Hyperaktivita, autizmus a rozdiely v ich prejavoch a diagnostike

Autizmus a porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADD/ADHD) sú komplexné neurologické vývinové poruchy, ktoré významne ovplyvňujú fungovanie dieťaťa v rôznych oblastiach života. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi hyperaktivitou a autizmom, pričom zdôrazňuje špecifiká zmyslového vnímania, sociálnej interakcie a správania.

Poruchy autistického spektra (PAS)

Poruchy autistického spektra (PAS) sú skupinou pervazívnych vývinových porúch, ktoré závažne ovplyvňujú celú osobnosť človeka. Do tejto skupiny patria diagnostické kategórie ako detský autizmus, atypický autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, iná dezintegratívna porucha a iné nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy.

Neurodiverzita a autizmus

Neurodiverzita predstavuje existenciu rôznych neurotypov, prirodzených variácií ľudského genómu, ktoré ovplyvňujú spôsob myslenia a interakcie ľudí. Do tohto spektra patrí autizmus, Aspergerov syndróm, ADHD, dyslexia, dyspraxia, dyskalkúlia, Tourettov syndróm a ďalšie. Kľúčové je uvedomiť si, že neurodiverzita nie je niečo, čo treba „opraviť“ alebo „liečiť“. Naopak, je to niečo, čomu potrebujeme porozumieť a prispôsobiť sa. Ak vytvoríme vhodné podmienky, adaptácie, zaniká (relatívna) nevýhoda daného typu vnímania a spracovania informácií.

Hnutie neurodiverzity zdôrazňuje, že autizmus nie je choroba ani deficit, ale diverzita myslenia a vnímania človeka, ktorý potrebuje adaptované podmienky pre dôstojný život. Autizmus chápeme ako identitu, nie ako poruchu. Ľudia na spektre autizmu a s Aspergerovým syndrómom majú často citlivejšie zmyslové vnímanie a odlišne spracovávajú podnety. Sociálne situácie vnímajú inak a môžu citlivo reagovať na zmeny. Častokrát majú intenzívne záujmy.

Špecifiká zmyslového vnímania u osôb s autizmom

Ľudia s autizmom a Aspergerovým syndrómom majú často citlivejšie zmyslové vnímanie a odlišne spracovávajú podnety. Tieto senzorické problémy môžu výrazne ovplyvniť ich správanie a emocionálny stav.

Prečítajte si tiež: Diagnostika hyperaktivity a autizmu

Taktilná citlivosť

Mnoho klientov nemá rado taktilné vnemy, napríklad dotyk zamatu, hodvábu, bavlny, vlny alebo kriedy. Niektorí neznášajú drsnosť nového oblečenia a strihanie nechtov je nepredstaviteľným problémom. Deti, ktoré sú hypersenzitívne, pociťujú ako nepríjemné podnety, ktoré si ostatní ani nemusia uvedomovať. V škole sa taktilná precitlivelosť môže prejaviť napríklad pri aktivitách, pri ktorých si dieťa zašpiní ruky od farby alebo lepidla, a preto môže tieto aktivity odmietať. Nejde teda o vzdor, ale o to, že mu je tento pocit extrémne nepríjemný. Podobne môže byť preň problémom státie v rade, kde sú ľudia veľmi blízko seba a môžu sa sčasti dotýkať. Deti môžu v takýchto situáciách reagovať odstrčením osoby, ktorá sa ich takto náhodne dotkla, čo môže byť opäť nesprávne vyhodnotené ako problémové správanie. Doma sa môže vyskytnúť problém pri obliekaní - deti chcú nosiť len určité oblečenie, kvôli materiálu, tesnosti, tlaku gumičiek, a pod. Umývanie si tiež môže vyžadovať nájsť pre dieťa optimálne riešenia.

Naopak, deti so zníženou taktilnou citlivosťou necítia dotyk, ak nie je dostatočne pevný alebo silný. Preto zvyknú neskoro reagovať na nadviazanie kontaktu pomocou dotyku. Tieto deti si nemusia uvedomovať, že sa udreli, preto môžu mať veľa modrín a odrenín. Na rozdiel od detí s hypersenzitivitou, hyposenzitívne deti majú tendenciu dotýkať sa druhých, napríklad pri státí v rade. To môže okolie vnímať ako nepríjemné alebo neprimerané. Dieťa to však robí z dôvodu nedostatočne silných podnetov, ktoré k nemu z prostredia prichádzajú a je to dôležité pre jeho orientáciu. Hyposenzitivita môže byť sprevádzaná nízkym svalovým tonusom, a tak sa môžu tieto deti javiť ako nešikovné, do všetkého narážajú, potknú sa aj o vlastné nohy. Môžu mať slabý úchop a pri telesných aktivitách sa rýchlo unavia.

