Prvých päť rokov života dieťaťa je kritických pre rozvoj jeho myslenia. V tomto období dochádza k intenzívnemu vývoju mozgu, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi, vrátane interakcie s okolím a používania digitálnych technológií. Slovenský neurológ Matej Škorvánek upozorňuje, že nadmerné vystavovanie detí obrazovkám v ranom veku môže brzdiť ich kognitívny vývoj, kritické myslenie a sociálne zručnosti.
Kľúčových prvých 5 rokov
Podľa neurológa Mateja Škorvánka prebehne až 90 % vývoja mozgu počas prvých 5 rokov dieťaťa. Mozog je v tomto veku extrémne plastický a citlivo reaguje na podnety z okolia. Učenie, skúsenosti a interakcie s prostredím, ako napríklad videnie, počúvanie, ohmatávanie a cítenie, majú zásadný vplyv na vývoj mozgu. Multisenzorické a emocionálne podfarbené vstupy majú väčšiu šancu zapísať sa do mozgu a ovplyvniť jeho vývoj. Aj keď sa zdá, že dieťa v prvých rokoch veciam nerozumie, je dôležité byť v tomto období najprísnejší a najkritickejší vo výbere podnetov, ktorým je vystavené.
Vplyv obrazoviek na vývoj mozgu
Nadmerné vystavovanie detí obrazovkám, kde dieťa len pasívne vníma informácie, môže mať negatívny vplyv na vývoj mozgu. Dieťa potrebuje objavovať, oňuchať, ohmatať, oblízať a vypočuť. Kontakt s prostredím rozvíja schopnosť kriticky si veci pospájať v rámci konverzácie, pochopiť roly účastníkov komunikácie a osvojiť si verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Čím viac času dieťa trávi pasívnym prijímaním informácií, tým menej má príležitostí na rozvoj svojho mozgu a kognitívnych schopností. Zanedbanie včasného vývinu môže byť ťažké, ak nie nemožné, neskôr dobehnúť.
Štúdie potvrdzujú negatívny vplyv
Mnohé svetové štúdie potvrdzujú negatívny vplyv obrazoviek na vývoj detí. Napríklad štúdia japonských výskumníkov z Tohoku University, publikovaná v magazíne JAMA Pediatrics, skúmala vývoj detí do jedného roka v spojitosti s časom stráveným pred obrazovkami. Výsledky ukázali, že deti, ktoré strávili 4 a viac hodín denne s obrazovkami, mali:
- 4,78-krát vyššiu pravdepodobnosť nižšie vyvinutých rečových schopností
- 1,74-krát vyššiu pravdepodobnosť podpriemernej jemnej motoriky
- dvakrát vyššiu pravdepodobnosť nedostatočne vyvinutých osobných a sociálnych zručností vo veku dvoch rokov
- zvýšené riziko v oblasti komunikačných schopností a schopností riešiť konflikty vo veku 4 rokov
Psychológovia zdôrazňujú, že nejde len o samotné obrazovky, ale aj o to, čo deťom nahrádzajú. Vzájomná interakcia dieťaťa s rodičom poskytuje komplexnejšie informácie o reči a jej význame, ktoré pri pozeraní obrazovky chýbajú. Dieťa pri pozeraní obrazovky nemusí chápať význam slov a celkový kontext a nedostáva podporu na rozprávanie. Používanie tabletov a mobilov na upokojenie negatívnych emócií tiež ovplyvňuje schopnosť dieťaťa naučiť sa zvládať stres a nepohodlie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Odporúčania pre používanie obrazoviek
Americká pediatrická spoločnosť odporúča nasledovné:
- Deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov by nemali tráviť pred obrazovkami žiadny čas, s výnimkou živého videochatu za prítomnosti dospelého.
- Pre deti vo veku 2 až 5 rokov sa odporúča obmedziť používanie digitálnych médií na najviac 1 hodinu denne. Deti by nemali byť pred obrazovkami samotné a mali by sledovať len vysoko kvalitné programy a aplikácie prospešné pre mozog. Dôležité je vysvetľovať, opakovať informácie a rozprávať sa o tom, čo deti videli.
- Staršie deti môžu tráviť až dve hodiny denne pred obrazovkami.
Výskumníci z Canterburskej univerzity skúmali vplyv 1,5 hodiny denne strávenej pred obrazovkami u 6-tisíc detí vo veku 2, 4,5 a 8 rokov. Zistili, že u detí vo veku 4,5 roka a 8 rokov, ktoré strávili pred obrazovkou viac ako 1,5 hodiny denne, utrpelo ich vzdelávanie bez ohľadu na to, akej činnosti sa venovali. Tieto deti mali podpriemernú slovnú zásobu, zlú komunikáciu, písanie, počítanie a plynulosť písania. Častejšie sa hrali samotné a boli menej obľúbené u ostatných detí. Na druhej strane, deti, ktoré trávili čas pri obrazovke menej ako hodinu denne, mali vyššiu úroveň vzdelania, lepšie jazykové schopnosti a boli spoločenskejšie.
Rozvoj kritického myslenia u detí
Nedostatočne rozvinuté kritické myslenie môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam v živote, ako napríklad pri výbere povolania alebo životného partnera. Ľudia s nedostatočným kritickým myslením sú náchylnejší veriť hoaxom a podliehať manipulácii. Preto je dôležité podporovať rozvoj kritického myslenia u detí už v ranom veku.
Kritické myslenie je schopnosť efektívne pracovať so svojím rozumom a logikou. V školskej terminológii ide o súbor zručností, ktoré je potrebné rozvíjať, ako napríklad interpretácia, analýza, dedukcia, hodnotenie, vysvetlenie a samoregulácia. Ide o vytvorenie si vlastného názoru na základe získaných vedomostí, poznatkov a skúseností.
Kritické myslenie má štyri etapy vývoja:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Reflexívne hodnotenie: Celkové hodnotenie na základe prvého dojmu, typické pre predškolský vek.
- Kriteriálne hodnotenie: Využívanie kritérií pri vytváraní názoru, objavuje sa v mladšom školskom veku.
- Zvažovanie váh kritérií: Vytváranie hierarchie kritérií a volenie si priorít, objavuje sa v staršom školskom veku a u adolescentov.
- Argumentácia: Dokazovanie, diskutovanie a ponúkanie či prijímanie kompromisov, objavuje sa vo všetkých etapách.
Ako podporiť kritické myslenie u detí?
- Nechajte hru dieťaťa jeho hlavnou činnosťou: Voľná hra, postavená na fantázii dieťaťa, je pre rozvoj kritického myslenia veľmi dôležitá.
- Nereagujte okamžite na omyly dieťaťa: Nechajte priestor na porozumenie dôsledkov nesprávnych rozhodnutí.
- Odpovedajte na otázky dieťaťa inou otázkou: Privediete ho tak k požadovanej informácii.
- Využívajte hry, ktoré obsahujú kontrolu riešení úloh: Napríklad obrázkové príbehy, ktoré podporujú premýšľanie a zaujatie postoja k nejakej situácii.
- Diskutujte s deťmi o konfliktoch: Učte ich vysvetľovať svoje konanie či pohľad na vec a pochopiť, že porozumenie druhého názoru nemusí znamenať súhlas.
- Rozvíjajte u detí zručnosti potrebné pri riešení problémových úloh: Logické myslenie, analýza, syntéza a dedukcia.
- Nepredkladajte hotové riešenia: Diskutujte a analyzujte s dieťaťom, zaujímajte sa o jeho názor a klaďte mu otázky, aby na riešenie prišlo samo.
- Naučte deti spoznávať manipuláciu: Čítajte spolu noviny, časopisy alebo články na internete a porovnávajte obsah článku s nadpisom.
- Identifikujte a pomenujte emócie a strachy: Vysvetlite deťom, že manipulácia často súvisí s emóciami.
- Neporovnávajte sa s ostatnými: Učte deti, že šťastie sa nenachádza len v materiálnych veciach.
