Každý rodič si predstavuje, že jeho potomok bude zdravý, s primeraným psychomotorickým vývinom a najlepšími možnosťami pre úspešné pracovné zaradenie v budúcnosti. „Nie každé dieťa má však takéto šance, hoci pri narodení sa zdá, že jeho zdravotný stav nie je ohrozený nepriaznivou prognózou,“ hovorí pre Bedeker zdravia doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky.
Oblasti vývoja dieťaťa
Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach:
- Jemná a hrubá motorika: Ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky (napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi) a veľkých svalov pre pohyby tela (ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky).
- Rozvoj reči a schopnosť komunikácie: Začína sa džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová.
- Kognitívne schopnosti: Schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu.
- Sociálne a emocionálne schopnosti: Schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií.
Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii. Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia práce, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie.
Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života. Z hľadiska prognózy sú zaujímaví aj pacienti s poruchami autistického spektra. V ich prípade ide o narušenie komunikácie, sociálnej interakcie s obmedzenými, často stereotypnými vzorcami správania, záujmov a aktivít. Autistické rysy majú aj mnohí s mentálnou retardáciou alebo genetickými syndrómami.
Za detskú mozgovú obrnu (DMO) sa považuje skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy. Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí. doc. MUDr.
Prečítajte si tiež: Kristína Turjanová: Rodinné šťastie
Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou (stav spojený s nedostatkom kyslíka - pozn. red.) v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie, zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO.
Pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Analýza desiatich miliónov pôrodov v USA potvrdila, že až v 29 % prípadov nízko-rizikových tehotných žien vznikli počas pôrodu neočakávané komplikácie. Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchle spamätá. Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa môžu však znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie (dusenie z nedostatku vzduchu - pozn. red.), ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie s nepriaznivou prognózou dieťaťa.
Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma. Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov. Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v našich špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov.
Detská mozgová obrna (DMO)
Samostatnú kapitolu predstavuje detská mozgová obrna. Ako sme už spomínali, DMO je ochorenie, ktoré postihuje hybnosť, ovplyvňuje aj mentálny vývoj a zmyslové orgány. Epilepsia sa pridružuje v 20 až 40 % prípadov. Rozvinutý obraz DMO pozorujeme vo veku minimálne 12 mesiacov. Podľa neurologickej klasifikácie DMO delíme na spastické formy (kvadru-, hemi-, diparézy), dystonicko-dyskinetické a ataktické. Deti so spastickou hemiplégiou majú závažnejšie postihnutie v oblasti manuálnych funkcií. Hrubú motoriku majú narušenú deti so spastickou diplégiou a diskinetická DMO sa spája s problémami v oblasti hrubej motoriky, ako aj manuálnymi schopnosťami.
Príčiny vzniku DMO sú v poslednom období predmetom prehodnocovania. Medzi rizikové faktory vzniku DMO patria v 40 až 60 % nezrelosť a rastová retardácia plodu, asfyxia a pôrodný traumatizmus v 25 až 30 %, perinatálne infekcie, cerebrálny infarkt, chromozómové anomálie a vrodené metabolické poruchy tvoria asi 5 až 10 %. Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy. Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetický a epigenetických faktorov. DMO sa môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí. Dôsledky sú však rôzne. V súvislosti s DMO sa hovorí aj o tzv.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o tehotenstve po 45?
Zobrazenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI ) je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO. V prípade predčasne narodených detí napr. v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádza k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD. Závažnejšie zmeny v zmysle periventrikulárnej lézie bielej hmoty mozgu možno spoľahlivo zachytiť pomocou MRI v termíne pôrodu nedonoseného dieťaťa, resp. ak je dieťa donosené, lézie v hypotalame a bazálnych gangliách po asfyxii sa dajú zachytiť na piaty či šiesty deň po pôrode. V prípade donosených detí po asfyxii alebo pri vrodených chybách mozgu vzniká kvadruparetická forma DMO. Prejavuje sa najzávažnejším postihnutím, obvod hlavy sa nezväčšuje, pridávajú sa zmyslové chyby a motorický vývin stagnuje. Dieťa nechodí, nehovorí, chýba mu schopnosť úchopu na rukách a vyvíja sa kvadruspasticita, častá je epilepsia. V prípade nedonosených detí je častá spastická diparéza. Jej ľahká forma môže viesť k minimálnym problémom vo vývoji motoricky, manuálne schopnosti a mentálny vývoj bývajú v pásme priemeru. Pri spastickej diparéze závažného stupňa s postihnutím dolných končatín dieťa nechodí, zaostávajú aj manuálne funkcie, reč a mentálny vývin. Môže byť postihnutie zraku v zmysle retinopatie, strabizmu až refrakčných chýb.
