Detská kresba je oknom do duše dieťaťa, prostriedkom komunikácie a vyjadrenia, obzvlášť v období, keď slovná zásoba ešte nie je dostatočne rozvinutá. Kresba prechádza určitým vývojom, ktorý je ovplyvnený skúsenosťami, intelektuálnymi a motorickými zručnosťami dieťaťa. Hoci sa vývoj kreslenia u každého dieťaťa líši, existujú typické prvky, ktoré sa objavujú v určitých fázach. Poďme sa ponoriť do sveta detskej kresby a zistiť, prečo niekedy dieťa kreslí malé postavy.
Vývoj detskej kresby podľa veku
Detská kresba sa vyvíja postupne, pričom každé obdobie je charakteristické určitými znakmi:
1 rok: Dieťa spoznáva svet a s pastelkou v ruke začína robiť prvé pohyby. Kresba je vykonávaná rozmachom ruky, pričom uhol a tvary sú náhodné. Dieťa obrázok pomenúva až dodatočne.
2 roky: Objavujú sa prvé čmáranice, ktoré sú pre dieťa hrou a tréningom spojenia oka, mozgu a ruky. Dieťa pozoruje svet okolo seba a snaží sa ho zobraziť pri maľovaní.
3 roky: Dieťa už vie nakresliť nepravidelný kruh a ovál, neskôr skúša kresliť aj ďalšie tvary ako priamky a náznaky trojuholníka a štvorca.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
4 roky: Kresba sa stáva konkrétnejšou, vrátane farieb. Dieťa kresbou komunikuje s okolím, odovzdáva svoje zážitky, spomienky a predstavy. Zvládne nakresliť menší kruh do veľkého a krížik. Začína kresliť panáčika v tvare hlavonožca - postavu tvorenú kruhom, ktorý predstavuje hlavu a trup zároveň, ku ktorému dieťa dokreslí čiary ako nohy a ruky. Najdetailnejšie sa zaoberá kresbou ľudskej tváre.
5 rokov: Pri kreslení človeka oddeľuje hlavu od trupu, každá časť tela je zobrazená vlastným kruhom alebo oválom. Hlava býva väčšia, pretože ju dieťa považuje za podstatnejšiu. Panáčika obohacuje o vlasy alebo prsty na rukách. Dokáže nakresliť štvorec a trojuholník.
6 rokov: Dieťa zvládne nakresliť kompletnú postavu človeka, ktorá má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste. Ruky vychádzajú z trupu a smerujú do strán, hlava býva pokrytá vlasmi, končatiny majú prsty. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie.
7 rokov: Dieťa kreslí to, čo vidí, a časom jeho záujem o kreslenie klesá. Kreslená postavička má nohy umiestnené bližšie k sebe, ruky sú vo výške ramien. Na obrázku je viditeľný aj krk panáčika. Dieťa sa učí kresliť postavu človeka z profilu.
9-10 rokov: Dieťa sa snaží kresliť postavu v pohybe alebo pri nejakej činnosti. Pri kreslení sa viac zameriava na detaily odlišujúce postavu chlapca od postavy dievčaťa. Po 10. roku veku sa záujem o kresbu u dieťaťa znižuje.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Deti väčšinou prestávajú kresliť medzi 10. a 11. rokom, kedy je ich slovná zásoba natoľko veľká, že si pri popisovaní určitej situácie vystačia s písaným alebo hovoreným prejavom. V tejto dobe si deti začínajú písať aj denníky, alebo píšu prvé básničky.
Faktory ovplyvňujúce vývin detskej kresby
Vývin detskej kresby ovplyvňuje viacero faktorov:
- Mentálna vyspelosť dieťaťa: Detská kresba nemusí byť na rovnakej úrovni vývinu ako mentálna vyspelosť dieťaťa.
- Motorika: Dieťa musí zvládnuť koordináciu oko-ruka. Ak dieťa koordináciu nezvláda, alebo je handicapované, odráža sa to na vývine jeho kresby.
