Výchova detí je komplexná a náročná úloha, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a neustále hľadanie správnych prístupov. Mnohí rodičia sa stretávajú s problémom, keď ich dieťa, najmä okolo veku 5 rokov, začne prejavovať neposlušnosť, nerešpektuje príkazy a odmieta spolupracovať. Tento článok sa zameriava na hľadanie príčin takéhoto správania a ponúka rady a stratégie pre rodičov, ktorí sa cítia bezradní a frustrovaní.
Problém Nezvládnuteľného Dieťaťa: Rastúci Trend?
Je skutočne v súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Niekedy sa zdá, že ich prvoradá otázka smerovaná na detských psychológov znie: „Čo mám robiť?“ Táto otázka často odráža zlosť rodičov, ich pocity viny, sklamanie, bezradnosť a potrebu nanovo sa zblížiť so svojím dieťaťom a prežívať vzájomnú radosť. Rodičia často opisujú, ako ich dieťa robí, čo chce, ako naň neplatia žiadne tresty, ako odmieta počúvať a ako uniká požiadavkám v bežných životných situáciách a vzťahovom správaní. Majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča a očakávajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy.
Čo Znamená "Nezvládnuteľné" Dieťa v Praxi?
Psychologička Eva Reichelová uvádza príklad chlapca, ktorý už nastúpil do základnej školy a nebol ochotný urobiť ani na chvíľu to, čo od neho chcela matka, napriek jednoduchým požiadavkám. Chlapec nebol ochotný hrať sa, vybrať si hrové podnety alebo čmárať na papier spôsobom, ktorý by si sám zvolil. Svojím správaním neustále obsadzoval vzťahový priestor spôsobom, ktorý patrí malému dieťaťu, ale nie školákovi. Rodičia ani pedagógovia tohto chlapca výchovne nezvládajú. V tomto extrémnom prípade chlapec nie je spôsobilý robiť to, čo sa od neho žiada, nevyužíva svoje vnútorné možnosti ani svoju detskú múdrosť na to, aby sa vývinovo posúval. Z odborného pohľadu to znamená, že dieťa nie je vývinovo zrelé, necíti sa dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné a často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Faktory Ovplyvňujúce Poslušnosť Detí
Zmenili sa Hranice Tolerancie?
Podľa staršej generácie si dnešné deti môžu k dospelým dovoliť oveľa viac, než si mohli oni, a pedagógovia tvrdia, že kedysi deti v škole toľko nepapuľovali. Je to zložitá otázka, ale je pravda, že dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože pre nich a ich deti sa otvára veľmi veľa možností. Záleží len od nich, aby ich ponúkali svojim deťom v takej miere a takým spôsobom, aby sa deti mohli stále prejaviť, byť zvedavé, hravé a tvorivé.
Vplyv Doby a Rodičovské Zlyhania
Často zvykneme vlastné výchovné zlyhanie zvaľovať na „túto“ dobu. Žijeme v mediálnej kultúre, ktorá prináša určité riziká, ale vždy závisí od osobnosti rodičov, ako vedia tieto nástrahy precediť do vzťahového kontaktu so svojimi deťmi. Nahrádzanie „živého“ správania k dieťaťu mediálnymi obrazovkami je príkladom toho, ako rodič výchovne spohodlnie a nahradí živú emočnú výmenu neosobnými obrazovkami. Dieťa sa učí prispôsobiť tomu, čo sa od neho chce, od raného veku v rámci separačno-individuačného procesu, keď si najprv vývinovo uvedomí svoju autonómiu a vlastné ego, potom skúša, čo si môže dovoliť, a začína narážať na výchovné požiadavky svojich rodičov. Ak má dieťa vytvorený dôverný a bezpečný vzťah k rodičovi, je vnímavejšie k tomu, čo rodič chce, a začína tolerovať jeho požiadavky. Malé dieťa je potom poslušné, ak sa rodič najprv identifikuje s jeho potrebami, akceptuje ho a následne mu ponúkne svoje chcenie. Rodičia potrebujú byť najprv citliví voči vývinovým potrebám svojich detí a v láskyplnom prostredí ich potom učiť poslušnosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Mediálnosť a Neosobnosť Doby
Veľa sa hovorí o následkoch mediálnosti a neosobnosti tejto doby na naše deti, ale vlastne nič nemáme jasne pomenované. Rodičia sa začínajú zaujímať o možné následky takto tráveného času, hľadajú možnosti, ako sa deťom venovať a emočne sa približovať.
