Potrat, či už spontánny alebo umelý, predstavuje hlboký zásah do života ženy, ktorý presahuje fyzickú stránku a výrazne ovplyvňuje jej psychiku a vzťahy. Táto téma je často sprevádzaná tabu a nepochopením, čo vedie k izolácii a prehĺbeniu emocionálnych problémov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty psychologických dôsledkov potratu a ich vplyv na vzťahy, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto komplexnú problematiku.
Potrat ako rana a bremeno
Potrat je ranou a veľkým bremenom v živote každej ženy a, bohužiaľ, občas napácha nenapraviteľné škody - ako fyzické, tak i psychické. Skutočne nebezpečným a ťažkým je i tzv. postabortívny syndróm. Potrat - či už spontánny alebo umelé prerušenie tehotenstva - nie je len jednoduchým lekárskym zákrokom. Je to zásah, ktorý ovplyvňuje nielen telesnú stránku ženy, ale do veľkej miery zasahuje aj psychiku. Nie každá žena po potrate trpí postabortívnym syndrómom, no netreba jeho existenciu podceňovať.
Podľa štatistík sú viac ohrozené ženy, ktoré podstúpili potrat alebo spontánne potratili v neskoršom štádiu tehotenstva, teda čím vyšší stupeň tehotenstva, tým vyššie riziko.
Príznaky, že nie všetko je celkom v poriadku
Prejavy postabortívneho syndrómu môžu byť rôznorodé. Najčastejšie však zahŕňajú nasledovné:
- Pocit viny: Pocit viny sa objavuje u veľkého percenta žien. Aj keď spočiatku mohla byť žena presvedčená, že potrat je správnym riešením a východiskom z naoko neriešiteľnej situácie, zrazu môže začať celú vec vnímať inak, s odstupom času prichádzajú výčitky svedomia a pocit viny. Niekedy sa pocit viny dostaví prakticky hneď po zákroku. U žien, ktoré potratili spontánne, býva pocit viny spojený s pocitom, že žena mohla nejako potratu zabrániť, že ho do určitej miery zapríčinila ona sama.
- Nadmerný plač.
- Poruchy spánku, nočné mory.
- Vyhýbanie sa tehotným ženám, bábätkám, deťom… alebo pocity žiarlivosti na tehotné ženy či matky s dieťaťom až nenávisť voči nim.
- Úzkosť: Úzkosť je veľmi častým prejavom po potrate. Môže súvisieť s budúcnosťou ženy - či sa jej ešte podarí otehotnieť, či opäť nepotratí (ak bol potrat spontánny), či bude tehotenstvo v poriadku a podobne.
- Depresia: Aj depresie patria k častým prejavom postabortívneho syndrómu. Vo vážnejších stavoch môže mať žena aj predstavy o samovražde a sú známe mnohé prípady, kedy ženy aj samovraždu napokon spáchali.
- Vtieravé spomienky: Potrat je nepríjemným zážitkom a ak ho myseľ nedokáže poriadne spracovať, často sa môže vracať vo forme vtieravých myšlienok a spomienok, ktoré sa objavujú častejšie, než je „zdravé“. Predstavy a spomienky na zákrok, opätovné prežívanie stresu a napätia z toho zážitku sú neraz negatívnym dôsledkom potratu. Vo vážnejších prípadoch sa objavujú aj halucinácie, kedy žena počuje detský plač uprostred noci alebo cíti pohyby plodu vo svojom tele.
Nebezpečný syndróm
Postabortívny syndróm sa zväčša vyvíja pomaly, môže nastúpiť aj vo väčšom časovom odstupe od zákroku. Je však veľmi nebezpečný, nakoľko silno ovplyvňuje psychiku ženy, jej správanie a celkový život. Ak žena situáciu nerieši a neprizná si problém, postabortívny syndróm sa prehlbuje a zasahuje rôzne oblasti života ženy - rodinnú, pracovnú, sociálnu, partnerskú i sexuálnu. Niektoré ženy hľadajú útechu v alkohole alebo iných návykových látkach.
Prečítajte si tiež: Príznaky zamĺknutého potratu
Najčastejšie obete
Častejšie sú postihnuté týmto syndrómom ženy, ktoré o svojich problémoch a pocitoch veľmi nerozprávajú, za svoj čin sa hanbia, možno interrupciu podstúpili v tajnosti a podobne. Tie, ktoré sú so svojím rozhodnutím vyrovnané a dokážu o tom otvorene hovoriť, podľa psychológov, mávajú menej často problémy s postabortívnym syndrómom. Veľmi častými obeťami sú ženy, ktoré podstupujú potrat v stave nerozhodnosti a paniky. Veľa potratov sa udeje preto, že žena nenájde oporu u svojho partnera alebo rodiny, cíti sa byť na to sama, nepripravená. Chytá ju panika a strach z budúcnosti. Ak navyše na ňu rodina či partner tlačí, aby šla na potrat, nechá sa ľahko ovplyvniť, pretože nevidí inú možnosť. Ak však nebola s týmto rozhodnutím stotožnená, je vysoké riziko, že ju táto skúsenosť zasiahne viac, ako keby šlo o jej vlastné a dôkladné rozhodnutie.
Prichádza aj po rokoch
Zákernosť tohto syndrómu je v tom, že môže udrieť aj po niekoľkých rokoch od samotného zákroku. Žena môže mať pocit, že je všetko v poriadku, že urobila správne rozhodnutie. V mnohých prípadoch sa syndróm prejaví, keď takáto žena porodí svoje prvé dieťa a uvedomí si, že jedno také už vlastne mohlo byť na svete. Práve pôrod býva častým spúšťačom postabortívneho syndrómu.
Citlivá záležitosť
Psychika ženy je veľmi krehká a k ženám po potrate - spontánnom i umelom - by sa malo pristupovať veľmi citlivo.
Pomoc ženám v ťažkej situácii
Ženy, ktoré zvažujú potrat, sa často ocitajú v ťažkej situácii, pod tlakom okolia a s pocitom nedostatku podpory. V týchto prípadoch je dôležité poskytnúť im povzbudenie a informácie o dostupných možnostiach, ako sú finančná pomoc od štátu, adopcia alebo pestúnska starostlivosť. Fakt, že sa žena obracia na poradňu, je často signálom, že si dieťa skôr chce nechať. Preto je dôležité poskytnúť jej odborné informácie a podporu, aby sa mohla rozhodnúť informovane a bez tlaku.
Infraštruktúra pomoci zo strany štátu
Hoci existujú určité formy pomoci zo strany štátu, často sú nedostatočné. Príspevky na dieťa sú nízke a núdzové bývanie pre tehotné ženy je problematické. Je preto potrebné zlepšiť infraštruktúru pomoci a zabezpečiť, aby ženy v ťažkej situácii mali prístup k adekvátnej podpore.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s potratom v skorom štádiu
Informovaný súhlas pred potratom
V roku 2009 bol zavedený informovaný súhlas pred potratom, ktorý mal zabezpečiť, aby ženy boli informované o dopadoch potratu na ne aj na plod. Avšak, v praxi to často funguje len minimálne a ženy len rýchlo podpíšu nejaký papier bez toho, aby ich lekár podrobnejšie informoval. Je preto potrebné zabezpečiť, aby informovaný súhlas bol skutočne informovaný a aby ženy mali dostatok informácií na to, aby sa mohli rozhodnúť.
Psychologické problémy po potrate
Ženy, ktoré podstúpili potrat, sa môžu stretávať s rôznymi psychologickými problémami, ako sú výčitky svedomia, strata úcty k sebe samej, depresie, problémy v sexuálnom živote, úzkostlivá snaha opäť otehotnieť a spánkové poruchy.
Rozdiely medzi spontánnym a umelým potratom
Ženy po umelom potrate často cítia väčšie výčitky ako ženy po spontánnom potrate. Ženy po spontánnom potrate sa často trápia tým, či urobili niečo zle, zatiaľ čo ženy po umelom potrate sa dostávajú do izolácie a boja sa odsúdenia.
Popotratový syndróm
Pojem popotratový syndróm sa používa na označenie negatívnych psychologických dôsledkov potratu. Hoci nie je medicínsky klasifikovaný ako choroba, reálna skúsenosť odborníkov na duševné zdravie ukazuje, že takto trpiace ženy existujú a je ich veľa.
Príznaky popotratového syndrómu
Medzi najčastejšie príznaky popotratového syndrómu patria:
Prečítajte si tiež: Vplyv potratu na psychiku ženy
- Pocit viny
- Nadmerný plač
- Poruchy spánku, nočné mory
- Vyhýbanie sa tehotným ženám, bábätkám, deťom
- Úzkosť
- Depresia
- Vtieravé spomienky
Faktory ovplyvňujúce prežívanie potratu
Prežívanie potratu ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad:
- Vzťah ženy k nenarodenému dieťaťu
- Tlak okolia
- Viera
- Štádium tehotenstva, v ktorom bol potrat vykonaný
Kontroverzie okolo popotratového syndrómu
Existencia popotratového syndrómu je kontroverzná téma. Niektorí tvrdia, že existuje a je vážny problém, iní ho popierajú. Výsledky výskumov sa líšia v závislosti od metodológie a postojov výskumníkov.
Diagnostika a liečba
Hoci popotratový syndróm nie je zadefinovaný v klasifikácii chorôb, jeho príznaky sa môžu prejavovať ako rôzne diagnózy, ako napríklad posttraumatická stresová porucha, depresia, sexuálne dysfunkcie alebo poruchy príjmu potravy. Liečba závisí od konkrétnych príznakov a môže zahŕňať psychoterapiu, farmakoterapiu alebo kombináciu oboch.
Vplyv potratu na vzťahy
Potrat môže mať negatívny vplyv na vzťahy ženy s partnerom, rodinou a priateľmi. Ženy po potrate sa často cítia izolované a nepochopené, čo môže viesť k problémom v komunikácii a vzájomnom porozumení.
Vzťah s partnerom
Potrat môže byť pre vzťah s partnerom veľkou skúškou. Žena môže pociťovať hnev, smútok alebo výčitky, zatiaľ čo partner sa môže cítiť bezmocný a nevedieť, ako ju podporiť. V niektorých prípadoch môže potrat viesť k rozpadu vzťahu.
Vzťah s rodinou a priateľmi
Ženy po potrate sa často boja hovoriť o svojich pocitoch s rodinou a priateľmi, pretože sa obávajú odsúdenia alebo nepochopenia. Je dôležité, aby mali možnosť vyrozprávať sa niekomu, kto ich prijme a nebude ich odsudzovať.
Reakcia okolia na ženu po spontánnom potrate
Ak žena spontánne potratí alebo jej zomrie dieťa pri pôrode, okolie sa jej snaží čo najviac pomôcť. Často sa však zameriava skôr na svoj postoj vo vzťahu k žene, ako na skutočné potreby ženy samotnej.
Čo nerobiť
- Zľahčovať situáciu
- Hovoriť vety útechy vychádzajúce z medicínskej nutnosti potreby spontánneho potratu alebo z odôvodnenia založeného na osudovosti či náhode
Čo robiť
- Počúvať ženu
- Byť pripravení, že bude rozprávať o strate svojho dieťaťa, aj keď tehotenstvo trvalo len pár týždňov
- Povzbudiť ženu k prejaveniu emócii, ako je smútok, hnev, stres, vina či frustrácia
- Byť trpezlivý a chápavý
Tehotenstvo po potrate
Tehotenstvo po útrapách potratu je ťažkým a bolestným rozhodnutím, ktoré je sprevádzané mnohými pochybnosťami a obavami. Každá strata dieťaťa v tehotenstve, ale samozrejme aj po ňom, veľmi bolí. Pri spontánnom potrate ide o stratu dieťaťa pred 20 týždňom tehotenstva, môžu sa stať počas prvého trimestra najčastejšie do 12tt. Žena po spontánnom potrate potrebuje kľud, pokoj a čas na zotavenie sa. Mala by sa vyhýbať sexu minimálne 4-6 týždňov až 3-4 mesiace, čas smútiť, symbolicky sa rozlúčiť, prípadne spraviť pohreb, dieťa pomenovať a symbolicky túžbou pokrstiť a dať odslúžiť svätú omšu. Hrozí poškodenie vnútra maternice, krčku a najmä psychickú traumu pri pohľade na iné deti, tehotné ženy alebo bábätká. Môže vzniknúť syndróm počítania dní - už by som bola 2, 3 - 5, 7, 9 mesiaci tehotenstva a teraz je ten čas, kedy by som rodila v termíne, moje dieťa by mal 1, 2, 4 - 6, 8, 10 rokov, bolo by v škôlke, škole, na strednej, zaľúbilo by sa, bolo drzé v puberte, bol by z neho dospelý človek…. Pri spontánnom potrate / umelom sa doporučuje odstrániť zo svojho pohľadu veci, ktoré pripomínajú bábätko (najmä ak ide o prvé dieťa). Ak má žena už iné deti pred potratom, tak sa im treba naplno venovať a založiť si krabičku spomienok na nenarodené dieťatko pri spontánnom potrate. Žena vnútorne cíti, kedy je pripravená znovu sa pokúsiť otehotnieť.
Svedectvá žien
Mnohé ženy sa podelili o svoje skúsenosti s potratom a popotratovým syndrómom. Ich príbehy ukazujú, že každá žena prežíva túto stratu inak a potrebuje individuálny prístup a podporu.
- Linda: Mamička Linda už mala jedného syna, keď zistila, že budú mať prírastok. Z nečakaného tehotenstva sa však tešili len krátko. „Na vyšetrenie som stihla ísť len jedenkrát, kde mi potvrdili, že budeme mať súrodenca. O dva týždne som začala popoludní krvácať. V nemocnici už lekár nemohol nič robiť. Ešte som si na tú myšlienku, že budeme mať opäť dieťatko, nestihla ani zvyknúť, a už bol koniec. Lekár mi vysvetlil, že sa to stáva žiaľ pomerne často, a že to neznamená, že už nebudem mať zdravé dieťa. Napriek tomu ma prekvapilo, ako zle som to niesla. Keď som sa po zákroku prebrala na izbe, spustila som taký plač, až pribehla sestra. Prežívala som obrovský príval straty, mala som pocit, že som dieťatko neochránila a zradila. V noci sa mi snívalo, že žije, a že ma hľadá. Krátko po potrate som dokonca obviňovala muža, že oň vlastne ani nestál. Toto obdobie trvalo niekoľko týždňov, potom hnev postupne odznel, a ako rodina sme sa vrátili do života. Ale zvláštny smútok za niekým, kto nedostal šancu byť s nami, cítim stále.“
- Andrea: Spontánny potrat má za sebou aj mamička Andrea. „Potratila som v treťom mesiaci, a ako čerstvá tridsiatnička som si kládla veľa otázok. Najväčšie zúfalstvo bolo, že kým som ležala v ordinácii a rozpadal sa mi sen o rodine, pre lekára to bolo všetko tak rutinné! Rozprával o nebijúcom srdiečku ako o počasí, nebral to ako tragédiu. Najviac ma trápilo, čo bude s jeho telom. Aj keď viem, že v tom čase ešte nešlo o skutočné detské telo, zúfalo som chcela pochovať ho. To sa mi však nepodarilo, a ešte dlho som trpela tým, že nám, rodičom, nebola umožnená dôstojná rozlúčka.“