Vysvedčenie je dôležitý moment v živote každého školáka. Ukazuje nielen jeho vedomosti a zručnosti, ale aj snahu a prácu počas celého roka. Pre niektoré deti je vysvedčenie zdrojom radosti a hrdosti, pre iné však môže znamenať stres, sklamanie a dokonca aj úzkosť. Ako by mali rodičia reagovať na známky svojich detí, aby ich podporili a zároveň motivovali k zlepšeniu? A ako predchádzať tragédiám, ktoré môžu nastať v dôsledku prehnaného tlaku na výkon?
Význam vysvedčenia a jeho vplyv na dieťa
Vysvedčenie je sumár celoročnej práce žiaka, no neodráža celú osobnosť dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že známky nie sú jediným ukazovateľom úspechu a šťastia. Dieťa môže byť vynikajúce v iných oblastiach, ako sú šport, umenie alebo sociálne zručnosti.
Psychológovia zdôrazňujú, že prehnaný dôraz na známky môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie dieťaťa. Môže viesť k úzkosti, stresu, strate motivácie a dokonca aj k depresiám. V extrémnych prípadoch, ako ukazuje tragický prípad 18-ročnej školáčky z českého Kladenska, môže tlak na výkon viesť až k samovražde.
Ako reagovať na zlé vysvedčenie
Ak vás známky na vysvedčení vášho potomka šokujú, svedčí to aj o tom, že ste sa o dieťa a jeho výsledky v priebehu školského roka veľmi nezaujímali. Pretože už známky rovnako nijako nevylepšíte a ani dieťa už nemá šancu ho zmeniť, nezhoršujte stres, ktorý zažíva. Keď dieťa príde domov so zlým vysvedčením, môžete mu povedať, že sa vám veľmi nepáči a že sa mu tento školský rok príliš nepodaril. Na druhú stranu sa snažte potomka aj za niečo pochváliť.
Dôležité je najmä to, aby ste sa ponúkli pri snahe zlepšiť si známky, vrátane vysvetlenia, prečo by to malo chcieť samo. Dôvodom môžu byť napríklad blížiace sa prijímačky na strednú či vysokú školu. Nemá však zmysel mu vyhrážať tým, že bude musieť stráviť hodiny nad knihami a nič iné nebude smieť robiť. Ponúknite mu skutočnú pomoc. Tá môže mať formu doučovania, či už s vami alebo s nejakým starším študentom, môžete ho prihlásiť do jazykovej školy alebo mu pomôcť robiť si prehľadnejšie poznámky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Tipy pre rodičov:
- Zachovajte pokoj: Nekričte, nevyhrážajte sa a neobviňujte dieťa.
- Počúvajte: Snažte sa zistiť, prečo sa dieťaťu nedarilo. Mohli to byť problémy s učivom, so spolužiakmi alebo s motiváciou?
- Ponúknite pomoc: Zistite, ako môžete dieťaťu pomôcť zlepšiť si známky. Môžete mu ponúknuť doučovanie, pomoc s domácimi úlohami alebo ho prihlásiť na záujmový krúžok.
- Podporte dieťa: Uistite dieťa, že ho máte radi a že mu veríte. Zdôraznite, že známky nie sú všetko a že dôležité je snažiť sa a učiť sa z chýb.
- Stanovte si realistické ciele: Spolu s dieťaťom si stanovte ciele, ktoré sú dosiahnuteľné. Nečakajte, že sa dieťa zo dňa na deň zlepší o niekoľko známok.
Ako reagovať na dobré vysvedčenie
Chcete naopak dieťaťu urobiť radosť, pretože vás jeho známky potešili? Prečo nie, ale podľa psychológov je vhodnejšou odmenou skôr menší darček, napríklad v podobe knihy, stavebnice, u starších detí napríklad pekného trička podľa vlastného výberu. Alebo potomka vezmite do kina alebo na obľúbené jedlo. Na druhú stranu, ak ste potomkovi niečo sľúbili za to, že bude mať pekné známky, a on to nesplnil, odmenu mu nedávajte - zvykol by si, že vaše slovo veľa neznamená, a nabudúce už by sa nesnažil rovno.
Tipy pre rodičov:
- Pochváľte dieťa: Uznajte jeho snahu a prácu. Povedzte mu, že ste naňho hrdí.
- Odmeňte dieťa: Malý darček alebo zážitok môže byť pre dieťa motiváciou do budúcnosti.
- Zamerajte sa na proces, nie len na výsledok: Pochváľte dieťa za jeho snahu, usilovnosť a pokroky, ktoré urobilo.
- Neberte dobré známky ako samozrejmosť: Uvedomte si, že za nimi stojí tvrdá práca a odriekanie.
Prevencia samovrážd v súvislosti s vysvedčením
Slovenskí žiaci podľa policajných štatistík kvôli vysvedčeniu v posledných rokoch samovraždy nepáchajú. Žiadnu polícia nezaznamenala ani po polročných vysvedčeniach v utorok. Na žiaka, ktorý uvažoval o samovražde kvôli trestom za známky, si pamätá aj Katarína Trlicová z detskej telefónnej linky. „Stalo sa to pred niekoľkými rokmi. Poradili sme mu, aby sa porozprával s babičkou, s ktorou si dobre rozumel a samovraždu sme mu vyhovorili,“ povedala.
