Očkovanie je na Slovensku dlhodobo diskutovaná téma, ktorá rozdeľuje verejnosť. Zatiaľ čo niektorí ho považujú za nevyhnutnú súčasť prevencie a ochrany spoločnosti, iní ho vnímajú s nedôverou. Napriek rozdielnym postojom je z pohľadu práva a legislatívy stanovisko k povinnému očkovaniu jednoznačné. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o súčasnej legislatíve, pripravovaných zmenách a ich dopadoch na prijímanie detí do predškolských zariadení.
História povinného očkovania na Slovensku
Povinné očkovanie má na Slovensku dlhú tradíciu. Aj keď Slovenská republika právne zaviedla systém povinného očkovania administratívne v roku 1993 v súvislosti s rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nadviazala pritom na pravidlá legislatívne ukotvené už predtým v spoločnom štáte. História očkovania na území Slovenska podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva siaha až do obdobia Rakúsko-Uhorska, keď bol 9. júla 1836 vydaný prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam. Po vzniku Československej republiky sa očkovanie proti tejto chorobe stalo povinným v roku 1919.
História očkovania na území Slovenska sa začína už v časoch Habsburskej monarchie a Rakúskeho cisárstva. Historický exkurz nás poúča, že prvý očkovací program na našom území zaviedla Mária Terézia v roku 1768. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836. V Československu sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Vďaka celosvetovému programu povinného očkovania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa podarilo v roku 1980 celosvetovo eradikovať (úplné vymiznutie) kiahne. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa proti pravým kiahňam očkovať prestalo.
Prvý právny predpis, ktorý na území Slovenska zaviedol povinné pravidelné očkovanie detí proti infekčným ochoreniam, ako aj správno-právne sankcie za porušenie očkovacej povinnosti, bol prijatý osemdesiat rokov po objave vakcíny anglickým lekárom Edwardom Jennerom. Očkovanie ako štátna záležitosť, sa podľa uhorského zákona uskutočňovalo v každej obci raz ročne. Právna úprava obsahovala všeobecné sankčné ustanovenie, podľa ktorého bolo "riadne vykonanie očkovania a zachovanie obozretnosti pri odoberaní očkovacej látky a jej úschove" nutné "pod hrozbou pokuty alebo trestu odňatia slobody do dvoch dní."
Predmetný zákon bol novelizovaný v roku 1887, od kedy sa požadovalo, aby lekár s časovým odstupom posúdil úspešnosť očkovania, ďalej aby bola povinná školská dochádzka podmienená predložením očkovacieho certifikátu, aby došlo k preočkovaniu detí, tiež aby sa očkovalo na miestach zvýšenej koncentrácie ľudí (napr. sirotince či domovy seniorov) a pre prípad epidémií sa mohlo nariadiť povinné preočkovanie dospelých, a to pre celú populáciu alebo pre tú časť, ktorá bola nákazou v dôsledku svojho spôsobu života a bývania najviac ohrozená. Tomu zodpovedal sankčný mechanizmus: porušenie povinností zákonným zástupcom malo za následok napomenutie, resp. pokutu, resp.
Prečítajte si tiež: Zákon o starostlivosti o dieťa
Podľa zákona z roku 1887, preočkovaní museli byť žiaci verejných a súkromných škôl a učilíšť pred dovŕšením 12. roku.
V roku 1942 bola zavedená zákonná očkovacia povinnosť voči záškrtu (z. č. 71/1942 Sl.z.). Vakcína bola objavená prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, nemeckým lekárom Emilom von Behringom v roku 1913. Podľa zákona účinného v čase existencie vojnového Slovenského štátu sa za porušenie jeho ustanovení uložila osobám povinným starať sa o deti pokuta, pričom nevymožiteľný peňažný trest sa mal premeniť na trest odňatia slobody do desiatich dní.