- Lateralita: U detí, u ktorých prebieha vývin laterality pozvoľnejšie, býva nechuť na kreslenie. Keď dieťa s poruchou laterality začína kresliť, je uprednostňovanie jednej strany tela rozhodnuté.
- Zrakové vnímanie: Zrakom dieťa rozlišuje celok kresby na jednotlivé časti, viditeľné detaily, odlišnosti a zhody.
- Pamäť, predstavivosť a pozornosť: Dieťa si je schopné zapamätať objekt, ktorý kreslí a pri samotnom kreslení "loviť" z pamäti.
- Podpora rodičov a okolia, nadanie pre kreslenie, individuálny záujem dieťaťa.
Fázy detského kreslenia
Detská kresba prechádza troma vývinovými fázami:
- Nezobrazujúca sa: Dieťa spoznáva spôsob a podstatu kreslenia. Počas hrania vytvára prvé čmáranice.
- Izolované predstavy: Detská kresba začína mať tvar, kreslí postavy a predmety. Veci zatiaľ nie sú umiestnené v priestore, alebo nezasahujú do deja na obrázku. V myšlienkach dieťa vidí, že na obrázku je psík, ktorý šteká na pána, v skutočnosti je na obrázku namaľovaný len psík.
- Situačná kresba: Ide o najrozvinutejšiu fázu detskej kresby, kedy postavy a predmety zasahujú do deja na obrázku a vytvára tak kompozíciu.
Odborníci sa zhodujú na tom, že detskú kresbu možno porovnať s vývinom detskej reči. Prvú nezobrazujúcu sa fázu možno prirovnať k prvému detskému bľabotaniu. Druhá fáza izolovanej predstavy sa stotožňuje s jednoslovnými detskými vetami. Situačná kresba je porovnateľná so súvisiacimi viacslovnými vetami.
Prečo dieťa kreslí?
Dieťa kreslí, pretože:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- rozširuje si svoje vlastné ja,
- zameriava sa na seba, na vlastné ego,
- kresba je vyjadrením detských myšlienok,
- kresbou si dieťa kreslený predmet privlastňuje,
- kresbou si dieťa usporadúva svet do tvarovej podoby,
- v kresbe hľadá dieťa podobné, spoločné znaky.
Čo môže odhaliť detská kresba?
Mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa. Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde.
Formálna stránka detskej kresby
- Intenzita, prevedenie a súvislosť čiar: Hrubo a silno kreslia väčšinou maličké deti, ktorých motorika ešte nie je natoľko vycibrená. Problémy s motorikou u starších detí naznačuje ako príliš silná intenzita čiar a liniek, tak aj slabšia, ktorá svedčí o neistote v ruke kvôli absencii sily.
- Preferencia farieb: Dobré emočné naladenie signalizujú pestrofarebné obrázky s využitím celej škály farieb, predovšetkým teplejších tónov. Studené farby a tmavé farby ako čierna a hnedá môžu značiť strach a smútok.
- Spôsob vyfarbovania: S dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní. Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru.
- Využitie priestoru na papieri: Priestor na papieri odráža životný priestor dieťaťa, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť.
- Kompozícia a integrácia kresby: Usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku.
- Vložená energia: Prepracovanosť, dotiahnutosť obrázka, záujem o kresbu a podobne.
Obsahová stránka detskej kresby
- Kto alebo čo sa na obrázku nachádza.
- Či sú jednotlivé objekty/postavy zobrazené v deji.
- Či je medzi nimi zachytený vzťah.
- Aké prostredie dieťa zobrazuje.
- Aké námety preferuje.
- Aká je logika obrázka.
Prečo dieťa kreslí malé postavy?
Malé postavy v detskej kresbe môžu znamenať:
- malé sebavedomie,
- strach,
- obavy,
- utiahnutosť,
- introverziu.
Na druhej strane, veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky. Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).
Interpretácia kresby rodiny
Kresba rodiny je samostatnou kategóriou, z ktorej možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané.
Ako podporovať dieťa v kreslení?
Psychologička radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach.
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.
Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.