte mlieko či čaj, ani medom. Dieťatko už pravdepodobne začína ovládať tzv. kliešťový úchop, ktorý mu umožňuje dvihnúť a udržať menšie kúsky jedla medzi palcom, ukazovákom a prostredníkom. Kým doteraz sa bábätká plazili, ôsmy mesiac je začiatkom rozvíjania sa ďalších zručností. Začínajú štvornožkovať a niektoré sa už dvíhajú aj na nohy pomocou pridŕžania sa nábytku. Každé dieťa má svoje tempo, ktoré treba rešpektovať a pomáhať mu v rámci jeho schopností a možností, nie nasilu ho učiť veci, na ktoré ešte nedozrelo. Keď si však všimnete, že sa bábätko pri gauči či nízkych skrinkách snaží stavať, buďte v jeho blízkosti, lebo môže spadnúť. Dbajte na to, aby ste odstránili z jeho blízkosti predmety s ostrými hrotmi, na malé konferenčné stolíky či skrinky dajte ochranu. Odložte aj krehké predmety, kusy nábytku, ktoré sa ľahko prevrátia, sklené a malé veci. Dobrým nápadom je zaistiť aj okná, aby ich drobček nedokázal sám otvoriť - buď odmontovať kľučky alebo kúpiť zámky na rámy či inak ich zabezpečiť. Pre bábätko je nebezpečný aj pád z prízemia rodinného domu. Občas vám pri niektorých kúskoch drobčeka asi poskočí srdce, no nebrzdite ho v skúmaní sveta. Rozvíja tak svoje fyzické schopnosti. Je pochopiteľné, že ho chcete chrániť pred nebezpečenstvom, no na druhej strane je potrebné nechať ho vyskúšať si niektoré veci na vlastnú päsť, aj keď pod vašim dohľadom.
Rozvoj sociálnych zručností a emócií
Bábätko sa už dokáže bez akejkoľvek pomoci posadiť a samostatne sedieť s rovnou chrbticou. Vďaka lepšej koordinácii prstov skúma menšie predmety. K zábavným hrám patrí hádzanie predmetov, ktoré potom s radosťou hľadá a ukazuje na ne ukazováčikom. Miluje skúmanie rôznych objektov tak, že nimi trasie či búcha. Dokáže donekonečna odhadzovať nejakú hračku a čakať, kedy mu ju donesiete. Nechce vás tým obťažovať a vaše dohováranie nepochopí. Jednoducho je to sranda, ktorú chce prežívať nanovo a nanovo. Radosť mu urobíte aj tým, keď sa schováte pod perinu, za skriňu alebo pod stôl a ono vás bude hľadať. Rovnako dobré je aj skrývanie predmetov. Rado ukladá menšie predmety do väčších a podobne. V tomto mesiaci už začína rozpoznávať špecifické možnosti predmetov a kým doteraz mu bolo jedno, či búcha o stôl látkovým podbradníkom alebo kladivkom, teraz už zisťuje, že kladivko vydá pri tom zvuk a podbradník nie. Niektoré bábätká v tomto mesiaci už bez problémov dávajú pá-pá, ťapkajú, ukazujú ako sa majú alebo ako narastú. Ak to vaše takto komunikovať nepotrebuje, netrápte sa tým. Naďalej drobčeka podporujte, čítajte mu, ukazujte obrázky. Precvičujte tlieskanie, mávanie, skúste aj niečo nové - napríklad barany, barany, buc, po čom jemne narazíte čelami o seba. Väčšina drobčekov už švitorí a napodobňujú intonáciu ľudí, ktorých počujú. Pri kontakte s cudzími ľuďmi môže byť bábätko vystrašené, plaché alebo uplakané. Ide o začiatok tzv. separačnej úzkosti, ktorou si prejde väčšina drobčekov. Dokáže už lepšie vyjadriť svoje emócie a dáva jasne najavo, čo prežíva. Dieťatko sa učí posudzovať a napodobňovať nálady ostatných a môžete si všimnúť prvé náznaky empatie. Napríklad, keď vidí iné dieťatko plakať, sleduje ho a začne kňučať tiež. Ak chcete dieťatku pomôcť zvyknúť si na myšlienku, že mamička a otecko môžu odísť, no vždy sa vrátia, precvičujte si to hrou s jeho obľúbenou hračkou. Skryte medvedíka alebo bábiku na krátky čas pod deku a potom ho veselo vytiahnite. Rovnako to robte aj vy - odíďte na nejaký čas z miestnosti a potom sa vráťte. Aj keď je ťažké vidieť dieťatko smutné, je dôležité dovoliť, aby to zažilo. Tým, že postupne budete čas, keď vás nevidí, predlžovať a nechávať ho s niekým iným, naučíte ho, že to neprekáža a vždy sa vrátite. Tiež mu tým pomáhate rozvíjať dôveru a vytvárať si vzťahy s inými ľuďmi. Vždy keď odchádzate, pobozkajte ho a uistite, že sa vrátite. Keď sa drobček rozplače, dajte mu čas na upokojenie a pomaznajte sa s ním. Dbajte na to, aby ste sa tiež nerozplakali. To ho rozľútostí ešte viac. Naopak, snažte sa byť pozitívna. Každé dieťa je iné. Kým jedno prežíva odlúčenie veľmi ťažko, iné ho prekonajú s ľahkosťou. Všeobecný návod ako na to, neexistuje.
