Motorický vývin dieťaťa je postupný proces, ktorý zahŕňa rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Prvý rok života je zásadný, no tempo vývinu je veľmi individuálne. Hoci existujú tabuľky motorického vývinu, je dôležité pamätať na to, že fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je približne plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo a vyniká v inej oblasti.
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky
Pohyb je základným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, preto sledovanie motorického vývinu slúži aj na prípadnú diagnostiku neurologických porúch. Hodnotenie by mal vykonávať odborník, väčšinou pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť, predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi.
Dôvody na ďalšie vyšetrenie:
- Predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci.
- Nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci.
- Výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov.
- Nelozenie po 9. mesiaci.
- Chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Pediater na preventívnej prehliadke sleduje stav výživy a rastu (hmotnosť, dĺžka tela, obvod hlavy, veľkosť a tvar veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, držanie a symetriu tela, spontánnu hybnosť aj cielené pohyby, hybnosť kĺbov, jemnú a hrubú motoriku, mimiku a psychický vývin - kontakt očami, úsmev, žmurkanie, prvé slabiky, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Prečítajte si tiež: Sprievodca vývojom 11-mesačného dieťaťa
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Pozor na nevhodné pomôcky
Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Pozor na nevhodnú manipuláciu
Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné.
Pozor na pasívny sed?
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Balenie na široko, len ak je potrebné
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Najlepšia pomoc je žiadna pomoc
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.
Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, zanmená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené. Bohužiaľ, niektoré knihy o starostlivosti o dieťa (predovšetkým preložené americké) k pasívnemu posadzovanie nabádajú. Nenechajte sa ale zviezť. Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.
1. mesiac
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi.
- Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
2. až 3. mesiac
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím.
- Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
4. až 5. mesiac
V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba.
- Motorika: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
6. až 7. mesiac
- Motorika: Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
8. až 9. mesiac
Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie.
- Motorika: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
10. až 12. mesiac
Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety.
- Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
12. až 18. mesiac
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi.
- Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
18. až 24. mesiac
Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie.
- Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
24. mesiac (2 roky)
Vo svojich dvoch rokoch dieťa môže v sebe objaviť záľubu organizovať a kategorizovať veci a usporadúvať ich, aby „boli v poriadku“. Môže sa pre neho stať dôležité, aby sa veci robili „správne“ a tak ako vždy a teda venuje veľa času a energie triedeniu, preusporiadavaniu a rovnako sa môže stať, že ak sa naruší jeho denná rutina príliš nedokáže túto zmenu zvládnuť a začne plakať a robiť „scény“. Aby ste tomu predišli rozprávajte sa s dieťaťom, čo budete robiť celý deň - aj keď nemá vedomie o čase pomôže mu to ako-tak sa vyznať v tom, ako bude deň prebiehať a adaptovať sa. Musíte si uvedomiť, že dieťa nedokáže anticipovať a predvídať tak ako vy, pretože mu chýba veľa informácií, ktoré vy máte k dispozícii. Ono ich nepotrebuje, nepotrebuje dôvody, prečo konáte tak ako konáte, potrebuje však vedieť čo sa s ním bude diať, aby malo pocit bezpečia.
Po fyzickej stránke sa za druhý rok života dieťaťa tiež veľa zmenilo - je samostatnejšie a nezávislejšie v pohybe. Už nepotrebuje, aby ste ho toľko istili. Jeho energia sa zdá byť nevyčerpateľná. Často sa stáva, že je veľmi aktívny počas celého dňa akoby ani nemusel ísť spať a iba zrazu odpadne a zaspí. Dieťa nachádza potešenie vo fyzických aktivitách a hrách. Pomáhajú mu vybiť jeho energiu a súčasne s pohybom sa rozvíja jeho osobnosť - hrubá motorika, jemná motorika, grafomotorika, dozrieva mozog a vyvíja sa osobnosť dieťaťa a jeho vlastnosti. Preto je veľmi dôležité dopriať dieťaťu veľa pohybu a aktivít. Už sa zlepšila jeho koordinácia a je schopné vám hodiť alebo kopnúť veľkú loptu. Na trojkolke alebo odrážadle dokáže už jazdiť rýchlo a bezpečne. Môže mať problémy s brzdením - u trojkolky nie tá zostane stáť, ale pri odrážadle ak vyvinie väčšiu rýchlosť môže brzdiť tak, že spadne nabok. Dokáže tiež súčasne niesť niečo v rukách a ísť - nerobí mu problém zmeniť smer - pri nižšej rýchlosti. Ešte stále nie je schopný dostatočne odhadovať vzdialenosti to znamená, že musíte byť pripravení zachytiť ho, priložiť ruku k rohu stola, aby sa nebuchol keď vylieza spod neho apod. So zlepšujúcou sa jemnou a hrubom motorikou a koordináciou prichádzajú aj ďalšie nebezpečenstvá, ktoré si je potrebné uvedomiť. Dieťa skúša kľučky a kľúče - to znamená, že už môže byť schopné otvoriť si nezamknuté vchodové dvere a odísť napr. na návštevu k starým rodičom, prípadne sa zavrieť v izbe a nechtiac sa tam zamknúť. Samozrejme odomknúť sa mu tie dvere už nepodarí. Inštrukcie o tom ako otočiť kľúčom sú pre neho nezrozumiteľné. Nedokážete na svoje dieťa dávať pozor neustále počas dňa, preto a pokúste niektorým nebezpečenstvám predchádzať a učiť priebežne vaše dieťa, čo môže a čo nie, prípadne nacvičovať nejaké situácie „dopredu“.