Kult Dieťaťa a Prehnaná Starostlivosť
Existuje určitý „pomyselný“ kult dieťaťa, kde dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi. Prílišná zaujatosť dieťaťom obsadí jeho vnútornú realitu, a dieťa potom môže mať strach rozhodovať samo za seba a je úzkostné, ak má vstúpiť samostatne do života. Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba. Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu. Ak rodič akceptuje tieto vývinové snahy dieťaťa, potom aj emočne kritické obdobie (napríklad obdobie vzdoru) ostane bez následkov a dieťa si vytvorí žiaduci vzťah s realitou a naučí sa tolerovať potreby najbližších.
Význam Hraníc a Slobody vo Výchove
Ak deti majú zdravo stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami, dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť. Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca.
Preťaženosť Krúžkami a Očakávania Rodičov
Rodičia chcú ísť s dobou, myslia si, že to, čo je úspešné a krásne, je aj hodnotné. Tešia sa, ak sú ich deti šikovné a rozvíjajú svoj talent, tešia sa z ich úspechov. Za riziko sa považujú len také rozhodnutia rodičov, keď silou-mocou pretláčajú to, čo oni sami chcú, a nevnímajú to, čo chce ich dieťa alebo čo by pre ich dieťa bolo prirodzené a skutočne obohacujúce. Každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.
Alternatívne Výchovné Štýly a Intuícia Rodiča
Rôzne alternatívy výchovy nevychádzajú zo zlých myšlienok, ale vždy je prekvapujúce, ak rodič prestane mať vlastnú výchovnú intuíciu a empatické identifikovanie sa so svojím dieťaťom a hľadá akýsi štýl výchovy. Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom. Mechanické plnenie výchovných postulátov znamená presadzovanie cudzej vôle a neidentifikovanie sa s potrebami vlastného dieťaťa. Žiadne trojročné dieťa nie je príliš zrelé, aby mohlo o sebe rozhodovať.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
ADHD a Iné Diagnózy
Hyperaktivita, ADHD a Aspergerov syndróm sú veľmi frekventované diagnózy a osobne ich považujem za klinické diagnózy, ktoré zastrešia mnoho psychických porúch, ktoré samy osebe len čiastočne súvisia s danou diagnózou a v mnohých klinických symptómoch sú pre rodičov nezrozumiteľné, ťažko uchopiteľné a rodičia sa cítia výchovne bezmocní.
Byť "Duchom Prítomný" vo Výchove
Väčšina rodičov sa bez väčších neistôt a problémov stáva dobrými rodičmi a ponúkajú deťom ozajstné detstvo. Dôležité je, aby sa rodič nikdy nevzdal osobného kontaktu s dieťaťom, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí. Výchovnú nezvládnuteľnosť považujem za výkrik dieťaťa do prázdna, za provokáciu a hlučné a neutíšiteľné hľadanie blízkosti rodičovskej osoby.
Emocionálna Nezrelosť a Bezpodmienečná Láska
Deti do 6-7 rokov sú emocionálne nezrelé, súvisí to s vývojom mozgu a nervovej sústavy a nie s ich výchovou. Niekedy dieťa poslúcha na slovo celý deň a drží v sebe emócie, a potom, keď príde matka, konečne tie nahromadene emócie vyjdu von, pretože dieťa vie, že matka ho ľúbi bezpodmienečne, nech je akékoľvek.