Vnímanie novorodencov a ich reakcie
Zdá sa, že sme doteraz trochu podceňovali vývoj detí v prvých týždňoch života. Nový výskum lekárky a psychologičky Emese Nagy, ktorá pôsobí na univerzite v Dundee dokázal, že nás novorodeniatka vnímajú už hneď po narodení. Od prvého momentu sa správajú veľmi spoločensky a reagujú na všetky podnety okolo seba.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Test s nemou tvárou
Emese Nagy spolu so svojimi spolupracovníkmi aplikovala na skupine novorodencov vo veku od dvoch hodín až po niekoľko mesiacov test s nemou tvárou. Počas nej pristupovali k drobcom rôzni ľudia. Mohli to byť priamo vedci alebo rodičia dieťaťa. Tí sa najprv prvé tri minúty s dieťaťom hrali, rozprávali sa spolu, robili na nich opičky a smiali sa s nimi. Potom prišla zmena a počas nasledujúcich troch minút na nich iba nemo hľadeli. Nepokúšali sa hovoriť a ani sa na nich neusmievali. Na tvári mali neutrálny skôr neosobný a chladnejší výraz. Po uplynutí tohto času sa vrátili k pôvodnému veselému tónu a znova sa ich snažili nejako zabaviť.
Reakcie novorodencov
Deti dokážu prirodzene reagovať na zmeny našich emócií. I počas tohto výskumu platilo, že čím boli staršie, tým viditeľnejšie menili správanie spolu so zmenami u ich rodičov alebo vedcov. Pri prvej časti sa smiali, pohybovali ručičkami a reagovali. Keď na nich urobili nemú tvár, zľakli sa, zneisteli, niekedy začali usedavo plakať. Časť z nich už potom nedokázala reagovať na zmenu a i v poslednej fáze, keď sa na nich títo ľudia opäť usmievali, zostali rozladení. Tí menší už na nich iba hľadeli bez akýchkoľvek emócií. Najzaujímavejším zistením však bolo, že rovnako pozorní boli už malí drobci, ktorí sa narodili iba pred dvoma hodinami. Bez akýchkoľvek predošlých skúseností sa počas prvej časti prieskumu na nich pozorne pozerali. Potom, keď im ukázali tvár bez emócií, odvrátili hlavičku a sústredili sa na iné veci. To svedčí o tom, že v podstate už priamo od narodenia majú svoj spoločenský život, od prvého momentu sa učia a intenzívne vnímajú svet okolo nich.
Učenie od prvých minút
Počas tohto prieskumu sa Emese Nagy podarilo dokázať, že deti naberajú nové skúsenosti a učia sa už od prvého dňa. Keď tento test zopakovali po 24-hodinách, reakcie detí boli podobné, no tentoraz novorodeniatka v poslednej fáze viac sledovali tvár človeka a vnímali, čo robí. Vďaka tomu zároveň potvrdili, že ich reakcie nie sú od prvého momentu náhodné, pretože svoje správanie opäť zopakovali. Rodičom to tak dáva jasný signál, že so svojim drobčekom môžu pracovať hneď od narodenia. Od prvých momentov sa mu môžu prihovárať a ukazovať mu veci, pretože už nadobúda nejaké skúsenosti a vníma svoje okolie.
Kopírovanie gest a komunikácia
Tento výskum potvrdil tiež fakt, že deti sa už hneď od narodenia zapájajú do komunikácie s nami. Snažia sa ich vlastným spôsobom kopírovať gestá a vnímajú našu reč. No najpochopiteľnejšia je pre nich neverbálna komunikácia, ktorá pre nich predstavuje najjasnejšie signály. Keď sa takto naučíte s dieťaťom komunikovať, môžete to neskôr využiť i na zníženie stresu v niektorých situáciách a najmä vám to pomáha už od začiatku ho lepšie socializovať najprv v kruhu rodiny a potom i s cudzími ľuďmi.
