Sú "zlé" deti naozaj zlé? A tie "náročné" naozaj náročné? Prečo sú také, aké sú? Pochopenie, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich výchovu, aj nové možnosti v nej. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove je totiž obviňovanie detí za to, aké sú. Uvedomme si ale, kto za čo môže.
Úvod
Deti sú našou budúcnosťou a ich správanie je odrazom ich vnútorného sveta a prostredia, v ktorom vyrastajú. Často sa stretávame s tým, že deti "vymýšľajú", neposlúchajú alebo sa správajú spôsobom, ktorý je pre nás, dospelých, ťažko pochopiteľný. Avšak, skôr než začneme deti obviňovať, je dôležité pochopiť, čo sa za ich správaním skrýva. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty detského správania, potreby detí a ponúka rady, ako s "vymýšľajúcimi" deťmi efektívne pracovať.
Prečo deti "vymýšľajú"?
Mnohí rodičia sú hrdí a šťastní, ak ich dieťa dosahuje úspechy, je poslušné, učí sa na čisté jednotky… Čo ale, ak je nepozorné, neposlušné, lenivé, ustráchané, zlostné, agresívne? Mnohí si vtedy začnú klásť otázky: „Odkiaľ sa to berie v našom dieťati? Akoby ani naše nebolo…" Nastupujú úvahy, že by sa malo lepšie učiť, malo by byť samostatnejšie… Musíme byť prísnejší, dať mu pravidlá, určiť hranice… Alebo empatickejší, trpezlivejší, pokojnejší?
Deti nevedia, prečo sú také. Nevedia, čo s emóciami, ktoré cítia, ani nevedia, prečo ich cítia. Otázky „prečo si to urobil, prečo si taký?“, deti zneisťujú, nútia vymýšľať príbehy a rôzne alibi. Predovšetkým sa deti po nich cítia vinné za to, aké sú. Ak nepochopíte, čo vám správaním naznačujú, môže prísť aj ich ochorenie. Mnohí rodičia nedokážu pochopiť práve tento princíp a pýtajú sa: „Prečo a čo by nám mali deti zrkadliť? Veď my sa snažíme robiť všetko, aby bolo dobre."
Zrkadlenie problémov rodičov
Moja prax ma naučila, že deti zrkadlia problémy svojich rodičov a ich správanie má hlboký význam a svoj účel.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Výskumy v oblasti genetiky potvrdzujú biologickú dedičnosť traumy. Prežitá trauma mení štruktúru DNA, dochádza k mutácii génov, a takéto zmeny sa dedia. Dieťa dedí všetko vonkajšie aj vnútorné, farbu očí aj strachy. Rodičia odovzdávajú deťom zážitky z detstva, emócie, povahové črty, schopnosti, nadanie, dispozície k chorobám. Podmienky, v ktorých deti žijú, určujú, čo sa u nich aktivuje, ktoré rodičovské schopnosti a vlastnosti začnú znovu prežívať a prejavovať. Tie pozitívne sa môžu kultivovať a zdokonaľovať. Hoci máte pocit, že všetko zlé zmizlo z vašej pamäti, bunečná pamäť tela to má uložené v génoch a prostredníctvom vajíčka a spermie sa to odovzdáva ďalším generáciám.
Príklady zo života
Z mojej praxe:
- 11 ročné dievča, ktoré si spôsobuje žiletkou rany na zápästí. Pohľad na matkine ruky mi hovorí, že robila to isté. Jej odpoveď - „neviem prečo som to robila„.
- 4-ročné dievčatko s adaptačnými problémami v škôlke, s pomočovaním a problémovým vzťahom k mladšiemu súrodencovi. Postupne matka prišla k bodu: „Je to môj príbeh, v troch rokoch sa mi narodil brat, presťahovali sme sa. On dostal moju postieľku v spálni rodičov a ja novú izbičku, v ktorej som sa strašne bála a začala sa pocikávať. Keď si na to pomyslím, znovu cítim ten strach a hnev na brata.
- 10-ročné dievčatko, ktoré v škole kradne deťom mobily a vyhadzuje ich von oknom. Otec priznáva, že v detstve kradol a v dospelosti bol aj vo výkone trestu pre krádeže.