Komunikácia a Dôslednosť
Ak nemáte autoritu a dieťa vás neposlúchne, možno ste neboli v niektorých veciach dôslední alebo zle komunikujete. Ak sa dieťa hrá a vy mu pri prechádzaní okolo poviete, že o 5 minút ide do sprchy, s najväčšou pravdepodobnosťou, sústredené na hru, vás nezaregistrovalo. V každom prípade, ak komunikujete správne a dieťa nereaguje, tak by ste mali byť dôslední.
Detská Šepkárka: Rady pre Lepšiu Komunikáciu
Expertka Tovah Klein, prezývaná detská šepkárka, sa niekoľko rokov zaoberá psychológiou malých detí. Pre Huffingtonpost prezradila päť hlavných rád, vďaka ktorým budete lepšie vychádzať s deťmi do piatich rokov:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Vžite sa do ich kože: Zbavte sa dospeláckych predsudkov a snažte sa pochopiť svet z ich pohľadu.
- Sústreďte sa na príčiny daného správania: Podrobte ich správanie malej expertíze, aby ste odhalili presné príčiny.
- Prepojenie mozgu a emočného centra: Dajte im čas na to, aby zareagovali a pochopili to, čo sa práve stalo.
- Opakovanie je nevyhnutné: Nebuďte nervózne, ak im musíte všetko dookola opakovať.
- Čo robiť, keď na nich niekedy vyskočíte? Ubezpečte dieťa, že napriek tomu všetkému ste stále pri ňom a za každých okolností budete pre neho najväčšou oporou.
Chyby Rodičov a Ako Ich Napraviť
Psychológovia vidia problém skôr v rodičoch ako v deťoch. Mnohí rodičia, ak od dieťaťa niečo žiadajú a ono ich nepočúvne, počítajú napríklad do 3. V skutočnosti by sme však mali očakávať poslušnosť na prvýkrát. Keď chcete dieťaťu prikázať, aby niečo urobilo, zastavte a popremýšľajte najskôr vy. Uistite sa, že vaše slová majú zmysel a neodporujú si. Majte na mysli to, že malé dieťa dokáže sledovať len jeden príkaz! Deti sa približne od veku 6 rokov dostávajú do fázy, v ktorej začínajú ľudí a ich správanie posudzovať. Tým svoju autoritu nezvýšite. Čím častejšie budete konflikty s deťmi riešiť krikom a fyzickými trestami, tým viac budete svoju rodičovskú autoritu u detí strácať. Ak to urobíte raz za čas, je to v poriadku, dieťa sa musí učiť aj samostatnosti a musí vedieť, že celý svet sa netočí len okolo neho, nemalo by to však byť pravidlom. Tak, ako sa my správame k dieťaťu, bude sa ono správať k nám a k okoliu.
Doma Iné Ako Vonku: Prečo Je To Normálne?
To, že dieťa pri matke vystrája, je len znakom normálneho a prirodzeného vývoja. Znamená to, že matka je pre dcéru ten najdôležitejší človek v živote a drobec sa cíti pri nej bezpečne a môže voľne dávať najavo svoje emócie. Deti sa správajú rôznym spôsobom nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj mimo domácnosti. Pokiaľ majú možnosť byť doma sami sebou a nemusia nič predstierať, majú rodičia jedinečnú príležitosť zažiť ich v tom najkrajšom, ale i najhoršom možnom svetle. Podľa psychologičky Elaine Heffner je to úplne v poriadku a mali by ste byť radi, že to tak je. Takéto správanie dokazuje, že dieťa sa cíti doma dostatočne bezpečne na to, aby mohlo vybuchnúť. Na druhej strane zároveň vidíte, že všetky tie pozitívne výchovné zásady, ktoré sa snažíte dieťaťu vštepiť, sa vonku bez problémov derú na svetlo.
