Keď Dieťa Hryzie: Príčiny, Riešenia a Ako Predísť Problémom

Už vo veku od pár mesiacov až do troch rokov nie je nezvyčajné, že nám naše dieťatko telesne ublíži. Možno nás hryzie, možno štípe, škriabe, trhá nám vlasy, či nás udrie. Vtedy môžeme mať rôzne pocity: zľakneme sa, nahneváme sa, čo si dovoľuje, ostaneme prekvapení, bezradní alebo šokovaní. Hryzenie u detí je pomerne bežný jav, s ktorým sa stretáva mnoho rodičov. Odborníci predpokladajú, že až štvrtina všetkých detí v určitom štádiu vývoja pohryzie ostatných. Tento článok sa zameriava na pochopenie príčin, prečo deti hryzú, a ponúka praktické rady a stratégie, ako túto situáciu riešiť a ako jej predchádzať.

Prečo Deti Hryzú?

Pochopenie toho, prečo dieťa hryzie, je kľúčom k prekonaniu tohto problému. Nie všetky deti hryzú kvôli hnevu alebo aby ublížili inému dieťaťu. Batoľatá nedokážu ešte pochopiť, akú bolesť hryzením spôsobujú. Keď sa dieťa takto správa, rodičia by si mali predovšetkým položiť otázku, čo dieťa hryzením chce vlastne dosiahnuť. Všímajte, koho dieťa najčastejšie hryzie, kedy a v akých situáciách.

Bábätká a deti do troch rokov nám ublížia z rôznych dôvodov:

1. Príliš unavené, nevyspaté.
2. Prestimulované.
3. Málo stimulované.
4. Choré alebo ho niečo bolí.
5. Plné nadbytočnej energie, ktorú nemalo kde uvoľniť počas dňa pohybom.
6. Nedostatočne schopné a rozvinuté, aby stresovú situáciu riešilo inak ako fyzicky.
7. Preťažené a vystresované z nejakej veľkej zmeny alebo viacero zmien v jeho živote.
8. Frustrované, vystrašené, bezmocné a bezradné.
9. Nahnevané, lebo mu niečo zakazujeme alebo prikazujeme.
10. Práve v období vzdoru, keď porušuje pravidlá, aby zistilo, nakoľko sú pravidlá konzistentné a my dôslední a spoľahliví.

Hryzenie môže mať tieto najčastejšie dôvody:

• Upútanie pozornosti: Často je to spôsob, ako chcú deti upútať na seba pozornosť a dúfajú, že ich niekto pochopí a pomôže im vyriešiť túto ich potrebu.
• Hlad: Batoľatá a dojčatá niekedy hryzú, keď sú hladné.
• Rast zubov: Dojčatá môžu hrýzť, keď im rastú zuby.
• Naučená taktika: Deti tiež môžu hrýzť, pretože sa im táto taktika v určitej situácii pomohla.
• Zábava: Hryzenie vnímajú ako formu zábavy.
• Strach: Hryzením môžu prejavovať strach. Väčšina z detí prejavuje svoj strach plačom, avšak existujú deti, ktoré to dávajú najavo napríklad hryzením.
• Neznáme situácie: Niektoré deti hryzú, keď sa nachádzajú v neznámych situáciách a nevedia ako reagovať.
• Prejav emócií: Hryzením môžu prejavovať svoje emócie. Z tohto dôvodu napríklad hryzú svoje matky. Aj takto im chcú prejaviť lásku.
• Experimentovanie: Niektoré deti hryzenie vnímajú ako súčasť experimentovania. Batoľatá sa učia, ako funguje ich telo, a tak si vkladajú veci do úst. Je to impulzívne a nechcú ublížiť.

Odborníci radia rodičom, aby sa pokúsili vnímať hryzenie aj ako spôsob komunikácie než len ako zlé správanie.

Prečítajte si tiež: Príručka pre majiteľov psov: Hryzenie

Nedostatok Jazykových Zručností

Odborníci zosumarizovali najčastejšie dôvody, pre ktoré dieťa hryzie: nedostatok jazykových zručností, ktoré dieťa potrebuje na vyjadrenie svojich potrieb a silných pocitov, ako sú hnev, frustrácia, radosť. Dieťa hryzením komunikuje, hovorí napríklad: Hnevám sa na teba; Si pri mne príliš blízko; Veľmi sa teším; Chcem sa s tebou hrať. Dieťa je prestimulované nadmerným hlukom, svetlom alebo aktivitou. Dieťa experimentuje so zubami a zaujímajú ho reakcie. Dieťa sa nudí a potrebuje viac hry. Dieťa je unavené. Dieťaťu rastú zuby.

Hryzenie Ako Prirodzená Forma Komunikácie

Doktorka Laura Markhamová hovorí, že hryzenie je pre deti prirodzená forma komunikácie. Dieťa sa svet učí spoznávať všetkými zmyslami a to aj ústami. Dieťa, ktoré reaguje útokom, je citlivé na vonkajšie vnemy. Takéto dieťa býva mnohokrát introvertnejšie, potrebuje väčší osobný priestor, pokojnejšie prostredie, vlastné hračky, ktoré mu nikto neberie a nie je rado stískané druhými deťmi. Ak nie je s dieťaťom rodič, jeho opatrovník alebo učiteľ v škôlke by mal byť oboznámený, že dieťa reaguje na stres týmto spôsobom. Ten by si mal dieťa viac všímať a snažiť sa predchádzať jeho útokom. Ak vidí, že dieťa sa dostáva do nepohodlnej situácie, mal by mu pomôcť verbalizovať jeho požiadavky. Ak k nemu napríklad idú iné deti príliš blízko a hrozí, že mu začnú brať hračky alebo ho objímať, rodič by mal deti upozorniť napríklad nasledovne: Vidím, že deti sú pri tebe príliš blízko a ty sa obávaš, že by ti mohli zrútiť tvoju vežu.

Ako Hryzenie Zastaviť?

V každom prípade reagujte rýchlo a buďte v pohode. Nikdy neuhryznite ani neudierajte svoje dieťa. Môže to nesprávne pochopiť. Učí sa, že násilie spôsobuje ďalšie násilie. Ale nevyhýbajte sa problému. Snažte sa čo najskôr zasiahnuť.

Malo by platiť pravidlo: dôrazne, ale láskavo. Keď nám akokoľvek naše deti ubližujú, zabránime im v tom. Chytíme teda ruky alebo nohy dieťaťa, či dáme svoju ruku pred ústa dieťaťa, ktoré nás hryzie. Môžeme zakryť svojou rukou aj miesta na svojom tele, do ktorého dieťa hryzie. Keď je nutné, ideme od dieťaťa ďalej, alebo ho pevne držíme, aby nám čo najmenej ublížilo.

• Odstrčte dieťa: Odstrčte svoje dieťa od osoby, ktorú sa chystá uhryznúť. Deti často pred zahryznutím zatnú zuby, a to je neklamný znak, aby ste spozorneli.
• Upokojte dieťa: Vezmite dieťa niekam do ticha, aby sa upokojilo. Ak sa to má udiať v skupine detí, radšej sa rýchlo postavte medzi vaše dieťa a dieťa, ktoré chce uhryznúť.
• Ponúknite hračky na žuvanie: Ak dieťa, ktorému idú zúbky, skúša ich silu, ponúknite mu hračky na žuvanie a hryzenie.
• Používajte rázne slová: Keď vaše dieťa hryzie, používajte jednoduché, ale rázne slová. Skúste povedať: „Toto, čo si urobil, je hryzenie! A to je zlé!“ Alebo prísne povedzte NIE! Ak sa dieťa nachádza v skupine detí, odveďte ho zo skupiny.
• Naučte dieťa vyjadrovať pocity: Keď sa situácia upokojí, pokúste sa pomôcť svojmu dieťaťu pochopiť svoje pocity a nájsť menej bolestivý spôsob, ako ich vyjadriť. To funguje dobre u detí, ktoré hryzú, aby sa pokúsili prejaviť svoju náklonnosť iným ľuďom. Ak vaše dieťa vyjadruje lásku hryzením, naučte ho radšej objímať, ako hrýzť vždy, keď cíti silné emócie. Podobne, ak vaše dieťa hryzie v obrane, ukážte mu, ako niekomu povedať, že ho nechce pri sebe príliš blízko. Môže napríklad naznačiť rukou, že nechce iných ľudí pri sebe.
• Chváľte za dobré správanie: Chváľte svoje dieťa, ak sa správa dobre. Napríklad za to, keď hrá bez problémov v skupine detí, nehryzie, aby si presadilo svoje požiadavky a podobne. Chváľte konkrétnymi slovami: „Dnes si sa pekne hral.“

Ak máme malé bábätká, ktoré ešte nedokážu slovami vyjadriť, čo potrebujú, tak ich usmerňujeme neverbálne. Keď nám ublížili, zabránime im, aby v tom pokračovali. Hovoríme s nimi jasne a veľmi stručne. Používame výrazy a citoslovce, ktoré poznajú. Svoju mimiku a gestikuláciu prispôsobíme danej situácii. Máme mať na mysli aj to, že bábätká ešte nevedia dostatočne ovládať svoje pohyby a intenzitu pohybov, takže niekedy ublížia práve z tohto dôvodu. Nemáme ich preto trestať.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, keď 8-mesačné dieťa hryzie

Keď máme ročné a staršie deti, tak ich učíme, ako inak vyjadriť svoje pocity a potreby. Môžeme im navrhnúť, aby nabudúce búchali radšej do koberca alebo vankúšov, aby kopali skôr do plyšových hračiek, aby kričali, že im niečo vadí, aby roztrhali papier alebo krabice, keď chcú niečo ničiť. Nezabúdajme, že svojím deťom ideme vzorom a sme príkladom aj v tom, ako uvoľňujeme vlastné pocity.

Vhodná Reakcia Rodiča

Správne zvládnuť prvé záchvaty detského hnevu je kľúčové. Dieťa sa s nimi samo alebo s pomocou rodiča naučí rýchlejšie vysporiadať a riešiť ich iným, ako agresívnym správaním. Ak dieťa začne udierať rodiča, nikdy ho nebijeme naspať. Môžeme mu jemne chytiť ruku, povedať mu, že bitie bolí. Dieťaťu uznáme jeho pocity a pomenujeme ich, hnevá sa, je smutné, frustrované, lebo niečo nie je podľa jeho predstáv. Na dieťa rozprávame pokojným hlasom, nekričíme, nevyhrážame sa mu. Zabezpečíme prostredie, aby si dieťa neublížilo. Ak sa búcha o zem, podložíme pod dieťa vankúš. Ak sa dieťa hryzie, vložíme mu do úst alebo do ruky nejaké hryzátko. Od dieťaťa neodchádzame, nenechávame ho s pocitmi osamote. Dieťaťu, až keď je pokojné vysvetľujeme, že dané prejavy nie sú preň ani pre okolie dobré. Dieťaťu ukážeme vhodné spôsoby, ako môže prejaviť svoje emócie. Dôležité je dieťa počúvať a pomenovať to, čo chce. Dieťa pod týmto vedením s bitím a hryzením postupne prestane. Väčšinou je to vtedy, keď je schopné vyjadriť sa slovami a vidí, že jeho pocity sú vnímané. Pomôcť môže aj čítanie kníh s tematikou na čo sú zúbky a ruky - nepoužívajú sa na bitie a hryzenie. Bitie zvykne vymiznúť, keď sa dieťa naučí dôkladnejšie verbalizovať svoje potreby a tie sú vypočuté.

Čo Robiť, Keď Stratégie Nefungujú?

Môže existovať množstvo dôvodov, prečo nič z uvedených rád nefunguje. Niekedy môže učenie brzdiť úzkosť, inokedy deti požiadavkám rodičov nerozumejú a niektorým deťom to dlhšie trvá, lebo sa učia pomalšie. Alebo im chýba vytrvalosť.

Odborníci odporúčajú preferovať dôslednosť, vytrvalosť a odhodlanie neprestať. Uistite sa tiež, či všetci v rodine pôsobíte na dieťa jednotne. Dieťa nereaguje správne aj vtedy, keď dostáva nejasné správy. Dobré výsledky sa dostavia hlavne vtedy, keď je pôsobenie jednotné. Vydávajte jasné príkazy a buďte pozitívne naladení. Malé deti nedokážu pochopiť negatíva. Snažte sa nezvyšovať hlas a hovorte rozhodným tónom. Nepreháňajte to s množstvom viet pri vysvetľovaní. Jednou z najväčších chýb je hovoriť upozornenia znova a znova. Ak pokračuje dieťa v hryzení, nezaoberajte sa tým, prečo je to zlé, len povedzte, že hryzenie je skutočne veľmi zlá vec.

Agresívne Správanie Okrem Hryzenia

Viacerí rodičia sa stretli u svojho dieťaťa s tým, že bilo iné deti. Dieťa si zvyčajne približne od druhého roku života plne uvedomuje vlastnú osobnosť a jeho prejavy voči okoliu začínajú byť čoraz výraznejšie. V tomto veku sa začína naplno rozvíjať jeho túžba po samostatnosti a potreba byť vnímaný ako človek s rovnocennými požiadavkami. Dieťa sa učí vysloviť prvé slová a postupne z nich tvorí vety. Začína rozumieť aj komplikovanejším rozhovorom. Ešte stále však nie je schopné ovládať svoje emócie a potrebuje k tomu pomoc rodičov. Naliehavé túžby, ktoré má, zatiaľ nedokáže adekvátne vyjadriť slovami. Práve vtedy môže prísť na rad riešenie situácií bitím.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Rodič žiada od dieťaťa, aby niečo urobilo, niekam išlo, v niečom poslúchlo. Dieťa je však v zápale hry, sústredené na niečo úplne odlišné. Dieťa povie rodičovi, svojim vlastným spôsobom, že danú vec nechce práve vykonať. Avšak rodič na tom trvá a neváha dieťa vytrhnúť z momentálnej aktivity a žiadať od neho niečo iné. Dieťa prirodzene reaguje hnevom, pretože má pocit krivdy a nerešpektovania jeho potrieb. Rodič však veľakrát takýmto pocitom neprikladá dostatočnú váhu. Je pre neho podstatné, aby ho dieťa počúvalo na slovo.

Bežná Reakcia Rodiča a Jej Následky

Zvyčajne, keď rodič spozoruje nežiadúce správanie u dieťaťa, v tomto prípade udieranie sa alebo bitie rodiča, reaguje strachom. Jeho jedinou snahou je, aby s tým dieťa okamžite prestalo. Pre dieťa je však veľmi ťažké v tejto chvíli poslúchnuť a prestať. Dieťa je práve vo víre silných emócií, ktoré ním zmietajú, a nevie ich samo ovládnuť. Rodič preto mnohokrát zasiahne nevhodne, a to trestom. Začne po dieťati kričať, aby prestalo, alebo ho tiež zbije, aby vedelo, aké to je, keď ono bije rodiča. Daná reakcia síce môže zastaviť správanie dieťaťa, avšak z dlhodobého hľadiska je nevhodná z viacerých dôvodov:

• Emócie dieťaťa sú zastavené, nemôže im dať voľný priebeh, a preto sa epizóda hnevu bude čoskoro opakovať, či už voči rodičovi, súrodencovi, domácemu zvieraťu alebo inému dieťaťu na ihrisku.
• Rodič, ktorý zastaví udieranie dieťaťa svojou vlastnou silou mu ukazuje, že silnejší môže udierať slabšieho. Dieťa bude tento model opakovať voči niekomu slabšiemu.
• Dieťa nadobudne pocit, že je zlé a zlé deti môžu robiť zlé veci.
• Dieťa sa utvrdí v tom, že prejaviť emócie je nebezpečné a ono samo je nebezpečné pre svoje okolie.
• Dieťa získa pocit, že ho rodič miluje iba vtedy, ak sa správa podľa neho a nie tak, ako sa cíti.
• Nesprávne zvládnuté agresívne správanie môže v prípade senzitívneho dieťaťa neskôr vyústiť do sebapoškodzovania. Dieťa sa môže začať udierať schválne, aby upútalo pozornosť rodiča, pretože hocijaká pozornosť, aj negatívna, je preň lepšia ako žiadna. Dieťa môže neskôr prestať biť rodiča, ale začne biť samo seba. Časté je búchanie sa do hlavy, búchanie hlavou o stenu alebo o zem, hryzenie sa.
• Nie je vhodné dieťa násilím zovrieť a držať ho nehybné, kým neprestane.
• O dieťati nikdy na verejnosti nehovoríme, že hryzie alebo sa bije. Správanie, na ktoré upozorňujeme a ktoré spájame s dieťaťom v ňom podvedome upevňujeme.

Obavy Rodičov

Mnohí rodičia majú obavy, ak ich na verejnosti vlastné dieťa začne biť, alebo začne biť samo seba. Avšak sú to obavy z toho, čo povie okolie. Či si nebudú cudzí ľudia myslieť, že oni bijú svoje dieťa, keď ono reaguje plačom, krikom a udieraním okolo seba. Najdôležitejšie je pochopiť, že dieťa bitkou alebo hryzením nereaguje schválne. Dieťa nie je schopné dôsledne porozumieť, že jeho prejavy sú nevhodné a nebezpečné.

Detská psychologička Penelope Leach, zakladateľka Svetovej asociácie detského mentálneho zdravia, zdôrazňuje, aké je dôležité si uvedomiť, kedy dieťa začalo s ubližovaním si. Ak je rodič schopný špecifikovať, kedy sa dieťa začalo udierať, je jednoduchšie eliminovať vyvolávajúce stresory v jeho živote. Napríklad, ak sa dieťa hnevalo a rodič ho za prejavené emócie potrestal, slovne alebo fyzicky, dieťa získalo pocit, že nie je hodné lásky a musí sa za výbuch hnevu udrieť. Ak rodič odsleduje správanie dieťaťa a citlivo ho navedie k vhodnejším prejavom silných emócií, hryzenie a bitie sa by malo časom prestať.

Zlozvyky a Ako Sa Ich Zbaviť

Okrem hryzenia sa u detí môžu objaviť aj iné zlozvyky, ako cmúľanie palca, obhrýzanie nechtov, posmrkávanie alebo žmolenie ucha.

• Cmúľanie palca: Začína sa už v prvom roku života a do konca štvrtého roku by malo zmiznúť. Väčšinou ide o dôsledok nudy alebo nervozity, prípadne sa tým dieťa upokojuje pri zaspávaní.
• Obhrýzanie nechtov: Objavuje sa zvyčajne na začiatku školskej dochádzky a môže pokračovať až do obdobia dospievania.
• Posmrkávanie: Popoťahovanie, napríklad pri nádche, sa zväčša spája s predškolským a školským vekom.
• Žmolenie ucha: Najčastejšie sa tento zlozvyk objavuje u batoliat a predškolákov.

Tipy na Zbavenie sa Zlozvykov

• Trpezlivosť: Pripravte sa, že odstraňovanie zlozvyku bude trvať dlho.
• Vysvetľovanie: Vysvetlite dieťaťu, že zlozvyk nie je pekný a že veľké deti to nerobia.
• Odmeny: Pri odvykaní navrhnite systém odmien.
• Náhradné riešenia: Ak má dieťa chuť obhrýzať si nechty, nech namiesto toho zoberie do ruky nejaký predmet.
• Pozitívna motivácia: Ak máte doma dievčatko, skúste na to ísť prostredníctvom malých darčekov - sľúbte jej pilníček na nechty, lak, niečo typicky dievčenské, čo by ju mohlo motivovať.

Zlozvyk netrestajte, skôr hľadajte príčinu. Zlozvyky sú prejavom psychického napätia, takže ak chcete, aby sa ich dieťa zbavilo, mali by ste pátrať po príčine ich vzniku, čo nie je práve najľahšie. Môže to byť čokoľvek, zmena v živote dieťaťa, zmena v rodine, niekedy i banalita, ktorá nám dospelým ani nenapadne, napríklad strach z tmy. Niekedy to dokonca býva kumulácia niekoľkých drobných príčin naraz. Ak sa vám podarí príčinu odhaliť, veľkú časť problému máte vyriešenú.

Majte hlavne trpezlivosť. Nech už si vaše dieťa cmúľa palec, obhrýza nechty, hryzie pastelky, alebo si strká prsty do nosa, verte, že to naozaj nerobí preto, aby vás nahnevalo. Možno vás skutočne nahnevá, ale neúmyselne. Ak však niektoré zlozvyky pretrvávajú dlho, môžu byť aj zdraviu škodlivé. Dlhodobé cmúľanie palca môže narušiť postavenie zubov, neumytý prst v ústach ľahko spôsobí infekciu narušujúcu imunitný systém, pri ťahaní za vlasy sa môžu porušiť vlasové vačky a vlasy sa budú lámať. Väčšinou však platí, že čím väčší je nátlak na dieťa, tým dlhšie trvá odvykanie.

Hryzenie u 8-Mesačných Detí

Hryzenie u 8-mesačných detí je pomerne bežný jav, ktorý môže mať rôzne príčiny. Je dôležité pochopiť dôvody, prečo dieťa hryzie, a reagovať na ne s trpezlivosťou a porozumením. Cieľom je pomôcť dieťaťu vyjadrovať svoje pocity a potreby iným spôsobom ako hryzením.

Pochopenie Príčin Hryzenia

Hryzenie u dojčiat a batoliat nie je vždy prejavom agresie. Často je to spôsob, ako dieťa komunikuje, skúma svet alebo sa vyrovnáva s rôznymi situáciami. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Orálna fáza vývoja: Okolo 5. mesiaca života začína orálna fáza vývoja, ktorá trvá približne do 1,5 roka. V tomto období dieťa skúma svet najmä ústami. Všetko, čo chytí, dáva do úst, hryzie, cmúľa a oblizuje. Je to prirodzený spôsob, ako spoznáva textúru, teplotu a tvar predmetov.
• Rast zubov: Prerezávanie zúbkov môže byť bolestivé a nepríjemné. Hryzením si dieťa masíruje ďasná a zmierňuje bolesť.
• Komunikácia: Dieťa ešte nemá dostatočne rozvinuté jazykové zručnosti, aby dokázalo vyjadriť svoje pocity a potreby slovami. Hryzením môže vyjadrovať hnev, frustráciu, radosť, potrebu pozornosti alebo pocit ohrozenia.
• Prestimulovanosť: Nadmerný hluk, svetlo alebo aktivita môžu dieťa zahlcovať a viesť k hryzeniu ako reakcii na stres.
• Nuda: Nedostatok podnetov a hračiek môže viesť k tomu, že sa dieťa začne nudiť a hryzenie je preň spôsobom, ako sa zabaviť.
• Únava: Unavené dieťa môže byť podráždené a náchylnejšie k hryzeniu.
• Experimentovanie: Dieťa experimentuje so svojimi zubami a skúma, aké reakcie vyvoláva hryzenie u iných ľudí.

Ako Reagovať na Hryzenie?

Je dôležité reagovať na hryzenie s pokojom a trpezlivosťou. Trestanie dieťaťa nie je účinné a môže viesť k zvýšeniu napätia a frekvencie hryzenia. Namiesto toho sa zamerajte na pochopenie príčiny hryzenia a ponúknite dieťaťu alternatívne spôsoby vyjadrovania pocitov a potrieb.

• Identifikujte príčinu: Snažte sa zistiť, prečo dieťa hryzie. Je unavené, hladné, frustrované, alebo sa nudí? Akonáhle poznáte príčinu, môžete lepšie reagovať a predchádzať hryzeniu.
• Jasne a stručne povedzte "Nie": Keď dieťa hryzie, povedzte mu jasne a stručne "Nie, to sa nerobí. Hryzenie bolí." Používajte jednoduché slová, ktorým dieťa rozumie.
• Ponúknite alternatívu: Navrhnite dieťaťu alternatívny spôsob, ako vyjadriť svoje pocity. Ak je nahnevané, povedzte mu, aby búchalo do vankúša alebo trhalo papier. Ak ho svrbia ďasná, ponúknite mu hryzátko.
• Venujte dieťaťu pozornosť: Uistite sa, že dieťa má dostatok pozornosti a lásky. Venujte mu čas na hru, rozhovor a maznanie.
• Zabezpečte pokojné prostredie: Snažte sa minimalizovať stresové situácie a zabezpečte dieťaťu pokojné a predvídateľné prostredie.
• Buďte trpezliví: Odnaučenie dieťaťa od hryzenia si vyžaduje čas a trpezlivosť. Buďte konzistentní vo svojich reakciách a postupne ho naučte, ako vyjadrovať svoje pocity a potreby iným spôsobom.
• Pri dojčení: Ak dieťa hryzie počas dojčenia, skúste ho pritlačiť k prsníku, aby sa mu zaboril noštek a uvoľnilo zovretie. Môžete mu tiež vložiť prst do kútika úst, aby ste uvoľnili zovretie. Ak hryzenie pokračuje, ukončite dojčenie.

Dôležité Bezpečnostné Opatrenia

• Dbajte na hygienu: Uistite sa, že dieťa má čisté hračky a hryzadlá. Pravidelne mu umývajte ruky, aby ste predišli infekciám.
• Ochrana pred nebezpečnými predmetmi: Drobné predmety, mince, batérie, vrchnáky z pier, guličky, fazuľky, hrášky, špendlíky a pod. musia byť z dosahu dieťaťa. To platí aj pre malé jedlé predmety ako sú hrozienka, cukríky, oriešky, či pukaná kukurica. Sú to potraviny, ktoré nedokáže bezzubé bábätko rozžuť na menšie kúsky a sú príliš veľké na to, aby ich mohlo prehltnúť celé.
• Pozor na kvety: Veľké kvety a črepníky by mali byť tiež mimo dosah dieťatka, prípadne dať pred ne zábranu, aby sa k nim malý zvedavec nedostal. V opačnom prípade môže dôjsť k zraneniu, obtrhaniu a obžutiu listov, ktoré môžu byť aj jedovaté, ochutnávaniu hliny a pod.
• Domáci miláčikovia: Mačacie podstielky, miska so psími granulami, zvyšky jedál,… - to všetko predstavuje pre dieťa lákadlo, ku ktorému sa chce dostať. Výnimkou nie sú ani psie či mačacie chlpy, ktoré si môže pohybom v takomto prostredí dať do úst.

Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?

Ak hryzenie pretrváva aj napriek vašej snahe, alebo ak sa pridružia ďalšie problémy so správaním, vyhľadajte odbornú pomoc. Detský psychológ alebo terapeut vám môže pomôcť identifikovať príčiny hryzenia a navrhnúť vhodné stratégie na zvládanie tohto správania.

tags: #ked #sa #dieta #hryzie