Vestibulárna citlivosť

Deti s vestibulárnou hypersenzitivitou majú nízku toleranciu voči aktivitám zahŕňajúcim pohyb. Majú problém zmeniť smer, rýchlosť, alebo udržať telo vo vzpriamenej polohe. Niektoré deti s PAS uzamykajú svoje kĺby v rigidných pozíciách, ktoré im pomáhajú stabilizovať telo. Tieto problémy ich obmedzujú v rôznych činnostiach. Vestibulárnu hyposenzitivitu môžeme pozorovať u detí, ktoré sa hojdajú dopredu a dozadu na stoličke alebo na hojdačke tak silno, že sa až bojíme, že im príde zle. Tieto deti, podobne ako deti s vestibulárnou hypersenzitivitou, sa môžu javiť ako nemotorné a majú problémy začať, alebo skončiť aktivity spojené s pohybom (napríklad pri štafetovom behu - dieťa vyštartuje ako posledné, beží nemotorne a keď má zastať, narazí do ostatných detí). Pri jedení im padá príbor, servítky, nevedia si nájsť miesto na stoličke, padajú z nej.

Proprioceptívna citlivosť

Svaly, šľachy a kĺby vysielajú správy, ktoré nám pomáhajú pohybovať sa, sedieť, držať predmety a udržiavať rovnováhu, kráčať a vyrovnávať váhu pri nosení ťažkých predmetov. Deti, ktoré majú problémy v tejto oblasti, si napríklad držia hlavu, keď si sadajú k stolu, držia sa stoličky, keď z nej vstávajú a pozerajú sa na nohy, či robia to, čo majú. Nedokážu kopírovať podľa vzoru a prejsť prekážkovú dráhu v telocvični môže byť pre ne nezvládnuteľná úloha, takisto ako aj napodobňovanie cvikov. Chodenie po schodoch a obliekanie im trvá dlho a pri pozeraní sa do zrkadla sú zmätené.

Vizuálna citlivosť

V porovnaní s ostatnými systémami sa zdá byť vizuálny systém u detí s PAS pomerne silný. Ťažkosti vo vizuálnej oblasti sa môžu prejaviť napríklad tým, že nevedia nájsť to, čo hľadajú, hoci to majú priamo pred očami. To môže spôsobovať problémy pri odpisovaní z tabule, alebo udržaní písma v riadku. Veľkú rolu hrá motivácia dieťaťa, prostredie a podmienky, ktoré preň nie sú stresujúce.

Prečítajte si tiež: Štúdie o očkovaní, Paralene a autizme

Sluchová citlivosť

Deti s PAS spracovávajú sluchové podnety iným spôsobom ako bežné deti. Nejde o poškodenie sluchu, ale o inú, neefektívnu či neprimeranú interpretáciu sluchových vnemov. Môže ísť opäť o hypo- alebo hypersenzitivitu. Dieťa s PAS môže byť hypersenzitívne na určité zvuky v špecifických situáciách, v iných situáciách sa môže javiť ako úplne hyposenzitívne aj pri obrovskom hluku. Niektoré deti s PAS negatívne reagujú na silné zvuky. Môžu mať strach z konkrétneho zvuku, vtedy, keď sa reálne vyskytuje, alebo aj vtedy, keď si myslia, že nastane. Niektoré deti počujú jemné zvuky, napríklad ošuchovanie sa látky nohavíc, a v tej chvíli sa nedokážu sústrediť na nič iné. Rovnako udieranie príboru o tanier môže byť neznesiteľné. Často v týchto situáciách dochádza k výbuchu a panickej reakcii. Veľa učiteľov a rodičov detí s PAS sa vyjadrilo, že sa im zdá, akoby ich deti nepočuli, čo im druhí vravia. Dokonca nereagujú ani na zavolanie po mene.

Chuťová a čuchová citlivosť

Viac ako tretina detí s PAS sa vyhýba určitým chutiam, ktoré sú typické pre jedálny lístok dieťaťa, či konzumuje iba jedlá s určitou chuťou, alebo ide všeobecne o prieberčivých stravníkov. Môže sa však napríklad stať, že dieťa si nechce umývať zuby, lebo mu vadí príchuť zubnej pasty. Niektoré deti napríklad preferujú veľmi kyslé alebo korenisté chute, odmietajú zeleninu alebo mliečne produkty. Čuchové vnímanie sa zaraďuje k orálnemu (chuťovému) vnímaniu. Deti sa zvyknú vyhýbať bežným pachom v domácnosti. Naše prostredie je plné rôznych vôní a zápachov, ktoré neustále prichádzajú do nášho čuchového centra.