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder)
Ľahká mozgová dysfunkcia bol termín, ktorým sa v minulosti označovali ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou, citovou labilitou. V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou, resp. hyperkinetická porucha, HKP). Rozlišujeme typy: hyperkineticko-impulzívny, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ. V literatúre sa výskyt v školskej populácií uvádza v prípade 3 až 5 % detí. Chlapci majú výraznú prevahu vo všetkých vekových kategóriách. Netýka sa však len detí, ale niektoré prejavy sa vekom môžu zmierniť, pričom v dospelosti môžu vzniknúť iné prejavy ako vnútorný nepokoj, neschopnosť dodržať časový plán, zabúdanie, emočná labilita s rýchlym striedaním nálad. ADHD v prípade dospelých a adolescentov zvyšuje riziko zneužívania návykových látok. Pri liečbe je potrebná multidisciplinárna spolupráca lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov a samotných detí.
Diagnostika a starostlivosť o deti s DMO
Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché. Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne, po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr. Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.
DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca. Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín, ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie. Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie. Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí. U nás sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Uzdravenie pri DMO nie je možné.
Hypotrofiký novorodenec
Každý novorodenec, ktorý sa narodí s hmotnosťou pod hranicou normy pre daný vek je nazývaný termínom hypotrofický novorodenec. V literatúre sa stretávame aj s termínmi ako novorodenec malý na svoj vek, retardácia rastu plodu alebo hypotrofia novorodenca. Novorodenec malý na svoj vek (z anglickej literatúry SGA - small for gestational age) je označenie pre novorodenca, ktorého hmotnosť a/alebo dĺžka sa nachádzajú pod 3. percentilom (resp. pod 10. percentilom) grafu pre daný týždeň tehotnosti. Do tejto skupiny patria novorodenci, ktorí sú aj konštitučne malí. Keď je novorodenec malý na svoj vek, ešte to nemusí znamenať, že je zároveň hypotrofický. Platí to ale aj opačne, t.j.
Prečítajte si tiež: Medicína a limity poznania pri pôrode
- Proporcionálna/symetrická hypotrofia: Všetky rastové parametre (hmotnosť, dĺžka aj obvod hlavy) sú menšie vzhľadom k norme pre daný vek. Postihuje cca 25 % všetkých hypotrofických novorodencov. Dieťa je symetricky menšie, zväčša ako dôsledok chronického pôsobenia rizikových faktorov. Najčastejšie ide o genetickú alebo infekčnú príčinu.
- Disproporcionálna/asymetrická hypotrofia: Dochádza k diskrepancii (nepomeru) medzi rastovými parametrami, kedy hmotnosť plodu zaostáva oproti ostatným parametrom, dĺžka a obvod hlavičky sú primerané veku alebo len s minimálnou odchýlkou. Postihuje cca 75 % hypotrofických novorodencov. Dieťa vyzerá vychudnuté, má malé zásoby podkožného a brušného tuku a zníženú svalovú hmotu, hlavička je disproporcionálne väčšia v porovnaní s telom. Prejavuje sa väčšinou až v druhej polovici tehotnosti a je spôsobená zväčša faktormi zo strany placenty, nedostatočnou výživou, hypertenziou matky a ďalšími faktormi, ktoré spôsobujú hypotrofizáciu buniek plodu.