Morálka Nie Je Slepá Poslušnosť
Morálny človek nie je ten, ktorý bez spochybňovania a otázok poslúchne autority. Morálka znamená robiť to, čo je správne bez ohľadu na to, čo vám nariaďujú. Slepá poslušnosť neznamená vychované dieťa, ale príliš ustrašené na to, aby sa postavilo za to, čo pokladá za správne a čomu verí. Vynucovaním si poslušnosti pripravíme dieťa o iniciatívu, vlastné myslenie, kompetencie a schopnosť samostatne sa rozhodovať.
Dôsledky Vynútenej Poslušnosti
Vynucovanie si poslušnosti často používaným trestom spôsobí dieťaťu viac škody než úžitku. Vyvoláva nevôľu, podporuje sebestredné správanie a klamstvo, zamedzuje vytvoreniu silnej, vnútornej morálky a v prípade fyzického trestu podporuje v dieťati rovnako agresívne správanie voči svojim rovesníkmi.
Alternatívy k Vynucovaniu Poslušnosti
Deti ochotnejšie spolupracujú a načúvajú nám, ak sme my ochotní spolupracovať a načúvať im. Ak sú pocity frustrácie alebo hnevu zmiernené práve empatickým prístupom k dieťaťu, dieťa sa o to rýchlejšie upokojí a bude mať snahu s nami spolupracovať. Súcit a empatia v prístupe k dieťaťu sú nutné na to, aby sa cítilo bezpečne. Vzťah medzi vami musí byť miesto, kde sa môže slobodne vyjadriť, povedať vám čo cíti a myslí si, a cíti, že ho skutočne počujete a prikladáte jeho prežívaniu rovnakú dôležitosť ako vášmu.
Praktické Rady pre Rodičov
- Stanovte jasné pravidlá a harmonogram činností.
- Používajte vizuálne pomôcky pre malé deti.
- Zvoľte správnu komunikáciu: uistite sa, že dieťa vás počuje a vníma.
- Neopakujte dookola, povedzte to maximálne dvakrát.
- Zasiahnite, ale vždy s láskou a citlivosťou pre detské prežívanie.
- Používajte pozitívnu komunikáciu.
- Buďte ráznymi a sebaistými.
- Nadviažte s dieťaťom kontakt predtým, ako vyslovíte svoju požiadavku.
- Ak dieťa vyjednáva, neustúpte a opakujte svoju požiadavku.
- Buďte vzorom v správaní a komunikácii.
- Vypočujte si dôvody dieťaťa, prečo niečo nechce urobiť.
- Povoľte dieťaťu dokončiť aktivitu, ktorej sa práve venuje.
- Snažte sa vidieť situáciu z jeho perspektívy a pochopte, ako sa cíti.
- Pýtajte sa ho na názor a dajte mu možnosť voľby.
Skúsenosť Matky s 5-ročným Synom
Jedna matka sa podelila o svoju skúsenosť s takmer 5-ročným synom, ktorý sa viac ako rok správa drzo a odvráva. Neposlúcha na žiaden úkon, okrem prípadov, keď nasleduje niečo, po čom túži. Keď mu niečo nedovolí, nadáva do hnusákov jej, manželovi aj mladšiemu bratovi. Bratovi nedovolí hrať sa s jeho hračkami a kričí, ako ho neznáša. Matka sa snaží s ním milo a ústretovo dohodnúť, ale nefunguje to a vždy príde k tomu, že sa nazlostí buď ona, alebo syn. Synovi vadí všetko, čo narúša jeho svet a jeho potreby, nebaví ho hrať sa a často sa nudí. Keď má byť počas spánku mladšieho brata potichu, tak skoro nikdy neposlúchne a robí napriek. Často si hovorí, že je vo veku, kedy skúša jej hranice, a má pocit, že robí chybu za chybou. Dostal už aj bitku, kričí na neho a je nešťastná. Upozorňuje ju na nedostatok pozornosti, je tehotná a má podozrenie, či syn nemá nejakú diagnózu. Nemá silné sociálne väzby.
tags: #ked #5r #dieta #neposlucha #mamu