Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktorá môže byť pre rodičov náročná. Je to obdobie, kedy sa dieťa snaží presadiť svoju nezávislosť a testuje hranice. Hoci sa to môže zdať frustrujúce, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzený proces, ktorým si dieťa musí prejsť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na obdobie vzdoru u detí, najmä okolo 17 mesiacov, a ponúka praktické rady a stratégie, ako sa s týmto obdobím vyrovnať.
Čo je obdobie vzdoru?
Obdobie vzdoru, niekedy nazývané aj "prvá puberta", je fáza vo vývoji dieťaťa, kedy sa začína prejavovať jeho snaha o nezávislosť a autonómiu. Dieťa začína objavovať svoje "ja" a snaží sa presadiť svoju vôľu, čo sa môže prejavovať vzdorovitým správaním. Je to dôležitý krok vo vývoji osobnosti dieťaťa.
Kedy začína obdobie vzdoru?
Obdobie vzdoru sa zvyčajne objavuje medzi 2. a 3. rokom života dieťaťa (13 až 36 mesiacov), ale môže sa začať aj skôr, napríklad okolo 12. mesiaca. U niektorých detí sa môže objaviť aj neskôr, okolo 4. alebo 5. roku. Preto je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individuálne a obdobie vzdoru sa môže u každého prejaviť v inom veku.
Ako dlho trvá obdobie vzdoru?
Trvanie obdobia vzdoru je rovnako individuálne ako jeho začiatok. U niektorých detí môže trvať niekoľko mesiacov, u iných aj niekoľko rokov. Počas tohto obdobia sa môžu striedať náročnejšie a menej náročné fázy. Dôležité je byť trpezlivý a prispôsobiť svoje reakcie aktuálnemu stavu dieťaťa.
Dôvody vzniku obdobia vzdoru
Počas obdobia vzdoru prechádza dieťa významnými zmenami vo svojom vývoji. Tieto zmeny ovplyvňujú jeho správanie a reakcie. Medzi hlavné dôvody vzniku obdobia vzdoru patria:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Snaha o nezávislosť: Dieťa si uvedomuje, že je samostatná osoba a chce robiť veci po svojom.
- Testovanie hraníc: Dieťa skúša, aké sú hranice a čo si môže dovoliť.
- Neschopnosť vyjadriť emócie: Dieťa ešte nemá dostatočne vyvinutú slovnú zásobu a nevie správne vyjadriť svoje pocity, čo vedie k frustrácii.
- Nedostatok sebakontroly: Dieťa ešte nemá vyvinutú schopnosť ovládať svoje impulzy a emócie.
- Hormonálne zmeny: V organizme dieťaťa prebiehajú hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvňovať jeho nálady a správanie.
Obdobie vzdoru a jeho prejavy
Prejavy obdobia vzdoru môžu byť rôzne, ale medzi najčastejšie patria:
- Záchvaty zlosti: Dieťa sa hádže o zem, kričí, plače, kope.
- Odmietanie: Dieťa odmieta jesť, obliekať sa, umývať sa.
- Tvrdohlavosť: Dieťa si presadzuje svoje, aj keď to nemá logiku.
- Agresivita: Dieťa bije, hryzie, škriabe.
- Negativizmus: Dieťa na všetko odpovedá "nie".
- Emocionálne výbuchy: Aj menej nápadné impulzy môžu u detí v tomto období vyvolať hysterický záchvat.
- Majetnícke sklony: Dieťa si chce stále presadiť svoje, nedokáže reagovať a ani nemá kapacitu na to, aby dokázalo svoju reakciu ovládnuť. Typické sú aj krik, plač, hádzanie sa o zem a majetnícke sklony, napríklad vo vzťahu k svojim hračkám.