Podľa českého Štátneho zdravotného ústavu došlo začiatkom 70. rokov 20. prebehlo v čase od 1. februára do 30. júna toho kalendárneho roku, v ktorom dieťa vstúpilo do prvej triedy ľudovej školy; ak by do školy nenastúpilo, muselo byť zaočkované do 30. sa očkovanie proti záškrtu vykoná v 3., 5., 11. mesiaci života a preočkovanie v 6. a 13. bol prijatý zákon č. 60/1948 Zb. o boji proti chorobám prenosných na ľudí a zákon č. 61/1948 Zb. o niektorých ochranných opatreniach proti tuberkulóze. V roku 1952 bol vydaný zákon č. 4/1952 Sb.
Postupne pribúdali ďalšie vakcinačné programy - očkovanie proti tetanu sa začalo v roku 1927, ako povinné bolo zavedené v roku 1958. Proti záškrtu sa začalo očkovať v roku 1942, pričom povinným sa stalo od roku 1946. V roku 1957 v Československu prebehlo vôbec prvé celonárodné očkovanie proti detskej obrne. V roku 1959 pribudla povinnosť očkovania proti čiernemu kašľu, po ktorej už na Slovensku nezaznamenali žiadne úmrtie na túto infekciu. Očkovanie proti hepatitíde B bolo najskôr povinné pre zdravotníkov, od roku 1989 pre rizikové skupiny a od roku 1998 aj pre deti.
- V roku 1953 sa začalo povinné očkovanie proti tuberkulóze.
- V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne.
- Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu.
- V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 sa zaviedlo očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu.
Povinné očkovanie z pohľadu zákona
Podľa platnej legislatívy je očkovanie súčasťou preventívnej zdravotnej starostlivosti a jeho cieľom je predchádzať vzniku a šíreniu infekčných ochorení v populácii. Očkovanie je teda povinné nielen z dôvodov ochrany jednotlivca, ale aj z dôvodu ochrany verejného zdravia.
Prečítajte si tiež: Interrupcie a kontroverzie
Na Slovensku je povinné očkovanie upravené právnymi predpismi, ktoré stanovujú, ktoré očkovania sú povinné, kedy resp. v akom veku sa vykonávajú a aké sú povinnosti rodičov a zdravotníkov. Zákonná povinnosť očkovania vychádza najmä zo Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z § 51 ods. 1 písm. d), podľa ktorého sú fyzické osoby povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii, karanténe, zvýšenému zdravotnému dozoru a lekárskemu dohľadu.
Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 ústavy. Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. Teda už to nie je len o tom, že štát nezasahuje, práve naopak, má povinnosť konať, a ak tak neurobí poruší to-ktoré právo. Avšak pritom musí štát nevyhnutne zasiahnuť do viacerých oblastí života spoločnosti. Je v súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy chrániť z pozície štátu pred týmto stavom celú spoločnosť.
Rozsah povinného očkovania na Slovensku
Podrobnejšiu úpravu očkovania obsahuje predovšetkým Vyhláška MZ SR č. 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
Očkovací kalendár
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky každoročne vydáva tzv. očkovací kalendár - oficiálny harmonogram, podľa ktorého sa vykonávajú povinné a odporúčané očkovania u detí a dospelých. Určuje kedy, v akom veku a proti ktorým ochoreniam sa má dieťa zaočkovať a v akých časových intervaloch sa má vykonať preočkovanie.
Povinné očkovania v detskom veku upravuje očkovací kalendár nasledovne:
Prečítajte si tiež: Diéta a výchova: Riešenie problémov
- 3. mesiac života (od 10. týždňa): prvá dávka hexavalentnej vakcíny (DTaP-VHB-Hib-IPV) a pneumokokovej konjugovanej vakcíny (PCV)
- 4. mesiac života: druhá dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny
- 5. mesiac života: tretia dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny
- 6. mesiac (najneskôr do 18. mesiaca života): prvá dávka MMR vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke
- 7. rok života: preočkovanie MMR vakcínou
- 8. rok života: preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV)
- 9. rok života: preočkovanie proti tetanu
Starostlivosť o zdravie a spokojnosť dieťaťa, samozrejme, nekončí očkovaním, preto sme pre vás a vaše deti pripravili aj množstvo ďalších benefitov. Očkovací kalendár bol vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.