Znakovanie
Vďaka tejto informácii sa môžete o to skôr pustiť s vašimi novorodeniatkami i do znakovania . Túto formu komunikácie využívajú matky ešte predtým, ako sa naučí ich dieťa rozprávať. Postupne dávajú rôznym činnostiam a predmetom nejaké znaky, ktoré si potom drobec zapamätá. Keď bude od vás niečo chcieť, tak vám to presne naznačí a dorozumiete sa tak i bez rozprávania sa. Vďaka ich opakovaniu dieťa pochopí súvis medzi nimi a jednotlivými javmi a takto si ich pre budúcnosť spojí dokopy.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Zaujímavosti o novorodencoch
Podľa štúdie montrealskej univerzity v nás vyvoláva vôňa dieťaťa rovnako uspokojivé pocity, ako keď sme hladné a dostaneme pred seba obľúbené jedlo. V oboch prípadoch nás to upokojí, sme milšie a šťastnejšie. Väčšina materských znamienok je len dočasných. Už po prvom roku zmizne veľká časť z nich a uchová sa iba pár charakteristických bodiek. Približne 70 percent bábätiek má od narodenia prirodzený reflex na chôdzu. Keď im podložíte pod nožičky nejakú pevnú plochu, automaticky nimi začnú hýbať, ako keby chodili. Deti dokážu vnímať zvuky už vo vašom brušku. Preto keď sa narodia a začujú rovnakú melódiu, ktorá vo vás navyše vyvolávala dobré emócie, tak sú i oni spokojnejšie.
Úzkosť z odlúčenia a adaptácia na nové prostredie
To, že deti, ktoré začínajú chodiť do jaslí alebo do škôlky, zažívajú úzkosť a stres z odlúčenia od matky , je normálne, ale len do určitej miery. Sú deti, ktoré vnímajú nový svet okolo nich ako bezpečný, a sú deti, ktoré pri predstave, že opustia maminu náruč (hoci len na niekoľko hodín), doslova trpia úzkosťou a strachom. Úzkostlivosť je daná nezrelosťou a malou odolnosťou detského psychického organizmu, ale tiež spoločenskými nárokmi, ktoré sú na dieťa kladené.
Rôzne typy detí
a. Pre niektoré deti je odlúčenie od rodičov ťažké, pre iné ľahké. Sú to deti, ktoré po príchode na ihrisko vbehnú do neznámeho detského kolektívu, bez problémov sa zapoja do hry druhých a o chvíľu už hru možno samé aj organizujú. Také deti by, obrazne povedané, „odišli s každým“, nevadí im rozprávať sa s cudzími ľuďmi, ľahko sa zoznamujú.b. Potom sú tu deti, pre ktoré je odlúčenie ťažké, sú to takí tí „mamini maznáčikovia“. V skupine detí sa vždy držia radšej stranou a najradšej sedia rodičom na kolenách, alebo ich držia za ruku.c. Ak odchádzate a dieťa zostáva doma, zachovajte pokoj a nezačnite plakať (dieťa veľmi často skúša vašu trpezlivosť). Dieťaťu povedzte, že ho máte radi a že sa vrátite (to platí aj v prípade, že odchádzate a dieťa zostáva v jasliach alebo v škôlke). V prípade, že dieťa zostáva doma, zamestnajte ho nejakou obľúbenou činnosťou.
Riešenie problémov v škôlke
Robí dieťa scény, keď ho nechávate v škôlke? Zvážte, či predsa len nemá nejaký dôvod. Spýtajte sa ho, čo mu v škôlke vadí, prípadne to prediskutujte s učiteľkou. Ak je však v škôlke všetko v poriadku a dieťa napriek tomu ráno zúri a nechce ísť do škôlky, pokojne mu povedzte, že je to proste nutné - že vy musíte isť do roboty a ono zasa do škôlky. Skúste ho nalákať na to, o čom viete, že má rado (napríklad hra s kamarátmi, iné hračky ako má doma, pekné preliezačky, rozprávanie sa s pani učiteľkou atď.), prípadne na to, že v škôlke zažije niečo zaujímavé. Buďte neoblomní a sebaistí.