V prvých dvoch trimestroch tehotenstva je rast plodu ovplyvnený hlavne genetickým rastovým potenciálom, v 3. Zjednodušene povedané, hypotrofia vzniká pri poruche cirkulácie krvi v placente, ktorá je dôležitá pre rast plodu. Stupeň postihnutia závisí od obdobia, kedy k tejto poruche došlo. Horšia je situácia, keď placentárna nedostatočnosť trvá dlhšiu dobu. Vtedy je plod ohrozený nielen nedostatočnou dodávkou živín, ale aj kyslíka. Dochádza k zastaveniu rastu, redukcii podkožného tuku, neskôr k centralizácii obehu plodu. Spôsobuje to obmedzený prietok krvi obličkami, znížená tvorba plodovej vody (oligohydramnión), pokles srdcového výdaja a v konečnom dôsledku obehová dekompenzácia.
Trombocytopénia, neutropénia (zníženie počtu krvných doštičiek a neutrofilných bielych krviniek) - vzniká ako dôsledok vystupňovanej tvorby červených krviniek a zvýšenej spotreby krvných doštičiek. Imunologické komplikácie úzko súvisia s nízkym počtom bielych krviniek a imunoglobulínov.
Novorodenci s rastovou retardáciou sú pomerne často ohrození asfyxiou počas pôrodu. Dokonca aj hladko prebiehajúci pôrod je pre nich záťažou. Súvisí to s malými energetickými rezervami a nízkou toleranciou na stres. Zvlášť nebezpečná je situácia, ak sa v plodovej vode nachádza smolka a novorodenec ju počas pôrodu vdýchne. Hovoríme tomu aspirácia mekónia.
Na diagnostiku intrauterínnej retardácie rastu plodu je dôležité jej včasné odhalenie a opakované monitorovanie plodu v prenatálnych poradniach. Vyšetrenie sa realizuje pomocou ultrazvuku, kardiotokografie a pomocou biofyzikálneho profilu plodu, ktorý kompletne zhodnotí stav. Diagnóza rastovej retardácie plodu je vždy riziková a treba k nej pristupovať s náležitou vážnosťou. Chorobnosť u hypotrofických novorodencov je 5 až 10-krát vyššia ako u novorodencov primeraného rastu. Majú vyššiu incidenciu porúch rastu, psychomotorickej retardácie, porúch učenia, a i. V dospelosti im hrozí zvýšené riziko rozvoja metabolického syndrómu, ktorý môže viesť k obezite, kardiovaskulárnym komplikáciám a cukrovke II.
Tehotná žena sa môže pričiniť k eliminácii rizikových faktorov tým, že sa bude počas gravidity zdravo stravovať, bude sa vyhýbať stresu, vylúči alkohol, cigarety, drogy, bude dbať na svoju životosprávu a bude pravidelne navštevovať prenatálnu poradňu. Ostatná starostlivosť patrí do rúk gynekológa.
Kliešťový pôrod
V hitparáde pôrodníckych strašiakov je na popredných miestach pôrod, pri ktorom je dieťatko nutné vytiahnuť von kliešťami za hlavičku. Aké riziká hrozia bábätku?
Pri kliešťovom pôrode je riziko poškodenia bábätka takmer vždy. No niekedy je ich použitie nevyhnutné pre záchranu dieťaťa.
Najväčšie riziko pre dieťa nastáva pri zlom nasadení klieští. Hlavička, ktorú pôrodník nevidí, môže byť inak otočená ako predpokladá. „Lopatky klieští by mali ísť po bokoch hlavy, cez ucho. Môže sa však stať, že idú cez oko a už je problém. Ak sa hlávka stláča tak, ako sa má, šev, ktorý ide pozdĺž hlavičky je ešte pružný, kosti vedia tlak vybalansovať a nepoškodí sa mozog. Ale keď sú kliešte trochu posunuté, hrozia rôzne neurologické problémy,” dodáva MUDr. Stanko.
Keď sú však kliešte dobre naložené, dieťa sa dá vytiahnuť bez akejkoľvek ujmy a veľká väčšina takto porodených detí nemá podľa gynekológa absolútne žiadne následky. Akurát na hlavičke dieťaťa ešte pár dní vidno stopy po kliešťoch. To sa však vďaka pružnosti a mäkkosti kostí rýchlo upraví.
A ako sa po kliešťovom pôrode budete cítiť vy?
Ako hovorí gynekológ, predsa len sú to dva kusy železa. Takže budete pár dní dosť ubolené. „Môže dôjsť aj k väčšiemu poraneniu pošvy a hrádze, ale sú obvykle dobre reparovateľné.
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS)
SIDS predstavuje jednu z hlavných príčin úmrtí novorodencov vo vyspelých krajinách. Rodičia bábätiek by nemali zabúdať na opatrnosť - podľa odborníkov tu ide doslova o sekundy. Postihuje jedno z 3000 detí, pričom sa vyskytuje aj u bábätiek v plnom zdraví.
Skratka označuje náhle úmrtie dieťaťa, spojené so spánkom, ktoré nie je možné vysvetliť vyšetrením post mortem (po úmrtí). „Je to diagnóza, ktorú stanovíme žiaľ až po smrti dieťaťa, kedy žiadna intervencia už nie je možná,“ hovorí primárka MUDr. Jana Bartošová a dodáva: „I keď by sa zdalo, že ročne zomrie relatívne málo detí, je potrebné si uvedomiť, že každé takto stratené dieťa má svojich rodičov, súrodencov, pre ktorých je takáto neočakávaná smrť hrozná a nepochopiteľná.“
K úmrtiu bábätiek najčastejšie dochádza vo veku od 2 do 4 mesiacov. Na Slovensku podľa Nadácie Križovatka, ktorá šíri o syndróme povedomie, výskyt prípadov SIDS v populácii aktuálne klesá pod 0,2 percenta.
Väčšina detí zomiera do 6. mesiaca života (60 - 80%). Viac sa dotýka chlapcov než dievčat, častejšie k nemu dochádza v chladných mesiacoch, od pol noci do 6:00 hodiny ráno a takmer vždy v spánku.
K úmrtiu dochádza veľmi náhle, rádovo hodiny od uloženia dieťaťa do postele.
Pre SIDS je veľmi typické, že dieťa neplače, nekričí.
Dieťa sa pred udalosťou väčšinou prejavuje ako úplne zdravé.
Nie je nezvyčajné, keď sa pred výskytom SIDS zaznamená prítomnosť symptómov, typických pri vírusových nákazách, najmä horných dýchacích ciest a zažívacieho ústrojenstva.
Významnú úlohu hrá kombinácia týchto 3 faktorov:
- Faktory, pôsobiace počas vnútromaternicového vývinu, vedú k nedostatočnému dozretiu nervového systému (ochorenia matky, fajčenie, výskyt SIDS v rodine, predčasný pôrod, zaostávanie v raste, nedostatočná výživa a predpôrodná starostlivosť či genetické faktory).
- Kritické obdobie prvého roka života, ktoré je obdobím adaptácie nervového systému. Dozrieva kontrola dýchania, srdcovej činnosti, termoregulačného centra a imunitného systému.
- Záťažové faktory. Patrí sem napríklad poloha dieťaťa v spánku na brušku, jeho prehrievanie a spanie v jednej posteli s rodičmi, pasívne fajčenie, ochorenie spojené s horúčkou v posledných dvoch týždňoch, umelá výživa a príliš mäkký matrac.
Najrizikovejšou skupinou sú predčasne narodené deti, ale aj bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou či trpiace oslabením dýchacích ciest. K zástave dýchania však môže dôjsť bez akejkoľvek zjavnej príčiny, a to ako v noci, tak aj cez deň.
Nedávno uverejnená štúdia v odbornom časopise The Lancet’s eBioMedicine priniesla nový pohľad na záhadnú otázku, čo náhle úmrtie bábätiek spôsobuje a ako sa mu dá predchádzať. Podľa článku na denníkn.sk výskumníci zo Sydney odhalili, čo sa pri SIDS deje v mozgu a našli varovné signály u detí, ktoré sú vo väčšom ohrožení.
V rokoch 2016 až 2020 analyzovali 722 vzoriek krvi, pričom 26 detí neskôr zomrelo na SIDS. Tieto bábätká mali v porovnaní s inými po narodení výrazne nižšie hladiny enzýmu butyrylcholínesterázy, ktorý reguluje funkcie v mozgu. Vďaka nemu dokážu novorodenci dať hlasne najavo, pokiaľ sa im niečo nepáči alebo sa cítia ohrozené. Výskum ukazuje, že niektoré deti takúto silnú reakciu neprežívajú a zástava dýchania ich nezobudí. To vysvetľuje, prečo sa SIDS zvyčajne vyskytuje počas spánku.
Ak by sa meranie hladín spomínaného enzýmu stalo súčasťou rutinných zdravotných skríningov novorodencov, lekári by vedeli ľahšie určiť, ktoré bábätká sú vo väčšom ohrození.
Zároveň vedci hľadajú možnosti, ako produkciu tohto enzýmu posilniť.
Preventívne opatrenia na zníženie rizika SIDS
Odborníci odporúčajú čerstvým rodičom dodržiavať zásady bezpečného spánku, hoci nemusia vždy fungovať stopercentne. Medzi základné tipy, ktoré pomáhajú zvýšiť bezpečnosť bábätiek, patrí:
- Spánok na chrbte. Vedeli ste, že deťom, ktoré sa v spánku prevalia z boku na bruško, hrozí nebezpečenstvo SIDS 18krát viac než tým, ktoré spia na chrbte?
- Bezpečná postieľka by mala spĺňať určité parametre. Základom je pevný matrac, ktorý presne vyplní rám postele. Ideálne je, keď použijete spací vak. Naopak, vyvarovať by ste sa mali prikrývkam hlavy, ktoré používajú rodičia na ochranu pred slnkom alebo hlukom. V skutočnosti môžu viesť k SIDS alebo zaduseniu. Do bezpečnej postieľky nepatria ani hračky.
- Spánok s rodičmi. Podľa výskumov zdieľanie spoločnej postele s bábätkom zvyšuje riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia dojčiat 40násobne, zatiaľ čo spanie v rovnakej miestnosti vo vlastnej postieľke vedľa vás ho značne znižuje.
- Cumlík na spanie po 6-7. týždni života, keď dieťa už pekne saje z prsníka, ho chráni pred náhlym zastavením dychu.
- Teplota počas spánku. Bábätká by mali spať v dostatočne vyhriatej miestnosti, ale nikdy by sa nemali prehriať. Udržujte primeranú teplotu okolo 20° C a dieťa príliš neobliekajte.
- Dojčenie má okrem rôznych pozitívnych efektov veľký vplyv na podporu imunitného systému dieťaťa voči chorobám a infekciám.
- Pasívne fajčenie a nevhodná starostlivosť v tehotenstve môžu riziko SIDS zvyšovať.
- Používanie monitoru dychu počas prvého roka života dieťaťa zachránilo už mnoho životov.
Monitor dychu
Monitor dychu dnes patrí k bežnej výbave v mnohých domácnostiach. Dokáže totiž spoľahlivo postrážiť dych bábätka a pri jeho náhlom zastavení vás včas upozorní, aby ste mali možnosť zasiahnuť a poskytnúť mu prvú pomoc.
Na výber máte z viacerých možností - buď siahnete po takzvanom doskovom monitore, ktorý sa vkladá do postieľky a môže sa skladať z jednej alebo dvoch dosiek alebo si zvolíte plienkové monitory. Tie sa pripínajú bábätku priamo na plienku a sú použiteľné kdekoľvek.
Toto špeciálne monitorovacie zariadenie si teraz máte možnosť zapožičať priamo k vám domov, a to za symbolickú sumu, ktorá putuje priamo na podporu Nadácie Križovatka. Ide o profesionálnu zdravotnícku pomôcku, ktorá stráži náhle zastavenie dychu i akékoľvek jeho nepravidelnosti.
Prekotný pôrod (bleskový pôrod)
Prekotný pôrod, známy aj ako bleskový pôrod, je termín používaný v pôrodníctve na opis pôrodu, ktorý prebieha mimoriadne rýchlo, obvykle do troch hodín od začiatku kontrakcií. Tento jav môže byť pre ženu aj zdravotnícky personál prekvapujúci a náročný.