Samovraždy detí vo veku do 15 rokov však polícia za posledných päť rokov zaznamenala. Najviac ich bolo v roku 2001, keď si vzalo život desať detí, najmenej v minulom roku, keď samovraždu spáchali tri deti. Ešte menší vplyv má, podľa psychiatra Breiera, hodnotenie v škole na mladých ľudí vo veku 16 až 18 rokov. Tí páchajú samovraždu častejšie, napríklad minulý rok predčasne ukončilo svoj život deväť ľudí. Väčšinou sú, podľa Breiera, príčinou nenaplnené ambície a rôzne sklamania, napríklad z lásky.
K zvýšenému počtu samovrážd môžu deti, podľa odborníkov, motivovať tiež informácie v médiách. Niekoľko štúdií, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, dokázalo, že po zverejnení nejakého prípadu v nasledujúcich dňoch stúpol počet samovrážd.
Podľa poslankyne si každoročne niekoľko detí na Slovensku zo strachu pred rodičmi kvôli vysvedčeniu siahne na život. “Vysvedčenie však neodráža charakter dieťaťa a nie je nutné byť vynikajúci vo všetkom. ”Prichádza tak nielen k traume, ale i k útekom z domova či dokonca k pokusom o samovraždu. Taktiež by sa mali s deťmi rozprávať a uistiť ich, že útekom z domu situáciu nevyriešia.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako predchádzať tragédiám:
- Komunikujte s deťmi: Rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch, obavách a problémoch.
- Buďte empatickí: Snažte sa pochopiť, čo dieťa prežíva.
- Hľadajte pomoc: Ak máte podozrenie, že dieťa uvažuje o samovražde, vyhľadajte odbornú pomoc. Existujú linky dôvery a psychologické poradne, ktoré môžu dieťaťu pomôcť.
- Všímajte si zmeny v správaní: Ak je dieťa dlhodobo smutné, uzavreté, alebo má problémy so spánkom a chuťou do jedla, môže to byť znak, že potrebuje pomoc.
- ● polícii pri oznámení nezvestnosti pomôžu akékoľvek, aj zdanlivo nepodstatné informácie.
Vplyv spoločnosti a výchovy
O dnešných deťoch sa hovorí ako o snehových vločkách, ktoré nič nevydržia, sú príliš krehké a precitlivené. Deti sú už dlhší čas v rodinách v centre záujmu. Zvykli si na to, a teraz v krízach, keď na ne už nie je toľko času, s tým majú problémy, hlavne tie mladšie. Stredoškoláci zase majú v dnešnej zložitej dobe trochu problém vnímať svoju budúcnosť optimisticky. Vplýva na nich aj vážna situácia vo svete. Navyše vnímajú úzkosti nás rodičov. Dávame im vzor, ako sa v ťažkých situáciách správame. Napríklad na lockdown počas covidu sa dalo reagovať tým, že sme sa na všetko sťažovali, alebo sme na tom hľadali aj nejaké pozitíva. Napríklad, že sme sa mohli venovať veciam, na ktoré sme predtým nemali čas.
Počas covidu som si uvedomil, že v rovnakej situácii ľudia zažívajú úplne iné príbehy. Podľa podmienok, ale aj podľa toho, ako sú nastavení. Spomenuli ste úzkosť. Rodičia by mali myslieť nielen na deti, ale aj na seba. Keď zostanú úzkostní rodičia, pravdepodobne to budú ďalej prenášať na deti. My navyše tušíme, odkiaľ tie naše negatívne pocity pramenia, zatiaľ čo deti to často nevedia. Najmä tie mladšie, ktoré chodia do škôlky alebo sú na prvom stupni základky, veľmi nasávajú emócie od nás, atmosféra v rodine má na ne veľký vplyv. Tiež sa oplatí sa s nimi rozprávať. Ale pubertiaci sa už dokážu proti niečomu aj vymedziť. Zato však majú iné zdroje úzkostí, ktoré pramenia napríklad z dospievania. O to by sme sa my dospelí mali tiež zaujímať a brať to vážne. To neznamená, že hneď zo všetkého budeme robiť tragédiu. Musíme ich podporovať, aby mali chuť s nami zdieľať svoj svet. Aby hovorili, čo sa im preháňa v hlave a čo cítia.
Čo ak sa s nami deti rozprávať nechcú? Podľa mňa je dôležité nenechať sa odradiť, ak nám dieťa, ktoré je smutné, na prvýkrát povie, že je v pohode, že sa nič nedeje alebo že o tom nechce hovoriť. Je dôležité vytvoriť pre dieťa bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa bude cítiť komfortne zdieľať svoje pocity a obavy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
tags: #dieta #sa #zabilo #kvoli #vysvedceniy