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder)

Každé dieťa sa niekedy vrtí, nesústredí alebo sníva s otvorenými očami. ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), po slovensky porucha pozornosti s hyperaktivitou, je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa, regulovať svoje správanie a ovládať impulzy. Nie každé dieťa s ADHD má všetky tieto prejavy. ADD (Attention Deficit Disorder) je starší termín, ktorý sa dnes oficiálne nepoužíva, ale medzi rodičmi a v médiách je stále zaužívaný. Nepozornosť je prirodzená súčasť detstva. Rozdiel je v miere a dôsledkoch.

Prejavy ADHD

• Hyperaktivita: Nadmerná pohyblivosť, neschopnosť zostať v pokoji, neustále vrtění sa.
• Impulzivita: Konanie bez rozmýšľania, prerušovanie iných, ťažkosti s čakaním na rad.
• Problémy s pozornosťou: Ťažkosti so sústredením, ľahká rozptýliteľnosť, problémy s dokončovaním úloh.

Rozdiely medzi autizmom a ADHD

Hoci autizmus a ADHD majú niektoré spoločné prejavy, ako napríklad problémy s pozornosťou a impulzivitou, existujú medzi nimi zásadné rozdiely. Autizmus je charakterizovaný narušením v sociálnej a citovej rovine, problémami v komunikácii a opakujúcim sa správaním. ADHD sa prejavuje predovšetkým hyperaktivitou, impulzivitou a problémami s pozornosťou.

Diagnostika a podpora

Diagnostika autizmu je v útlom detstve náročná a vyžaduje si absolvovanie viacerých špeciálnych vyšetrení. Diagnostické a diagnostickom vyšetrení sa zameriavame na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS. Psychologické diagnostické vyšetrenie: pre klientov býva väčšinou príjemné, prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS. Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie, záver: na druhom stretnutí s klientom prebehne špeciálno-pedagogické vyšetrenie zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Domáca starostlivosť o autistické deti

Vzhľadom na špecifické potreby detí s týmito diagnózami a zvýšenú starostlivosť, ktorú si vyžadujú, je dôležité poznať možnosti podpory a príspevkov, na ktoré majú rodiny nárok. Dieťa s ADD alebo autizmom môže mať nárok na preukaz ZŤP, ak jeho zdravotné postihnutie spĺňa kritériá stanovené zákonom.

Možnosti predškolskej a školskej integrácie

Materská škola

Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole alebo v inej materskej škole podľa výberu rodiča. Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti rodiča/zákonného zástupcu.

Špeciálna materská škola

Zameriava sa na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Špeciálna trieda v bežnej materskej škole

Poskytuje individualizovaný prístup deťom so špeciálnymi potrebami v rámci bežného prostredia.

Základná škola

Existujú bežné základné školy, ktoré integrujú deti so špeciálnymi potrebami, ako aj špeciálne základné školy.

Podporné opatrenia v školskom prostredí

• Školský podporný tím: Patrí pod rezort školstva, primárne sa venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnom prístupe k vzdelávaniu. Môže pomôcť napríklad deťom so slabším tempom, oslabeným porozumením alebo pozornosťou.
• Asistent učiteľa: Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu. Platený je škôlkou/školou. Žiada oňho škôlka/škola na základe odporúčania z centra poradenstva a prevencie pre konkrétne dieťa.
• Osobný asistent: Je to asistent pre konkrétne dieťa s ŤZP. Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Po schválení si osobného asistenta hľadá sám a po dohode so škôlkou/školou môže byť s dieťaťom v danom zariadení. Príspevok na osobného asistenta dostáva rodič od úradu. Pomáha dieťaťu s činnosťami ako napr. sebaobsluha, hygiena, stravovanie a pod.

Povinné predprimárne vzdelávanie

Povinné predprimárne vzdelávanie je povinné pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku do 31. augusta. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na deti so zdravotným znevýhodnením. Dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole podľa miesta bydliska, ak rodič nevyberie inú materskú školu. Dôležité je, že spádové školy MŠ sú len MŠ zriadené obcou alebo mestom, teda nie súkromné, cirkevné, špeciálne. Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti rodiča/zákonného zástupcu.

ADHD/ADD: Ako pomôcť dieťaťu doma?

Podľa odborníkov je rodič najdôležitejšou súčasťou pomoci dieťaťu. On je ten, kto ho podporuje a nech sa deje čokoľvek, stojí pri svojom dieťati. Čím je rodič angažovanejší pri liečbe svojho dieťaťa, tým je pomoc účinnejšia.