Rovnako začína byť oveľa zručnejší vo vyzliekaní - chce to robiť sám. Zoblečie si ponožky, dáva dole čiapku alebo klobúk, zobuje si topánky. Rovnako z tejto činnosti môže robiť hru - vy mu to oblečiete a on si to vzápätí zoblečie a veľmi sa pri tom smeje najmä ak naoko robíte krik. Je tiež schopný piť z pohára - najskôr z dvomi uškami, prípadne musí byť to uško dostatočne veľké a súčasne pohár nie je príliš ťažký. Ale už dokáže pohár uchopiť, dá si ho k ústam, napije sa a položí ho na stôl bez toho, aby rozlial. V dvoch rokoch bývajú už deti viac ako pripravené na tréning na nočník. Dieťa už dokáže rozpoznať a cíti, že je pocikané alebo pokakané. Informuje Vás o tom síce už v tom momente, kedy potrebu vykonáva, nie predtým, ale už to uvedomenie tam je. Cez deň je to pre dieťa ľahšie ako v noci, ale už je možné začať aj s nočným tréningom - vhodná doba pre deti je od 18.mesiacov do troch rokov. Nepokúšajte sa však urýchliť tento proces. Preto je potrebné mať pripravený nočník - a informovať dieťa o tom, na čo slúži. Keď vidíte, že dieťa začína tlačiť je možné ho posadiť naň, aby vykonalo potrebu tam. Treba ho pochváliť, za to, že aké je šikovné. Tréning nesmie byť stresom pre dieťa ani pre rodiča, aby sa „nezaseklo“ a nevytvorili sa rituály u dieťaťa ako sa tomu vyhnúť.
Po sociálnej stránke je dieťa pripravené a potrebuje spoločnosť ostatných ľudí - nielen svojej rodiny. V tomto veku sa začínajú budovať vzorce správania, ktoré dieťa získava imitáciou a overovaním si dôsledkov svojho správania na svoje okolie. Rovnako sa môže stať, tým, že dieťa je nezávislejšie a snaží sa presadzovať, že začína robiť „napriek“ - bolo mu povedané, že niečo nemá robiť a aj napriek tomu ide a urobí to, často sa ešte pozerá, či si ho všímate a venujete mu pozornosť. Dieťa takto skúša hranice, ktoré ste určili a koľko si môže dovoliť. Nie je to preto, aby vás hnevalo, ale aby otestovalo svoju nezávislosť. Ak sa jedná o činnosť, ktorú nemôže robiť treba dôrazne dať najavo, že toto naozaj nie. Dieťa sa tiež v tomto veku učí, ktorý tón hlasu rodič používa, keď niečo ešte nemyslí vážne a kedy to už myslí vážne.
Dieťa zbožňuje čas, ktorý trávite spolu hrou, čítaním, spievaním apod. Má rado knihy, rado si ich prezerá a ukazuje všetko, čo už vie. Tým rastie jeho sebadôvera a zároveň sa ubezpečuje v tom, že môže ísť ďalej a skúšať nové veci. V knihách dokáže ukázať na obrázky dennej potreby, niektoré dokáže pomenovať, alebo urobiť zvuky, ktoré zvieratá, či veci vydávajú. Dokáže rozpoznať všetky mačky na obrázku aj keď budú rôznych veľkostí a tvarov, ale nebude schopné určiť, čo je pekné a čo nie. Učí sa kategórie ako malé, veľké, špinavé, čisté apod. rovnako začína s farbami, aj keď ich ešte nedokáže pomenovať. Pri uvedomovaní mu pomáhajú pomôcky - žltá ako slniečko, zelená ako tráva - to znamená, spájanie k veciam, ktoré pozná a dokáže si ich vybaviť. Dieťa už dokáže povedať 2 - 3 vety a z každým úspechom rastie jeho sebavedomie. Dieťa rado „rozpráva“ o sebe. Pretrváva jeho presvedčenie, že ono je stred vesmíru. Chce rozprávať a vzájomná konverzácia medzi ním a vami mu pomáha budovať slovnú zásobu. Dieťa tiež začína opakovať slová, ktoré niekde počulo - nie vždy v tej najvhodnejšej chvíli. Nerozumie taktu ani tomu, čo by malo a nemalo. Preto je dôležité mu to opakovane vysvetľovať a snažiť sa necítiť sa trápne pri nejakom prešľape.
Častým rozprávaním sa s dieťaťom zistíte, že Vám tiež rozumie stále viac a viac a rovnako sa učí odpovedať na vaše otázky a inštrukcie aj inak ako „nie“ ak sa mu nechce ísť von - začína podávať vysvetlenia prečo nie. Rovnako dieťa bude schopné vykonať aj zložitejšie pokyny ako napr. „Choď za ockom a dones mi od neho mobil.“ Rovnako ho bude baviť klásť si k uchu telefón a rozprávať do neho - ak sa však ozve zo slúchadlá hlas dieťa prestane rozprávať a len počúva.