Dojčenie a spánok
Túto situáciu nespôsobuje zloženie vášho mlieka, ktoré je vždy správneho zloženia pre vaše bábätko, na svoje mlieko sa môžete spoľahnúť. Riešením tejto situácie by rozhodne nemalo byť podstupovanie rizík používania umelej výživy, umelé mlieko nemá ako zlepšiť spánok bábätka. A túto situáciu nespôsobuje ani to, ako sa stravujete. Môžete sa stravovať tak, ako ste zvyknutá a jesť to, čo vám nespôsobuje problémy. Kľúčom k riešeniu vašej situácie je pochopiť, že dojčenie predstavuje spôsob starostlivosti o bábätko, nie je to len kŕmenie. Bábätko potrebuje pomoc so zaspávaním a spánkom. Častým dôvodom, pre ktorý sa bábätko chce dojčiť je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Zaspávať na prsníku je pre bábätká úplne normálne, je to jedna z funkcií dojčenia. Bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné. Spánok bábätka po zaspatí je iný než spánok dospelých. Malé bábätko potrebuje väčšinou dlhé uspávanie a po zaspatí je ešte mnoho minút v ľahkej spánkovej fáze, v ktorej sa ľahko precitne. Preto bábätko, ktoré položíte do postieľky alebo kočíka, sa pravdepodobne skoro zobudí - preto môže pomôcť, ak ho budete počas spánku nosiť v nejakom nosiči, pretože potom bude spať lepšie a nezobudí sa tým, že sa ho snažíte položiť. Pre mnohé bábätká môže byť samostatné hodinové spanie v postieľke nereálny cieľ. Niektoré bábätká zobudí aj preloženie do postieľky a potom sú opäť hore a toto celé sa opakuje, a tým pádom ukladanie na spánok trvá veľmi dlhú dobu alebo bábätko vôbec nespí. Večer môže byť pre mnohé bábätká náročný. Je bežné, že približne v tomto čase sa všetky bábätká chcú často dojčiť, chcú byť na prsníku neustále a vybratie prsníka z úst spôsobí plač. Preto je dobré umožniť v tomto čase dieťatku sa dojčiť stále, skúste si ho dať do nejakého nosiča a zároveň ho dojčiť alebo si s ním ľahnite a dojčite poležiačky. Netrápte sa, dojčite bábätko bez toho, aby ste sa snažili, aby vydržalo aspoň nejakú dobu bez prsníka. Časté pitie nemôže ublížiť, ani zaťažiť bruško, bábätká sú z tehotenstva zvyknuté na konštantný prísun živín a čím častejšie sa dojčia, tým je to pre ne lepšie. Odporúčame vám osobné stretnutie s poradkyňou pri dojčení, aby ste sa mohli porozprávať o tejto téme detailnejšie a viac cielene na vaše konkrétne bábätko. Tím poradkýň o. z.
Individualita spánku detí
Spánok detí je iný u každého dieťatka a je potrebné, aby rodičia túto individualitu ctili. Niektoré deti si vytvoria pravidelný rytmus spánku už počas prvých 6 až 8 týždňov, v noci prespia celé hodiny, iným deťom toto môže trvať aj rok, dva alebo dlhšie. Často sťažnosti rodičov na nespavosť malých detí pramení skôr z problémov rodičov (stres, úzkosť, depresia) a z neznalosti fyziológie detského spánku a skreslených predstáv o potrebách dojčiat, než z reálnych porúch spánku.
Mýty o spánku
Na tomto poli sa, bohužiaľ, z čias minulého storočia traduje rad, dnes už našťastie prekonaných, mýtov. Kvalitný spánok malých detí vyzerá inak ako u dospelých, spánok detí je plytší a spánkové cykly kratšie než si zvyčajne ľudia predstavujú a želajú, väčšinou bábätká neprespia v kuse ani 2 až 3 hodiny. Naši predkovia spali a mnohí ľudia v nerozvinutých kultúrach, nomádi stále spí tak, že majú nočný odpočinok rozdelený do dvoch, niekedy aj viac, blokov oddelených hodinou aj dvoma tichého bdenia, kedy strážia ostatných. Umelé osvetlenie, používané vo vyspelých krajinách, spôsobuje neskoršie ukladanie sa k spánku a tiež spanie v kuse, genetické naprogramovanie ľudského a teda aj detského spánku ale zostáva rovnaké ako kedysi a nemali by sme proti nemu bojovať.