Preukaz ZŤP pre dieťa s ADD/Autizmom

Preukaz ZŤP (Ťažko zdravotne postihnutý) slúži ako nástroj na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci samotný preukaz nezakladá nárok na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy a iné výhody. Cieľom preukazu je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti.

Zákonná úprava

Na Slovensku upravuje problematiku preukazu ZŤP zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje štyri základné oblasti, v ktorých môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia:

• Mobilita a orientácia
• Komunikácia
• Zvýšené výdavky
• Sebaobsluha

Formy preukazu ZŤP

• Preukaz ZŤP: Určený pre osoby s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu.

Ako získať preukaz ZŤP?

Pre získanie preukazu ZŤP pre dieťa je potrebné podať žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné priložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu dieťaťa, ktorá potvrdzuje diagnózu ADD/autizmu a popisuje funkčné obmedzenia. Vydanie preukazu schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska žiadateľa.

Proces získania preukazu ZŤP zahŕňa:

• Lekárska posudková činnosť: Žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi.
• Určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona.
• Posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.

Podmienky

Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu.

Odvolanie proti rozhodnutiu

V prípade zamietnutia žiadosti o preukaz ZŤP má žiadateľ právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania je možné predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.

Diagnózy a podmienky pre získanie preukazu ZŤP

Hoci žiadna diagnóza automaticky nezaručuje získanie preukazu ZŤP, existujú určité zdravotné stavy, pri ktorých je pravdepodobnosť jeho získania vyššia. Medzi tieto diagnózy patria:

• Telesné postihnutia: Ťažké poruchy mobility, amputácie končatín, degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov, poruchy stability a koordinácie pohybu.
• Zmyslové postihnutia: Zrakové postihnutia (praktická alebo úplná slepota), sluchové postihnutia (bilaterálna strata sluchu nad 60 dB), ťažké narušenie rečovej schopnosti.
• Duševné poruchy a poruchy správania: Schizofrénia, ťažké depresívne a bipolárne poruchy, poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti, poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie, demencie.
• Chronické ochorenia a systémové poruchy: Kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacieho systému, metabolické poruchy (napr. cukrovka s komplikáciami), onkologické ochorenia, hematologické ochorenia.
• Poruchy centrálneho nervového systému: Epilepsia s častými záchvatmi, Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu, traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
• Poruchy tráviaceho systému a výživy: Chronické ochorenia pečene, stavy po transplantácii orgánov.
• Poruchy imunitného systému: Ťažké formy autoimunitných ochorení, ťažké alergie alebo imunodeficiencie.
• Poruchy zvieračov a močového systému: Inkontinencia moču alebo stolice spôsobujúca ťažké obmedzenia v každodennom živote, závažné urologické poruchy.
• Detské diagnózy a špecifické stavy: Detská mozgová obrna, ťažké vývojové poruchy (napr. mentálna retardácia v ťažkom alebo hlbokom stupni), chronické ochorenia detí vyžadujúce dlhodobú intenzívnu starostlivosť.

Špecifické podmienky pre deti s ADD a PAS

Deti s ADD a PAS môžu mať nárok na preukaz ZŤP, ak ich stav výrazne ovplyvňuje ich sociálne začlenenie, schopnosť sebaobsluhy, komunikácie alebo mobility. Dôležité je zdôrazniť, že každý prípad je posudzovaný individuálne a zohľadňuje sa miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov.

Peňažné príspevky pre rodiny detí s ADD/Autizmom

Rodiny detí s ADD/autizmom majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú pomôcť pokryť zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o dieťa.

• Rodičovský príspevok
• Príspevok na opatrovanie
• Príspevok na osobnú asistenciu
• Ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je sociálna dávka, ktorú štát poskytuje rodičom počas rodičovskej dovolenky. Štandardne sa poberá do 3 rokov veku dieťaťa. V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, teda aj s ADD alebo autizmom, je možné poberať rodičovský príspevok až do 6 rokov veku dieťaťa. Pre predĺženie vyplácania príspevku je potrebné požiadať ÚPSVaR o posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa. Nárok na rodičovský príspevok zaniká, keď dieťa dovŕši 6 rokov.

Príspevok na opatrovanie

Po dovŕšení 6 rokov veku dieťaťa s autizmom môže vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Tento príspevok je určený na pokrytie nákladov spojených s opatrovaním dieťaťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Výška príspevku závisí od stupňa postihnutia dieťaťa a príjmu rodiny. Základná výška príspevku na opatrovanie je 525,65 EUR mesačne, ak opatrovateľ nepoberá dôchodok a opatruje jednu osobu s ŤZP.