Príklady situácií vzdoru:
- Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
- Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
- Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
- Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
- Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Ako (ne)riešiť obdobie vzdoru
Pri riešení obdobia vzdoru je dôležité vyvarovať sa postupov, ktoré môžu dieťaťu uškodiť. Medzi takéto postupy patria:
- Ignorovanie dieťaťa: Ignorovaním plačúceho dieťaťa dieťa nadobudne pocit, že rodič tu preňho nie je.
- Hnev ako reakcia na hnev: Krik a snaha o prekričanie dieťaťa nijakým spôsobom k riešeniu situácie neprispejú.
- Bitka alebo trest: Agresívne reakcie sú najhoršie, čo môžete urobiť.
- Poslanie dieťaťa preč alebo odchod: Tým, že dieťa necháte samo so sebou alebo ho pošlete do izby, podporíte vznik úzkostných stavov.
- Dávanie najavo, že dieťa je zlé: Tým, že dieťaťu budete hovoriť, aké je neposlušné a zlé, nadobúda pocit, že nie je dostatočne dobré pre svoje okolie.
- Prílišná pozornosť venovaná vzdorovitému správaniu: Vzdorovitému správaniu nevenujte príliš veľa pozornosti. Krátke, stručné a výstižné vysvetlenie, že dieťa nedostalo to, čo chcelo, lebo zvolilo nesprávnu cestu, bude úplne stačiť.
Ako zvládnuť obdobie vzdoru?
Pri zvládaní obdobia vzdoru je dôležité zachovať pokoj a trpezlivosť. Tu je niekoľko tipov, ako sa s týmto obdobím vyrovnať:
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby ste vy zostali pokojní, aj keď je dieťa rozrušené.
- Empatia: Skúste sa vcítiť do pocitov dieťaťa a pochopiť, prečo sa správa tak, ako sa správa.
- Pomenujte emócie: Pomôžte dieťaťu pomenovať jeho emócie. Napríklad: "Vidím, že si nahnevaný, pretože…"
- Stanovte hranice: Dajte dieťaťu jasne najavo, čo je povolené a čo nie.
- Buďte konzistentní: Dôsledne dodržiavajte pravidlá, ktoré ste stanovili.
- Ponúknite možnosti: Dajte dieťaťu možnosť vybrať si medzi dvoma možnosťami. Napríklad: "Chceš si obliecť modré alebo červené tričko?"
- Odvráťte pozornosť: Skúste odvrátiť pozornosť dieťaťa od toho, čo ho rozrušuje.
- Použite humor: Skúste dieťa rozosmiať.
- Objatie: Niekedy pomôže dieťa jednoducho objať a upokojiť.
- Rutina: Pre dieťa je dôležité, aby malo s rodičmi spojenie. Preto keď sa ráno ponáhľate - a je to vo vašich silách -, začnite lúčenie skôr. Aby ste sa najprv pohrali alebo porozprávali. Keď bude mať dieťa nasýtenú túto potrebu spojenia s vami, začnite pracovať na odchádzaní. Samozrejme, každý odchod do práce nebude jednoduchý, ale takto si vytvárate šancu, že to bude fungovať. Pri situáciách, ako je táto, ktoré sú náročné a nevieme sa im vyhnúť, tiež veľmi pomáha, ak máme vytvorenú rutinu - zaužívaný postup, čo sa kedy ráno deje.
Čo robiť, keď dieťa bije alebo kope:
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Ako naučiť dieťa vyjadriť, čo chce:
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať. Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať. Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Ako reagovať, keď sa dieťa hádže o zem:
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.
Ako nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť:
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Ako dať presne opačný povel:
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
Skúsenosti
Podľa skúseností sa mamičky s obdobím vzdoru stretávajú najmä v prípade, že má dieťa mladšieho súrodenca. Vzdorom prejavuje dieťa svoju žiarlivosť a dáva najavo, že sa mu nepáči, že už mu rodičia nevenujú toľko času. Pomôcť môže odstavenie od dojčenia mladšieho dieťaťa (samozrejme, až po min. 6 mesiacoch) a prísnejší prístup.
Útecha pre rodičov
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť