Poľsko, krajina s hlbokými katolíckymi tradíciami, čelí rozsiahlej diskusii a kontroverziám v súvislosti so svojimi prísnymi interrupčnými zákonmi. Táto téma rozdeľuje spoločnosť, vyvoláva protesty a zasahuje do životov mnohých žien. Cieľom tohto článku je preskúmať dôsledky interrupčného zákazu v Poľsku, analyzovať jeho vplyv na životy žien a širšiu spoločnosť, a zhodnotiť právne a etické aspekty tejto zložitej problematiky.
Prísny interrupčný zákon a jeho pozadie
Poľsko má jeden z najprísnejších interrupčných zákonov v Európe. Jeho história siaha do roku 1993, kedy bol prijatý Zákon o ochrane nenarodeného života. Tento zákon pôvodne umožňoval interrupcie v troch prípadoch:
- Ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie matky.
- Ak je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu.
- Ak je plod vážne a nezvratne poškodený (tzv. eugenický potrat).
V októbri 2020 Ústavný súd, v ktorom mali prevahu sudcovia nominovaní vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), rozhodol, že interrupcie z dôvodu vážneho poškodenia plodu sú protiústavné. Toto rozhodnutie de facto znamenalo takmer úplný zákaz interrupcií v Poľsku, pretože väčšina legálnych interrupcií sa vykonávala práve z dôvodu poškodenia plodu. Verdikt nadobudol účinnosť v januári 2021 a vyvolal masívne protesty po celej krajine.
Dôsledky interrupčného zákazu
Životy žien v ohrození
Jedným z najzávažnejších dôsledkov prísneho interrupčného zákona je ohrozenie života a zdravia žien. Viaceré prípady úmrtí tehotných žien v Poľsku, ktorým bola odmietnutá interrupcia aj napriek vážnym zdravotným komplikáciám, vyvolali vlnu pobúrenia a kritiky. Lekári sa často obávajú vykonať interrupciu, aj keď je život ženy v ohrození, zo strachu pred trestným stíhaním.
Organizácie pre ľudské práva, ako Amnesty International a Human Rights Watch, upozorňujú na to, že interrupčný zákaz má "ničivé následky na životy žien". Podľa nich sa už v súvislosti s prísnym interrupčným zákonom na Európsky súd pre ľudské práva obrátilo viac ako 1000 žien.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Nárast nelegálnych interrupcií
Zákaz interrupcií neviedol k zníženiu počtu interrupcií, ale k ich presunu do ilegality. Mnohé ženy cestujú za interrupciou do zahraničia, napríklad do Anglicka, Nemecka alebo Holandska. Iné si objednávajú potratové tabletky cez internet, čo so sebou nesie riziko komplikácií a nedostatku lekárskej starostlivosti.
Organizácia Aborcją bez Granic (Interrupcia bez hraníc) odhaduje, že v období dvoch rokov od platnosti rozsudku Ústavného súdu bolo vykonaných viac ako 100 000 interrupcií mimo verejného zdravotného systému.
Vplyv na demografický vývoj
Prísny interrupčný zákon má aj negatívny vplyv na demografický vývoj v Poľsku. V roku 2021 sa prvýkrát po dlhej dobe zvýšila novorodenecká aj dojčenská úmrtnosť, ako aj percento mŕtvo narodených detí. Experti uvádzajú ako hlavnú príčinu tohto stavu účinok rozsudku Ústavného súdu o zákaze interrupcií z embryopatologických dôvodov.
Dlhodobo nepriaznivý demografický vývoj zákaz nezlepšil, práve naopak. V roku 2021 sa v Poľsku narodilo 331-tisíc detí, o takmer 24-tisíc menej než rok predtým. Prieskumy ukazujú, že 21 % mladých ľudí v Poľsku nechce mať deti.
Súdy s lekármi
Prísny interrupčný zákon vedie aj k súdnym procesom s lekármi, ktorí pomáhajú ženám pri umelom prerušení tehotenstva. Príkladom je prípad gynekologičky Marie Kubisovej, ktorá bola obžalovaná z "napomáhania tehotnej žene pri umelom prerušení tehotenstva". Kubisová údajne posielala ženy, ktorých plody vykazovali ťažkú genetickú poruchu, na nemeckú kliniku do Prenzlau, kde je primárkou gynekologického oddelenia. Súd s Kubisovou vyvolal vlnu solidarity a podpory zo strany aktivistiek a mimovládnych organizácií.
Prečítajte si tiež: Teologické aspekty potratu
Protesty a reakcie spoločnosti
Rozhodnutie Ústavného súdu a prísny interrupčný zákon vyvolali v Poľsku masívne protesty. Ženy a ich podporovatelia vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoj nesúhlas s obmedzovaním reprodukčných práv. Protesty mali rôzne formy, od demonštrácií a pochodov až po narúšanie priebehu nedeľňajších omší.
Protestujúci vyjadrovali svoju nespokojnosť vykrikovaním počas omší, sprejovaním protestných sloganov na steny kostolov, nesením transparentov zobrazujúcich ukrižovanú tehotnú ženu a dávaním protestných letákov kňazom po skončení omše. Lídri protestov obvinili poľskú konzervatívnu vládnucu stranu Právo a spravodlivosť (PiS) z toho, že tlačila na súd, aby sprísnil zákon týkajúci sa interrupcií a zavďačil sa tak svojej voličskej základni i vplyvnej katolíckej cirkvi.
Medzinárodná kritika
Prísny interrupčný zákon v Poľsku je predmetom kritiky zo strany medzinárodných organizácií a vlád. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal v novembri 2025 rozsudok v prípade A.R. proti Poľsku, v ktorom konštatoval, že Poľsko porušilo článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, teda právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Súd zdôraznil, že žalobkyňa patrila medzi osoby, ktoré boli priamo dotknuté legislatívnymi zmenami, a že oneskorené zverejnenie rozsudku Ústavného súdu spôsobilo stav značnej neistoty.
Snahy o zmenu
Po nástupe stredo-ľavej koalície Donalda Tuska sa objavili snahy o zmenu prísneho interrupčného zákona. Vo februári bol predstavený zákon, ktorý navrhoval, aby mohli ženy podstúpiť interrupciu až do 12. týždňa tehotenstva a aby bol taký zákrok legálny aj neskôr v prípade, že sa plod nebude vyvíjať normálne alebo ohrozí zdravie pacientky. Tusk však varoval, že sa zrejme nenájde dostatočná podpora v parlamente ani v koalícii, aby zmeny schválili.
Príklady zo zahraničia
Situácia v Poľsku je v kontraste s vývojom v iných krajinách Európy a sveta. Napríklad vo Francúzsku môžu ženy interrupciu podstúpiť až do desiateho týždňa tehotenstva. V Nemecku zákonodarcovia zrušili zákon, ktorý zakazoval „reklamu“ na potraty. Holandsko má takmer 40 rokov funkčné interrupčné praktiky a zrušilo aj päťdňovú čakaciu lehotu, ktorú museli pred zákrokom ženy podstúpiť.
Prečítajte si tiež: Postupy pri interrupciách v Ružinove
Na druhej strane, v Spojených štátoch amerických zrušil Najvyšší súd rozhodnutie, ktoré zaručovalo právo na umelé prerušenie tehotenstva, čo vyvolalo obavy z obmedzovania reprodukčných práv žien aj v iných krajinách.
tags: #interupcia #zakaz #v #polsku