O opatrovateľský príspevok môže požiadať člen rodiny dieťaťa s autizmom, najčastejšie rodičia, starí rodičia alebo súrodenci. Oprávnenou osobou je aj fyzická osoba, ktorá s dieťaťom býva a má s ním rovnaký trvalý alebo prechodný pobyt. Mesačný príjem opatrovateľa nesmie prekročiť dvojnásobok životného minima. Ak opatrovateľ poberá príspevok na opatrovanie, nemá nárok na príspevok na osobnú asistenciu. Je dôležité vedieť, že ak autistické dieťa navštevuje sociálne zariadenie alebo špeciálnu školu, suma opatrovateľského príspevku sa znižuje.

Výška príspevku na opatrovanie závisí od viacerých faktorov, vrátane príjmu opatrovanej osoby a opatrovateľa. Ak opatruje osobu s ŤZP, ktorej sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školu na viac ako 20 hodín týždenne, predstavuje výška príspevku 98,33% sumy životného minima. Osobe, ktorá poberá starobný, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, sa poskytuje pri opatrovaní jednej osoby príspevok vo výške 46,38% sumy životného minima.

Ak je príjem osoby s ŤZP vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima, výška príspevku sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje príspevok. Ak je osobou s ŤZP nezaopatrené dieťa, príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje trojnásobok sumy životného minima. Príspevok sa poskytuje iba za dni, v priebehu ktorých osoba vykonávala opatrovanie.

Príspevok na osobnú asistenciu

Osobný asistent má podobnú úlohu ako opatrovník - stará sa o každodenné potreby dieťaťa s postihnutím autistického spektra od hygienických po voľnočasové. Osobným asistentom môže byť fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je často mimo rodiny. Asistentom môže byť aj rodinný príslušník, no len v obmedzenom počte hodín a len pri vybraných činnostiach. Žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa tiež podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to písomne alebo elektronicky. Na vykonávanie osobnej asistencie nie je potrebná žiadna špecifická kvalifikácia. Rodiny si osobných asistentov väčšinou nájdu sami, prípadne s pomocou svojich známych alebo prostredníctvom rodičovských skupín a združení.

Výška príspevku na osobnú asistenciu závisí od výšky rozdielu medzi príjmom ZŤP osoby a štvornásobkom sumy životného minima. Ak je príjem osoby s autizmom vyšší ako štvornásobok životného minima, odpočíta sa od neho štvornásobok životného minima. Ak je tento rozdiel nižší ako rozsah príspevku na osobnú asistenciu priznaného ZŤP osobe, výška konečného príspevku sa rovná rozdielu medzi týmito sumami. Ak je tento rozdiel vyšší ako rozsah príspevku na osobnú asistenciu priznaného ZŤP osobe, peňažný príspevok nebude priznaný.

Ďalšie peňažné príspevky

Okrem vyššie uvedených príspevkov môžu rodiny detí s ADD/autizmom mať nárok aj na ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP, a to v závislosti od vážnosti diagnózy a zdravotného postihnutia. Medzi tieto príspevky patria napríklad:

• Príspevok na prepravu: Určený na pokrytie nákladov spojených s prepravou dieťaťa do školy, zdravotníckeho zariadenia alebo na terapie.
• Príspevok na úpravu bytu: Určený na úpravu bytu alebo domu, aby bol prispôsobený potrebám dieťaťa s postihnutím.
• Príspevok na pomôcky: Určený na nákup špeciálnych pomôcok, ktoré dieťa potrebuje pre svoje fungovanie (napr. komunikačné zariadenia, špeciálny nábytok).
• Príspevok na pohonné hmoty: Niektoré rodiny dostávajú príspevok na pohonné hmoty, ako aj príspevok na zvýšenú hygienu, ak je dieťa napríklad v noci plienkované.
• Príspevok na starostlivosť o dieťa: Tento príspevok sa poskytuje rodičom na výdavky, ktoré sú spojené s nevyhnutnou starostlivosťou o dieťa. Poskytujú sa do veku troch rokov, prípadne do veku šiestich rokov, ak ich dcéra či syn majú dlhodobé zdravotné problémy. O týchto výnimkách rozhoduje lekár podľa presného zoznamu ochorení. Najviac môžete mesačne od štátu dostať 280 eur, ak sa o dieťa stará neštátne zariadenie. Ak však starostlivosť poskytuje materská škôlka alebo iné školské zariadenie, v tom prípade dostanete najviac 80 eur.

tags: #hyperaktivita #autizmus #vuzor #dieta