Možno by ste mi teraz položili otázku, či máte dieťa nechať tak. S poznaním, komu patria problémy detí, ich ale budete riešiť pokojnejšie, možno s určitým nadhľadom a pochopením. Mne takýto pohľad na problémy detí pomáha nájsť iný spôsob ich riešenia. Ak rodičia pochopia tieto súvislosti a vyriešia ich u seba, rozpustia to aj u svojich detí. Mnohí rodičia ale chcú doriešiť len to s dieťaťom. „Ja už beriem lieky a cítim sa dobre," argumentujú.
Odvaha "zlých" detí
„Zlé“ deti majú svoj význam pre rodinu a celý rod. Majú silu byť neposlušné, aj keď sú za to trestané. Ak vaše 6-ročné dieťa vzdoruje, nerešpektuje vás, svojou neposlušnosťou vám môže ukazovať, ako sa treba presadiť, brániť a ísť svojou cestou. Zamyslite sa, či ste náhodou neboli poslušné dieťa, plniace všetky príkazy. Každé zranenie, každá trauma, ktorú ste zažili vy alebo vaši rodičia v detstve, vypláva na povrch v čase, keď vaše terajšie dieťa bude v tomto veku.
Otvorenie trinástej komnaty
Pre deti neexistujú tajomstvá. Racionálne to nechápu, ale cítia neznámu silu emócií strachu, hnevu, smútku, viny, agresie. Pre rodičov je to určitá navigácia a príležitosť vstúpiť do seba. Možnosť, ako nájsť zabudnutý príbeh, znovu ho prežiť, a ukončiť tieto detské emócie. Ak vyriešite svoje traumy, vaše dieťa prestane mať dôvod vás na ne upozorňovať. Emócie, ktoré takto ukončíte, sa k vám a k vašim deťom už nebudú vracať.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Platí: „Cesta riešenia je moja“ Nepôjde to naraz a ani ľahko. Práca s vnútorným dieťaťom je postupný proces, ku ktorému vás chcú deti prinútiť. Liečiť si svoje vlastné zranenie nie je ľahké a málokto to vie. Je dobré nájsť si niekoho, kto vás týmto procesom prevedie. Mal by to byť niekto, kto vie pracovať s týmito hĺbkami. A potom je krásne sledovať, ako sa vynárajú najzabudnutejšie príbehy života. Predovšetkým ale: množstvo potlačených emócií znamená rôzne zdravotné problémy. Ľudia sa pýtajú, čo majú urobiť, aby sa uzdravili, kde robia chybu. Boja sa rakoviny, infarktov…
Detské potreby a ich uspokojovanie
Prečo majú deti strach, alebo sú smutné? Jediným dôvodom sú neuspokojené potreby, alebo nedostatok energie na ich naplnenie. Rastie nám generácia detí bez potrieb?
Na začiatku každého života prichádzajú aj jeho základné potreby, ktoré aktivujú energiu na ich uspokojenie a zabezpečujú tak fyzické i psychické žitie. Potreby bývajú vždy spojené s emóciami. Keď sú naplnené, sme šťastní, spokojní, v opačnom prípade prichádza stres, depresia či frustrácia.
Už malé dieťa vie krikom či plačom upriamovať na svoje potreby - napr. hladu, smädu, spánku a podobne. Podľa odborníčky na detskú dušu je práve možnosť uspokojenia detských potrieb ich hnacím motorom vo vývoji. Podporujú tak motiváciu, snahu, vytrvalosť, túžbu, trpezlivosť, zvedavosť, ale aj boj. V mnohých deťoch sa však prahnutie po plnení základných potrieb stráca. Najlepšie to vysvetlíme na príklade s jedlom. „Deti sú často nútene jesť a zjesť všetko. Program jedenia a pitia majú presne časovo naprogramovaný od narodenia, cez pobyt v škôlke a škole a často bez ohľadu na to, či majú hlad. Pocit hladu a smädu nezažívajú v takej intenzite, aby museli niečo urobiť pre získanie potravy, ale aj vody. Inštinkt hladu zakrpatieva, stráca sa jeho sila a deti nedokážu o jedlo nielen bojovať, ale ani si ho vážiť. Ak sa presýtenie opakuje niekoľko generácií (v súčasnosti žije tretia povojnová generácia nepoznajúca hlad) môže sa stať, že ďalšia generácia detí prestane cítiť inštinkt hladu a máme tu nárast anorexií - telo nemá a nepozná hlad,“ vysvetľuje odborníčka. Dostatok a prebytok jedla a nápojov nenaučí deti cítiť svoje základné potreby a túžiť po ich naplnení. Ak dieťa nemusí vynaložiť úsilie na ich naplnenie, v živote si ich nebude vedieť vážiť a hlavne nebude vedieť mobilizovať svoju silu a nebude mať motiváciu o niečo bojovať.
Maslowova pyramída potrieb
V psychológii je tento pojem známy, pretože podľa tejto teórie rozdeľujeme ľudské potreby hierarchicky od najnižších po najvyššie a spoločne tvoria akúsi pyramídu. Základom sú :
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
- Fyziologické potreby, a to sú potreba dýchania, potreba vody, potreba spánku, potreba prijímania potravy.
- Potreba bezpečia, istoty
- Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
- Potreba uznania a ocenenia
- Potreba sebarealizácie, a to je ľudská snaha naplniť svoje schopnosti a ciele.
Všeobecne platí, že nižšie potreby sú významnejšie z pohľadu zachovania života a sú základom pre naplnenie vyšších potrieb. Popremýšľajte nad tým a položte si otázky - Aké potreby zažíva naše dieťa, ako si presadzuje ich uspokojenie? Aké potreby ho formujú? Aké potreby máme ako rodina a rodičia?
Potreby vs. priania
Každé dieťa je "továrňou" na energiu a pravidelným uspokojovaním potrieb sa energia dieťaťa aj dopĺňa. Potreby aktivujú silu dieťaťa niečo chcieť a ísť za tým. V súčasnosti sú potreby detí zabezpečované tak, že strácajú schopnosť uvedomiť si, čo je dôležité. Mnohé základné veci sú tak samozrejmé, že deti nevnímajú ich hodnotu. Akú hodnotu má napríklad pre vaše deti obyčajná čistá voda? „Mnohé základné potreby u detí sú nahradzované ich prianiami a túžbami niečo mať. Zaoberajú sa myšlienkou, čo by chceli a nie tým, čo by skutočne potrebovali. Základné potreby sú definované aj ako skutočné potreby (ak je dieťa hladné zje obyčajný chlieb a napije sa vody) a nad rámec týchto potravín sa objavujú zástupné potreby alebo priania, ktoré sú zdrojom príjemných pocitov a nie hladu (chce jesť pizzu a piť iba colu alebo preferuje sladkosti),“ ozrejmuje detská psychologička. V súčasnosti podľa nej rodičia skôr uspokojujú zástupné potreby detí. Nemusíme o jedlo prosiť či bojovať, ukážeme si na čo chceme, a to aj dostaneme. Deti takto postupne upadajú a učia sa hovoriť ‚to už nechcem, tam nepôjdem, prestalo ma to baviť, nudí ma to …‘
Odmeny a tresty vo výchove
Životaschopné deti sú tie, ktoré vedia čo naozaj potrebujú, dokážu vyvinúť úsilie a majú motiváciu niečo urobiť, a tak zobudiť svoj vnútorný potenciál. Výchova dieťaťa je spočiatku prepojená so zabezpečovaním jeho základných potrieb. Súčasne by vaša pozornosť vo výchove mala byť zameraná aj na vyššie potreby, čiže pracovať s celou pyramídou potrieb. To, čo umožňuje naplniť potreby dieťaťa - sú posiľňovače, konkrétne odmeny a tresty vo výchove. Potreby dieťaťa umožňujú posilňovať a usmerňovať jeho správanie určitým smerom, motivovať ho (našetriť, predať, pracovať, vymeniť, darovať.)
„Moderná doba tlačí väčšinu rodičov k tomu, aby uspokojovali materiálne potreby detí, len aby netrpelo ich sebavedomie. Mať mobil, tablet, oblečenie sa stáva sebavedomím dieťaťa. Prostriedky, ktorého z týchto svetov budú mať vo výchove dieťaťa prioritu záleží od rodičov. Ak je rodina zameraná na hmotné zabezpečenie potrieb dieťaťa, jeho túžby budú smerovať k bohatstvu a dostatku. Je dobré si uvedomiť či hmotnými vecami nie sú kompenzované jeho potreby z vyššej úrovne (potreba lásky, uznania, ocenenia),“ upresňuje Mgr. Lýdia Adamcová.
Rodičovský manuál, ako zabezpečiť potreby detí
Potreby detí, či vo všeobecnosti ľudí, sa menia vekom a tomu sa prispôsobujú aj spôsoby ich naplnenia. Ako rodič však svojmu dieťaťu jasne zadefinujte, akými spôsobmi si môže svoje potreby plniť.
- férová cesta - dokázať niečo vytvoriť a férovo získať
- neférová cesta - hraničiaca s kriminálnym spôsobmi - kradnutie alebo klamanie.
Cesta od potreby k jej naplneniu je dneska krátka a rýchla. Deti sú orientované na to, čo chcú a nie na proces získavania, a preto sa často rýchlo vzdávajú. My, rodičia, by sme preto mali deťom vsúvať do života:
- fyzické prekážky - Od najmenšieho veku dieťaťa komplikovať prístup k hračke, musí niečo obísť, niekde vyliezť alebo podliezť, čiže vytvoriť mu prekážky na ceste k dosiahnutiu toho, čo chce. Neskôr komplikujte a podmieňujte aj prístup k počítaču, mobilu. (hodina počítač a dve hodiny vonku a pomoc, alebo urobiť 10 drepov.)
- Od hladu k nasýteniu - nechajte dieťa zažívať únosný hlad, smäd. Vytvorte podmienky, kde prostriedky na uspokojenie hladu budú nedostupnejšie (prázdna ľadnička, jedlo si musí pripraviť, ísť kúpiť využiť kódovaný prístup do ladničky, počítaču ktoré musí rozlúštiť, prísť na určitý princíp).
- Ak chce nové oblečenie - mal by si urobiť poriadok v skrini, darovať oblečenie, ktoré už nechce a chce ho nahradiť novým.
- mentálne prekážky - ak niečo chce má uhádnuť hádanku, neskôr preložiť nejaký text nap. z čínštiny, jednoducho by malo by niečo uhádnuť, rozlúštiť, dekódovať. Postupne by sa dieťa samo malo naučiť vymýšľať rôzne aktivity, ktorými získa prostriedky, ktoré mu umožnia dostať sa k tomu, čo chce.
- časový odstup - nereagujte hneď na každú prejavenú potrebu dieťaťa. Nechajte ho, nech si počká, nech niečo skúsi urobiť - darovať alebo predať prebytočnú hračku, oblečenie, brigádovať, niekomu pomôcť. Ak zistíte, že to čo chce, je pre jeho život okrajové - odmietnite to ako nepotrebné. Predovšetkým skúste vnútorne narátať do desať a položte si dve otázky - "Čo mu to dá do budúcna ak mu toto kúpime? Ako to ovplyvní jeho život ak mu to nekúpime"?
Dôležitosť potrieb
Pre jeho zdravý osobnostný vývoj, tak znie základná a snáď najpodstatnejšia odpoveď. Možno sa to zdá banálne, no čím by sme boli bez potrieb, ktoré by sme nemuseli uspokojovať? Sú pre nás hnacím motorom. Pomáhať deťom plniť ich potreby, ‘získavať niečo’, v nich trénuje vôľu, trpezlivosť, vytrvalosť a sústredenosť. Podstatou výchovy je, aby sme naučili naše deti spoznať svoje potreby, napĺňať ich a rešpektovať potreby iných. Rozvíja sa tak v detskej duši aj empatia, úcta, tolerancia a obetavosť.
„Pre napĺňanie vyšších potrieb u detí je potrebné vytvárať priestor - čiže priestor, kde môže dieťa tvoriť, experimentovať, zažívať úspech, cítiť uznanie, prijatie, ocenenie, kde rastie jeho sebadôvera a sebaistota. Aké sú to prostredia?
Zdôrazňujem - je to príroda, národ a spoločnosť, rod a rodina. Pozor na školu! Celých devät rokov povinnej školskej docházky niektorým deťom ukrajuje práve z prirodzených schopností - tvoriť, učiť sa, zažívať úspech a ocenenie,“ upozorňuje odborníčka a na záver odovzdáva rodičom ešte jednu veľmi dôležitú radu, ktorú by sme si mali vziať k srdcu. „Predstavte si, že vaše dieťa sa dostane na pustý ostrov, alebo sa stratí v lese - aké potreby budú preňho dôležité, bude si ich vedieť zabezpečiť? Učte ho zabezpečiť si tie najzákladnejšie potreby prežitia. Samozrejme, že vám nejde o to, aby ste dosiahli úplnú poddajnosť dieťaťa. Cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života. Neposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Neposlušnosť je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti, vie nadviazať kamarátstva a vníma nové pocity. To však neznamená, že jeho neposlušnosť treba ignorovať. Dieťa, ako člen rodiny, musí poznať nároky a hranice ostatných. Musí spolupracovať s rodinou a s priateľmi. Sebaovládaniu sa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej.
