Očkovanie je jednou z najvýznamnejších medicínskych metód, ktorá zachránila nespočetné množstvo životov na celom svete. Princíp očkovania a imunizácie má dlhú históriu a na Slovensku má povinné očkovanie dlhú tradíciu, ktorá siaha až do obdobia Rakúsko-Uhorska.
História očkovania: Od budhistických mníchov po Edwarda Jennera
Už v dávnych dobách ľudia hľadali spôsoby, ako sa chrániť pred infekčnými chorobami. Budhistickí mnísi pili hadí jed, aby získali imunitu proti hadiemu uštipnutiu, a v 17. storočí si v Číne ľudia potierali kožu kravskými kiahňami, veriac, že ich to ochráni pred nákazou.
Otcom modernej vakcinológie je britský lekár Edward Jenner, ktorý si všimol, že dojičky kráv, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami, boli odolné proti pravým kiahňam. V roku 1796 Jenner zaočkoval 13-ročného chlapca vírusom kravských kiahní, čím získal imunitu proti tomuto ochoreniu. V roku 1798 bola vyvinutá prvá vakcína proti kiahňam a v 18. a 19. storočí prebiehali systematické masové očkovania, ktoré viedli k úplnému vymiznutiu tohto ochorenia v roku 1979.
Očkovanie na území Slovenska: Od Rakúsko-Uhorska po súčasnosť
História očkovania na Slovensku siaha do obdobia Rakúsko-Uhorska. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836.
Povinné očkovanie proti pravým kiahňam
V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska nahlásili v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila koniec výskytu tohto ochorenia na celom svete.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Prvé pokusy o aplikovanie vakcíny v Bratislave nemáme zachytené. Pravdepodobne sa tak udialo krátko pred Schönbauerovým pokusom, v tichosti, v príbytkoch bratislavských lekárov. Tí akiste očkovali najskôr seba a svoje deti, tak ako bolo bežným zvykom. Schönbauerova vakcinácia v máji 1801 v Malinove tak bola prvou, o ktorej sa nielen písalo, ale ktorá bola vykonaná mimo „rodinného kozuba“. Je to míľnik, ktorý môžeme považovať za symbolický začiatok systematického očkovania na území Slovenska. Nasledovala prvá masová vakcinácia v Uhorsku, keď 5. augusta 1801 bratislavský lekár Teodor Huszty a svätojurský lekár Štefan Lumnitzer spoločne s dvoma ránjhojičmi očkovali 63 osôb.
Ďalšie povinné očkovania
Ďalej nasledovalo očkovanie proti tetanu (1927). Povinným sa stalo v roku 1958. Proti záškrtu sa očkuje od roku 1942, povinným sa stalo o štyri roky neskôr. Od roku 1953 sa Slováci povinne očkujú proti tuberkulóze.
Česko-Slovensko bolo jedným z prvých štátov, kde vymizla detská obrna. V roku 1957 sa na našom území začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti tomuto ochoreniu. O dva roky neskôr sa zaviedla povinnosť očkovania proti čiernemu kašľu a odvtedy na toto ochorenie nikto neumrel.
Povinné očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B sa zavádzalo postupne. Najskôr povinnosť zaočkovať sa udelili len zdravotníckym pracovníkom, od roku 1989 rizikovým skupinám a od roku 1998 sa povinne proti tomuto ochoreniu očkujú aj deti.
V priebehu 20. storočia sa zaviedli povinné očkovania proti osýpkam, rubeole a mumpsu.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Očkovanie proti ovčím kiahňam
Ochorenie sa najviac vyskytuje u detí do 10 rokov, a to v zime a skoro na jar. Ovčími kiahňami sa človek nakazí dotykom, ale aj vzdušnou cestou. Ide o vysoko nákazlivé ochorenie. Po kontakte s infikovanou osobou ochorie až 90 % populácie bez protilátok (získaných očkovaním alebo prekonaním ochorenia). Človek je nákazlivý už 1 - 2 dni pred výsypom vyrážky. Nebezpečenstvo závažného priebehu ovčích kiahní hrozí najmä u novorodencov alebo osôb s oslabenou imunitou.
Je potrebné upozorniť, že žiadna vakcína nemá 100% účinnosť, takže aj u vakcín proti ovčím kiahňam môže dôjsť k vzplanutiu ochorenia aj napriek tomu, že bol človek očkovaný.
Vakcíny proti ovčím kiahňam
Priorixom-Tetra sa môžu očkovať deti od 11. mesiaca do 12 rokov, ak to však epidemiologická situácia vyžaduje, je možné očkovať už deti od ukončeného 9. mesiaca. Očkovanie sa robí dvoma dávkami vakcíny. ProQuad je určený pre deti od ukončeného 12. mesiaca. Varilrixom sa očkuje od 18. mesiaca veku dieťaťa.
Šesť týždňov po vakcinácii proti ovčím kiahňam by nemali byť užívané lieky s kyselinou acetylsalicylovou (napr. Aspirin, Acylpyrin …). Keďže sa jedná o vakcíny so živými oslabenými vírusmi, je možné, ale len veľmi vzácne, že sa po očkovaní vírus ovčích kiahní prenesie na ďalšieho človeka. To sa môže stať len v prípade, že u očkovanej osoby dôjde k výsypu pupienkov, ktoré sa podobajú ovčím kiahňam.
Všetky vakcíny proti ovčím kiahňam sú kontraindikované v tehotenstve. Rovnako otehotnenie v nasledujúcich troch mesiacoch po očkovaní je nežiaduce a je potrebné tomuto riziku zamedziť. Ak dôjde k otehotneniu, záleží ďalší postup na žene a ošetrujúcom lekárovi. Prerušenie tehotenstva nie je jednoznačne indikované, všeobecne však platí, že divoký vírus ovčích kiahní môže viesť k poškodeniu plodu a súvisieť s ťažkým priebehom tejto choroby u novorodenca.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Ako veľmi časté nežiaduce účinky očkovania (častosť výskytu ≥ 10 %) sú popisované bežné reakcie, ako napríklad začervenanie, opuch a bolesť v mieste vpichu, zvýšená teplota či svrbenie. Pre vakcínu Priorix-Tetra a pre ostatné vakcíny proti mumpsu, osýpkam a rubeole platí, že sa horúčka nemusí vyskytovať ihneď po očkovaní, ale až 4 - 12 dní po aplikácii.
Očkovanie ako záchrana životov a finančná úspora
Očkovanie spolu s pitnou vodou zachránilo mnoho ľudských životov. Existujú dokonca aj prepočty, koľko ľudských životov na Slovensku očkovanie zachránilo a tiež koľko financií ušetrilo. Prevencia je totiž vždy lacnejšia ako liečba, navyše v prípade liečenia maloletých detí treba okrem nákladov na liečbu k celkovej sume pripočítať aj náklady spojené s absenciou v práci rodičov, ktorí sa o deti v čase choroby starajú. Podľa údajov hlavnej odborníčky MZ SR pre epidemiológiu profesorky Henriety Hudečkovej predstavuje ročná finančná úspora dosiahnutá na Slovensku povinným očkovaním 18,3 milióna eur.
Súčasný stav očkovania na Slovensku
Na Slovensku je dostupné povinné a nepovinné očkovanie. Povinne sa očkuje proti desiatim chorobám, nepovinne proti ďalším trinástim ochoreniam, z toho 4 sú cestovateľské vakcíny. Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám, je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania, rovnako ako očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
Očkovací kalendár vytvárajú odborníci na základe odborných poznatkov, dlhoročných skúseností, situácie vo výskyte chorôb v SR a okolitých štátoch, odporúčaní ECDC - Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb a WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie. Najúspešnejším preventívnym program na Slovensku je Národný imunizačný program.
Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany, čo predstavuje zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Neplatí, že proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú, netreba očkovať! Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb v EÚ a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov.
Zaočkovanosť detí proti osýpkam na Slovensku klesla pod 95 % v štyroch krajoch: Bratislavský, Trenčiansky, Banskobystrický a Košický. Ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, hrozí im pokuta v súhrnnej výške 331 eur. Cieľom povinného očkovania však nie je vyberanie pokút za jeho odmietnutie, ale prevencia prenosných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je hradené z verejného zdravotného poistenia.
Očkovanie v tehotenstve a po pôrode
Dôležitým obdobím, keď je vakcinácia potrebná, je aj tehotenstvo. Imunita ženy aj fungovanie jej tela, prechádza počas tehotenstva niekoľkými zmenami, ktoré uľahčujú vznik infekčných ochorení. Pred tehotenstvom by mala mať žena absolvované všetky povinné očkovania, ktoré pomôžu ochrániť ju i jej dieťa. Živé vakcíny by mali byť podané najneskôr mesiac pred plánovaným otehotnením. Najväčší význam má očkovanie proti ovčím kiahňam, ak ich žena neprekonala. Neživé vakcíny môžu byť podané aj tesne pred otehotnením a v prípade potreby aj počas tehotenstva.
Každá tehotná žena by mala absolvovať očkovanie proti chrípke, každoročne od októbra do decembra, a očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (dTap), v 28.-37 týždni tehotenstva. V tehotenstve môže chrípka zapríčiniť závažné komplikácie pre matku a plod, vrátane úmrtia. V roku 2009 zomrelo na pandemickú chrípku SARI na Slovensku 6 tehotných žien, čo bolo až 46,15 % prípadov! Priamy prenos chrípky z matky na plod počas tehotenstva je zriedkavý, ale je príčinou zamĺknutého potratu v prvom trimestri. Vírus chrípky spôsobuje rázštepy neurálnej trubice. Materská chrípka je spájaná so štyrikrát vyšším výskytom fetálnych neoplázii - nádorov plodu, keď ich absolútny počet je nízky. Deti matiek s prekonanou chrípkou zaostávajú v raste počas vnútromaternicového života.
Očkovanie po pôrode má tiež význam pre matku i dieťa. Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Absolvovať očkovanie hneď po pôrode je pre matku bezpečné aj v prípade, že dojčí.
Povinné očkovanie rizikových skupín a profesií
Skupiny ľudí, ktorí sú alebo boli vystavení zvýšenému riziku nákazy, sú na Slovensku povinne očkovaní vo vybraných prípadoch podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 585 z 10. 12. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Sú to napríklad ľudia, ktorí prišli do kontaktu s chorým na tuberkulózu, meningitídu či vírusovú hepatitídu A. Povinne očkovaní sú tiež ľudia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s človekom chorým na hepatitídu B, a proti besnote povinne očkujú ľudí, ktorí prišli do kontaktu s besným zvieraťom.
Existujú aj profesie pri vykonávaní ktorých, sú niektoré očkovania povinné. Očkovaní proti tuberkulóze sú napríklad niektorí lekári, laboratórni pracovníci, či pracovníci azylových zariadení. Epidemiológovia, vojaci, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, hasiči a ďalší, sú očkovaní proti hepatitíde A. Proti hepatitíde B očkujú učiteľov na zdravotníckych školách, zamestnancov zariadení sociálnych služieb, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, obcí, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a tiež zamestnancov sociálnej kurately. Očkovanie proti besnote je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom besnoty, zamestnancov asanačných podnikov, ktorí sú v priamom riziku nákazy; a šarhov. Očkovanie proti kliešťovému zápalu mozgu je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťového zápalu mozgu.