- Ignorujte reklamu: Obmedzte sledovanie televízie a venujte sa s deťmi iným aktivitám.
- Ak sa zmýlite, uznajte si svoju chybu: Vysvetlite deťom, na základe ktorých informácií sa váš názor zmenil.
- Pomáhajte dieťaťu chápať svet: Bez znalosti základných faktov a zákonitostí fungovania sveta človek nemôže premýšľať kriticky.
Fázy vývoja myslenia u detí podľa Jeana Piageta
Švajčiarsky psychológ Jean Piaget prišiel s teóriou o tom, ako sa u detí rozvíja kognitívne myslenie. Rozdelil vývoj do štyroch fáz:
- Senzomotorické štádium (0-2 roky): Dieťa spoznáva svet prostredníctvom zmyslov a pohybov.
- Predoperačné štádium (2-7 rokov): Začína sa vývin reči, deti sa učia viac slov a používajú zložitejšie vety. Je to čas na to, aby sme deťom poskytli prostredie bohaté na rozvoj reči.
- Štádium konkrétnych operácií (7-11 rokov): Deti začínajú myslieť logickejšie a sú schopnejšie si vytvoriť spojenia medzi vecami.
- Štádium formálnych operácií (od 11 rokov): Dieťa je schopné abstraktne myslieť, rozvíja svoje kombinačné schopnosti a samostatne vytvára rôzne hypotézy.
Spôsoby rozvíjania logického myslenia v ranom detstve
- Hry s vodou, pieskom alebo kockami: Učia deti o vlastnostiach pevných látok a kvapalín.
- Piesne, riekanky a vyčítanky: Predstavujú deťom čísla.
- Hry s puzzle a skladačkami: Pomáhajú deťom rozvíjať logiku a kritické myslenie.
- Meranie a porovnávanie rôznych tvarov, objektov a vzdialeností: Pomáha deťom pochopiť pojmy veľkosť, tvar a priestor.
- Spoločenské hry: Sú plné príležitostí pre deti, aby mysleli logicky.
- Hľadanie pokladu: Deti plnia pokyny a tým si rozvíjajú svoje zručnosti na riešenie problémov.
Podpora rozvoja myslenia v jednotlivých fázach vývoja
- 6. týždeň po narodení: Zrak dieťaťa sa zlepšuje, začína rozpoznávať tváre blízkych ľudí a vníma okolie.
- 3. mesiac: Dieťa chytá predmety do rúk a spoznáva ich hmatom a ústami.
- Do 6 mesiacov: Dieťa pozorne vníma matkine pery a jej hlas. Je dobré mu spievať, púšťať hudbu, čítať rozprávky a ukazovať obrázky.
- Po 6. mesiaci: Dieťa spoznáva predmety zmyslovým vnímaním a zisťuje, čo sa s nimi dá robiť.
- 1. rok: Dieťa vyslovuje prvé slová a priraďuje ich k jednotlivým predmetom. Je schopné vnímať čítanie z knižky a rozoznávať jednotlivé časti tváre.
- 2. roky: Dieťa si začína uvedomovať seba samého ako samostatne existujúcu bytosť. Začínajú sa objavovať prvé znaky logického myslenia.
- 3. roky: Dieťa si vytvára svoj prvý logický názor. Myslenie môžete podporiť prostredníctvom hádaniek, riekaniek, čítaním z knižky, hrou s kockami a legom.
- 4 až 5 rokov: Vhodné sú spoločenské, kolektívne a tematicky zamerané hry - hranie rolí. Deti rady počítajú, majú v obľube hádanky a doplňovačky slov, spoznávajú písmená a píšu svoje meno.
- 6 rokov: Rozvoj myslenia podporuje najmä škola. Vhodné sú záujmové krúžky, ktoré stimulujú motorický vývin a pomôžu deťom vybiť si energiu pohybom.
- 10 rokov: Dieťa je schopné abstraktne myslieť, rozvíja svoje kombinačné schopnosti a samostatne vytvára rôzne hypotézy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM