Súkromné právo umožňuje účastníkom právnych vzťahov slobodne rozhodovať o svojich právach a povinnostiach. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku života. Do tej doby za nich konajú ich zákonní zástupcovia, najčastejšie rodičia. Existujú však situácie, kedy zastupovanie dieťaťa rodičom nie je možné kvôli konfliktu záujmov. Tento článok sa zaoberá definíciou konfliktu záujmov medzi rodičom a dieťaťom, jeho dôsledkami a spôsobmi riešenia.
Definícia konfliktu záujmov
Podľa § 30 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, ustanoví súd osobitného zástupcu. § 31 ods. 2 Zákona o rodine hovorí, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
Konflikt záujmov teda nastáva, keď záujmy rodiča ako zákonného zástupcu sú v rozpore so záujmami dieťaťa, ktoré zastupuje. Tento rozpor môže nastať v rôznych situáciách, napríklad pri majetkových prevodoch, dedičských konaniach alebo súdnych sporoch.
Príklady konfliktu záujmov
Pre ilustráciu si uveďme niekoľko príkladov, kedy môže dôjsť ku konfliktu záujmov medzi rodičom a dieťaťom:
- Darovanie majetku: Rodičia chcú darovať svojmu dieťaťu nehnuteľnosť, čím sa znižuje ich majetok. V takomto prípade dochádza ku konfliktu záujmov, pretože rodičia ako darcovia majú záujem na znížení svojho majetku, zatiaľ čo dieťa ako obdarovaný má záujem na jeho zvýšení.
- Dedičské konanie: Rodič a dieťa sú dedičmi po zomrelom. Ak existujú spory o rozdelenie dedičstva, záujmy rodiča a dieťaťa môžu byť protichodné.
- Súdny spor: Rodič a dieťa sú účastníkmi súdneho sporu, napríklad o určenie výživného. V takomto prípade má rodič záujem na čo najnižšom výživnom, zatiaľ čo dieťa má záujem na čo najvyššom výživnom.
Opatrovník a kolízny opatrovník
V prípade, ak má dôjsť ku konfliktu záujmov, je potrebné ustanoviť dieťaťu opatrovníka. Opatrovník je osoba, ktorá je určená na zastupovanie dieťaťa v konkrétnom právnom úkone alebo konaní. Návrh na ustanovenie opatrovníka podáva súdu najčastejšie zákonný zástupca. Súd následne zhodnotí skutkový a právny stav a rozhodne, či navrhnutú osobu ustanoví za opatrovníka.
Prečítajte si tiež: Riešenia konfliktov rodičov a školy
Okrem opatrovníka vystupuje v konaniach týkajúcich sa maloletých detí aj kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník je poverený zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho úlohou je hájiť záujmy maloletého dieťaťa a dohliadať na to, či je právny úkon, ktorý má súd schváliť, v záujme maloletého. Častokrát dochádza k zamieňaniu inštitútov opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že opatrovník je navrhnutý najčastejšie zákonným zástupcom na to, aby prejavil vôľu v mene zastúpeného, kdežto kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní, ktoré sa týka maloletých detí, a to aby ako už bolo spomenuté hájil záujmy maloletého a dohliadal na to, či právny úkon, ktorý má súd schváliť je v záujme maloletého alebo nie.
Schválenie právneho úkonu súdom
Právny úkon urobený opatrovníkom v mene maloletého dieťaťa nenadobúda právne účinky okamžite. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. To znamená, že právny úkon musí schváliť súd, aby bol platný a účinný. Účastníkmi konania o schválení právneho úkonu sú zákonný zástupca (rodič) a kolízny opatrovník. Súd pri schvaľovaní právneho úkonu v prvom rade musí mať na zreteli záujem maloletého a dodržanie zákona pri uzatváraní právneho úkonu tak, aby sa nestal neplatným. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil navrhovaný právny úkon, nadobúda tento právny úkon právne účinky.
Najlepší záujem dieťaťa
Pri posudzovaní konfliktu záujmov a schvaľovaní právnych úkonov je vždy prvoradý najlepší záujem dieťaťa. Pojem "najlepší záujem dieťaťa" je kľúčový princíp v rodinnom práve. Slovenská republika má povinnosť zabezpečiť, aby bol vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa sa bude zásadne približovať práve tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho pribúdajúcou rozumovou a mravnou vyspelosťou. Autonomizmus, sebaurčenie, sloboda, autonómia musia ísť vždy ruka v ruke so zodpovednosťou. Ak bude teda vždy, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, zohľadnený jeho najlepší záujem, potom (jedine) môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa. Blaho dieťaťa je tiež určitý právny pojem, a označuje stav, kedy konkrétne dieťa bude šťastné a spokojné. Súd musí zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ako sú citové väzby dieťaťa, jeho potreby, názory a želania, a rozhodnúť tak, aby bolo zabezpečené jeho blaho a rozvoj.
Sharenting a ochrana osobnosti dieťaťa
V kontexte práv maloletých detí je dôležité spomenúť aj problematiku ochrany osobnosti detí, a to najmä v súvislosti so zverejňovaním informácií a fotografií detí na sociálnych sieťach, tzv. "sharenting". Tento fenomén prináša nové výzvy v oblasti ochrany súkromia a dôstojnosti detí.
Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnostnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia. Súkromie a pocit súkromia je nepochybne významná hodnota výrazne ovplyvňujúca kvalitu života, a podmieňuje výkon mnohých ďalších čiastkových osobnostných práv všeobecného osobnostného práva. Mnohí psychológovia vnímajú fenomén sharenting ako zbytočnú traumu navyše, ktorú v období dospievania a dospelosti, nevedome z ľahkovážnosti, spôsobili deťom ich najbližší. Deti, ktoré sú odmalička prezentované na sociálnych sieťach môžu nadobudnúť v citlivom veku pocit, že nemajú žiadne právo na súkromie. Ak z dieťaťa vyrastie viac „uzavretá osobnosť“, ktorá nechce byť stredobodom pozornosti, môžu tieto neoprávnené neželané zásahy do jeho osobnosti ovplyvniť jeho celkové spoločenské nastavenie.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku nie je osobitne upravená, riadi sa primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v Občianskom zákonníku. Limity zákonného zastúpenia maloletého jeho rodičmi sú determinované tým, či je rodičom uskutočnený alebo rodičom odsúhlasený zásah do osobnostných práv maloletého v jeho najlepšom záujme.
Syndróm zavrhnutého rodiča
V komplikovaných rozvodových situáciách môže nastať tzv. syndróm zavrhnutého rodiča (SZR). Syndróm opisuje ako poruchu, v ktorej dieťa dlhodobo ponižuje a bezdôvodne uráža jedného rodiča. Spôsobuje to kombinácia rôznych faktorov, vrátane navádzania zo strany druhého rodiča a individuálnych pokusov dieťaťa o očiernenie daného rodičia.
Rodičia často používajú praktiky, smerujúce k odcudzeniu, pretože majú ťažkosti vyriešiť vlastný hnev na svojho expartnera. Deti zneužívajú ako zbrane v rozvodovom procese, aby ublížili bývalému partnerovi, predovšetkým tým, že mu bránia v kontakte s dieťaťom, alebo dieťa manipulujú proti druhému rodičovi. To nikdy nie je v poriadku!
Ak syndróm vznikne, je účinnejšia tradičná psychologická terapia alebo iná odborná pomoc? Tradičná terapia sa nepreukázala ako najúčinnejšia metóda na riešenie SZR. Je dôležité byť v kontakte so svojim dieťaťom, a to aj v prípade, že sú vaše pokusy o kontakt neúspešné. Najlepšie, čo môžete v tejto situácii urobiť, je naučiť sa sebaovládaniu. Mnoho zavrhnutých rodičov stojí obrovské množstvo energie a času presviedčanie programujúceho rodiča, že to, čo robí je škodlivé a nespravodlivé voči deťom a im samotným. Pritom je to absolútna strata času. Väčšinou dosiahnu pravý opak - situácia sa len zhorší. Neohovárajte bývalého partnera v prítomnosti dieťaťa! Ohováranie pred dieťaťom z vás robí programujúceho rodiča. Nikdy sa nevzdávajte! Je prirodzené, že v určitých chvíľach sa budete chcieť vzdať. Napríklad v stresových situáciách spôsobených bývalým partnerom, alebo v strachu z odmietnutia vlastným dieťaťom, čo býva veľmi bolestivé. Práve vtedy musíte byť najsilnejší! Žiadne dieťa by nechcelo, aby sa ho rodič vzdal. Napriek tomu, že z jeho správania sa to nemusí tak javiť.
Prečítajte si tiež: Rodičovské rady pre učenie