Vplyv dojčenia a umelého mlieka na spánok
Často sú bábätká (dojčené i nedojčené) večer nepokojné. Dojčené sa môžu chcieť aj po dobu niekoľkých hodín pred zaspaním dojčiť dlho alebo naopak krátko, ale veľmi často, pri dojčení sa môžu trhať od prsníka a znovu prisávať, to všetko je úplne normálne správanie, nejedná sa o známku slabého mlieka alebo nedostatku mlieka, nejedná sa o dôvod pre nasadenie umelého mlieka5 na noc. Často po tomto dojčiacom "maratóne" nasleduje najdlhší úsek spánku. Častejšie budenie dojčených detí na denné aj nočné dojčenie je prirodzené, fyziologické, dané zložením ľudského materského mlieka a nemá žiadny nepriaznivý a dlhodobý vplyv na spánok alebo správanie detí v neskoršom veku. Dojčenie nemožno degradovať len na zdroj obživy dieťaťa, jeho funkcia ukľudňujúca a uspávacia je tiež veľmi významná. Umelé mlieko5 je ťažšie stráviteľné, viac zaťažuje tráviaci trakt bábätka a to potom obvykle spí dlhšie, nemožno to ale považovať za normu pre ostatné deti. Používanie umelého mlieka so sebou nesie aj vyššie riziko SIDS1.
Spánok a uspávanie detí vo svete a histórii
Vyspelé krajiny Európy a Ameriky boli z viacerých dôvodov od konca 19. storočia až do súčasnosti v prístupe k spánku a potrebám malých detí skôr výnimkou. Na konci 19. storočia boli objavené spôsoby prenosu infekcií a niektorí lekári preto začali hlásať, aby sa opatrovatelia detí dotýkali čo najmenej. Priemyselná revolúcia narušila spolužitia rodín, rodičia, starí rodičia a ostatní členovia rodiny začali žiť oddelene a väčšina starostlivosti o deti tak zostala len na samotných rodičoch. Počas 20. storočia tiež došlo k prudkému rozvoju psychológie a iných odborov medicíny. Lekári sa snažili byť lepšími odborníkmi v starostlivosti o dieťa ako jeho rodičia a zvyšok rodiny, odporúčali deti odkladať do postieľok a kočíkov, pevne zavinovať, príliš nepestovať, nerozptyľovať ich, dojčiť podľa harmonogramov a rodičia ľahko týmto autoritám podliehali. Rozmach a propagácia umelého mlieka so sebou priniesli aj skreslenie názorov na dojčenie a na to, čo je fyziologicky časté kŕmenie. Výskumy spánku malých detí prebiehali na deťoch spiacich oddelene a kŕmených umelým mliekom a toto bolo pokladané za normu zdravého spánku. Dnes už ale vieme, že umelé mlieko5 je výrazne horšie stráviteľné ako materské mlieko a že postieľka či zavinovačka je (na rozdiel od tela matky) prostredie bezpodnetné, dieťa upadá aj na niekoľko hodín do neprirodzene až nebezpečne hlbokého spánku, kedy nemusí byť schopné sa pri apnoickej pauze prebudiť, zvyšuje sa riziko SIDS1. Ďalší odklon od prirodzených inštinktov matiek priniesli medicínsky vedené pôrody v pôrodniciach a následná separácia matiek od novorodencov, narušenie dojčenia. Spoločnosť (nielen komunistická) vyžadovala po matkách, aby sa čoskoro vrátili do práce, lenže väčšinu súčasných povolaní je problematické vykonávať s dieťaťom pri sebe a preto teda bolo nutné, aby deti neboli na matkách závislé a boli odložiteľné do jaslí alebo k opatrovateľke. Zásadným problémom v tomto prístupe bolo, že závislosť malého dieťaťa na matke je jav prirodzený, fyziologický a teda normálny, žiadúci a v dospelosti sú tieto "závislé" deti naopak sebavedomejšie, citovo vyzretejšie, emocionálne stabilnejšie, ľahšie sa samostatne rozhodujú, nemajú tendencie sa slepo riadiť autoritatívnymi osobami. Počas histórie ľudstva a vo väčšine súčasného sveta stále prevláda spoločné spanie4detí s rodičmi. Situácia sa ale v mnohých rodinách vyspelých krajín navracia na základe posledných 30 rokov výskumu antropológov, psychiatrov, pediatrov, laktačných poradkýň1 a biológov znovu k prirodzenosti, uspokojovaniu základných potrieb detí, teda k spoločnému spaniu a vysokej miere tesného fyzického kontaktu1 aj počas dňa a k citlivému nastavovanie hraníc dieťaťu.