- V 3. mesiaci života (od prvého dňa 10. týždňa života) - I. očkovanie hexavakcínou a I. očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
- V 5. mesiaci života - II. očkovanie hexavakcínou a II. očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
- V 11. mesiaci života - III. očkovanie hexavakcínou a III. očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
- Najskôr prvý deň 15. mesiaca, najneskôr v 18. mesiaci života - I. očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína).
- V 5. roku života - II. očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína).
- V 6. roku života - očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (acelulárna vakcína) a detskej obrne.
- V 11. roku života - II. očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína).
- V 13. roku života - očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (acelulárna vakcína) a detskej obrne.
** Očkovanie hexavakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa.
*** Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti.
Výnimky z povinného očkovania
Zákon však pripúšťa aj určité výnimky z povinného očkovania, a to v prípade, ak preukážete, že má vaše dieťa závažné zdravotné problémy, napríklad pri ktorých bi mohlo dôjsť ku kontraindikácii alebo z iných, lekárom zdôvodnených dôvodov.
Dôsledky nezaočkovania a pokuty
Za maloletého a splnenie si povinnosti jeho povinného očkovania zodpovedáte vy ako rodič resp. jeho zákonný zástupca. Ak vaše dieťa nedáte zaočkovať alebo očkovanie odmietnete, na základe hlásenia očkujúceho lekára o odmietnutí povinného očkovania si príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva pozýva zákonných zástupcov dieťaťa na ústne prekonzultovanie, aby ich informoval o význame očkovania a rizikách hroziacich dieťaťu v prípade, ak nebude zaočkované.
Avšak nikto vás nemôže donútiť, aby ste svoje dieťa zaočkovať dali a ak ani po tomto pohovore ako rodič nesúhlasíte s povinným očkovaním, regionálny úrad verejného zdravotníctva má možnosť to riešiť priestupkovým konaním, keďže podľa § 56 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane zdravia, ide o priestupok na úseku verejného zdravotníctva.
Očkovanie a prijímanie detí do materských škôl
Očkovanie súvisí aj s predprimárnym vzdelávaním, keďže povinnou prílohou každej žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy je aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Údaj o povinnom očkovaní je potrebné materskej škole doložiť aj v prípade ak vaše dieťa povinné očkovanie neabsolvovalo, keďže aj informácia o neabsolvovaní povinného očkovania je údajom o povinnom očkovaní a vzhľadom na pobyt dieťaťa v kolektíve sa považuje za podstatnú.
Podľa § 24 ods. 7 Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vám potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa, vydá jeho ošetrujúci lekár, teda pediater.
Podľa Manuálu Ministerstva školstva SR neabsolvovanie povinných očkovaní nie je dôvodom na neprijatie dieťaťa do materskej školy ani na uprednostnenie zaočkovaných detí pri prijatí.
Objednávanie na povinné očkovanie
Zodpovednosť za dodržanie očkovacieho kalendára má všeobecný lekár pre deti a dorast, ktorý sleduje vek dieťaťa a priebeh predchádzajúcich očkovaní. Podľa § 13 ods.5 Vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení lekár písomne oznámi termín povinného očkovania dieťaťa jeho zákonnému zástupcovi. Ak sa termín nehodí, môžete sa s lekárom dohodnúť na inom náhradnom termíne. Ak sa s dieťaťom, na povinné očkovanie nedostavíte ani v náhradnom termíne, na ktorý ste boli pozvaní preukázateľným spôsobom, lekár túto skutočnosť oznámi regionálnemu úradu. Lekár regionálnemu úradu oznámi aj každé odmietnutie povinného očkovania. Zároveň takúto informáciu o neočkovaní ale aj o očkovaní lekár zapíše do zdravotnej dokumentácie.
Z časového hľadiska má teda povinné očkovanie na starosti lekár, ktorý by vám na absolvovanie očkovania mal stanoviť termín. Stanovenie termínu je dôležité najmä z hygienických dôvodov a tiež z dôvodu, že pokiaľ je vaše dieťa choré, očkovanie sa odkladá.
Odporúčané očkovanie
Úplne vo vašej vlastnej réžii je tzv. dobrovoľné odporúčané očkovanie, ktoré nie je zo zákona vyžadované a odporúča ho lekár na základe veku, zdravotného stavu dieťaťa alebo zvýšeného rizika nákazy - napríklad pri cestovaní, v kolektíve alebo ak má dieťa oslabenú imunitu. Očkovanie sa týka ochorení ako chrípka, HPV alebo vírusová hepatitída A - dobrovoľné očkovania hradí rodič, no niektoré zdravotné poisťovne naň prispievajú alebo preplácajú časť nákladov.
Ak sa lekár rozhodne o potrebe očkovania proti chrípke, očkovanie sa uskutoční u:
- detí od šiestich mesiacov života do 12 rokov,
- osôb 59-ročných a starších,
- osôb dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami.
Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti pneumokokovým invazívnym infekciám, očkovanie sa uskutoční u:
- osôb dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, s metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami a detí pri ochoreniach uvedených v prílohe č. 3,
- osôb pred splenektómiou s funkčnou alebo anatomickou aspléniou,
- osôb 59-ročných a starších.
Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti vírusovému zápalu pečene typu B, očkovanie sa uskutoční u:
- osôb dispenzarizovaných pre chronické ochorenia pečene,
- hemofilikov,
- diabetikov,
- osôb s cystickou fibrózou,
- intravenóznych narkomanov,
- homosexuálov,
- promiskuitných osôb.
Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti vírusovému zápalu pečene typu A, očkujú sa:
- osoby dispenzarizované pre chronické ochorenia pečene,
- deti vo veku dvoch rokov žijúce v miestach s nízkym sociálno-hygienickým štandardom, bez prístupu k pitnej vode, bez odkanalizovania odpadových vôd alebo s nízkym štandardom bývania.
Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti meningokokovým infekciám, očkovanie sa uskutoční u osôb pred splenektómiou a osôb s funkčnou alebo anatomickou aspléniou.
Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti hemofilovým infekciám, očkovanie sa uskutoční u osôb pred splenektómiou a osôb s funkčnou alebo anatomickou aspléniou.
Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania u osôb s transplantáciou orgánov vrátane transplantácie kostnej drene, očkovanie sa uskutoční podľa individuálneho očkovacieho plánu; zohľadňuje sa základné ochorenie, imunosupresívna liečba, imunita darcu, dĺžka obdobia po transplantácii a imunitný profil osoby.
Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, očkujú sa dievčatá a chlapci v 13. roku života.
Fámy o povinnom očkovaní v školách
Po prijatí novely školského zákona sa šíri nepodložené tvrdenie, že ňou vláda zavádza povinné očkovanie detí v školách. V skutočnosti však novela žiadne nové očkovacie povinnosti neobsahuje. Novela školského zákona, ktorú parlament schválil, nenavrhuje zavedenie žiadnej očkovacej povinnosti. Zmienka o očkovaní sa síce nachádza v dôvodovej správe, súvisí však s plánovanou elektronizáciou podávania prihlášok do materských, základných a stredných škôl. Opisuje zámer napojiť systém na Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) tak, aby zákonný zástupca nemusel pri podávaní prihlášky prikladať potvrdenie o očkovaní a zdravotnej spôsobilosti dieťaťa samostatne.
Nežiadúce účinky vakcín
Téma nežiaducich účinkov vakcín je medzi ľuďmi posledné roky veľmi diskutovaná, avšak nemusíte sa báť. ospalosť, strata chuti do jedla. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé.
Súdne dialógy a rozhodnutie ESĽP
V rozmedzí rokov 2013 až 2015 sa paralelne na Slovensku i v Česku začali viesť (nie len) súdne dialógy o tom, či je povinné očkovanie pre deti, ktoré nastupujú do predškolského vzdelávania naozaj povinné. V Česku v rozmedzí týchto rokov prijali súdy až 6 sťažností, zatiaľ čo Slovensku dve. Dialóg medzi výkonnou mocou, ktorá vydala nariadenie o povinnom očkovaní a súdmi, ktoré sa zákonnou úpravou mali riadiť nakoniec rozlúskol až Štrasburský súd vo svojom prelomovom rozhodnutí Vavrička a ostatní proti Českej republike.