Desatoro pre rodičov
- Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Tento princíp je základom každého rodinného vzťahu. Dieťa potrebuje podporu. Je dôležité rozvrhnúť si čas tak, aby ste sa mohli venovať nielen vašim aktivitám, ale aj deťom, ktoré potrebujú pocítiť vašu lásku a dôveru. Nájdite si čas porozprávať im rozprávku, zahrať si karty, alebo spolu si sadnúť za stôl. Keď treba dieťa pokarhať, nezabudnite na rozvážny postoj.
- Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Každé dieťa skúša, pokiaľ siahajú tie jeho. Malé dieťa odmieta nechať sa uložiť do postieľky, neskôr prichádza obdobie domácich úloh, v puberte sa nevie dočkať, kedy bude samo rozhodovať o svojom živote. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia. Dôverujte vášmu dieťaťu s prihliadnutím na jeho vek. Určite sa bude hnevať a ohŕňať nosom, ale zároveň si uvedomí, že ho máte radi. Napriek tomu, že to niekedy (a možno nikdy) nedá najavo. Je dobré vedieť, že hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje. Ak nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.
- Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech.
- Buďte mu príkladom. Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy. Napríklad, ak nie ste poriadkumilovní, ťažko takým bude vaše dieťa. Rovnako je to aj so slušnosťou a pod. Keď dieťa dosiahne školský vek, mali by ste mu dať rozvrh úloh, ktoré od neho očakávate (čas jedenia, odchod do školy, čas, keď má ísť spať, hygiena, upratanie izby, vynášanie smetí,…). Nechajte dieťaťu určitú voľnosť pri výbere kamarátov, filmov, hudby, oblečenia, samozrejme dohliadajte naňho. Možno urobí nejaké chyby, ale naučí sa.
- Dieťa ešte nemusí mať dobrý pojem o čase. Ak mu oznámite „o 10 minút ťa chcem vidieť v posteli“, dáte mu ešte čas na to, aby dopozeral rozprávku alebo dočítal kapitolu. Ak sa naučíte v rodine porozumeniu, budete lepšie pripravení zdolávať citové problémy.
- Nekarhajte dieťa neustále, veľmi rýchlo vás prestane počúvať. Odmeny tiež pomáhajú málokedy. Dieťa bude s vami čoskoro vyjednávať lepšie ako vy s ním.
- Vyhrážky sú neúčinné, pretože by ste ich mali aj zrealizovať. Vyhnite sa tiež bitke, niekedy však dať na zadok môže byť účinné. Nesmiete to však zneužívať, ani ako výchovný prostriedok. Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti.
- Buďte realisti. Najlepšie je dieťa presvedčiť, že ste na jeho strane.
- Občas sa každému stane, že stratí chladnokrvnosť. Ak sa vám to stane iba zriedka a dokážete sa hneď ovládnuť, dieťa rýchlo na incident zabudne.
- Ak je pravda, že sebaovládanie je dôležitou vlastnosťou dieťaťa, je vyčerpávajúce naučiť ho tomu. Ak sa situácia skomplikuje, povedzte si: máme ho radi a kontrolujte ho. Hranice, ktoré mu určíte, budú po čase širšie, aby ste mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na vás a váš prejav lásky spoľahnúť.
Problémy so sústredením
Maťko si robí domáce úlohy, ale nie je schopný sa na to sústrediť dlhšie ako minútu, hneď niekam odbieha. Keď má prečítať pár viet zo šlabikára, narobí v tom desať chýb. Mýli si písmena či zle vysloví koncovku slova, pritom je šikovný a inteligentný. Mnoho dnešných detí trpí neschopnosťou koncentrácie, môže sa to však s pomocou rodičov naučiť. Malé deti sa celkom prirodzene nedokážu sústrediť dlhšiu dobu. Ak sa šesťročné dieťa na niečo koncentruje pätnásť minút, je to úspech. Na druhej strane ale schopnosti sústredenia sa neprospieva ani súčasný životný štýl. Častý je aj negatívny príklad rodičov. Ako sa má sústrediť dieťa, ktoré vidí, že jeho mama drží v jednej ruke telefón, pri tom sa pozerá na televíziu a ešte robí večeru? Rodičia sú pre deti vzorom úplne vo všetkom a napodobňujú ich. Okrem vlastného príkladu schopnosť sústredenia sa u dieťaťa podporíte aj ďalšími jednoduchými, a pritom účinnými opatreniami.
- Mnoho rodičov prestáva deťom čítať, keď sú schopné lúskať vety samy. Pokojne ale môžete predčítať aj školákom. Zároveň dieťa veďte k tomu, aby sa tejto aktivite venovalo aj samo. „Čítanie podporuje schopnosť koncentrácie tak ako žiadna iná kognitívna činnosť,“ hovorí Petra Thorbrietz, autorka knihy Sústreď sa!
- Keď chodili do školy rodičia dnešných detí, stále sa niečo učili naspamäť. Súčasný vzdelávací model od toho do veľkej miery ustúpil. Ak však chcete podporiť u dieťaťa koncentráciu, učte sa spolu s ním spamäti básničky či kratšie texty, populárne piesne.
- Schopnosť koncentrácie posilňujú aj rôzne pamäťové hry, ako sú pexeso alebo dobble. Existujú tiež hry, kedy sa jednotliví hráči chvíľu koncentrujú na predmety nakreslené na obrázku a potom musia správne odpovedať na otázky, napríklad Akú farbu očí malo dievčatko? Zadovážte tiež dieťaťu dostatok puzzle. Kým ich dá dohromady, poriadne si precvičí svoju schopnosť sústrediť sa. Môžete sa tiež hrať pamäťovú hru na vytváranie slovných reťazcov typu Balím si kufor na dovolenku a dám si doň plavky… Hráči postupne pridávajú nové predmety, ale musia zopakovať aj všetky predchádzajúce. „Rozprávajte tiež dieťaťu nejaký príbeh a potom ho poproste, aby vám ho prerozprávalo. Veľmi zábavné je tiež rozvíjať príbehy v skupine, vymýšľať komplikované deje a napriek tomu nestratiť niť,“ odporúča Petra Thorbrietz.
- Stres negatívne ovplyvňuje duševnú činnosť, vrátane sústredenosti. A netýka sa len dospelých. Deti ho zažívajú v škole i doma. Snažte sa preto o dobrú domácu atmosféru, správajte sa k potomkovi láskavo, nemajte prehnané očakávania. A skúste ešte niečo navyše. Aj pre deti je vhodný takzvaný autogénny tréning, kedy cvičiaci striedavo uvoľňuje a napína jednotlivé svaly. Koncentráciu podporuje aj cvičenie jogy. Môžete dieťa prihlásiť na krúžok detskej jogy alebo si s ním zacvičiť doma.
- Rodičia nesústredených detí môžu vyskúšať aj metódu, ktorú často využívajú vo svojej praxi psychológia. Dieťa si ľahne a vy mu rozprávate napríklad o výlete do fantazijnej krajiny. Potomok si do podrobností predstavujete všetko, čo mu hovoríte. „Snažte sa pritom osloviť čo najviac zmyslov. Rozprávajte mu, aké je tam teplo alebo zima, či je krajina tvrdá alebo mäkká, drsná alebo hebká,“ radí autorka knihy.
- Tieto činnosti tiež podporujú schopnosť koncentrovať sa. Dieťa môže precízne vykresľovať tvar písmen. Školák sa bude lepšie sústrediť, ak bude vedieť, prečo sa učí. Rozprávajte sa s ním o tom, prečo je dôležité vedieť písať, čítať, počítať, učiť sa rôzne predmety. Nech samo skúsi povedať, čo mu učenie sa môže dať do života. Je samozrejmé, že ak dieťa do učenia nútite a vediete s ním každodenné boje, aby sa už konečne začalo venovať práci, jeho schopnosť koncentrovať sa bude menšia. Miesto, kde sa dieťa učí alebo si píše úlohy, by malo byť upratané. „Poriadok uľahčuje prácu. Uprataný písací stôl pomáha koncentrovať sa na to podstatné,“ hovorí Petra Thorbrietz. Miesto mu môžete spríjemniť tým, že mu napríklad urobíte obľúbený čaj. Dieťa by nič nemalo vyrušovať, súrodenci, rodičia ani hudba. Je dobré, ak si potomok vytvorí rituál, ktorý mu pomôže lepšie vkĺznuť do školských povinností. K nemu patrí určený čas, kedy sa učí. Od dieťaťa nemôžete čakať, že sa bude koncentrovať neobmedzene dlhý čas. Prváci a druháci by nemali na domácich úlohách pracovať dlhšie ako tridsať minút, tretiaci a štvrtáci najviac jednu hodinu, žiaci piatej a šiestej triedy 90 minút a starší žiaci maximálne dve hodiny.