Faktory, ktoré môžu zvyšovať pravdepodobnosť prekotného pôrodu, zahŕňajú:
- História prekotného pôrodu: Ženy, ktoré už zažili prekotný pôrod, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať rýchly pôrod aj v budúcnosti.
- Veľká priechodnosť pôrodných ciest: Niektoré ženy majú anatomicky väčšiu priechodnosť pôrodných ciest, čo môže viesť k rýchlejšiemu pôrodu.
- Silná maternicová aktivita: Intenzívne a efektívne kontrakcie urýchľujú pôrod.
- Menšia veľkosť dieťaťa: Menšie dieťa môže prejsť pôrodnými cestami ľahšie a tým pádom rýchlejšie.
- Optimálna pozícia dieťaťa: Dieťa nachádzajúce sa v ideálnej pôrodnej pozícii (hlavičkou nadol, tvárou k matkinmu chrbtu) v kombinácii s inými rôznymi faktormi (ako napríklad prisilné kontrakcie či veľká priechodnosť pôrodných ciest) zvyšuje rýchlosť pôrodu.
- Počet predchádzajúcich pôrodov: S každým ďalším pôrodom sa môže čas potrebný na pôrod skrátiť, pretože pôrodné cesty sú už predtým rozťahované.
- Krátky interval medzi pôrodmi: Kratšie obdobie medzi tehotenstvami môže znamenať, že pôrodné cesty sú ešte stále viac pružné a prispôsobivé, čo môže viesť k rýchlejšiemu pôrodu.
- Ženy, ktoré už prekotný pôrod zažili: Skúsenosť s prekotným pôrodom v minulosti môže znamenať, že ženin pôrodný kanál sa rýchlejšie prispôsobuje, čo môže opäť viesť k rýchlejšiemu pôrodu.
- Predčasné skrátenie a dilatácia hrdla maternice (rozšírenie): Ak sa krčok maternice začne skracovať a otvárať sa skôr, než je to bežné, to môže byť indikátorom, že telo sa pripravuje na pôrod skôr a môže to viesť k prekotnému pôrodu.
- Pôrod vyvolaný prostaglandínmy: Prostaglandíny sú chemikálie používané na indukciu pôrodu, tieto zintenzívňujú kontrakcie a tie zas zrýchľujú pôrod.
- Anémia: Hoci nie je priamo spojená s rýchlosťou pôrodu, anémia môže ovplyvniť celkový zdravotný stav matky a potenciálne viesť ku komplikáciám, ktoré by mohli vyústiť v rýchlejší pôrod
- Infekcie močových ciest: Podobne ako anémia, aj keď infekcie močových ciest priamo nesúvisia s rýchlosťou pôrodu, môžu ovplyvniť zdravotný stav tehotnej ženy a potenciálne viesť prekotnému pôrodu.
- Stres tehotnej: Stres môže mať komplexný vplyv na tehotenstvo a pôrod, vrátane ovplyvnenia hormónov, ktoré regulujú pôrod a môžu potenciálne viesť k prekotnému pôrodu
Rozdiely medzi normálnym a prekotným pôrodom
Hlavný rozdiel medzi prekotným a normálnym pôrodom spočíva v čase trvania. Kým normálny pôrod môže trvať od 3 hodín do 24 hodín, prekotný pôrod je značne rýchlejší a môže spôsobiť rýchlejšie prechody medzi jednotlivými fázami pôrodu.
Pri normálne prebiehajúcom pôrode jeho začiatok naznačujú slabšie kontrakcie, ktoré sa podobajú na menštruačné bolesti. V prípade prekotného pôrodu naopak kontrakcie prídu náhle a sú veľmi intenzívne. Krčok maternice sa rýchlo rozširuje, čo spôsobuje tehotnej žene nutkanie tlačiť.
Bežné pôrodné kontrakcie sa začínajú ako nevýrazná bolesť, ich intenzita a frekvencia postupne narastajú, zatiaľ čo intervaly medzi nimi sa skracujú.
Náhle a intenzívne kontrakcie, ktoré nastúpia veľmi rýchlo, signalizujú, že pôrod prebieha rýchlejšie, než je zvyčajné. Prestávky medzi nimi sú veľmi krátke.