V roku 2021 tak Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vydal jasný signál obom stranám - zástancom očkovania i sťažovateľom argumentujúcim proti povinnému očkovaniu. Je povinné očkovanie detí vstupujúcich do predškolského zariadenia naozaj povinné? Túto hamletovskú polemiku mal na stole Štrasburský súd už tento rok, a tento judikát má ešte omnoho väčší význam počas globálnej pandémie, ktorej ako štáty čelíme, pretože jedinou cestou ako sa z kolobehu reštrikcií týkajúcich sa pandémie a ochrany zdravia môžeme dostať vidíme vo vakcíne.
Argumentácia ESĽP
ESĽP konštatoval, že predmetom sťažnosti je jednak samotná očkovacia povinnosť a jednak dôsledky spojené s jej dodržiavaním. Podľa ustálenej judikatúry je fyzická integrita zaradená pod pojem súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý do určitej miery zahŕňa aj právo na rozvíjanie vzťahov v ďalšími osobami. V prípade vyslovenia záveru, že bol vykonaný zásah do práva alebo slobody, môže [súd] pristúpiť k testu proporcionality.
Pri otázke, či bol zásah v súlade so zákonom, ESĽP poznamenal, že sťažovatelia nerozporovali prístupnosť alebo predvídateľnosť právnej úpravy, naopak namietali, že očkovaciu povinnosť upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva, čo je podzákonný predpis a nie zákon. Na to však ESĽP vysvetlil, že „stanovené zákonom“ musí byť vysvetlené v zmysle materiálnom, nie formálnom, čo znamená, že pojem obsahuje aj nepísané právo, sudcovské právo a aj podzákonné predpisy.
Štrasburský súd uznal, že rozhodnutie o tom, že očkovanie detí bude povinné, predstavuje odpoveď zákonodarca na naliehavú spoločenskú situáciu - potrebu chrániť verejné zdravie. Očkovanie je povinné voči deviatim ochoreniam, pričom všetky sú zdravotnou komunitou uznané za bezpečné a účinné. Nejde o povinnosť absolútnu ani priamo vynútiteľnou. Z povinnosti sú vylúčené deti s trvalou kontraindikáciou, pričom žiadny zo sťažovateľov v rokoch 2013 až 2015 sa o túto výnimku neopieral.
ESĽP deklaruje, že problematika očkovania sa dotýka celej rady ústavných hodnôt, čo tiež znamená, že prenecháva zákonodarcovi širokú mieru pri uvážení o voľbe prostriedkov k zaisteniu účinnej prevencie voči infekčným chorobám. Túto diskrečnú právomoc má vykonávať vo svetle epidemiologických podmienok zistenými zodpovednými orgánmi.
Výhrady voči rozhodnutiu
Diskutabilné je, či vie zavážiť pojem „ustálená judikatúra“, pretože je zrejmé, že rozsudok o povinnom očkovaní k nej ešte nepatrí. Zároveň voči samotnému rozhodnutiu stále existujú určité výhrady, ktoré poukazujú na nie úplne zvládnutú argumentáciu zo strany Štrasburského súdu. Jednou z nich je napríklad výhrada voči tvrdeniu žalobcov, že hoci deti musia byť očkované, aby mohli byť prijaté do materskej školy, táto povinnosť sa nevynucuje od zamestnancov materskej školy.
Vyplýva zo zákona, že sa musím dať zaočkovať za každých okolností? Jednoznačne nie. Výnimkou je napríklad svetská výhrada svedomia, ktorú Ústavný súd ČR vyhlásil za jednu z podmienok, kedy sa nemusí trvať na povinnom očkovaní. Ďalšou výhradou môže byť už vyššie spomínaná zdravotná kontraindikácia, prípadne že je voči chorobe preukázateľne [občan] imúnny.